Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/242/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209185
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7616209185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov: 1/ H. U. a 2/ G. U., A. L. XXX,
obaja zast. JELENČÍK A PARTNERI advokátskou kanceláriou, s.r.o., Bratislava, Doležalova 7, IČO:
47 245 042 proti žalovaným: 1/ Nemocnici s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., Spišská Nová Ves,
Jánskeho 1, IČO: 36 597 350, zast. JUDr. Máriom Keletim, Hnúšťa, Hlavná č. 36 a 2/ Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava 25, Žellova 2, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 29. mája 2019 sp. zn.
5C/22/2016 a o odvolaní žalovaného 2 proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z

29. mája 2019 sp. zn. 5C/22/2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v ďalšom prípadne len „súd“) žalobu zamietol a rozhodol,
o nároku na náhradu trov konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o nárokoch žalobcov, ktorí sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že žalovaní v 1.
a 2. rade nesprávnym určením pohlavia mŕtvo narodeného dieťaťa žalobcov v 1. a 2. rade neoprávnene

zasiahli do práva žalobcov v 1. a 2. rade na súkromný život a rodinný život, žalobkyňa v 1. rade žiadala
uložiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 10.000 eur a žalobca v 2. rade
žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 5.000 eur a zároveň si uplatnili nárok na
náhradu trov konania, to všetko titulom práva na ochranu osobnosti.

3.1. Vykonaným dokazovaním zistené skutkové okolnosti súd právne posúdil citujúc § 11, § 13 ods.
1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1 a 2 a § 101 Občianskeho zákonníka ako i § 48 ods. 8

zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, 2 a 3 vyhl. č. 771/2004 Z.z. o forme a náležitostiach pitevného
protokolu, pričom vymedzil, že predmetom konania je ochrana osobnosti žalobcov. Konštatoval, že
si žalobcovia v konaní uplatnili dva samostatné nároky, a to nárok určovací, keď žiadali vysloviť, že
žalovaní nesprávnym určením pohlavia ich mŕtvo narodeného dieťaťa neoprávnene zasiahli do ich
práva na súkromný život a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uviedol, že zo strany
žalovaných nebolo rozporované, že určili obaja pohlavie mŕtvonarodeného dieťaťa žalobcov ako ženské,

nespochybnili svoje pochybenie v tomto smere a obaja nad ním vyjadrili ľútosť, nespochybnili ani
výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní ohľadom zistenia, či išlo o dieťa
žalobcov a ani výsledky Správy o analýze DNA za účelom overenia príbuznosti po materskej línii, ktorá
bola vyhotovená po exhumácii pochovaného dieťaťa v rámci súkromnej iniciatívy žalobcov. Keďže tietoskutočnosti žalovaní nespochybňovali a vyplynuli aj so žalobcami predložených dôkazov, súd ich v
konaní považoval za nesporné a preukázané. Obrana oboch žalovaných, uviedol súd, že spočívala v
absencii protiprávneho zásahu (konania) z ich strany a v uplatnení námietky premlčania vo vzťahu k

požadovanej nemajetkovej ujme, ako aj nedôvodnosti tejto formy odškodnenia.
3.2. Vo veci mal súd preukázané, že obaja žalovaní uvedením pohlavia mŕtvo narodeného dieťaťa
(plodu) žalobcov plnili to, čo im vyplýva z ich povinností v rámci výkonu povolania. Konkrétne označili
pohlavie mŕtvo narodeného dieťaťa v Správe o rodičke (žalovaná 1/) a následne aj v pitevnom protokole
v rámci vonkajšej obhliadky tela (žalovaný 2/). Výpoveďami zamestnancov žalovaných mal súd za

zistené, že v oboch prípadoch sa pohlavie určilo pohľadom, teda na základe jeho posúdenia vizuálnym
vnímaním, pričom tak pôrodníkovi, ako aj patologičke sa pohlavie javilo ako ženské. Súd konštatoval,
že si žalovaní v súvislosti s pôrodom, resp. pitvou, splnili svoje povinnosti, keď správu o rodičke, ako
aj pitevný protokol vyplnili v súlade s vyžadovanými obsahovými náležitosťami týchto dokumentov.
Žalovaní teda postupovali dovoleným a predpokladaným spôsobom a ich konanie nevybočilo z medzí
noriem regulujúcich danú oblasť. Navyše mal súd preukázanú existenciu okolností, ktoré objektívne

odôvodňovali určenie pohlavia mŕtvo narodeného dieťaťa žalobcov ako ženské - išlo o nedonosené
dieťa, zomrelé v 31. týždni tehotenstva s hmotnosťou 1150 g a dĺžkou 37 cm, a teda jeho vývin
nebol dokončený, pred pôrodom bolo dieťa minimálne 4 dni mŕtve, čo malo za následok, že bolo v
značnom štádiu rozkladu a autolýzy orgánov a navyše dieťa preukázateľne trpelo chromozómovou
poruchou, ktorá mohla mať vplyv na určenie pohlavia. Súd vyhodnotil, že konanie žalovaných z

uvedených dôvodov nespĺňa znaky neoprávneného zásahu, a preto ním žalovaní nemohli zasiahnuť do
práva žalobcov na ochranu osobnosti. Vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaných z uvedeného
dôvodumalzavylúčený.Zdôvoduabsencieneoprávnenéhozásahuakozákonnéhopredpokladuvzniku
občianskoprávnej zodpovednosti žalovaných súd žalobu, tak v časti určenia, ako aj v časti o priznanie
nemajetkovej ujmy, zamietol.

3.3. S argumentáciou žalobcov, majúcich za to, že neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu
osobnosti bolo už samotné uverejnenie nepravdivého údaja týkajúceho sa osobnosti fyzickej osoby (t.j.
ich mŕtvonarodeného dieťaťa), poukazujúc pritom na rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo/2194/2002 uviedol
súd, že sa nestotožnil. Označený rozsudok, uviedol súd, že jednak nie je rozsudkom vydaným niektorou
z najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, z ktorého názoru by mal vychádzať, a uviedol i, že

sa týka skutkovo odlišnej veci súvisiacej so zverejnením nepravdivého údaja v tlači o verejne známej
osobe v rámci slobody prejavu (verejnej kritiky) a bol navyše zrušený rozhodnutím Ústavného súdu ČR
sp.zn. I. ÚS 367/03 z 15.3.2000. Vo všeobecnosti, súd súhlasil s tvrdením, že k neoprávnenému zásahu
môže dôjsť aj nepravdivým skutkovým tvrdením, avšak v odlišných prípadoch, ako v prejednávanej veci
(najmä v prípadoch neoprávnených zásahov do cti fyzickej osoby, o ktorej osobe je nepravdivý údaj

verejne rozširovaný).
3.4. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanými, týkajúcou sa uplatneného právom
na náhradu nemateriálnej ujmy v peniazoch nebolo sporné medzi stranami, že právo na náhradu
nemateriálnej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnej lehote, ale spornou sa stala otázka, kedy začína uvedená premlčacia doba plynúť, ako aj to, či

bolo možné sa zo strany žalobcov brániť voči námietke premlčania tým, že táto je výkonom práva, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi. Otázku premlčania práva na náhradu nemateriálnej ujmy, ako aj výklady
ohľadne plynutia všeobecnej premlčacej doby v rozhodovacej praxi súdov mal za ustálené, v ktorej
súvislosti odkázal na závery Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 2 Cdo 278/2007, 5 Cdo 265/2009,
či 2 Cdo 194/2011. Vychádzajúc z rozhodnutia v označenej veci 5 Cdo 265/2009 súd uviedol, že ak

obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, vo vzťahu
k začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101
Občianskeho zákonníka začiatok jej plynutia viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby, a teda premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

