Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. august 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10Cb/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612216456
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612216456.12

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci
navrhovateľa Prvá stavebná sporiteľňa a.s., Bajkalská 30, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Silviou
Sovovou - advokátkou, Diamantová 10, Košice proti odporcom 1/ I. F., T.. XX.X.XXXX, H. S. XX, G. Š.,
X/ I. K., T.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX, X/ I. K., T.. XX.X.XXXX, H. N. XXX, X/ M. F., T.. XX.X.XXXX, H. S.
XX, G. Š., X/ N. F., T.. XX.X.XXXX, H. B. XX, C., C. F. N.. F.Y. D. - Z., R. XX, C. Z. X/ R. F., T.. XX.X.XXXX,

H. S. XX, G. Š., F. Ú. D. účastníka Združenie Brániť sa oplatí BSO, Potočná 37, Prešov zastúpeného
Š. S., H. C. XX, C. o zaplatenie 10.274,81 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1,2,3, a v 4. rade sú p o v i n n ízaplatiť navrhovateľovi sumu 5.734,39 Eur s 9%-ným
úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 20.4.2012 do zaplatenia všetko v 130,- Eur mesačných
splátkach počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, vždy do 25 dňa toho- ktorého
mesiaca s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia,

pričom plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Súd konanie čo do sumy 362,- Eur z a s t a v u j e .

Vo vzťahu k odporcom v 3,4. rade súd návrh z a m i e t a .

O trovách účastníkov konania a vedľajšieho účastníka súd rozhodne samostatným uznesením v lehote
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľpodaldňa14.9.2012natunajšísúdnávrh,ktorýmsadomáhal,abysúdodporcov1.2.3.4.5.6

rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.274,81 Eur s 13,29% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 9.838,95 Eur od 1. 9.2012 do zaplatenia a trovy konania. Dňa 2.7.2013 upresnil svoj návrh tak, že
žiadal, aby súd odporcov 1.2.3.4.5.6 rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.274,81 Eur s 8,29 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1. 9.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania. Návrh odôvodňoval tým,
že na základe Zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXX X XX bola s odporcami 1.2.3.4.5.6 rade

uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009, v súlade s ktorou
navrhovateľ poskytol odporcom 1.2.3.4. rade mimoriadny medziúver vo výške 9.958,18 Eur. Odporcovia
1.2.3.4. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,29
% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,79 Eur a do pridelenia cieľovej sumy sa
odporcovia 1.2.3.4. rade zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady
vo výške 31,87 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia 1.2.3.4.

rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 104.66 Eur. Odporcovia 5. a 6. rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiťpohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia 1.2.3.4. rade. Nakoľko si odporcovia 1.2.3.4. rade nesplnili
zmluvné povinnosti, boli navrhovateľom upomínaní a upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie
splátok. Odporcovia 1.2.3.4. rade však na základe upomienok v poskytnutej lehote dlžné splátky

nedoplatili. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti odporcami 1.2.3.4. rade omeškaním
v splácaní, navrhovateľ listom zo dňa 13.4.2012 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere a vyzval odporcov na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred
dohodnutou dobou splatnosti v 7 dňovej lehote. Pretože odporcovia 1.2.3.4. rade finančné prostriedky v
poskytnutej lehote nevrátili a odporcovia 5.6. rade si povinnosti vyplývajúcu z ručenia nesplnili, obrátil sa

navrhovateľ so svojim nárokom na súd. Uviedol, že zostatok pohľadávky ku dňu 31.8.2012 predstavuje
10.274,81 Eur a okrem toho žiadal, aby súd zaviazal odporcov najskôr zaplatiť úrok z omeškania vo
výške 13,29 % ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia, neskôr vo výške 8,29 % ročne
zo sumy 9.838,95 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia a tiež úrok vo výške 5% ročne zo sumy 9.838,95 Eur
od 1.9.2012 do zaplatenia. Neskôr upravil petit návrhu a žiadal, aby odporcom 1.2.3.4.5.6 rade bola
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.838,95 Eur s 8,29% úrokom z omeškania ročne zo

sumy 9.838,95 Eur od 6.10.2012 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.838,95
Eur od 6.10.2012 do zaplatenia a trovy konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 8 Rob 23/2012 zo dňa 12.10.2012, ktorým uložil povinnosť
odporcom 1. - 6. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.274,81 Eur s 13,29% úrokom z omeškania ročne

zo sumy 9.838,95 Eur od 1. 9.2012 do zaplatenia a trovy konania. Proti platobnému rozkazu podal
odporca v 5. rade odpor s odôvodnením v ktorom uviedol, že namieta premlčanie ako aj neprijateľnosť
zmluvných podmienok. Keďže sa navrhovateľ rozhodol zrušiť zmluvu tým, že od nej odstúpil niet dôvodu
na plnenie zo zmluvy ale má nastúpiť režim podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

