Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. august 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/114/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227671
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4114227671.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: D. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X. XXX, zastúpená JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 40, proti
žalovanému: Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou ŠÁŠIK &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sokolská 18, o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre zo dňa 30. 06. 2020, č.
k. 18C/207/2014-230, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie zo dňa 20. 02. 2020, č. k. 18C/207/2014-210. V odôvodnení svojho rozhodnutie uviedol,
že súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné
náklady neoprávnenú stavbu - oplotenie, zriadené na pozemkoch a to parcela reg. „C“ č. XXXX/X o
výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady a na parcele reg. „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. X., ktoré sú vo výlučnom

vlastníctvežalobkyneatodo30dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Zároveňžalobkynipriznalnáhradu
trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný podaním zo dňa 11. 05. 2020 požiadal o zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, nakoľko na strane právneho zástupcu žalobcu bol ospravedlniteľný dôvod zmeškania
pojednávania, na ktorom bol vyhlásený tento rozsudok. Skutočnosťou, ktorá mu v tomto bránila bola
jeho účasť na odvolacom konaní na Krajskom súde v Žiline dňa 20.02.2020, kde bolo nariadené verejné
zasadnutie na prejednanie odvolania obžalovaného. Jednalo sa o povinnú obhajobu a bolo vylúčené,

abysaobžalovanýmoholzúčastniťnatomtoodvolacompojednávanísámbezsvojhoobhajcu.Keďžedo
poslednej chvíle nevedel, či sa verejné zasadnutie na Krajskom súde v Žiline uskutoční, na pojednávanie
pred Okresným súdom Nitra sa dopredu neospravedlňoval a nežiadal, aby bolo pojednávanie na
tomto súde dňa 20. 02. 2020 odročené, resp. zrušené z dôvodu objektívne vzniknutej kolízie dvoch
súdnych konaní. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 275 a § 277 ods. 2, 3 CSP.
Konštatoval, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný včas a preto sa ďalej zaoberal

dôvodom, pre ktorý sa právny zástupca žalovaného nedostavil na pojednávanie. Právny zástupca spolu
s návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku predložil súdu aj upovedomenie obhajcu, vydaného
Krajským súdom v Žiline, ktorým bol informovaný o tom, že verejné zasadnutie o odvolaní žalovaného
sa uskutoční dňa 20. 02. 2020 o 10:00 hod. Súd však tento dôvod právneho zástupcu nevyhodnotil ako
ospravedlniteľný, nakoľko konanie na Okresnom súde Nitra sa uskutočnilo dňa 20. 02. 2020 o 08:30
hod., teda ešte pred verejným zasadnutím uskutočnením na Krajskom súde v Žiline. Nakoľko ide o

súdy nachádzajúce v rôznych krajských mestách, je zrejmé, že kolízia týchto pojednávaní jednoznačne
nastala a je irelevantné, či sa uskutočnili, alebo nie. Právny zástupca žalovaného za týchto okolnostímusel vedieť, že obe súdne konania nestihne. Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Nitra
sa ospravedlnil až 20. 02. 2020 o 14:11 hod., kedy už pojednávanie bolo skončené rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného. Záverom uviedol, že právny zástupca žalovaného sa o termíne pojednávania

dozvedel dňa 29. 11. 2019, kedy mu bol termín pojednávania doručený. Preto dospel k záveru, že
neboli splnené podmienky pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, nakoľko dôvod uvádzaný
právnym zástupcom žalovaného nevyhodnotil ako ospravedlniteľný.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní
uviedol, že je otázne, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal, keď ignoroval svoje vlastné zistenia, podľa
ktorých došlo u právneho zástupcu žalovaného k takej kolízii dvoch súdnych pojednávaní, pre ktorú sa
nemohol zúčastniť tak konania na Okresnom súde Nitra ako aj konania na Krajskom súde Žilina. Súd si
zrejme neuvedomil, že podstatou jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je preskúmanie
podmienok na jeho vydanie, ale zrušenie tohto rozsudku z dôvodu, že právny zástupca žalovaného sa

