Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. september 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010624
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010624.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov
JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Dušan Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému U. F., nar.
X.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z. Z., N. XXX/X, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne
stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c)

Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí dňa 8. septembra 2021,
prejednal odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 22. júna 2021, sp. zn. 2T/49/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júna 2021, sp. zn. 2T/49/2021, bolo okrem iného

rozhodnuté o tom, obžalovaný U. F. sa uznáva vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. j) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že:

1/ obvinený č. 1 U. F. si od presne nezistenej doby na rôznych miestach v Bratislave a Y. G. od

nestotožnených osôb opakovane zaobstarával heroín, metamfetamín (pervitín) a sušený rastlinný
materiál rodu Cannabis - konopa (marihuana), ktoré látky následne za účelom konzumácie, ale najmä za
účelom ich následného predaja konečným užívateľom prechovával pri sebe a tiež v mieste prechodného
bydliska v byte č. 90 nachádzajúceho sa na 5. poschodí vo vchode č. XX na ulici F. č. XXXX v Z. až do
dňa 18.01.2021, kedy počas osobnej prehliadky obvinený U. F. po jeho zákonnom poučení dobrovoľne
vydal :

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce kryštalický materiál smotanovobéžovej farby s
hmotnosťou 3244 mg (stopa č. 2), chemickou analýzou bola v predloženom kryštalickom materiáli
zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín 33,9 % hmotnostného, pričom z predloženého množstva
kryštalického materiálu by podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/468 zo dňa 22.03.2021 bolo možné pripraviť minimálne 28 bežných
jednotlivých dávok drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce homogénny práškový materiál svetlohnedej farby s
hmotnosťou 3532 mg (stopa č. 3), chemickou analýzou bola
v predloženom materiáli zistená prítomnosť účinnej látky heroín 11,9 % hmotnostného, pričom z
predloženého množstva práškového materiálu by podľa znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2021/468 zo dňa 22.03.2021 bolo možné pripraviť
minimálne 28 bežných jednotlivých dávok drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,

- papierovú skladačku s textom VŠETKO NAJLEPŠIE (v poskladanom fragmente alobalu) obsahujúcu
homogénny práškový materiál svetlohnedej farby s hmotnosťou 2588 mg (stopač. 4), chemickou analýzou bola v predloženom materiáli zistená prítomnosť účinnej látky heroín 11,6 %
hmotnostného, pričom z predloženého množstva práškového materiálu by podľa znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/468 zo dňa 22.03.2021 bolo

možné pripraviť minimálne 20 bežných jednotlivých dávok drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť
psychiku užívateľa,
- sklenenú fajku (stopa č. 6) s obsahom nataveného materiálu svetlobéžovej farby, ktorý podľa
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/468 zo
dňa 22.03.2021 obsahoval metamfetamín s prímesou metylsulfonylmetánu

s hmotnosťou 49 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 34 % hmotnostných
(vyjadrené ako voľná báza), pričom uvedené množstvo nataveného materiálu svetlobéžovej látky
obsahujúce 17 mg absolútneho metamfetamínu, zodpovedá jednej bežnej jednotlivej dávke, spôsobilej
po aplikácii ovplyvniť psychiku užívateľa
a tiež do momentu vykonania domovej prehliadky v byte č. 90 na 5. poschodí vo vchode č. XX na adrese
Z., F. XXXX, kedy bolo u obvineného zaistené:

- zauzlené mikroténové vrecko obsahujúce ďalšie mikroténové vrecko s obsahom homogénneho
práškového materiálu svetlohnedej farby s hmotnosťou 25,478 g (stopa č. 1 A), chemickou analýzou
bola v predloženom materiáli zistená prítomnosť účinnej látky heroín 11,8 % hmotnostného, pričom
z predloženého množstva práškového materiálu by podľa znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP- 2021/468 zo dňa 22.03.2021 bolo možné pripraviť

minimálne 200 bežných jednotlivých dávok drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku
užívateľa,
- čierne plastové vrecko s tlakovým uzáverom (stopa č. 2A) obsahujúce :

plastové vrecko s tlakovým uzáverom so sušeným rastlinným materiálom vykazujúcim znaky typické

pre rastliny rodu Cannabis (konope) s hmotnosťou 2036 mg, pričom v predloženom rastlinnom materiáli
bola chemickou analýzou zistená prítomnosť účinnej látky tetrahydrokanabinolu 14,6 % hmotnostných
(THC), pričom celkové množstvo konope predstavuje podľa znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/468 zo dňa 22.03.2021 minimálne 10 bežných
jednotlivých dávok drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,

- dve plastové vrecká s tlakovým uzáverom so sušeným rastlinným materiálom (obe vrecká vložené v
ďalšom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom) vykazujúcim znaky typické pre rastliny rodu Cannabis
(konope),vobochvreckáchvizuálnerovnakým,scelkovouhmotnosťou2172mg,pričomvpredložených
rastlinných materiáloch bola chemickou analýzou zistená prítomnosť účinnej látky tetrahydrokanabinolu
8,6 % hmotnostného (THC), pričom celkové množstvo konope predstavuje podľa znaleckého posudku