Vedľajší účastník v písomnom oznámení zo dňa 26.10.2012 vstúpil do konania a zároveň podal odpor
proti platobnému rozkazu. Z opatrnosti podal aj námietku premlčania. Dôvodom podania odporu proti
platobnému rozkazu je zrušenie zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy a preto neprichádza v úvahu
plnenie zo zmluvy ani ručiteľské zabezpečenie. Ak právo nie je premlčané, navrhol návrh zamietnuť
proti ručiteľom v celom rozsahu a proti priamym dlžníkom nad nesplatenú výšku istiny. Uviedol, že v

konaní vystupuje na strane odporcov v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., pričom súhlas účastníka
na strane ktorého vystupuje sa nevyžaduje. Okrem toho odporca v 5.rade súhlasil s jeho vstupom do
konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, vedľajšieho účastníka, svedkyne S. Y.,

oboznámením sa s obsahom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a spotrebnom úvere zo dňa
16.12.2008, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení január 2009,
odstúpením od zmluvy zo dňa 13.4.2012, doručenkami zo dňa 18.4.2012, doručenkou zo dňa 19.4.2012,
výpisom z obchodného registra na navrhovateľa a zistil nasledovné:

Dňa 9.1.2009 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou v 1. ako dlžníčkou, odporcami 2.3.4. rade
ako spoludlžníkmi ako aj odporcami v 5. a 6. rade ako ručiteľmi Zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere. V súlade s touto zmluvou navrhovateľ poskytol odporkyni v 1.rade mimoriadny
medziúver vo výške 10.000,- Eur (300.000,- Sk).

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že podniká v oblasti stavebného sporenia od roku 1992 a
uzatvára zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o poskytovaní stavebných úverov a medziúverov
striktne podľa zákona č. 310/1992 Zb. a podľa Všeobecných zmluvných podmienok, ktorým predchádza
schválenie Ministerstvom financií. Je to z toho dôvodu, že stavebné sporenie musí byť v súlade s
osobitným zákonom a záujem na spôsobe fungovania má aj štát, pretože stavebný sporitelia dostávajú

štátne prémie zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu všeobecné podmienky podliehajú schváleniu
štátnemu dohľadu v tom to prípade ministerstvu financií. Stavebný úver môže poskytnúť len stavebnému
sporiteľovi a podstatou stavebného sporenia je, že sporiteľ si má dlhšiu dobu sporiť až dosiahne tzv.
cieľovú sumu. To nastáva približne potom, čo nasporí cca 40 % z celkovej cieľovej sumy. Ovplyvňuje
si tarifu, koľko chce sporiť a akú chce cieľovú sumu. Táto vec je vo veľkej miere v rukách sporiteľa.

Nárok na stavebný úver mu však vznikne až potom, ako nasporí približne 40% cieľovej sumy čiže zo
sumy, ktorú si sám určí. Rozdiel oproti hypotekárnemu úveru je v tom, že momentom, kedy si nasporí
stavebný sporiteľ potrebnú sumu mu automatický vzniká nárok na poskytnutie úveru zostatku sumy,
ktorú ešte nenasporil. Sporiteľ má právo rozhodnúť sa, či požiada o úver alebo si nasporené peniaze,vrátane štátnej prémie, môže vybrať. Nevýhodou klasického stavebného úveru bolo, že bol do určitej
miery nepružný, pretože na poskytnutie úveru bolo potrebné čakať do pridelenia cieľovej sumy. Táto
nevýhoda bola korigovaná novelou zákona poskytnutie tzv. medziúveru. Je to poskytnutie cieľovej

sumy ešte v čase, kedy na to sporiteľ nemá nárok, pretože nenasporil ešte potrebnú časť cieľovej
sumy. Stavebný sporiteľ v takomto prípade nastupuje do dvojakého režimu, kde sa z poskytnutého
úveru má splatiť len úroky, pričom ide o odmenu za poskytnutie tohto úveru v čase, kedy ešte nemá naň
nárok, z pohľadu stavebného sporenia si ešte tento úver nezaslúžil, ale zároveň klient pokračuje na účte
stavebného sporenia v sporení, pričom z tejto nasporenej sumy je mu poskytnutá aj štátna prémia.