z objektívnych príčin nemohol na tomto pojednávaní zúčastniť. Predmetom posúdenia zo strany súdu
prvej inštancie malo byť to, čo bolo skutočným dôvodom jeho neúčasti na tomto pojednávaní a či tento
dôvod možno považovať z hľadiska zákona za ospravedlniteľný. Bolo povinnosťou okresného súdu
zrušiť rozsudok pre zmeškanie, pretože právny zástupca sa nedostavil na pojednávanie a toto zmeškal z
ospravedlniteľného dôvodu a to mal kolíziu dvoch súdnych pojednávaní na súdoch v rôznych krajských

mestách a v rozhodnom čase sa zúčastnil na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Žiline. Snažil
sa súdu vysvetliť, že z pojednávania na Okresnom súde Nitra sa dopredu neospravedlňoval, pretože
až do poslednej chvíle čakal na to, či sa odvolacie konanie na Krajskom súde v Žiline dňa 20. 02.
2020 uskutoční, alebo nie. Zákonný dôvod neúčasti právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní tu
objektívne existoval a bol viac ako ospravedlniteľný, pretože znemožňoval právnemu zástupcovi žalobcu

sa riadne zúčastniť a dvoch súdnych pojednávaniach súčasne. V závere uviedol, že súd pred vydaním
rozsudku pre zmeškanie neskúmal, či na strane žalovaného nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré súdu
neumožňujúrozhodnúťvzmyslepôvodnejžaloby.Vprípadevydanéhorozsudkuprezmeškaniesajedná
o neústavné a nelegitímne súdne rozhodnutie, ktoré musí byť právnym spôsobom zrušené, pretože s
ním nemožno spájať žiadne právne účinky a nie je v skutočnosti vykonateľné.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení uviedla, že prvostupňové
rozhodnutie považuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Súd nepovažoval dôvod kolízie dvoch
pojednávaní právneho zástupcu žalovaného za dôvod ospravedlniteľný a preto správne vyhodnotil,

že neboli naplnené podmienky pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. K tomu uviedla, že
samotná kolízia dvoch pojednávaní nebola a ani nebude sama o sebe ospravedlniteľným dôvodom na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže takýmto spôsobom by sa založil zákonný dôvod na neúmerné
predlžovanie jednotlivých konaní na súdoch. V zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP je dôvodom na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného len dôvod, ktorý je možné označiť ako ospravedlniteľný. Právny

zástupcasimalpredsavyhodnotiť,žesaobjektívnenemôžezúčastniťobochpojednávaníavprípade,ak
za seba nezabezpečí substitúta, tak sa mal jednoducho ospravedlniť z neúčasti a požiadať o odročenie
pojednávania. Mal tak postupovať o to viac, ak považoval konanie na Krajskom súde v Žiline za
podstatnejšie. O oboch pojednávaniach, ktoré boli vo vzájomnej časovej kolízii vedel. Žalovaný mal
okrem týchto skutočností poukázať najmä na dôvod, prečo sa z účasti na konaní pred Okresným súdom

Nitra, kde bol vyhlásený kontumačný rozsudok, riadne a včas neospravedlnil, avšak skutočnosti ním
uvádzané nie je možné označiť za ospravedlniteľné. Skutočnosť, že do poslednej chvíle čakal na to, že
či sa uskutoční verejné zasadnutie na Krajskom súde v Žiline nie je žiadny ospravedlniteľný dôvod.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vydaniu rozsudku pre zmeškanie

nepochybne bránila skutočnosť, že sa jednalo o civilnú vec, ktorej dokazovanie nebolo riadne skončené
aneúplnéanedostatočnéskutkovézistenianeumožňovaliaaninedovoľovali súduobjektívneazákonne
rozhodnúť a už vonkoncom nie takým spôsobom, ako to urobil súd prvej inštancie. Poukázal opätovne
na odôvodnenie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré boli založené na objektívnych
príčinách, ktoré neumožnili zúčastniť sa právnemu zástupcovi na pojednávaní a nesplnenie podmienok

pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Vychádzajúc z ust. § 277 ods. 2 CSP, je dôvodom na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného len dôvod, ktorý je možno označiť za ospravedlniteľný, pričom
za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať to, že právny zástupca mal predvolanie na dve
pojednávania v dvoch rôznych mestách. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že samotnákolízia súdnych pojednávaní je v súdnej praxi považovaná za prekážku riadnej účasti na súdnom
pojednávaní a je príčinou toho, prečo sa právny zástupca žalovaného nemohol z objektívneho dôvodu
zúčastniť na dvoch súdnych pojednávaniach súčasne. Na tomto konštatovaní nemôže nič zmeniť ani

skutočnosť, či k oznámeniu tejto dôležitej skutočnosti došlo niektorému zo súdov v predstihu, alebo
nebodaj aj neskôr, ako sa to stalo v posudzovanom prípade. Napriek tomu, že súd prvej inštancie
toto jeho dodatočné ospravedlnenie neúčasti neprijal, neznamená v žiadnom prípade to, že v prípade
právneho zástupcu žalovaného sa nejednalo o oprávnený a tým aj ospravedlniteľný dôvod jeho neúčasti,
ktorý na podklade podania príslušného návrhu zakladá legitímny dôvod na zrušenie vydaného rozsudku

pre zmeškanie. Súd prvej inštancie mal predovšetkým možnosť ďalej konať a pokračovať v dokazovaní,
ktorého vykonanie bolo potrebné a to napríklad aj pre preukázanie tej skutočnosti, ako došlo k vydržaniu
nehnuteľnosti, od ktorého žalobkyňa odvíja svoj právny nárok voči žalovanému a či žalovaný je
ešte vôbec vlastníkom tých nehnuteľností, ktorých sa týkala pôvodná žaloba spred niekoľkých rokov.
Súd vážnym spôsobom pochybil, keď dokazovanie v miere nevyhnutnej pre zákonné rozhodnutie
nedoplnil a vyhovel neodôvodnenému a právne nepodloženému návrhu právneho zástupcu žalobkyne

na ukončenie konania a vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd nemal možnosť z procesných dôvodov
pôvodnej žalobe vyhovieť, ale pri dodržaní zákona mal povinnosť túto v celom rozsahu zamietnuť
a to pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Preto je potrebné dokazovanie na
zistenie tejto dôležitej právnej skutočnosti doplniť a to prinajmenšom z toho dôvodu, kto vlastne mal byť
subjektom povinnosti, ktorej splnenia sa domáhala žalobkyňa vo svojej žalobe. Toto všetko považuje

za relevantné dôvody, zakladajúce zrušenie vydaného rozsudku pre zmeškanie a vytvorenie možnosti
pre pokračovanie v konaní pred súdom prvej inštancie, v ktorom po doplnení potrebného dokazovania
a riadnom zistení skutočného stavu veci bude možné vyniesť konečné, zákonné a spravodlivé súdne
rozhodnutie a to ešte pred tým, ako by sa musel obrátiť v danej záležitosti na Ústavný súd Slovenskej
republiky a na základe podanej ústavnej sťažnosti sa domáhať posúdenia ústavnosti konania, ktoré

predchádzalo vydaniu konečného rozhodnutia, ako aj ústavnosti samotného rozsudku pre zmeškanie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 CSP) po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súd pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Podľa ust. § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následok nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie,
b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

7. Citované ustanovenie upravuje podmienky, ktorých kumulatívne naplnenie znamená rozhodnutie
sporu súdom prvej inštancie formou rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ak je teda predmetom sporu

splnenie určenej povinnosti a žalobca (jeho zástupca) navrhne vzhľadom na absenciu žalovaného
(alebo jeho zástupcu) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd musí vyhodnotiť, či žalovaný bol na
pojednávanie riadne a včas predvolaný, či bol patrične poučený o následkoch nedostavenia sa a či svoju
neprítomnosť adekvátne ospravedlnil, t. j. včas a vážnymi okolnosťami. Zrušenie vyhláseného rozsudku
pre zmeškanie žalovaného je potom možné prvoinštančným súdom za splnenia podmienok určených