Vychádzal tak z toho, že premlčacia doba by žalobcom začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy
by k neoprávnenému zásahu došlo (za predpokladu, že by zásah posúdil ako neoprávnený) a pokiaľ
žalobcovia v priebehu konania uvádzali, že k neoprávnenému zásahu nedošlo samotným nesprávnym
určením pohlavia, ale až okamihom, keď sa zo znaleckého posudku z odboru genetiky dozvedeli, že ich
dieťaťom nebolo dievča, uviedol súd, že považoval túto zmenu tvrdenia žalobcov za účelovú a navyše

za takú, ktorá je v rozpore s tým, čoho sa žalobcovia v žalobnom návrhu domáhajú. Keďže k určeniu
pohlavia zo strany žalovaných došlo hneď po narodení dieťaťa, teda ešte v januári 2012, vzhľadom na
dátum podania žaloby by tak bol nárok žalobcov na náhradu nemateriálnej ujmy premlčaný.3.5. Opätovne vychádzajúc z predmetného rozhodnutia NS SR 5 Cdo 265/2009, vyjadril sa k námietke
žalobcov týkajúcej sa rozporu žalovanými vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi a dospel
k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu by bolo neumožnenie práva žalovaným uplatniť námietku

premlčania neprimeraným zásahom do právnej istoty. Za takéto okolnosti na strane žalovaných mal
okolnosti spočívajúce v existencii objektívnych dôvodov, pre ktoré určili pohlavie mŕtvo narodeného
dieťaťa ako ženské. Na strane žalobcov, uviedol súd, že je touto okolnosťou preukázaná vedomosť
minimálne žalobcu 2/ o tom, že v deň pohrebu sa s určitosťou dozvedel, že v truhličke je chlapec,
pričom videl aj farebné fotografie tohto dieťaťa. V danej súvislosti, uviedol súd, že napokon prihliadal

aj na vyjadrenia žalobcov v priebehu konania, z ktorých jednoznačne vyplýva, že neveria, že sa v
hrobe nachádza ich dieťa (napriek jednoznačným výsledkom znaleckého dokazovania) a naďalej žijú v
presvedčení, že sa im narodila dcéra, čo samo o sebe má súd za spochybňujúce ich tvrdenia uvádzané
v žalobe o závažnosti ujmy, ktorá im mala byť spôsobená, resp. o zásahu ako takom.
3.6. O trovách konania rozhodol súd tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal, ktoré rozhodnutie
odôvodnil použitím § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa mal sociálnu situáciu žalobcov,

pre ktorú im aj bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Za ďalší taký dôvod mal skutočnosť,
že pohlavie mŕtvo narodeného dieťaťa žalobcov bolo na základe výsledkov analýzy DNA určené ako
mužské, pričom žalovaní ho pohľadom určili ako ženské. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru ,že
priznanie náhrady trov konania žalovaným by nebolo spravodlivé a neprimerane by zasiahlo do ich
majetkovej sféry.

4. Proti výroku II. rozsudku podala odvolanie žalovaná 1/ a proti celému rozsudku podali odvolanie
žalobcovia.

5.1.Žalobcoviapodanieodvolaniaodôvodniliodvolacímidôvodmipodľa§365ods.1písm. b/,h/,f/CSP.

5.2. V súvislosti so záverom súdu o absencii nezákonného zásahu citovali žalobcovia čl. 9 ods. 1
Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 11
Občianskeho zákonníka. Namietli, že súd síce správne považoval z procesného hľadiska za nesporné
medzi sporovými stranami, že žalovaní nesprávne určili pohlavie dieťaťa žalobcov, no i napriek tomu
dospel k nepochopiteľnému záveru, že žalovaní sa nedopustili neoprávneného zásahu (bod 68.) do

práv žalobcov. Takéto konštatovanie považovali za nesprávne a úplne oprostené od reality prípadu. V
súvislosti s tvrdením súdu, že si žalovaní v súvislosti s pôrodom resp. pitvou splnili svoje povinnosti,
keď správu o rodičke ako aj pitevný protokol vyplnili v súlade s vyžadovanými obsahovými náležitosťami
týchto dokumentov (bod 67.), namietli , že sa toto tvrdenie úplne vymyká predmetu súdneho konania,
pretože oni nenapádajú administratívne nevyplnenie kolóniek vo formulári, ale súhlasné a opakované

tvrdenie žalovaných uvádzané vo všetkých ich výstupoch (dokumentoch) o pohlaví ich dieťaťa, ktoré
sa ukázalo ako nepravdivé. Aj v súvislosti so záverom súdu (bod 67.), že žalovaní postupovali pri
určovaní pohlavia dieťaťa dovolaným a predpokladaným spôsobom a ich konanie nevybočilo z medzí
noriem regulujúcich danú oblasť, uviedli, že sa vymyká predmetu konania, pretože nenapádajú to, že
by žalovaní pochybili pri zvolenom spôsobe určovania pohlavia, ale napádajú nesprávnosť záverov

žalovaných o pohlaví dieťaťa. Vzhľadom na obsah súdneho spisu a vykonané dokazovanie, tvrdili, že
nemôže obstáť konštatovanie súdu, že by žalovaní v danom prípade postupovali lege artis. Zároveň
uviedli, že z právneho hľadiska predmetu tohto konania sú nútení bez ohľadu na to, konštatovať, že súd v
tejto súvislosti vec aj nesprávne právne posúdil, pretože skutočnosť, že bol postup uznaný z odborného
hľadiska (napr. medicínskeho) ako konanie lege artis, potom automaticky neznamená, že iná čiastková

zložkaosobnostnýchprávnemohlabyťtýmtopostupomneoprávnenezasiahnutá.Nesprávneoznačenie
pohlavia mŕtvo narodeného dieťaťa, uviedli, že nemožno v žiadnom prípade označiť ako súladné so
zákonom tak ako to urobil súd prvej inštancie. Konaním žalovaných boli vystavení mimoriadnej ťažkej
traumatizácii v súvislosti s úplnou stratou identity ich mŕtveho dieťaťa, na ktoré si za čas viac ako
troch rokov vytvorili silné a personalizované citové väzby a boli vystavení sekundárnej traumatizácii,

ktorá im obnovila bolestivé spomienky na stratu ich dieťaťa. Občianskoprávna ochrana osobnosti je
založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, z čoho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa
nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnene zásah do osobnostného
práva vykonal. Odvolali sa aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej „k vzniku zodpovednostného vzťahu
zo zásahu do osobnostných práv postačuje, že ide o zásah, ktorý je spôsobilý niektoré z osobnostných

práv „len“ ohroziť, nie je predpokladom vzniku tohto vzťahu, aby k poškodeniu osobnostných práv
aj došlo“ (rozsudok NS SR 5Cdo 126/2007). Žalobcovia uviedli, že nesprávne skutkové zistenie
žalovaných (nesporná skutočnosť) porušilo ich práva na ochranu ich rodinného a súkromného života
a preto sa jedná o nezákonné konanie žalovaných a nie zákonné konanie, tak ako tvrdí súd. 5.3. Kskutkovým okolnostiam prípadu uviedli, že v danom prípade 5 lekárov (zamestnancov žalovaných)
svojimi podpismi potvrdilo, že mŕtvo narodené dieťa žalobcov bolo ženského pohlavia. Súd však pre
nich nepochopiteľne, nepreskúmateľne a svojvoľne v napadnutom rozsudku konštatoval, že: „ bola

preukázaná existencia okolnosti, ktoré objektívne odôvodňovali určenie pohlavia mŕtvo narodeného
dieťaťa žalobcov ako ženské“. Tvrdili, že oni sa však z napadnutého rozsudku nedozvedajú, ktorá
konkrétna okolnosť mala objektívne odôvodňovať určenie pohlavia ich mŕtvo narodeného dieťaťa ako
ženské a nie mužské. Žiadna takáto skutočnosť, uviedli, v konaní preukázaná nebola. V súvislosti
s procesnou obranou žalovaných, že v danom prípade došlo k autolýze orgánov a bol prítomný