Klient má zriadené 2 účty, jeden kde platí úroky z medziúveru a na druhom účte si sporí, kde mu narastá
istina, štátna prémia a úroky. Tento stav trvá až do momentu, kedy si nasporí potrebnú sumu, teda do
40% cieľovej sumy. V tomto momente sa nasporená suma zúčtuje s medziúverom, klient pokračuje už
len splácaním medziúveru a spláca sa už len jedna splátka, ktorá je nižšia. Medziúver je z finančného
hľadiska menej výhodný, pretože platí úroky z poskytnutej sumy, avšak tento systém je klientovi stále
vysvetlený a klient si musí zvážiť výhody či nevýhody tohto sporenia. Najčastejšie čerpanie medziúveru

je práve pár mesiacov niekedy rok predtým, ako klienti vedia, že sa blíži moment, že si nasporia 40%.
Výška úrokovej miery sa mení v priebehu roka podľa toho, aké sú úroky na finančnom trhu. Tieto
úroky sú približne rovnaké ako sú poskytované v bankách v konkrétnom čase, nie sú podstatne vyššie.
Stavebné sporenie je výhodnejšie ako hypotekárne úvery, keďže sporiteľovi sa poskytuje aj raz do roka
štátna prémia. Účelovosť použitia na medziúver musí klient zdokladovať. V súlade so z. č. 310/1992 a

v súlade s uzatvorenou zmluvou PSS odstúpila od zmluvy žalovaných od 13.4.2012. Zmluva o úvere
je absolútnym obchodom, a tak ako premlčanie riadi sa ustanoveniami obchodného zákonníka. Teda
zmluva sa zrušuje až momentom odstúpenia od zmluvy a nie od počiatku. Predložil súdu rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. 6MCdo4/2012, kde súd už rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, aj keď je iný
skutkový stav ako v tomto prípade. Z tohto rozhodnutia vyplynulo, že záväzkové vzťahy vyplácajúce

z ručenia včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom a posudzovania otázok premlčania sa
používajú ustanovenia obchodného zákonníka. Poukázal na novelu Občianskeho zákonníka, ktorá
nastala zákonom č. 102/2014 Z.z. účinným od 13.6.2014, ktorým sa Občiansky zákonník dopĺňa o
ustanovenie, z ktorého vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy obchodného

práva, takže zákon pripúšťa, že sa používali aj normy obchodného práva. Čo sa týka prechodných a
záverečných ustanovení je nutné poukázať na to, že do účinnosti tohto zákona je potrebné používať
právne normy, ktoré boli v čase vzniku nároku, v zásade platí všeobecný zákaz retroaktivity. Predložil
súdu výpis z účtu odstúpeného medziúveru a poukázala na to, že ku dňu 13.4.2012 došlo zo strany
odporcov k čiastočnému vyrovnaniu medziúveru v sume 684,84 Eur. Uvedená suma teda bola na účte

odporcovstavebnéhosporeniaabolazúčtovanávmomenteodstúpeniaodzmluvysúčtomostavebnom
medziúvere. Táto čiastka nasvedčuje tomu, že žalovaní nasporili naozaj veľmi malú sumu 684,84 Eur.
Neskôr uviedol, že odo dňa 17.12.2014 bola odporcami uhradená suma 465,- Eur, ktorá pokryla úroky a
úroky z omeškania za obdobie od 6.10.2012 do 12.2.2013. Čo do sumy 362 Eur žiadal konanie zastaviť.
Požadoval splácať úver v splátkach po 300,- Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 10.8.2015 žiadal, aby

súd odporcom uložil povinnosť uhradiť sumu 9.838,95 Eur s úrokom z omeškania 8,29% ročne z tejto
sumu od 3.3.2013 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy opäť od 3.3.2013 do
zaplatenia s tým, že čo s a týka úhrady vo výšky 625 Eur a úroku z omeškania od 6.10.2012 do 2.3.2013
v tejto časti bude návrh zamietnutý, pretože z procesných dôvodov neberie návrh v tejto časti späť a
žiada, aby mu bola priznaná náhrada trov konania a náhrada trov právneho zastúpenia, ktorých výšku

vyčísli dodatočne.

Odporkyňa v 1. rade I. F., uznala nárok navrhovateľa s tým, že je ochotná zaplatiť dlh v splátkach, avšak
nevedela uviesť výšku sumy, ktorú navrhovateľovi dlží. Tvrdila, že ju pracovníčka navrhovateľa nenútila,
aby úver zobrala. Ona požiadala o úver na opravu domu, keďže chceli aj s manželom novú strechu. Tiež

požiadala svokrovcov, aby jej išli ručiť. Podmienky navrhovateľa boli výhodné. Úver jej bol poskytnutý vo
výške 300.000,- Sk ( 9.958 Eur). Splácala ho, avšak asi pred rokom splácať pravidelne prestala. Platiť
prestala, pre zlú finančnú situáciu. V čase keď úver brala, jej finančná situácia bola dobrá. Pomáhal
jej syn, ktorý si privyrábal, ona bola zamestnaná a manžel poberal invalidný dôchodca. Prišla však o
prácu a požiadala navrhovateľa o nižšie splátky. Jej manžel poberá t.č 280,- Eur mesačne invalidný