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2021/468 zo dňa 22.03.2021
minimálne 6 bežných jednotlivých dávok drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,
- hliníkovú mištičku, zabelenú vo fragmente očadeného alobalu (stopa č. 16A), ktorá, ako to vyplýva
zo znaleckého posudku KEÚ PZ, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/468, zo dňa 22.03.2021, obsahovala
heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu s hmotnosťou 289 mg a priemerným zastúpením účinnej

látky heroín 6,6 % hmotnostného, pričom uvedené množstvo práškového materiálu svetlohnedej
farby obsahujúce 19 mg absolútneho heroínu, zodpovedá minimálne jednej bežnej jednotlivej dávke,
spôsobilej po aplikácii ovplyvniť psychiku užívateľa,
- transparentnú plastovú drvičku (stopa č. 25A), ktorá, ako to vyplýva zo znaleckého posudku KEU
PZ, CES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/468 zo dňa 22.03.2021, obsahovala drvené sušené konope s

hmotnosťou 155 mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 7,9% hmotnostného, pričom uvedené
množstvo sušeného konope obsahuje 12 mg THC, čo zodpovedá jednej bežnej jednotlivej dávke,
spôsobilej po aplikácii ovplyvniť psychiku užívateľa,

kde takto zadovážený heroín, pervitín (metamfetamín) a marihuanu (sušený rastlinný materiál rodu

Cannabis) obvinený č. 1 U. F. od nezisteného času až do 18.01.2021 na rôznych miestach v meste Z.
predal, alebo ako odmenu za protislužbu bezodplatne poskytol najmenej:
- svojej partnerke obvinenej č. 2 R. M., ktorej opakovane bezodplatne v byte č. 90, kde aktuálne v
prenájme bývali na ulici F. XXXX/XX poskytol metamfetamín, naposledy dňa 17.01.2021, ktorý bol u nej
zaistený pri osobnej prehliadke dňa 18.01.2021,

- P. F., ktorému v období posledných dvoch rokov po telefonickej dohode pri osobnom stretnutí na presne
nezistených dohodnutých miestach pravidelne predával štyri krát týždenne heroín v sume 10,-€ za jednu
dávku,- E. V., ktorému v období od januára 2019 do júla 2020 po komunikácii prostredníctvom SMS správa
aplikácie Facebook Messenger pri osobnom stretnutí na presne nezistených dohodnutých miestach
pravidelne, takmer každý deň predával heroín v sume od

10,-€ do 100,-€,
- L. B., ktorému v mesiacoch máj a jún 2020 po telefonickej dohode pri osobnom stretnutí na presne
nezistených dohodnutých miestach pravidelne jeden krát týždenne predával heroín v množstve 6 alebo
12 gramov,
- Y. T., ktorému v období posledných troch rokov po telefonickej dohode pri osobnom stretnutí na

presne nezistených dohodnutých miestach nepravidelne predával heroín v sume od 50,-€ do 100,-€ v
nezistenom množstve, pričom od 11.01.2021 do 17.01.2021 mu takto predal heroín štyri krát v hodnote
celkovo 400,-€
- L. T., ktorému v období od leta 2020 po telefonickej dohode pri osobnom stretnutí na rôznych miestach,
buď pred bytovkou na sídlisku L. v Z., prípadne inou bytovkou, kde v tom čase býval alebo na inom
dohodnutom mieste v meste Z., každý deň predával minimálne jednu dávku heroínu za sumu 10,-€,

pričom naposledy mu predal heroín dňa 17.01.2021 v byte v Z. na ul. F. XXXX/XX, a to jednu dávku
za 10,-€.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 2 Tr.
zákona, s poukazom na § 36 písm. l), n) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona za použitia § 39

ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, na
výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 3T/28/2020 zo dňa 24.03.2021, právoplatného dňa 30.04.2021, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,
stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd uložil obžalovanému U. F. trest prepadnutia veci a to:

- finančnú hotovosť 3.862,23,- Eur,
- finančnú hotovosť 3.010,- CZK,
- plastový sáčok s obsahom plastových vrecúšok (stopa č. 8),
- 2 ks alobalová skladačka (stopa č. 9),
- mobilný telefón zn. Huawei 5-30, poškodený displej, 2 ks SIM karta, C.: W (stopa č. 10),

- plastové vrecko s obsahom neznámej látky hnedej farby (stopa č. 1 A),
- plastové vrecko, čiernej farby s obsahom 3 ks priehľadných plastových vreciek s obsahom sušiny
zelenej farby (stopa č. 2A),
- plastové vrecko, žltej farby s obsahom pozostatkov hnedého prášku (stopa č. 6A),
- textilný obal, čiernej farby s obsahom sklenená trubička, s obsahom pozostatkov hnedej látky (stopa