Klinefelterov syndróm a teda došlo k tzv. ospravedlniteľnému omylu na ich strane, ktorú prevzal aj
súd v napadnutom rozsudku namietli a poukázali na to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno pri
tejto svojej procesnej obrane, pretože v konaní nebolo preukázané, že by tieto skutočnosti (ktoré
žalobcovia nikdy nespochybňovali) mali vplyv na genitál mŕtvo narodeného dieťaťa a teda odôvodňovali
nesprávne skutkové tvrdenia žalovaných o pohlaví mŕtvo narodeného dieťaťa, čo uviedli žalobcovia, že
oni vzhľadom na existujúce fotografie od začiatku rozporovali. V tejto súvislosti sa odvolali na výpoveď

svedka D.. V., či znalecký posudok I.. B..
5.4. Namietli, že sa súd v rozsudku nevyporiadal ani nezaujal jasný záver k obsahu predložených
fotografií, ktoré mali za zásadný dôkaz presne vypovedajúci o stave tela v tomto konkrétnom prípade.
Namietli, že sa súd v napadnutom rozsudku nijako nevyporiadal a nezaujal žiaden postoj k výpovedi
jediného svedka U. z pohrebnej služby, ktorý si na prípad presne spomínal a ktorý pri príprave pohrebu

jasne videl, že telo, ktoré prevzal, je mužského pohlavia, pričom namietli, že to, čo je pravda, ktorá je už
na prvý pohľad zrejmá aj laikovi - svedkovi U., ako aj každej inej osobe pri pohľade na fotografie dieťaťa,
sa síce neuvádza v dokumentoch žalovaných, v ktorých sa naopak uvádza jednoznačne nepravdivé
skutkové tvrdenie o pohlaví, no i tak to súd považuje za konanie súladné so zákonom, nespôsobilé
zasiahnuť do ich práv.

5.5.Keďžesasúdvnapadnutomrozsudkuvyjadrilajkotázkepremlčania,pričomjehovyjadreniauviedli,
že považujú za nesprávne, z dôvodu opatrnosti vo vzťahu k ním namietli, že sa súd nijako nevyporiadal
s ich argumentáciou o tom, že na úspešnú žalovateľnosť ako nevyhnutnú podmienku začatia plynutia
premlčacej doby musia byť kumulatívne splnené až 3 podmienky, a to nielen nezákonnosť konania, ale
aj existencia zásahu a kauzálny nexus. Bez zásahu do osobnostných práv, tvrdili, že sa žiadny žalobca

nemôže s úspechom domáhať ochrany voči zásahu do jeho osobnostných práv. Vzhľadom na to, že do
zásahu do ich osobnostných práv došlo až po viac ako 3 rokoch po nezákonnom konaní žalovaných,
uviedli, že tak až v danom čase došlo k splneniu ostatných dvoch podmienok (zásah a príčinná súvislosť)
na žalovateľnosť a tým aj na začatie plynutia premlčacej doby. Bez toho, aby neexistoval zásah do
osobnostných práv žalobcov, nemohli svoje právo na ochranu svojich osobnostných práv uplatniť, a

preto v tom čase im ani nemohla plynúť premlčacia doba.
5.6. Len z dôvodov vlastnej právnej istoty (hoc sú presvedčení, že k uplynutiu premlčacej doby v danom
prípade nedošlo) vzniesli aj námietku voči uplatnenej námietke premlčania zo strany žalovaných, a to
pre jej rozpor s dobrými mravmi. Mali za to, že úlohou súdu bolo posúdiť okolnosti, za ktorých došlo
k uplynutiu premlčacej doby, ale súd tu žiadnu výnimočnosť okolností nevidel, keď konštatoval, že

okolnosti na strane žalovaných spočívajú v existencii objektívnych dôvodov, pre ktoré určili pohlavie
mŕtvo narodeného dieťaťa žalobcov ako ženské. Tento záver označili žalobcovia za nesprávny, a to
z dôvodov, ktoré uviedli, že rozviedli v časti svojho odvolania, v ktorej sa vyjadrovali k skutkovým
okolnostiam prípadu.
5.7. Uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaná 1/ podala odvolanie voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd nepriznal
stranám sporu nárok na náhradu trov konania odôvodniac toto svoje rozhodnutie § 257 CSP. Mala za
to, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci nie sú dané. Pokiaľ za také súd považoval sociálnu
situáciu žalobcov, tvrdila, že samotné majetkové pomery (sociálna situácia) môžu byť dôvodom hodným

osobitného zreteľa len v celkom výnimočných prípadoch a výnimočným prípadom nie je to, že žalobcom
bolo pri začatí sporu priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Za podstatné žalovaná
považovala, že žalobcovia vo vzťahu k nej podali celkom bezdôvodnú žalobu, v konaní pokračovali
aj po tom, čo sa k žalobe vyjadrila a dokonca aj po vykonaní dôkazov, ktoré podľa nej poukazovali na
nedôvodnosť žaloby. Namietla, že bolo povinnosťou advokáta žalobcov zvážiť rizika sporu a nepodávať

žalobu pred tým, ako takéto rizika eliminuje. Takéto skutočnosti označila žalovaná 1/ za také, ktoré
nemôžu byť posúdené, ako prípad hodný osobitného zreteľa. Namietla, že žalobcovia navrhovali
vykonanie ďalšieho nákladného a zbytočného dokazovania a deklarovali, že majú prostriedky na jeho
vykonanie, vo veci boli zastúpení advokátom a znášajú teda jeho trovy, z čoho vyplynulo pre ňu to, žemajú finančné prostriedky potrebné na vedenie sporu, a teda aj prostriedky na znášanie nepriaznivého
rozhodnutia vo veci. Mala za rozporné to, že na jednej strane, podľa rozhodnutia súdu sa žalobcovia
(poznámka súdu - správne žalovaní) pri pohľadovom určení pohlavia nedopustili protiprávneho konania

a na druhej strane následne takáto skutočnosť bola posúdená ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
Namietli, že naviac majetkové pomery žalobcov ku dňu skončenia sporu neboli zistené. Za chybu mala
žalovaná 1/ aj to, že zo strany súdu nebola upozornená na skutočnosť, že sa spor chystá rozhodnúť
ohľadne trov konania podľa § 257 CSP, čím jej nebola daná možnosť sa k tomu vyjadriť a zaujať
stanovisko. Navrhla preto, aby odvolací súd výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej

prizná plnú náhradu trov konania.