dôchodok. Navrhovateľ jej nepovolil zníženie splátok, avšak ona teraz dostáva len sociálnu dávku 13,-
Eur. Deti už má plnoleté ale nepracujú. Je ochotná splácať dlh po 50,- Eur od 8. júna 2013. Zmluvu o
úvere si prečítala, pracovníčka, ktorá zmluvu spisovala jej podávala aj žiadosť o zníženie splátok úveru.
Oboznámilasasobsahomcelejzmluvy.Podpisnatejtozmluvejejejpodpisom.Pred6rokmimalapríjem8.000,- Sk. Keď brali úver museli zdokladovať svoje príjmy, výšku dôchodku jej manžela. Nepamätá
si, koľko ešte má po zaplatení splátok zaplatiť. Tvrdila opakovane, že pracovníčka navrhovateľa ich
upozornila, aby si zmluvu prečítali, a potom až podpísali, ale si ju neprečítali a podpísali. Nevedela,

že ju vedľajší účastník zastupuje.

Odporca vo 4. rade M. F. uviedol, že je pravdou, že požiadali s manželkou - odporkyňou v 1. rade o
úver. Úver dostali, ale nevie presne v akej výške cca 9.700,- Eur. Opravovali dom za poskytnutý úver.
Robili strechu domu aj vnútro domu. On v čase uzavretia zmluvy bol invalidným dôchodcom, ale keďže

sa jednalo o starý dom, bola nutná oprava. Pracovníčka pri uzatváraní zmluvy im povedala, čo majú
platiť aj aké sú podmienky zmluvy. Na zmluve je ich podpis. Tiež ich upozornila, že si majú prečítať
zmluvu. Potom, ako si zmluvu prečítali, tak ju podpísali. Platili nepravidelne, pretože už mali veľmi nízky
príjem. V období, kedy úver brali, mali iné príjmy, brali aj rodinné prídavky na deti a sociálnu dávku,
ale manželka už vtedy nepracovala. Už vyše roka majú zmenu pomerov, pretože manželka poberá len
13,- Eur mesačne. On každý mesiac platí pozdĺžnosť 130,- Eur v Consumer finance holding, kde má

2 pôžičky a ešte má pôžičku v poštovej banke. Tieto pôžičky si zobral až potom, ako bola uzavretá
zmluva o spotrebnom úvere. V tom čase keď úver brali, nemali žiadne pôžičky. Výška jeho invalidného
dôchodku je 290,- Eur mesačne. Doklad o tom, že koľko navrhovateľovi uhradili má doma, môžeme ich
predložiť dodatočne. Je ochotný dlh splácať po 50,- Eur od 8.6.2013. Uviedol, že uhrádzajú plyn 50,-
Eur mesačne, elektrinu 50,- Eur a vodu platia štvrťročne. V dome bývajú so synom a nevestou, ktorí im

prispievajú na domácnosť 100,- Eur mesačne.

Odporkyňa v 3. rade uviedla, že pracuje do októbra 2015 ako sociálna pracovníčka s netto príjmom
402,- Eur mesačne. Manžel je nezamestnaný už asi 3 roky a má dlhy. Ona má taktiež dlh na daňovom
úrade, keďže neplatila dane. Hradí exekúciu aj za manžela, ktorý bol živnostníkom a prestal v roku 2009

podnikať, pretože nemal príjmy. Majú vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, ktoré má 10 rokov. Zo
svojho príjmu teda vyživuje dieťa aj manžela, ktorý nepoberá žiadne sociálne dávky. Bývajú v dome
u manželových rodičov. Sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom je zriadené záložné
právo. V Quatre zobrali pôžičku na mikrovlnnú rúru v roku 2008. Keďže manžel prestal pracovať dlh
spláca ona vo výške 30 Eur mesačne. Taktiež 20 Eur hradí dlh sociálnej poisťovne. Platí inkaso vo

výške 60,- Eur mesačne. Finančne im pomáha dcéra, ktorá je dospelá. Dostáva rodinné prídavky vo
výške 25,- Eur na maloletú dcéru. Manžel má žalúdočné problémy. Navrhovala dlh voči navrhovateľovi
splácať v splátkach po 80,- Eur mesačne.