č. 7A),
- kovová krabička, čierno bielej farby s obsahom 6 ks SIM karta (stopa č. 12A),
- elektronická váha, striebornej farby (stopa č. 13A),
- elektronická váha, striebornej farby (stopa č. 14A),
- 11 ks injekčná plastová striekačka, zabalená (stopa č. 15A),

- alobal s kovovou lyžičkou s pozostatkami hnedej látky (stopa č.16A),
- plastové vrecko s obsahom malých plastových vreciek (stopa č. 17A),
- plastové vrecko s obsahom 8 ks injekčných plastových striekačiek (stopa č. 19A),
- elektronická váha, čiernej farby (stopa č. 20A),
- plastové vrecko s obsahom neznámej látky, bielej farby (stopa č. 21A),

- kovová krabička s obsahom 2 ks plastové vrecko, žltej farby,
- 1 ks plastové vrecko čiernej farby, 1 ks papierik, 1 ks sklenená trubička s pozostatkami neznámeho
prášku, hnedej farby (stopa č. 22A),
- injekčná plastová striekačka, použitá s obsahom neznámej látky, hnedej farby (stopa č. 24A),
- plastová drtička s obsahom neznámeho množstva rastlinnej sušiny (stopa č. 25A),

- plastová trubička + 4 ks skladačka s obsahom zbytkov neznámej látky (stopa č. 26A),
- papierová obálka (Stopa č. 28A),
- papierová obálka s nápisom na otcov hrob od sestrsy (stopa č. 29A),
- mobilný telefón zn. Honor 8, C.: I.-G (stopa č. 30A),- 1 ks žiarovka s pozostatkami neznámej látky (stopa č. 1C).

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona okresný súd obžalovanému zároveň uložil ochranné

protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona okresný súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 roky.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal v zákonnej

lehote proti nemu odvolanie vo vzťahu k obžalovanému U. F.. Dodatočne prokurátor odvolanie písomne
odôvodnil nasledovne:

„Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2021 rozsudkom
sp. zn. 2T/49/2021 uznala obžalovaných U. F. a R. M. vinnými zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa§ 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 odsek 1 písmeno j) Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom v obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1 Kv 9/21/3300 zo dňa
01.06.2021.

Za uvedený trestný čin súd odsúdil U. F. podľa § 41 odsek 2, § 42 odsek 1 a§ 172 odsek 2 Trestného
zákona za použitia § 36 písmeno 1), písmeno n), § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona a použitia § 39
odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona k súhrnnému a úhrnnému nepodmienečnému trestu
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so
stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn.

3T/28/2020 vo výroku o treste, ako aj všetkých výrokoch na tento výrok nadväzujúcich. Podľa § 60 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovanému U. F. uložený v súlade s návrhom intervenujúceho
prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín trest prepadnutia vecí uvedených taxatívne v obžalobnom
návrhu. Súčasne bol obžalovanému uložený podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona aj ochranný dohľad
v trvaní dvoch rokov. Na základe odporúčania znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia

psychiatrie bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovanej R. M. po uznaní viny súd uložil podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 36
písmeno 1), písmeno n), § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona a použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno
c) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením pre

výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona bol obžalovanej M. uložený v súlade s návrhom intervenujúceho prokurátora Krajskej
prokuratúry Trenčín trest prepadnutia vecí uvedených taxatívne v obžalobnom návrhu. Súčasne bol
obžalovanej rovnako uložený podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona aj ochranný dohľad v trvaní jedného
roka. Na základe odporúčania znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie bolo

obžalovanej uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

S uvedeným rozhodnutím prvostupňového súdu sa intervenujúci a súčasne prokurátor Krajskej
prokuratúry Trenčín vo vzťahu k obžalovanej R. M. stotožnil, nakoľko trest uložený obžalovanej
bol uložený v súlade s návrhom intervenujúceho prokurátora, pričom tento považujem za zákonný,

napĺňajúci zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona.

Svoje rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste obžalovanému U. F. súd odôvodnil tým, že z aktuálneho
odpisu registrov trestov u obžalovaného U. F. vyplynulo, že obžalovaný U. F. bol v minulosti 11 krát
súdne trestaný, pre majetkovú trestnú činnosť (v deviatich prípadoch), a pre drogovú trestnú činnosť (v

dvoch prípadoch), naposledy trestným rozkazom okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/28/2020 zo dňa
24.03.2021, právoplatný dňa 30.04.2021, pre prečin podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona, bol mu uložené trest
podmienečný 18 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky. Po vykonanom dokazovaní súd pri ukladaní·
trestov obžalovaným, vychádzajúc zo všeobecných zásad podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, prihliadal na
stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, a osoby obžalovaných, na

okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestných činov, na účel trestov, ako i na možnosti nápravy oboch
obžalovaných. Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu.
Prihliadol na zistenie poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného U. F.: podľa § 36 písm. 1), n) Tr.
zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovanítrestnej činnosti príslušným orgánom) a za použitia § 42 ods. 1 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona s
poukazom na § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona - obzvlášť závažného zločinu sa dopustil skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený iný odsudzujúci rozsudkom za iný trestný čin, ukladal mu tiež trest za

dva úmyselné trestné činy (obzvlášť závažný zločin a prečin) a vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery
páchateľa by použite trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, bolo pre páchateľa neprimerane
prísne, a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, uložil obžalovanému
trest úhrnný a súhrnný pod dolnú hranicu trestnej sadzby (základná trestná sadzba 10-15 rokov) za
použitia § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne.

S vyššie uvedenými závermi súdu prvého stupňa, ktoré súd aplikoval pri ukladaní trestu obžalovanému
U. F. sa nestotožňujem a mám za to, že obžalovanému bol uložený trest v rozpore s § 34 odsek 1,4
Trestného zákona, pričom súd tiež nesprávne a nezákonne aplikoval postup podľa § 39 odsek Trestného
zákona.

Zákonodarca tým, že určil hornú a dolnú hranicu trestnej sadzby, vyjadril škodlivosť, resp. typovú
závažnosť toho ktorého trestného činu. Preto porovnaním trestných sadzieb trestných činov možno
zistiť, ktorý z nich je podľa zákonodarcu pre spoločnosť škodlivejší. Každá zákonná trestná sadzba
zodpovedá stupňu typovej závažnosti, ktorý je charakteristický pre trestné činy určitého druhu. K
stanoveniu trestných sadzieb za trestné činy určitého druhu pritom dochádza práve z dôvodu, že i

trestné činy toho istého druhu sa navzájom odlišujú, a to konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu.
Trestnousadzbouzákonodarcavsúladesozásadounullapoenasinelegestanovujesúduistémantinely
pri jeho rozhodovaní, no zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa
okolností konkrétneho prípadu v rámci zákonom relatívne určenej trestnej sadzby. Z uvedeného vyplýva,
že zákonodarca práve tým, že určil vysokú trestnú sadzbu, ktorú súd môže uložiť za trestné činy

spáchané obžalovaným, vyjadril typovú závažnosť týchto trestných činov ako činov pre spoločnosť
vysoko škodlivých.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje

naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu.

Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Uložením neprimeraného trestu dochádza zo

strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie a teda stav v právnom štáte neakceptovateľný.

Je nesporné, že v rámci sudcovskej individualizácie trestu môže dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39
Trestného zákona dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie nie je bežné, ale je možné
len v individuálnom prípade existencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu, teda v

prípade existencie okolností, ktoré logicky musia mať povahu okolností mimoriadnych.

V tejto súvislosti poukazujem na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v otázke
ukladania trestov „považoval za potrebné pripomenúť, že v praxi sa oveľa častejšie vyskytujú bežné
(nemimoriadne) okolnosti než mimoriadne okolnosti" (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 106/2011 z 28.

novembra 2012).

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody odôvodnil v zásade bežnými okolnosťami (priznanie sa a oľutovanie trestnej činnosti) a
všeobecnou citáciou ustanovení Trestného zákona, pričom absolútne odignoroval osobu obžalovaného

a jeho doterajší spôsob života, ktorý bol veku 33 rokov už jedenásťkrát súdne trestaný, opakovane aj pre
drogovú trestnú činnosť (§171 odsek 1, resp. odsek 2 Trestného zákona), naposledy trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/28/2020 a teda je na neho potrebné nahliadať ako na recidivistu.

Použitie ustanovenia § 39 Trestného zákona v danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými

konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by jeho použitie legitimovali ako zákonné a správne. Úlohou súdu je
aj zrozumiteľne vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané.Z výkladu ustanovenia § 39 Trestného zákona je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu
len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa v trestných činov, resp. ich páchateľov
bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť

objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre
páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Vyhlásenie obžalovaného U. F. o vine na hlavnom pojednávaní, a teda priznanie sa k spáchaniu
trestného činu, má procesnoprávne následky spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho

dokazovania, avšak takéto vyhlásenie samo osebe nemôže byť dôvodom na čisto formálne a
mechanické mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo 66/2013 zo dňa 3.12.2014,
v ktorom Najvyšší súd SR, rozhodujúc o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 15.
júla 2013, sp. zn. 23 To 62/2013 konštatoval, že pomery obvineného sa týkajú jeho osobnostného

hodnotenia - charakterizujú jeho osobu ako objektu trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto
pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci
závermusíbyťzjavný,žetrestuloženývrámcizákonnejtrestnejsadzbybyobvinenýpociťovalpodstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia. Teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obvineného
nie je až taká závažná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania. V aplikačnej praxi

súdov okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obvineného. Za pomery obvineného možno zase
považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností.