7. Žalovaný 2/ v časti I. vyjadrenia k odvolaniu žalobcov súhlasil so závermi súdu, že sa pri určovaní
pohlavia dieťaťa pri pitve nedopustil neoprávneného konania a mal za preukázané v konaní pred
súdom prvej inštancie, že jednoznačnému určeniu pohlavia dieťaťa bránili objektívne okolnosti a v
rámci vonkajšej obhliadky tela pri pitve nebolo možné s istotou konštatovať, že dieťa bolo mužského

pohlavia. Uviedol, že žalovaný 2/ ani nemá právnymi predpismi uloženú povinnosť zisťovať pohlavie
pri pitve, ani túto informáciu uvádzať v pitevnom protokole, keďže nejde o povinnú náležitosť podľa
vyhl. č. 771/2004 Z.z. o forme a náležitostiach pitevného protokolu. Pohlavie pitvajúci lekár uvádza do
pitevného protokolu len na základe vlastnej metodiky žalovaného 2/, ktorá nemá povahu všeobecne
záväzného právneho predpisu, a teda v jeho prípade nemožno hovoriť o porušení právnej povinnosti ako

základného predpokladu na priznanie náhrady majetkovej ujmy. V časti II. svojho vyjadrenia označil za
nepravdivétvrdeniežalobcovuvedenévbode1.2odvolania,ženebolapreukázanávkonanípredsúdom
prvej inštancie žiadna skutočnosť, ktorá by objektívne odôvodňovala určenie pohlavia ako ženské. Mal
za preukázané vykonaným dokazovaním, že išlo o nedonosený plod v nízkom štádiu vývinu, pred
pôrodom už cca 4 dni mŕtvy, a teda vo vyššom štádiu rozkladu a navyše plod postihnutý chromozómovou

poruchou. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov v bode 1.2 ich odvolania, že v konaní nebolo preukázané,
že by autolýza orgánov a Klinefelterov syndróm mali vplyv na genitál dieťaťa a tiež nesúhlasil s tým,
že tento je jasne viditeľný na predložených fotografiách. V týchto súvislostiach odvolal sa na výpoveď
svedkyne D.. P.. Nesúhlasil ani s tým tvrdením žalobcov, že v prípade zásahu do ich osobnostných práv
došlo k nemu po viac ako troch rokoch po konaní žalovaných. V tejto otázke sa v plnom rozsahu stotožnil

s právnym názorom súdu. Zároveň v tejto súvislosti podotkol, že navyše bolo v konaní preukázané, že
minimálnežalobca2/malužvroku2012predpochovanímdieťaťavedomosťotom,žemajiteľpohrebnej
služby mal za to, že na pochovanie mu bol odovzdaný chlapec.

8.1. K odvolaniu žalobcov vyjadrila sa aj žalovaná 1/.

8.2. Podotkla, že i z podaného odvolania (prvá veta v časti dôvodov odvolania) je vidieť, že dôvody
podania žaloby spočívali na úplne iných základoch, ako boli tvrdenia žalobcov v žalobe a uviedol, že
tvrdená emotívna ťažoba žalobcov nespočíva v konaní žalovaných, ale v presvedčení žalobcov ohľadne
zámeny ich dieťaťa tak, ako to viackrát v priebehu konania aj mimo neho vyjadrili. Vyjadrila nesúhlas s
konštatovaním žalobcov, že by sa mala dopustiť neoprávneného zásahu. Mala za to, že žalobcovia v

priebehu celého konania a ani v podanom odvolaní neuviedli, v čom mala žalovaná 1/ pochybiť, ktorú
konkrétnu právnu normu mala porušiť, keď postupovala lege artis a v danom čase a stave dieťaťa
žalobcov vizuálne určil jej zamestnanec pohlavie ako dievčenské. K tvrdeniu žalobcov, že žili celé roky
v mylnom presvedčení o identite ich dieťaťa, s ktorým si budovali pietny vzťah, uviedol, že je minimálne
vo vzťahu k žalobcovi 2/ klamlivé a v tejto súvislosti poukázal na výpovede žalobcu 2/ a svedka Királyho.

Uviedol, že v čase, keď žalobca 2/ mohol jednoduchým administratívnym postupom napraviť omyl,
nevenoval tomu žiadnu pozornosť a zjavne ho to žiadnym spôsobom nezaťažovalo, keď po týždni na
celú vec zabudol. Mala za nepochybné, že v konaní tak z objektívnych dôkazov, ako aj zo samotného
výsluchu žalobcov vyplynulo, že títo nie sú traumatizovaní samotným určením pohlavia dieťaťa, ale
skutočnosťou, že neveria, že ide o ich dieťa a táto traumatizácia uviedol, že nie je spôsobená žalovanou

1/, ale len ich vnútorným presvedčením. K tvrdeniu žalobcov v odvolaní ohľadne fotografií, ktoré majú
byť zásadným a podstatným dôkazom mala za potrebné žalovaná 1/ uviesť, že tieto sú veľmi detailné,
vytlačené na formulár A4, a teda podmienkami ďaleko vzdialené možnostiam a povinnostiam lekárov
žalovanej pri vizuálnom vnímaní bezprostredne po pôrode.
8.3. K otázke začiatku plynutia premlčacej doby označila výklad žalobcov za neakceptovateľný a v tejto

súvislosti citovala z rozsudku najvyššieho súdu 3Cdo/174/2016 z 10.11.2016. Mala za zrejmé tak zo
žaloby, ako aj z tvrdení žalobcov, že počiatočným dôvodom, ktorý mal vyvolať zásah do ich práva, bolo
nesprávne určenie pohlavia zo strany žalovanej 1/ dňa 18.1.2012, a teda začiatočným dňom plynutia
premlčacej lehoty v zmysle § 101 Obč. zákonníka je deň 19.1.2012.8.4. K uplatňovanej výške finančného zadosťučinenia uviedla, že žalobcovia nepreukázali ani jednu z
podmienok pre jej priznanie a ani neoznačili dôkazy, a teda nezvládli dôkaznú povinnosť. Navrhla, aby
odvolací súd výrok I. rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol potvrdil ako vecne správny.

9.1. K vyjadreniam žalovaných sa vyjadrili žalobcovia v nimi podanej odvolacej replike.
9.2. Nezákonnosť konania žalovaných uviedli, že je úplne zrejmá, pretože žalovaní svojím nepravdivým
skutkovým tvrdením o pohlaví dieťaťa žalobcov zásadným a nedôvodným spôsobom zasiahli do ich
práva na súkromný a rodinný život. Mali za bezpredmetné to, či žalovaní mali alebo nemali právnu

povinnosť určovať pohlavie dieťaťa, pretože nesporne toto určenie vykonali a vykonali ho nesprávne.
9.3. Osobitne k vyjadreniu žalovanej 1/ žalobcovia uviedli že jej snaha vykresliť ich ako ľudí, ktorí
absolútne naivne a bezdôvodne neveria, že v hrobe v obci Hôrka je skutočne ich dieťa prevzal v
napadnutom rozsudku aj súd, a v tejto súvislosti uviedli, že nemožno sa im čudovať, že kým nebudú mať
absolútnuistotu,ževhrobevobciHôrkasaskutočnenachádzaichdieťa,takstálebudeprenichrovnako
pravdepodobná aj možnosť, že došlo zo strany žalovaných k zámene tela a nie k zámene pohlavia ich

dieťaťa. Túto istotu uviedli, že im súd odmietol poskytnúť, hoc sa jej riadne domáhali.
9.4. V ďalšej časti žalobcovia sa vyjadrili k názoru žalovanej 1/, že jej povinnosťou bolo určovať pohlavie
„vizuálne“.
9.5. K otázke údajného premlčania uviedli, že podľa nich nie je možné úspešne žalovať zásah do
osobnostných práv v čase, keď k tomuto zásahu ešte nedošlo, a to preto, že bez kumulatívneho splnenia

zákonných podmienok (t.j. aj vrátane existencie zásahu do osobnostných práv, nie je možné sa úspešne
domáhaťnasúdeochranyosobnostnýchpráv.9.6.Poprelitvrdeniežalovanej1/,žebyneunieslidôkazné
bremeno ohľadne preukázania zníženia ich dôstojnosti, pretože uviedli, že už vo svojej žalobe riadne
označili dôkazy predovšetkým v podobe navrhovaných výsluchov, ktoré v časti súd zamietol, len preto,
že posúdil ich nárok ako premlčaný.