Odporca v 5. rade uviedol, že žiada, aby navrhovateľ deklaroval, koľko ešte majú odporcovia zaplatiť,

pretože odporkyni v l. rade bolo poskytnutých 9.838,- a žaloba je na 10.274,- Eur, tiež nie je zrejmé, koľko
už odporkyňa v l. rade navrhovateľovi plnila. Poukázal na skutočnosť, že je vystavený stresu, pretože
sa obáva, že ako ručiteľovi sa mu siahne na jeho dôchodok. Z vyjadrenia odporkyne v l. rade vyplýva,
že uznala dlh navrhovateľa , avšak on s tým nesúhlasí zmysle ustanovenia § 548 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pretože uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči veriteľovi len ak s tým ručiteľ súhlasí. Vystavujú

ho riziku, že príde o strechu nad hlavou. Pokiaľ uznávajú nárok navrhovateľa odporkyňa v l. rade a
odporca v 4. rade, tak nech založia svoju nehnuteľnosť a zbavia ho ručiteľských povinností. On nečítal
všeobecné podmienky, ale pani Y. ho upozornila na to, že vzhľadom k tomu, že ide o ručiteľstvo, že
mu nevyplývajú z toho žiadne povinnosti, že on dlh nebude uhrádzať. Ak uzná odporkyňa v l. rade dlh
navrhovateľa, tak nech založí svoju nehnuteľnosť. On nie je ochotný sa podieľať na uhrádzaní dlhu. Ak

mu bude siahnuté na dôchodok, stratí svoju životnú istotu.

Navrhovateľ podal návrh na nepripustenie vedľajšieho účastníka na strane odporcov do konania s
tým, aby vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. Občiansky súdny poriadok v
poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké

právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov,
je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012. V
zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci

ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou
jeho činnosti. Avšak v oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p., je
podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas účastníka, na strane ktorého vedľajší
účastník chce vystupovať. So vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasil ručiteľ p. F.R., ktorýmá v súdnom konaní rovnaké právo ako ostatní účastníci konania. Odporkyňa v 1. rade ako hlavná
účastníčka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyjadrila nesúhlas, uviedla len
že nemá vedomosť o tom, že je v konaní zastúpená vedľajším účastníkom. Tiež ostatní odporcovia

nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka nevyjadrili. Keďže nepripustením vedľajšieho účastníka do
konania by bolo odňatá jeho možnosť konať pred súdom a chrániť práva spotrebiteľa, súd uznesením č.
10Cb /13/2013 - 124 dňa 4.2.2014 zamietol návrh navrhovateľa na nepripustenie vedľajšieho účastníka
do konania.

Zástupca vedľajšieho účastníka Š. S. uviedol, že pokiaľ ide o zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, sú tu neprijateľné podmienky, napríklad neprijateľná zmluvná podmienka je uvedená v
bode4článku8,kdejeuvedené,žezmluvnéstranysúhlasiastým,žeprespory,ktorévzniknúmedzinimi
v súvislosti s touto zmluvou bude príslušný rozhodcovský súd. Tiež poukázal na skutočnosť, že kvalita
života u odporcov sa zníži, pokiaľ budú musieť uhrádzať žalovanú sumu najmä pokiaľ ide o ručiteľov,
ktorých žiadal, aby boli vyňatí z tejto povinnosti. Ručiteľ má tie isté práva ako dlžníka v jeho záujme

žiadal aby súd určil za neprijateľné všetky zmluvné podmienky. Žiadal, aby súd pripustil jeho vstup do
konania. Podľa neho nedošlo k uznaniu nároku navrhovateľa odporkyňou v 1. rade, pretože uznala jeho
nárok len čo do základu, nie aj čo do výšky. Sama odporkyňa v 1. rade totiž uviedla, že nevie koľko z
poskytnutého úveru skutočne uhradila. Tým, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil zmluva sa od počiatku
zrušilaaúčastnícizrušenejzmluvysimajúnavzájomvrátiťužvykonanéplnenie.Zaneprijateľnúzmluvnú

podmienku má súd vyhlásiť ustanovenie pod bodom II. 7. veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej
splátky úrokov mimoriadneho úveru prednostne sankčné úroky a poplatky, pretože toto ustanovenie je v
rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 566 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že z odporcami uhradenej sumy 3.931,19 Eur je nutné odpočítať vklady za jún, júl
2015 spolu vo výške 160 Eur a povoliť odporcom splácať nesplatenú časť istiny bez úrokov a poplatkov.

Svedkyňa S. Y. v svedeckej výpovedi uviedla, že uzatvárala s odporcami zmluvu o stavebnom sporení a
vysvetlila im podmienky úveru. Najskôr s nimi spísala predbežnú žiadosť ktorú predložila na schválenie
centrále v Bratislave. Odporcovia mali 6 týždňov na to, aby sa zo zmluvou aj zmluvnými podmienkami
oboznámili skôr než ju podpíšu. Ešte do 5 dní od podpísania zmluvy majú možnosť od zmluvy odstúpiť.