v ust. § 277 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

9. V nadväznosti na citované ustanovenia, odvolací súd konštatuje, že sa možno stotožniť so
všeobecnými právnymi východiskami, ohľadne povahy kontumačného rozsudku, na ktoré poukázal súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a preto len v stručnosti stačí poznamenať, že tento spôsobskončenia sporu má byť sankciou za procesnú apatiu sporovej strany. Z obsahu spisu podľa odvolacieho
súdu vyplýva, že okresný súd mal splnené formálne zákonné podmienky vyžadované ust. § 274 CSP
na to, aby spor ukončil rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Okresný súd teda mohol rozhodnúť

rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, čo odvolací súd konštatuje vedomý si toho, že nie je v tomto
štádiu predmetom posúdenia splnenia zákonných predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie,
ale len toho, či žalovanou stranou uvedené okolnosti (nemožno) považovať za ospravedlniteľný dôvod
jeho neprítomnosti na pojednávaní. Odvolací súd tu predovšetkým poukazuje na termín „zmeškanie
pojednávania“, t. j., že strana sporu má záujem zúčastniť sa nariadeného pojednávania, o ktorom má

vedomosť, určitý náhly nepredvídaný dôvod mu však objektívne zabránil pojednávania sa zúčastniť.

10. Z ust. § 277 ods. 2 CSP pritom vyplýva, že podmienkou zrušenia rozsudku pre zmeškanie je
ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci. Právna norma samozrejme ospravedlniteľnosť
dôvodu zmeškania (neúčasti na pojednávaní) nijak bližšie nešpecifikuje (a ani príkladmo neuvádza),
lebo to vzhľadom na rozličnosť života prakticky ani nie je možné. Ide preto o právnu normu s

pomerne širokou formulovanou hypotézou, ktorú tak treba vykladať vzhľadom k okolnostiam konkrétnej
situácie a len komplexné posúdenie okolnosti neúčasti potom môže dať odpoveď na otázku, či je
z objektívneho hľadiska spravodlivým v danej situácii „prepáčiť“ žalovanej strane fakt, že sa na
pojednávanie nedostavila.

11. Vzhľadom na uvedené možno slovami Najvyššieho súdu SR uviesť, že „vychádzajúc z účelu a
povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 227 ods.
2 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa
nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej
situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania“ (rozhodnutie NS SR sp. zn.

5Obdo/26/2019).

12. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa nejednalo
o zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu. O tom, že v uvedený deň, keď sa malo
konať pojednávanie na Okresnom súde Nitra dňa 20. 02. 2020 sa mal zúčastniť aj konania na

Krajskom súde v Žiline vedel právny zástupca žalovaného v dostatočnom predstihu, pretože ako sám
uvádzal, do poslednej chvíle čakal, či sa pojednávanie na Krajskom súde v Žiline uskutoční a preto
sa z pojednávania na Okresnom súde v Nitre neospravedlňoval. Takéto jeho konanie však nemožno
považovať za ospravedlniteľný dôvod, pretože táto okolnosť mu bola vopred dobre známa a žiadne
okolnosti mu nebránili v tomu, aby svoju neúčasť včas ospravedlnil. Argumenty, ktoré žalovaný použil nie

sú náležité, lebo samotná kolízia pojednávania v tom istom termíne nie je bez ďalšieho akceptovateľným
predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Preto je
možno polemizovať i o tom, že ak by sa včas ospravedlnil na pojednávanie na Okresnom súde v
Nitre, nemuselo by to viesť k samotnému záveru, že toto pojednávanie bude odročené, avšak svoju
neúčasť na tomto pojednávaní včas neospravedlnil. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti

uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného správne, správne vyhodnotil podstatné skutkové okolnosti, správne aplikoval
právnu normu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné,
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, o ktorom musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí a preto vzhľadom na citované zákonné ustanovenie jej priznal náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).