9.7. Osobitne k vyjadreniu žalovaného 2/ žalobcovia jeho vyjadrenia označili za maximálne
nedôveryhodné, pretože sú v zrejmom rozpore s jeho predsúdnymi vyjadreniami. K vyjadreniu
žalovaného 2/, že nie je jeho právnou povinnosťou určovať pohlavie uviedli, že faktom zostáva, že
žalovaný 2/ pohlavie v danom prípade na 100 % určil, a to ako ženské, pričom tento jeho záver nebol
správny. Stotožnili sa s vyjadrením žalovaného 2/, ktorý tvrdil, že premlčacia doba začala plynúť po

dni, kedy k neoprávnenému zásahu došlo, avšak uviedli, že spor tkvie v tom, že podľa nich zásah
a protiprávnosť sú dve rôzne skutočnosti, ktoré nemožno stotožňovať ako to robia žalovaní a aj súd.
Uvedením nesprávnej informácie konali žalovaní protiprávne (1. podmienka), no k zásahu došlo až po
približne 3,5 roku (2. podmienka) a to v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných
(3.podmienka),pretozačiatokplynutiapremlčacejdoby,t.j.deň,kedysaprávozmenilonanárokamohlo

sa prvýkrát uplatniť na súde nenastal nesprávnym uvedením pohlavia dieťaťa zo strany žalovaných, ale
až okamihom samotného zásahu.

10. Žalovaná 1/ vyjadrila sa aj k vyjadreniu žalovaného 2/ (č.l. 314). Uviedla, že sa s vyjadrením
žalovaného 2/ v bodoch I. až III., kde uvádza skutkové okolnosti prejednávanej veci stotožňuje s tým, že

na ne rovnako poukazovala aj v priebehu konania, ako aj vo svojich ústnych a písomných prednesoch,
vrátane vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov.

11. Žalovaná 1/ predložila k replike žalobcov zo dňa 26.7.2019 dupliku (č.l. 321). V tejto duplike v
prvom rade k tvrdeniu žalobcov, že je bezpredmetné, či žalovaní mali alebo nemali právnu povinnosť

určovať pohlavie dieťaťa uviedla, že je nepochopiteľné, pretože jedným z predpokladov pre priznanie
nemajetkovej ujmy je aj protiprávny úkon, resp. protiprávne opomenutie konania, a teda povinnosťou
žalobcov bolo označiť právnu normu, ktorá by danú sféru regulovala a ktorá bola porušená a potom
opísať akým spôsobom žalovaní takúto normu nesplnili alebo splniť opomenuli, teda porušili. Žalovaná
uviedla, že zo strany žalobcov doposiaľ takáto právna povinnosť žalovaných označená nebola. Chýba

teda akýkoľvek základný predpoklad pre protiprávnosť konania. V nasledujúcich bodoch 2, 3, 4, 5 a
6 žalovaná 1/ reagovala na konkrétnosti uvedené v replike žalobcov. V bode 7 dupliky v súvislosti s
otázkou premlčania poukázala a odvolala sa na svoje predchádzajúce vyjadrenia, ako aj na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. V tomto smere uviedla, že obracia pozornosť žalobcov na
znenie čl. 2 ods. 2 CSP definujúce stav právnej istoty.

12. K odvolacej replike žalobcov vyjadril sa aj žalovaný 2/ (č.l. 327). Obdobne ako žalovaná 1/ v
úvode vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcov, že je bezpredmetné, či žalovaní mali alebo nemali právnu
povinnosť určovať pohlavie dieťaťa. Porušenie právnej povinnosti je jednou zo základných podmienokuplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy, preto pokiaľ zo strany žalovaného nedošlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobcov spôsobenému porušením právnej povinnosti, žalobcovia sa
nemôžuúspešnedomáhaťnáhradynemajetkovejujmy.Ktvrdeniužalobcovvodvolacejreplikeomožnej

zámene tela ich dieťaťa uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa jedná o dieťa
žalobcov. K tvrdeniu žalobcov, že žalovaný 2/ nesprávne určil pohlavne dieťaťa, uviedol, že to nie je
porušením jeho právnej povinnosti, ale že ani nie je podkladom takéto určenie pohlavia pri pitve pre
vyznačenie pohlavia matrikou v rodnom liste a následné pochovanie plodu. Nesúhlasil ani s tvrdením
žalobcov, že k neoprávnenému zásahu zo strany žalovaných došlo až približne po 3 a pol roku od

protiprávneho konania. Aj keď žalobcovia v odvolacej replike tvrdia, že zásah a protiprávnosť sú dve
rôzne skutočnosti, ktoré nemožno stotožňovať, nijako nešpecifikovali v čom vidia zásah, ku ktorému
došlo po približne 3,5 roku. V otázke premlčania uviedol, že súhlasí s názorom okresného súdu.

13. Žiadne ďalšie vyjadrenia strán neboli dané.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 a § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie a ako vecne správne ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

15.1. Odvolatelia podanie odvolania odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, h/ a f/
CSP,avšakodvolacísúdpopreskúmaníobsahuodvolaniakonštatuje,že jednotlivéuplatnenéodvolacie
dôvody presne nešpecifikujú resp. v podanom odvolaní neodôvodnili samostatne existenciu každého
uplatneného odvolacieho dôvodu.

15.2. Odvolací súd tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani z obsahu odvolania
nevyplýva, v čom by takáto procesná vada mala spočívať a preto odvolací súd konštatuje, že tento
odvolací dôvod nie je daný.

15.3. Rovnako nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ku ktorému dochádza,
ak súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.z. ak bol
nesprávnevytvorenýjehoskutkovýzáklad.Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacomdôvode
jespôsobenánesprávnympostupomsúduprvejinštancieprihodnotenívýsledkovdokazovania,keďbuď
súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol

na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Odvolací súd nezistil ani danosť tohto odvolacieho dôvodu
(bez konkrétností tvrdení odvolateľov o jeho naplnení), nakoľko súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, zobral do úvahy len tie
skutočnosti, ktoré boli preukázané, resp. nesporné a takto zistený skutkový stav následne správne
právne posúdil.