Usmernila odporcov aké budú následky neplatenia úveru. Odporkyňa v 1. rade ju navštívila a spísala jej
žiadosť o odklad splátok, avšak nevie ako o jej žiadosti bolo rozhodnuté. U nej odporcovia podpisovali
len žiadosť o úver.
Na základe uzatvorenej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009
navrhovateľ poskytol odporcom 1.2.3.4, rade mimoriadny medziúver v sume 9.825,58 Eur a oni

sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,29 % ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,79 Eur a do nasporenia cieľovej sumy sa zaviazali
vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 31,87 Eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia 1.2.3.4, rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 104,66 Eur. Odporcovia 5.

a 6. rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia.

V čl. 7 bod 4. písm. a) Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009
sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie
mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo

skutočností uvedených vo Všeobecných podmienkach pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Podľa
Všeobecných podmienok je navrhovateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy ak dôjde k porušeniu akejkoľvek
zmluvnej povinnosti zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než
dvoma splátkami po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Listom zo dňa 13.4.2012 odstúpil navrhovateľ od zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX
a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a zároveň požiadal o okamžité vrátenie
poskytnutýchúverovýchprostriedkov. Vodstúpeníodzmluvyposkytoldlžníkomlehotu7dnínasplatenie
úveru od doručenia tohto listu. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcom 1.2.4.5 doručené dňa 18.4.2012
a odporcom 3.a 6. rade dňa 19.4.2012 ako to vyplýva z doručeniek o prevzatí zásielky.

Podľa čl. 7 bod 8. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bolo dojednané, že po
odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3 % ročne úrok z omeškania
nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5 % ročne úrok z omeškanianad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. S poukazom na uvedený článok zmluvy si
navrhovateľ od účinnosti odstúpenia od zmluvy úročil pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 13,29
%.

Z výpisu z účtu stavebného sporenia a výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyplýva, že dlžníkom bol
poskytnutý úver v celkovej výške 9.825,58 Eur a za obdobie od marca 2009 do augusta 2015 poukázali
na splátky medziúveru vklady v celkovej výške 4.091,19 Eur, teda o 5734,39 Eur menej ako im bol úver
poskytnutý.

NavrhovateľvkonaníargumentovalrelevanciouuprednostneniaobchodnéhoprávaoprotiObčianskemu
zákonníku vzhľadom na úver ako absolútny obchod a tiež záväznosťou zmluvných strán dohodou o
odstúpení od zmluvy.

Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 310/1992 Zb., zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať

a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,

e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

Podľa § 7 ods. 4 Zák. č. 310/1992 Zb., zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu
obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.

Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 310/1992 Zb., po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ
nárok na pridelenie stavebného úveru.

Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 310/1992 Zb., zmluvu o stavebnom sporení so stavebným sporiteľom podľa §

4 písm. c) možno uzatvoriť, len ak podiel cieľových súm, na ktoré sú uzatvorené zmluvy o stavebnom
sporení so stavebnými sporiteľmi podľa § 4 písm. c),
a) v jednom kalendárnom roku neprevyšuje 10% z cieľových súm, na ktoré sú uzatvorené všetky zmluvy
o stavebnom sporení v príslušnom kalendárnom roku, alebo
b) ktorým nevznikol nárok na stavebný úver, neprevyšuje 15% zo súčtu cieľových súm, pri ktorých ešte

nevznikol nárok na pridelenie stavebného úveru splnením všetkých zmluvne dohodnutých podmienok,
a cieľových súm, pri ktorých nárok na stavebný úver vznikol, ale nebol uplatnený.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb., o stavebnom sporení, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak
dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného

úveru.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 310/1992 Zb., výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou
a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 306 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku

od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01. 04. 2004, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 879 ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do
súladu s ust. § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Čo sa týka charakteru spornej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 ods. 1,§ 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Spotrebiteľskou je aj vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde odporcovia
vystupujú ako spotrebitelia vo vzťahu k úveru, ktorý využívajú na uspokojenie svojich osobných
potrieb. Na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy

v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky
zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 o inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71
Asociačnej dohody platnej od 1. februára 1995, ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie
úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie.

Uvedená úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do
Európskej únie (ďalej aj "EÚ") v máji 2005 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi
aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č.
634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníneskoršíchpredpisovakotzv.typovúzmluvu.Európskaúnia
venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. V snahe deklarovať potrebu regulácie

podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov Rada EÚ prijala smernicu 87/102/EHS (22.12.1986),
ktorá mala za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľa pri využívaní finančných služieb ponúkaných na trhu.
Uvedená smernica bola neskôr novelizovaná do súčasnej podoby v rokoch 1990 a 1998 (90/88/ES a
98/7/ES). Tiež za účelom ochrany spotrebiteľov bola prijatá smernica Rady EÚ 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V rámci prístupového procesu do EÚ

bol u nás prijatý zákon č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej aj "zákon o spotrebiteľských úveroch", v súčasnosti zrušený neskorším zákonom č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov), ktorý upravoval
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť
ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany, ktorá nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej
dodávateľom a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej
zmluvnej strany. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva,

že dodávateľ ako odborník "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou
kvality. Zákonodarca preto aspoň rámcovo a príkladmo vymedzil, ktoré, resp. aké podmienky v
spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), čoho
dôsledkom je zo zákona ich neplatnosť.