Súdvodôvodnenírozsudkusp.zn.2T/49/2021zodňa22.06.2021neuviedolžiadnuargumentáciu,ktorá

by s poukazom na okolnosti prípadu alebo osobu obžalovaného odôvodňovala mimoriadne zníženie
trestu, jedinou okolnosťou, ktorá sa týkala obžalovaného U. F. je konštatovanie jeho opakovaného
odsúdenia.

Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov

na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu
nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k
zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Zľahčovanie trestnej činnosti je v rozpore s § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého okrem

iného trest má odradiť iných od páchania trestnej činnosti a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Mimoriadne znížený trest uložený obžalovanému rozhodne nie je spôsobilý odradiť potenciálnych
páchateľov od páchania tejto závažnej trestnej činnosti, práve naopak.

Na základe uvedeného mám za to, že použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 Trestného
zákona, bolo v posudzovanej trestnej veci nedôvodné, v dôsledku čoho je uložený trest odňatia slobody
neprimeraný a nezákonný, lebo je mimo zákonnej trestnej sadzby.

Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno d), e)
Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 2T/49/2021 zo dňa 22.06.2021 a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že
obžalovanému U. F. uloží prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody bez použitia ustanovení
Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode
vyjadrenia obhajoba poukázala na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku, vzťahujúcej sa na
obžalovaného. Ďalej obhajoba uviedla nasledovné:

„Takéto svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil v zásade tým spôsobom, že obžalovaný sa ku skutku
priznal, svoje konanie oľutoval a v konaní pred súdom urobil zároveň vyhlásenie o vine podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, čím na jednej strane súd I. st. nemal pochybnosti o jeho vine a na strane
druhej zásadným spôsobom uľahčil dokazovanie vo veci a umožnil skončenie veci na jednom hlavnompojednávaní. Tieto okolnosti súd I. st. zohľadnil aj pri ukladaní trestu, kedy zároveň postupoval aj podľa
§ 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona a uložil obžalovanému U. Struhárovi trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože na základe všetkých týchto skutočností tak,

súd I. st. dospel k záveru, že pre nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačí aj trest kratšieho
trvania uložený pod dolnou hranicou trestnej sadzby v spojení so súčasným uložením ochranného
protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou a súčasného uloženia ochranného dohľadu po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Proti takémuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne čo do výroku o
treste, a to v neprospech obžalovaného. V podanom odvolaní prokurátor vytýka súdu I. st. uloženie
neprimerane nízkeho trestu a poukazuje na to, že obžalovaný bol 11-krát súdne trestaný, pričom v dvoch
prípadoch sa jednalo o drogovú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 3T/28/2020 zo dňa 24.03.2021 právoplatný dňa 30.04.2021. Prokurátor Krajskej prokuratúry v
Trenčíne vytýka súdu I. stupňa údajne nezákonné a nesprávne aplikovanie § 39 Tr. zákona, čo podľa

prokurátora malo mať za následok uloženie trestu v rozpore s § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona. Podľa názoru
prokurátora uloženie trestu podľa § 39 Tr. zákona v danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými
konkrétnymiskutočnosťami,ktorébyjehopoužitielegitimovaliakozákonnéasprávne.Nazákladetýchto
dôvodov potom prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne žiada odvolací súd, aby zrušil výrok o treste
u obžalovaného U. F. a aby rozhodol o prísnejšom nepodmienečnom treste odňatia slobody bez použitia

ustanovení trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.

Obhajoba považuje odvolaním prokurátora napadnutý rozsudok súdu I. st. za vecne správne a zákonný,
a to celom rozsahu vrátane uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne, ktorý
trest aj obhajoba v spojení so súčasne uloženým ochranným protitoxikomanickým liečením ambulantnou

formou a dvojročným ochranným dohľadom po výkone tohto trestu považuje za dostatočné ako z
pohľadu generálnej prevencie, tak aj z pohľadu nápravy daného páchateľa.

V prvom rade sa obhajoba absolútne nestotožňuje s poukazom prokuratúry na predchádzajúce
odsúdenia obžalovaného, ktoré sú zahľadené. Pokiaľ sa raz priamo zo zákona hľadí na páchateľa

ako keby nebol odsúdený, tak nemôžeme na tieto odsúdenia prihliadať a tieto by sa nemali pri
hodnotení páchateľa ani spomínať. Rovnako považuj obhajoba za nesprávne poukazovať na odsúdenie
obžalovaného, ku ktorému došlo v priebehu vyšetrovania v danej trestnej činnosti v danom prípade
skôr bolo na mieste všetky živé vyšetrovania obžalovaného spojiť do jedného, a preto Okresný súd
Trenčín správne rozhodol o zrušení výroku o treste Trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp.zn.