16.1. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali proti žalovaným ochrany ich osobností,
a to jednak sa domáhali určenia, že žalovaní 1/ a 2/ nesprávnym určením pohlavia ich mŕtvonarodeného
dieťaťa neoprávnene zasiahli do ich práva na súkromný život a rodinný život, ako i priznania práva

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd zamietol žalobu z dôvodu absencie neoprávneného
zásahu ako zákonného predpokladu pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do práv na
ochranu osobnosti. Vyhodnotil, že konanie žalovaných, z ktorého žalobcovia vyvodili žalovaný nárok
nespĺňa znaky neoprávneného zásahu.
16.2. V konkrétnostiach mal za to, že žalovaní uvedením pohlavia mŕtvonarodeného dieťaťa žalobcov

v Správe o rodičke a v pitevnom protokole si len plnili svoje povinnosti v súvislosti s pôrodom, resp.
pitvou, čo im vyplýva z ich povinností v rámci výkonu povolania a tieto dokumenty vyplnili v súlade
s ich vyžadovanými obsahovanými náležitosťami, pričom pohlavie dieťaťa bolo určené pohľadom,
t.j. vizuálnym vnímaním konajúcich osôb, či už pôrodníka alebo patologičky, žalovaní postupovali
dovoleným a predpokladaným spôsobom a ich konanie nevybočilo z medzí noriem regulujúcich danú

oblasť.Navyšemalsúdpreukázanúexistenciuokolností,ktoréobjektívneodôvodňovaliurčeniepohlavia
mŕtvonarodeného dieťaťa ako ženské, a to jednalo sa o nedonosené dieťa, ktorého vývin nebol
ukončený, pred pôrodnom minimálne 4 dni bolo mŕtve, t.j. v štádiu rozkladu a autolýzy orgánov a navyše
preukázateľne trpelo chromozómovou poruchou, ktorá mohla mať vplyv na určenie pohlavia.17.1. S týmto záverom súdu, o absencii protiprávneho zásahu sa nestotožnili odvolatelia. Označili ho
v odvolaní za nesprávny, mali záver súdu, že žalovaní v súvislosti s pôrodom, resp. pitvou splnili svoje

povinnosti, keď vyplnili správu o rodičke, resp. pitevný protokol v súlade s obsahovými náležitosťami
týchto dokumentov, za vymykajúci sa predmetu konania. Argumentovali, že nenapádajú administratívne
(ne)vyplnenie kolóniek vo formulári, ale nepravdivé tvrdenie žalovaných vo formulári/dokumentoch o
pohlaví ich dieťaťa. Namietli, že nenapádajú, že by žalovaní pochybili pri zvolenom spôsobe určovania
pohlavia, ale nesprávnosť týchto záverov, a teda mali zato, že nemôže obstáť konštatovanie súdu, že by

žalovaní boli postupovali lege artis. Ak by aj postup žalovaných bol z odborného medicínskeho hľadiska
uznaný za lege artis, nesprávne označenie pohlavia dieťaťa nemožno označiť (tak ako súd) za súladné
so zákonom.
17.2. Odvolatelia mali za to, že žalovaní nesprávnym uvedením pohlavia ich mŕtvonarodeného dieťaťa
v správe o rodičke vyplnenej žalovanou 1/ po pôrode mŕtvonarodeného dieťaťa a v pitevnom protokole
vyhotovenom žalovaným 2/ po pitve tohto dieťaťa, zasiahli do ich práva na rodinný a súkromný život tým,

že žalobcovia si vytvorili vzťah k mŕtvej dcére, pričom v skutočnosti išlo o chlapca. Konaním žalovaných
boli vystavení traumatizácii v súvislosti s úplnou stratou identity ich mŕtveho dieťaťa, na ktoré si za
čas viac ako troch rokov vytvorili silné a personalizované citové väzby a boli vystavení sekundárnej
traumatizácii, ktorá im obnovila bolestivé spomienky na stratu ich dieťaťa

18.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavveci,vyvodilznehosprávny
právnyzáverasvojerozhodnutieajnáležiteodôvodnil. Odvolacísúdsavcelomrozsahusodôvodnením
napadnutého rozsudku stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov a len na zdôraznenie správnosti
a k odvolacím námietkam dopĺňa:

19. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

20. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

21. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

22.1. Pokiaľ sa jedná o výklad pojmu „neoprávnený zásah“, je ním zásah do osobnosti fyzickej osoby,
ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. právnym poriadkom.
22.2. Podľa rozhodnutia 30Cdo/1653/2013 (NS ČR) neoprávneným zásahom je konanie, ktoré zasahuje

do práv chránených ust. § 11 Obč. zák. a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu
stanovenými právnym poriadkom; konanie neoprávnene smerujúce proti osobnej a mravnej integrite
fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti fyzickej
osoby.

23. Predmetom ochrany podľa § 11 Obč. zák. sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú
rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko spojené. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je
hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. Toto hľadisko je určujúcim pri posudzovaní
otázky, či a ktoré práva sú § 11 Obč. zák. chránené (Z III, s.171).

24. Neoprávneným zásahom je teda konanie, ktoré jednak svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka
práv chránených § 11 a nasl. Obč. zák. a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne
ich ohroziť a ktoré zároveň je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovenými
právnym poriadkom. Môže byť uskutočnený ústne, písomne alebo inak, pokiaľ z tohto iného spôsobu
uskutočnenia sa dá odvodiť jeho zmysel a význam.

25.1. Existujú však i okolnosti, ktoré protiprávnosť vylučujú. Za neoprávnený nemožno považovať zásah
do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plneniepovinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza). Osobitnými prípadmi dovolených zásahov sú
zákonné licencie podľa § 12 ods. 2 a 3.
25.2. V Zborníku III, ŠEVT, Praha 1980 (v ďalšom Z III) je citovaný záver najvyššieho súdu, v zmysle

ktorého: „Neoprávnenosť zásahu je vylúčená vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak
zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi.“ (Z III s. 196).

26. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na právach

chránených ust. § 11 Obč. zák. a musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými
predpokladmi (medzi neoprávneným zásahom a jeho objektívnou spôsobilosťou ohroziť osobnosť
fyzickej osoby). Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií
podľa § 13 Obč. zák.

27. V danom prípade súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu žalobcami tvrdeného

neoprávneného zásahu do ich osobnostných práv. Tento záver v súdenej veci je podstatný, pretože
ak nebol preukázaný zásah do osobnostných práv žalobcov, chýba základný predpoklad pre prípadné
priznanie prostriedkov ochrany osobnosti, ktorej sa domáhali.

28. Žalobcovia uvedený právny záver súdu prvej inštancie v odvolaní napadli ako nesprávne právne

posúdenie veci. Namietali, že oni nenapádajú administratívne vyplnenie kolóniek vo formulári, ani
nenapádajú, že by žalovaní boli pochybili pri zvolenom spôsobe určovania pohlavia, ale opakované
tvrdenia žalovaných uvádzané vo všetkých ich výstupoch (dokumentoch) o pohlaví ich dieťaťa, ktoré sa
ukázaloakonepravdivé,atedanapádajúnesprávnosťzáverovžalovanýchopohlavídieťaťa.Nesprávne
skutkové zistenie žalovaných malo porušiť ich právo na ochranu rodinného a súkromného života,

obsahom ktorého je, uviedli, i právo vytvárať si a udržiavať citové väzby aj voči mŕtvonarodenému
dieťaťu. Dieťaťu dali svoje meno, pomenovali ho „Zuzka“ a vytvorili si väzbu na dcéru. Odhalením
skutočného pohlavia, tvrdili, že boli opätovne traumatizovaní a bola pretrhaná ich väzba na dcéru.