Pri posúdení charakteru posudzovanej zmluvy je nutné prihliadať na postavenie účastníkov zmluvy a
vychádzať nielen z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy, ale aj európskej legislatívy,
významu spotrebiteľských zmlúv v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu -
spotrebiteľa a jeho práv, ako aj zásad a pojmových znakov spotrebiteľských zmlúv.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané najmä z výpisu z účtu úveru, že odporcovia 1.2.3.4
rade ako dlžníci si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X
XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 9.1.2009 nesplnili, keď nedodržali splátkový kalendár
a v lehote splatnosti nezaplatili navrhovateľovi dohodnuté splátky. V konaní súd zistil, že odporcovia
1.2.3.4 rade ako dlžníci sa tak dostali do omeškania so zaplatením splátok v zmysle článku 7 Zmluvy

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere tak navrhovateľ pristúpil dňa 13.4.2012 k odstúpeniu
od zmluvy o stavebnom úvere a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere, pričom odporcom 1.2.4.5 bolo
odstúpenie doručené dňa 18.4.2012 a odporcom 3.a 6. rade dňa 19.4.2012. Týmto bola predmetná
zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa zmluvy
dostal. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Súd

všaknemoholprihliadnuťnanámietkupremlčaniavznesenúvedľajšímúčastníkom,posudzujúcvzmysle
Občianskeho zákonníka, keď uplatnená pohľadávka sa stala splatnou doručením listiny o odstúpení
od zmluvy, ktorá bola odporcom doručená dňa 18.4.2012 a 19.4.2012 avšak návrh na súd bol podaný
dňa 14.9.2012 teda pred uplynutím 2-ročnej premlčacej doby. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho,
že ako už bolo konštatované ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú bolo potrebné aplikovať právne

normy spotrebiteľského práva a právna úprava premlčania v občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa
výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu dobu ako ustanovenie § 397 Obch. zákonníka.

Z dôvodu zrušenia zmluvy podľa občianskeho práva (§ 48 ods. 2 OZ) súd nevyhovel návrhu v časti
týkajúcej sa úrokov a poplatkov za poskytnutie úveru (odplata za úver). Za právne významný považoval

súd úkon navrhovateľa, ktorým odstúpil od zmluvy s tým, že účinky odstúpenia a zánik zmluvy nenastali
od momentu doručenia odstúpenia ex nunc ale od začiatku (ex tunc). Nevzal pritom v úvahu odstúpenie
od zmluvy dohodnuté medzi spornými stranami podľa ktorého odstúpením zmluvy nezaniká ani právo
navrhovateľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Ako vyplýva zo
znenia tejto zmluvnej podmienky o odstúpení nie je vyvážená a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech odporcov. Naviac je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s
ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami
zákona (§ 54 ods. 1 OZ) ide o ,,odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa", ktoré jednostranne zvýhodňuje
iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením
zachovania všetkých práv veriteľa vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky

aj za úverové obdobie, ktoré ešte nenastalo. Dohoda o odstúpení zaväzuje odporcov platiť úroky aj za
obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má navrhovateľ zachované
všetky svoje práva, kým odporcovia žiadne. Odporcom by v dôsledku odstúpenia zanikli všetky práva
navrhovateľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou.Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. V kontexte s uvedeným nemohol opomenúť,
že navrhovateľ si uplatnil poplatok za vedenie účtu v celkovej výške 116,10 Eur. Súd dospel k názoru, že
takto zjednaný poplatok je v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, na ujmu odporcov ako spotrebiteľov

a zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uvedenému poplatku
chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi odporcami 1 - 4 a navrhovateľom. Súdu nie je
zrejmé a z úverovej zmluvy nevyplýva, za čo vlastne odporcovia 1 - 4 poplatok zaplatili, navrhovateľ
nepredložil sadzobník poplatkov. Ak bol poplatok uhrádzaný za vedenie účtu, je to len administratívna
činnosť navrhovateľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného
zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len navrhovateľovi na úhradu jeho administratívy, pokiaľ je

takáto administratíva vôbec vykonávaná. Za uvedený poplatok nie je odporcom poskytovaná žiadna
služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným podľa ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zo zmluvného dojednania o predmetnom poplatku ďalej nie je zrejmé, čo je obsahom
vedeniaúčtuazačojeuvedenýpoplatokuhrádzaný,keďžezmluvnédojednanieopredmetnompoplatku
je v Zmluve bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, a jeho dojednanie

je tak dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. V zmysle ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka,
je tak dojednanie o uvedenom poplatku neplatné. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu je s
prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, rovnako konaním priečiacim sa dobrým mravom, a teda
dojednanie daného poplatku je neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a účtovanie
takéhoto poplatku je v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka.