3T/28/2020 zo dňa 24.03.2021.

Po druhé, obhajoba poukazuje na to, že obžalovaný U. F. od počiatku trestného konania sa ku skutku
priznal a pri vyšetrovaní trestnej činnosti úplne spolupracoval. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu, ako
aj zo samotného súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že spolupráca obžalovaného U. F. s orgánmi

činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní jeho trestnej činnosti je daná hneď od jeho prvotnej výpovede
ako obvineného a prelína sa celým trestným stíhaním. Táto spolupráca mala za následok ukončenie
vyšetrovania a podanie obžaloby v rekordne krátkom čase (z pohľadu druhu vyšetrovanej trestnej
činnosti), keďže od zadržania obžalovaného dňa 18.01.2021 do podania obžaloby 04.06.2021 uplynuli
len 4 mesiace. Obhajoba tak vytýka prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Trenčíne, že túto významnú

okolnosť pre objasnenie trestnej činnosti u obžalovaného U. F. účelovo prehliada. Samotný postoj
obžalovaného tak pomohol ušetriť značné materiálne aj personálne zdroje orgánov činných v trestnom
konaní a možnosť ukončenia vyšetrovania takejto drogovej trestnej činnosti za 4 mesiace je významným
faktorom, ktorý podľa obhajoby musí mať vplyv aj na výšku uloženého trestu.

Zároveň obhajoba vytýka prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Trenčíne, že hoci boli splnené všetky
podmienky na konanie o dohode o vine a treste, prokurátor sa bez rozumného dôvodu o dohodu o vine
a trestne nepokúsil, nedal obžalovanému možnosť na takúto dohodu, a preto bezdôvodne neumožnil
ukladanie trestu postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr, zákona. Je zrejmé, že v konaní o dohode o
vine a treste by boli u obžalovaného splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

podľa citovaného zákonného ustanovenia. Vychádzajúc však zo súdnej praxe je obhajoba toho názoru,
že pokiaľ obžalovaný od počiatku prejaví záujem o konanie o dohode o vine a treste s prokurátorom,
a toto mu bez odôvodnenia umožnené nie je, práve naopak, prokurátor bez ďalšieho vysvetlenia vo
veci podá obžalobu, má obžalovaný právo, aby súd v prípade vyhlásenia o vine podľa § 257 písm. b)Tr. poriadku pri ukladaní trestu postupoval analogicky podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona. V danom
prípade je podanie obžaloby zo strany prokurátora bez toho, aby sa pokúsil o dohodu o vine a treste
( obžalovaný sa od počiatku ku skutku priznáva a o takéto konanie žiada) je podľa obhajoby nelogickým

postupom vo veci, zvlášť za situácie, keď na str. 13 podanej obžaloby žiada prokurátor vykonať rozsiahle
dokazovanievrátanevypočutiaôsmichsvedkov.Užlenzosamotnéhonávrhunavykonaniedokazovania
na str. 13 obžaloby vyplýva, že hlavné pojednávanie vo veci by bolo nariadené na niekoľko dní, a to
ešte za predpokladu, že by sa navrhovaní svedkovia dostavili. Aj z týchto dôvodov je tak obhajoba toho
názoru, že postoj obžalovaného v trestnom konaní, ktorým umožnil ukončiť vec na jednom hlavnom

pojednávaní, musí byť zohľadnený v úvahe o výmere trestu a práve v takomto prípade je vhodné z
pohľadu generálnej aj individuálnej prevencie postupovať podľa § 39 Tr. zákona, a tým odlíšiť tých
páchateľov, ktorí svojim postojom prispeli k rýchlemu objasneniu ich trestnej činnosti od páchateľov, ktorí
svojim postupom v trestnom konaní robia presný opak.

Za dôležitú skutočnosť, ktorú je potrebné vziať do úvahy pri ukladaní trestu je aj spolupráca

obžalovaného U. F. s ďalšími orgánmi činnými v iných trestných konaniach, kde poskytnutím
operatívnych informácií a vlastným svedectvom napomáha pri objasňovaní trestných činov iných
páchateľov.VdanomprípadeajsosúhlasomsúdubolvovýkoneväzbyobžalovanýU.F.vypočutýjednak
vo veci obvineného Y. T., ktorá vec je vedená na OR PZ Trenčín, a tiež poskytol operatívne informácie
vyšetrovateľom z NAKA Bratislava, a tiež dňa 18.06.2021 ho vypočuli k operatívnym informáciám

vyšetrovatelia zo Serede. Všetkým týmto orgánom činným v trestnom konaní poskytol informácie
potrebné k objasňovaniu trestnej činnosti iných osôb, a to aj s rizikom pre bezpečnosť svojej osoby, a
preto tieto skutočnosti musia byť zohľadnené aj pri úvahe o výške ukladaného trestu.