29.1. Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 154/1994 Z.z. o matrikách, narodenie živého i narodenie mŕtveho dieťaťa

sa oznamuje na zápis do knihy narodení.
29.2. Podľa § 13 ods. 3 veta prvá označeného zákona v znení platnom v rozhodnom období (t.z. v čase
narodenia dieťaťa), narodenie je povinný oznámiť matričnému úradu lekár, ktorý pôsobil pri pôrode alebo
ktorý po pôrode poskytol liečený úkon; v ostatných prípadoch jeden z rodičov.

30. Bolo preukázané a v konaní medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaní 1/ a 2/ pohlavie
dieťaťa pri pôrode, resp. pri pitve nesprávne určili, ktorá nesprávnosť týkajúca sa určenia pohlavia
mŕtvonarodenéhodieťaťa,zaznamenanávSpráveorodičkeapitevnomprotokolesanáslednepremietla
i do zápisu nesprávneho údaja o pohlaví mŕtvonarodeného dieťaťa v rodnom liste.

31. Pre posúdenie veci bola teda zásadnou otázkou, či nesprávnym určením pohlavia mŕtvonarodeného
dieťaťa žalovanou 1/ v správe o rodičke a žalovaným 2/ v pitevnom protokole došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobcov, konkrétne do ich práva na súkromný a rodinný život a v rámci
neho do práva na vytváranie a prežívanie piety.

32. Odvolací súd má za to, zhodne so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov (na súkromný a rodinný život a na pietu k
ich mŕtvonarodenému dieťaťu) nesprávnym určením jeho pohlavia pri jeho pôrode, resp. následne
vykonanej pitve nedošlo.

33. Nesprávne určenie pohlavia mŕtvonarodeného dieťaťa žalobcov či už žalovanou 1/ pri jeho pôrode
alebo žalovaným 2/ pri vykonaní pitvy nezakladá a neznamená neoprávnený zásah do osobnostných
práv žalobcov, pretože žalovaní nekonali a nepostupovali pri tom v rozpore s objektívnym právom, t.j. s
právnym poriadkom. Určili pohlavie dieťaťa na základe vizuálneho vnímania (ako videli), tak ako sa toto
na pohľad javilo. Nemali žiaden dôvod osobitne túto skutočnosť skúmať. Ani postupom, ani výsledným

určením pohlavia neporušili žiadnu právnu úpravu.

34. Jedná sa „len“ o nesprávne určenie/uvedenie údaja o pohlaví mŕtvonarodeného dieťaťa pri výkone
pôsobnosti, resp. plnení úloh žalovaných 1/ a 2/ v rámci predmetu činnosti žalovanej 1/ respektívezákonom vymedzenej pôsobnosti žalovaného 2/ a v medziach zákona. Pohlavie, resp. vonkajšie
pohlavné ústrojenstvo ako telesný orgán človeka je biologickou kategóriou určiteľnou na základe
jeho vonkajších znakov, v danom prípade mŕtvonarodeného dieťaťa za nesporných okolností jeho

predčasného narodenia, nedokončeného vývoja a prítomnej autolýzy orgánov, bolo určené (nesprávne)
ako ženské.

35. Do práva žalobcov na vytváranie a prežívanie rodinného puta k ich mŕtvonarodenému dieťaťu vo
forme piety predmetnou nesprávnosťou zasiahnuté nebolo. Žalobcom bolo telo ich mŕtvonarodeného

dieťaťa vydané, oni ho pochovali a vytvorili si tak i pietne miesto. Do ich práva vytvárať si a udržiavať
citové väzby aj voči mŕtvonarodenému dieťaťu teda, z pohľadu odvolacieho súdu, zasiahnuté nebolo.
Zároveň zo skutkových okolností nebolo sporné, že žalobca 2/ bol ešte pred pochovaním dieťaťa
informovaný pohrebníkom, že mŕtvonarodené dieťa je mužského nie ženského pohlavia. Žalobca 2/ tejto
informácií nevenoval žiadnu pozornosť a oznámenie, to znamená možnosť overenia alebo vyvrátenia
prípadnej nesprávnosti určeného pohlavia svojho mŕtvonarodeného dieťaťa vôbec neriešil.

36. Pokiaľ žalobcovia namietali, že pochovali mŕtvonarodenú dcéru, ktorá v skutočnosti, ako neskôr
zistili, bola chlapcom, že boli vystavení ťažkej traumatizácii v súvislosti s úplnou stratou identity ich
mŕtveho dieťaťa, na ktoré si za čas viac ako troch rokov vytvorili silné a personalizované citové
väzby a boli vystavení sekundárnej traumatizácii, ktorá im obnovila bolestivé spomienky na stratu ich

dieťaťa a teda nesprávne skutkové zistenie žalovaných porušilo ich práva na ochranu ich rodinného
a súkromného života, je potrebné, podľa odvolacieho súdu rozlišovať medzi „zhlukom“ uvedených
pospájaných skutočností/faktov: i/ narodením mŕtveho dieťaťa ako primárnou citovou ujmou, stratou
a traumou žalobcov, ii/ nesprávnym určením pohlavia mŕtvonarodeného dieťaťa, ku ktorému došlo pri
pôrode respektíve pri pitve, a ku ktorej namietanej nesprávnosti sa už odvolací súd vyjadril (viď vyššie,

že nie je neoprávneným zásahom) a iii/ žalobcami tvrdenou ťaživou traumatizáciou v súvislosti s úplnou
stratou identity ich mŕtveho dieťaťa, keď po viac než troch rokoch zistili, že sa jedná nie o mŕtvu dcéru,
ale o mŕtveho chlapca/syna.

37. Medzi neoprávneným zásahom a jeho objektívnou spôsobilosťou ohroziť osobnosť fyzickej osoby

musí byť príčinná súvislosť. Bezprostrednou príčinou tvrdenej traumy žalobcov, ku ktorej u nich malo
dôjsť s odstupom viac než troch rokov, ale už, podľa odvolacieho súdu, ani nebolo nesprávne určenie
pohlavia mŕtvonarodeného dieťaťa, k čomu došlo pri pôrode či pitve, ale správa, resp. informácia o tom,
že ich mŕtvonarodeným dieťaťom bol chlapec, nie dievča. Táto správa alebo informácia je však už sama
následkom nesprávneho určenia pohlavia, ktoré malo byť podľa žalobcov neoprávneným zásahom.

38.1. Pokiaľ sa týka námietok žalobcov vo vzťahu k skutkovým okolnostiam je nedôvodné ich tvrdenie,
že sa z napadnutého rozsudku nedozvedajú, ktorá konkrétna okolnosť mala objektívne odôvodňovať
určenie pohlavia ich mŕtvonarodeného dieťaťa ako ženské a nie mužské, pretože tieto celkom konkrétne
okolnosti sa jednak prelínali celým konaním, ale zároveň sa prelínajú i odôvodnením napadnutého

rozsudku. Súd tieto okolnosti, ktoré toto odôvodňovali pomenoval v odseku 66. odôvodnenia rozsudku
tak, ako tieto skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania najmä z výsluchov svedkov a odvolal sa
na ich existenciu v následnom odseku 67.
38.2. Za nepodstatné mal odvolací súd aj ďalšie námietky žalobcov, a to, že sa súd v rozsudku
nevyporiadal a nezaujal závery k obsahu predložených fotografií, ktoré žalobcovia mali za zásadný