Súd sa tiež zaoberal otázkou zabezpečovacích inštitútov (akým je ručiteľský záväzok) a to z hľadiska
spotrebiteľského práva a dospel k záveru, vzťahy ohľadne zabezpečenia splnenia dlhu majú k hlavnému
záväzku subsidiárnu povahu a sú od hlavného záväzku závislé. So zánikom dlhu zaniká preto aj jeho

zabezpečenie. Keďže ručiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závisí čo do svojho vzniku, zániku,
platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je hlavný, určujúci. Pre
určenie povahy tohto záväzkového vzťahu je teda podstatné to, akej povahy je hlavný záväzkový
vzťah. Podporne súd poukazuje aj na to, že v danom prípade navrhovateľ doručil ručiteľom 5,6
rade oznámenie o odstúpení od zmluvy, ktoré však neobsahuje výšku ktorá by mala byť ručiteľmi

navrhovateľovi zaplatená ani lehotu na plnenie, takže tento právny úkon nemá náležitosti výzvy na
plnenie v zmysle ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je tak s poukazom na ustanovenie
§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. S poukazom na uvedené súd vo vzťahu k odporcom 5,6
návrh zamietol.

Pre prípad omeškania dojednali účastníci zmluvy o úvere úroky z omeškania vo výške 13,29 % ročne
z dlžnej sumy. V čase uzavretia zmluvy bola úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v dvoch právnych
predpisoch a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a v ustanovení § 517 Občianskeho
zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzavretia spornej zmluvy o úvere výšku úrokov z omeškania
pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval dojednať vyššie

úroky z omeškania než maximálne do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto
výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie

§ 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie;
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na základe uvedeného nemohli dlžníci ( odporcovia 1.2.3.4.) s právnym predchodcom navrhovateľa
pre prípad omeškania dojednať vyššie úroky z omeškania než vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( kudňu 20.4.2012), ktoré by boli v rozpore s kogentným ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje § 3 nariadenie vlády č. 87/l995 Z.z. a
je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu ( teda deň po dni kedy odporcom bolo doručené oznámenia o
odstúpení o zmluvy). Základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania dlžníkov t. j. 20.4.2012 1%,
pričom výška úrokov z omeškania je 1,00% + 8% teda 9,00%.

Navrhovateľ po podaní návrhu zobral podaním zo dňa 30.6.2014 svoj návrh so súhlasom odporcov čo
do sumy 362 Eur späť a žiadal konanie zastaviť. Súd preto v zmysle § 96 O.s.p. rozhodol tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Dlžníci 1,2,3,4 uhradili navrhovateľovi celkovo sumu 4.091,19 Eur. Navrhovateľovi prisúdená suma tak
pozostáva z dlžnej istiny v sume 5.734,39 Eur( čo rozdiel medzi navrhovateľom poskytnutým úverom

9.825,58 Eur a úhradou odporcov v celkovej výške 4.091,19 Eur) a s úroku z omeškania vo výške 9%
od 20.4.2012. Súd tiež vo výroku vymedzil, že plnením jedného z dlžníkov podľa zmluvy o úvere zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného, pretože táto skutočnosť vyplýva z hmotného práva (§
153 ods. 2 O.s.p.). a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako neodôvodený zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Odporcovia požiadali aby im súd umožnil splácať dlh v splátkach po 80 Eur mesačne, avšak navrhovateľ
súhlasil so splátkami vo výške 300 Eur. Odporcovia poukazovali na svoju nepriaznivú finančnú situáciu,
zdravotné problémy, exekúcie ktoré sa voči ním vedú, skutočnosť, že vyživujú aj ďalšie osoby, pôžičky
v nebankových spoločnostiach. Predkladali dôkazy o úhradách pôžičiek, poplatkov za nájom a inkaso.
Súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povolil odporcom 1,2,3,4 na

zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 130 Eur, splatné vždy do 25 teho dňa kalendárneho mesiaca,
počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Bolo prihliadané na nepriaznivé sociálne pomery odporcov 1,2, ktorí nemajú
príjem z pracovného pomeru, odporcu 4, ktorý je invalidným dôchodcom a výška jeho dôchodku činí
290 Eur mesačne a odporkyne 3, ktorá zo svojho príjmu 402 Eur mesačne vyživuje sebe, manžela aj

maloleté dieťa z manželstva, na ich nemajetnosť, zdravotný stav ale aj na skutočnosť, že rozhodnutím
navrhovateľ vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.