Obhajoba tak vytýka odvolaniu prokurátora len jednostranné nazeranie na osobu obžalovaného U. F., a

práve takéto nazeranie je v rozpore s § 34 ods. 1 a 4 Tr. zákona, keďže nezohľadňuje všetky zákonom
uložené kritériá pre ukladanie primeraného a spravodlivého trestu.

Obhajoba je tak jednoznačne toho názoru, že u obžalovaného U. F. sú dané zákonom požadované
predpoklady pre mimoriadne zníženie trestu podľa§ 39 Tr. zákona, a že len takýto postup bude

spravodlivým rozhodnutím o treste a zárukou ako individuálnej tak aj generálnej prevencie. Na druhej
strane aj trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne znamená u obžalovaného U. F., že
svoj produktívny vek v rozpätí 33 až 40 rokov strávi vo výkone trestu odňatia slobody, čo je z pohľadu
mladého človeka tiež možné považovať za zvlášť ťaživú okolnosť s dopadom na samotný spoločenský
a rodinný život tohto človeka.

Na základe uvedeného je obhajoba jednoznačne toho názoru, že súd I. stupňa v danom prípade
nepochybil pri ukladaní druhu a výmery trestu odňatia slobody, kedy vo vzťahu k páchateľovi trestného
činu, ktorý sa ku skutku priznal a konanie oľutoval, žiadal o uzavretie dohody o vine a treste, urobil
vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 psím b) Tr. poriadku a spolupracoval pri objasňovaní nielen svojej

trestnej činnosti, ale aj drogovej trestnej činnosti iných páchateľov, neakcentoval len výkon vysokého
nepodmienečného trestu odňatia slobody na úkor individuálneho prístupu k tomuto obžalovanému,
ale že vhodne skĺbil uloženie aj tak relatívne vysokého nepodmienečného trestu odňatia slobody vo
výmere 7 rokov s uložením vhodného ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou
so správne zvolenou dobou ochranného dohľadu v trvaní 2 rokov.

Obhajoba je tak toho názoru, že súd I. stupňa v danom prípade správne postupoval podľa § 39 ods. 1, 3
písm.c)Tr.zákona,auložilobžalovanémuvprípadeuznaniajehovinytrestodňatiaslobodyvprimeranej
dĺžke pod dolnú sadzbu zákonom stanoveného trestu odňatia slobody, a že odvolanie prokurátor je v
tomto smere voči správnosti uloženého trestu odňatia slobody nedôvodné.

Na základe všetkých uvedených skutočností preto obžalovaný prostredníctvom svojho ustanoveného
obhajcu navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v tejto veci odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla
vyhovieť odvolaniu prokurátora. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietnuť.Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora a
jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,
pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania

správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste
obžalovanému.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s

dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Ako vyplýva z vyššie citovaných dôvodov podaného odvolania, prokurátor v danom prípade namietal
neexistenciu okolností, odôvodňujúcich aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. na prejednávaný
prípad a nesprávnu aplikáciu ustanovení § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., v čom videl vady napadnutého rozsudku

v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por.

V súvislosti s posudzovaním vady v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd považuje za
potrebné poukázať na to, že prípadná nesprávna aplikácia ustanovení § 34 ods. 1 až 5 Tr. zák. sama
osebe nezakladá dôvod pre záver o existencii vady rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

na rozdiel od ustanovení § 34 ods. 6, 7 Tr. zák. Je tomu tak preto, že ustanovenia § 34 ods. 1 až 5 Tr.
zák. hovoria len o tom, na čo má súd pri určovaní výmery trestu v rámci ustanovenej sadzby prihliadať,
avšak už nehovoria o tom, aké konkrétne dôsledky to má mať na určenie konkrétneho druhu a výmery
uloženého trestu (trestov). Porušenie ustanovení § 34 ods. 1 až 5 Tr. zák. preto samo osebe môže
zakladať len vadu rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

V súvislosti s odvolacou námietkou o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru vyššie citovaná argumentácia prokurátora ohľadne
všeobecných podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr zák. vychádza zo súdnej
praxe,ustálenejvovzťahukaplikáciiustanovenia§40ods.1zákonač.140/1961Zb.vzneníúčinnomdo

30.6.1990 (do účinnosti zákona č. 175/1990 Zb.), ktoré ustanovenie umožňovalo uložiť trest len odňatia
slobody pod dolnú hranicu sadzby, ustanovenej zákonom, a to len pri existencii výnimočných okolností
prípadu alebo pri existencii mimoriadnych pomerov páchateľa. Znenie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.
však nestanovuje, že pre uloženie (akéhokoľvek) zákonom dovoleného trestu pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného Trestným zákonom by museli existovať výnimočné okolnosti prípadu alebo mimoriadne

pomery páchateľa.

Pokiaľ ide o otázku ukladania trestu obžalovanému podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd považuje za
potrebné dať za pravdu prokurátorovi v tom, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce
správne ustálil skutočnosti, rozhodné pre ukladanie trestu, avšak neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti

ho viedli k aplikácii uvedeného ustanovenia na prípad obžalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd z 11 záznamov obžalovaného v odpise z registra trestov
vyvodil nesprávny záver, ktorý si zrejme nekriticky osvojil aj prokurátor a podľa ktorého záveru mal byťobžalovaný v minulosti 11-krát súdne trestaný. Z obsahu záznamov v registri trestov s poukazom na
ukladanie súhrnných trestov obžalovanému (teda odsúdení za spáchanie viac trestných činov) možno
vyvodiť záver nie o jedenástich, ale o piatich odsúdeniach v minulosti obžalovaného. V súvislosti so

záznamom pod bodom desať o odsúdení súdom iného štátu Európskej únie je potrebné dodať, že
naň nemožno prihliadať ako na odsúdenie pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti, nakoľko ide o
odsúdenie za čin, spáchaný do 24.12.2020, teda za čin spáchaný v dobe páchania trestnej činnosti v
prejednávanej veci, pričom uloženiu súhrnného trestu v tomto prípade bráni ustanovenie § 42 ods. 3
Tr. zák. Preto v zmysle ustanovenia § 488a ods. 1 Tr. por. je nevyhnutné uvedené odsúdenie súdom

členského štátu Európskej únie zohľadniť v prospech obžalovaného pri ukladaní trestu v tomto prípade.

Pokiaľ ide o otázku, či v prejednávanom prípade existujú konkrétne skutočnosti, odôvodňujúce
uložiť obžalovanému trest za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd sa stotožnil s
argumentáciou obhajoby vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora, ktorá argumentácia obhajoby má úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že podstatným dôvodom páchania predmetnej trestnej činnosti
obžalovaným bolo získanie závislosti od opioidov (zistená znaleckým dokazovaním), majúca za
následok zníženie ovládacích schopností obžalovaného. Z uvedeného vyplýva, že eliminácia
uvedenej závislosti obžalovaného prostredníctvom okresným súdom uloženého protitoxikomanického

ochranného liečenia a nútená abstinencia počas dlhšej doby výkonu trestu odňatia slobody vytvára
odôvodnený predpoklad k odstráneniu príčin, ktoré viedli obžalovaného k páchaniu predmetnej trestnej
činnosti, ako aj trestnej činnosti majetkového charakteru za účelom obstarania prostriedkov na
zabezpečovanie drog. Z tohto hľadiska je dôvodne možné predpokladať, že výkon trestu odňatia slobody
vo výmere, určenej okresným súdom napadnutým rozsudkom, povedie obžalovaného k tomu, aby po

jeho vykonaní viedol riadny život.

Za podstatnú skutočnosť v prospech aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. považoval odvolací súd
skutočnosť, že obžalovaný aktívne pomáha iným orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní
trestnej činnosti iných osôb. Takáto pomoc je podľa názoru odvolacieho súdu veľmi žiaduca, nakoľko

odhaľovanie drogovej trestnej činnosti bez pomoci tzv. „kajúcnikov“ je dôkazne veľmi náročné. Takáto
pomoc preto má význam nielen v tom, aby došlo k náležitému zisteniu trestných činov a k spravodlivému
potrestaniu ich páchateľov v zmysle § 1 Tr. por., ale aj v tom, aby sa predišlo následkom, ku ktorým
by mohlo dôjsť bez takejto pomoci. Preto v prípade takejto pomoci je podľa názoru tohto senátu
odvolacieho súdu namieste poskytnúť osobám, pomáhajúcim orgánom činným v trestnom konaní pri

odhaľovaní trestnej činnosti, páchanej inými osobami, výhodu aj v podobe aplikácie ustanovenia § 39
Tr. por., ktorému názoru nasvedčuje a súčasná mediálne prezentovaná súdna prax v prípadoch iných
tzv. „kajúcnikov“.

Pokiaľ ide o otázku generálnej prevencie v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa názoru odvolacieho súdu

uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov za drogovú trestnú činnosť je spôsobilý odradiť
tých, čo takúto trestnú činnosť nepáchajú, aby ju začali páchať. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na to, že hoci trestné sadzby za drogovú trestnú činnosť, uvedené v Trestnom
zákone, sú veľmi vysoké a samé osebe odstrašujúce, napriek tomu tento druh trestnej činnosti sa v
pomerne vysokej miere naďalej vyskytuje na území Slovenskej republiky. To vedie k logickému záveru,

že osoba, ktorá sa rozhodne páchať takúto trestnú činnosť, sa spolieha na to, že nebude odhalená a
potrestaná dlhodobým trestom, ktorým dlhodobým trestom je aj v prejednávanom prípade uložený trest
odňatia slobody vo výmere sedem rokov. Preto podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu okresným
súdom uložený trest odňatia slobody v prejednávanom prípade napĺňa aj účel generálnej prevencie v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v

ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.