dôkaz, vypovedajúci o stave tela v tomto konkrétnom prípade a námietku, že sa súd nijako nevyporiadal
s výpoveďou svedka U. z pohrebnej služby vo vzťahu k jeho nepochybnému posúdeniu („jasne videl“)
pri prevzatí tela dieťaťa od žalovaného 2/, že sa jedná o dieťa mužského pohlavia. Pokiaľ sa týka
predložených fotografií, nebolo predmetom dokazovania na súde prvej inštancie a ani ním nemohla
byť otázka určovania pohlavia mŕtvonarodeného dieťaťa, jedná sa o odbornú otázku, ktorú súd nie je

oprávnený sám posudzovať a samotná okolnosť, že pohlavie mŕtvonarodeného dieťaťa nebolo určené
správne bola v konaní medzi stranami nesporná. Takisto predmetom dokazovania a posudzovania v
konaní o ochranu osobnosti nebola otázka ako sa pohlavie mŕtvonarodeného dieťaťa javilo svedkovi
U., zabezpečujúcemu pochovanie tela, nakoľko sa stala v konaní nespornou, je vo vzťahu k predmetu
konania právne irelevantná a nebolo potrebné, aby sa k nej súd akokoľvek vyjadroval.

39. Pokiaľ sa jedná o námietky žalobcov vo vzťahu k otázke premlčania, ktorú podľa nich súd
prvej inštancie nesprávne posúdil a nijako nevyporiadal s ich argumentáciou o tom, že na úspešnú
žalovateľnosť ako nevyhnutnú podmienku začatia plynutia premlčacej doby musia byť kumulatívnesplnené až tri podmienky - nezákonnosť konania, existencia zásahu a kauzálny nexus s tým, že k zásahu
do ich osobnostných práv došlo až po viac ako troch rokoch po nezákonnom konaní žalovaných, a
teda, „až v danom čase došlo k splneniu podmienky zásahu a príčinnej súvislosti a tým aj podmienky

na začatie plynutia premlčacej doby“, je táto ich argumentácia založená na nesprávnej interpretácii
zákonných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv.
K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby je potrebná
existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu (zasiahnuť práva chránené § 11
Obč. zák.), ktorý je zároveň neoprávnený (v rozpore s objektívnym právom), t.z. jedná sa stále o zásah

ten istý/totožný.
39.1. Podľa žalobcov však k (neoprávnenému) zásahu nedošlo samotným nesprávnym určením
pohlavia mŕtvonarodeného dieťaťa (ktoré mali za nezákonné konanie), ale okamihom, keď sa
dozvedeli (zo znaleckého posudku), že ich dieťaťom nebolo dievča. Podľa odvolacieho súdu sa týmto
žalobcovia dostávajú do rozporu so svojou vlastnou argumentáciou, keď žalobu založili na tvrdení, že
neoprávneným zásahom je už samotné nesprávne určenie pohlavia dieťaťa. Preto ani táto ich námietka

neobstojí.
39.2. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa v podstate už navyše, vzhľadom na záver o
absencii neoprávneného zásahu, zaoberal i námietkou premlčania práva na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vznesenou žalovanými; túto námietku správne posúdil uvedúc, že premlčacia doba
by žalobcom začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy by k neoprávnenému zásahu došlo (za

predpokladu, ak by bol zásah posúdil ako neoprávnený).

40.1. Okrem toho žalobcovia v odvolaní namietli i, že sa súd nedostatočne zaoberal, resp. sa
nedostatočne vyporiadal s ich argumentáciu oproti žalovanými vznesenej námietke premlčania, a to že
je námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Mali za to, že úlohou súdu bolo posúdiť okolnosti,

za ktorých došlo k uplynutiu premlčacej doby, ale súd žiadnu výnimočnosť okolností nevidel, keď len
konštatoval, že okolnosti na strane žalovaných spočívajú v existencii objektívnych dôvodov, pre ktoré
určili pohlavie mŕtvonarodeného dieťaťa žalobcov ako ženské, čo označili žalobcovia za nesprávne.
40.2. Žalobcovia však v súvislosti s touto odvolacou námietkou neobjektívne vytrhli, resp. poukázali
len na časť odôvodnenia súdu prvej inštancie v otázke nimi namietnutého rozporu s dobrými mravmi

námietkypremlčaniavznesenejžalovanými.Súdprvejinštancievšak odôvodnilsvojzávervtejtootázke
aj poukázaním na okolnosti na strane žalobcov, ktoré zohľadnil a to na preukázanú vedomosť minimálne
žalobcu 2/ o tom, že v deň pohrebu sa dozvedel, že v truhličke je chlapec, pričom videl aj farebné
fotografie tohto dieťaťa a uviedol, že zohľadnil aj vyjadrenia žalobcov v priebehu konania, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že neveria, že sa v hrobe nachádza ich dieťa (napriek jednoznačným výsledkom

znaleckého dokazovania) a naďalej žijú v presvedčení, že sa im narodila dcéra, čo samo o sebe mal za
spochybňujúce ich tvrdenia uvádzané v žalobe o závažnosti ujmy, ktorá im mala byť spôsobená, resp.
o zásahu ako takom.

41. Aplikácia korektívu dobrých mravov na vznesenú námietku premlčania je výnimočnosťou

prichádzajúcou do úvahy iba prípadoch, ak súd dospeje k presvedčeniu o rozpore námietky premlčania
s dobrými mravmi. Má preto miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného
zákonom dochádza z iných dôvodov, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel
poškodiť či znevýhodniť druhého účastníka právneho vzťahu. Úmysel poškodiť druhého účastníka
námietkou premlčania nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného

nároku vyvodzovaný (v danom prípade žalobcovia pri dovolaní sa dobrých mravov poukázali na
zlyhanie všetkých fyzických osôb konajúcich na strane obidvoch žalovaných - č.l. 135 a 139), ale z tých
konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Vo všeobecnosti, opodstatnene
vznesenú námietku premlčania v konaní voči uplatnenej pohľadávke nemožno pokladať za konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože inštitút dobrých mravov je zákonným inštitútom a prispieva

k istote v právnych vzťahoch. Odvolací súd má za to, že vzhľadom jednak na charakter žalobcami
pri dovolávaní sa korektívu dobrých mravov uplatnených dôvodov ako i na skutočnosť, že sa od
všeobecného princípu potreby zachovania právnej istoty neodklonil, súd prvej inštancie dostatočne
svoje neprihliadnutie na námietky žalobcov odôvodnil.

42. Odvolací súd preto z vyššieuvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu ak vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.43. Žalovaná 1/ podala odvolanie proti výroku II., ktorým jej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania
odôvodniac svoje rozhodnutie § 257 CSP. Argumentovala, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danej
veci nie sú dané. Sociálna situácia žalobcov, argumentovala, že môže byť dôvodom hodným osobitného

zreteľa len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto výnimočnosť v súdenej veci nemala preukázanú.
Namietla a za podstatné mala to, že žalobcovia podali vo vzťahu k nej celkom bezdôvodnú žalobu a
pokračovali v konaní aj potom, keď sa k žalobe vyjadrila a poukázala na jej nedôvodnosť. Tvrdila, že bolo
povinnosťou žalobcov zvážiť riziká sporu. Poukázala na to, že žalobcovia napriek všetkému navrhovali
vykonanie ďalšieho dokazovania, napr. aj znalecké dokazovanie, a teda mala za to, že majú dostatok

prostriedkov aj na znášanie aj jeho trov. Za chybu mala, že nebola upozornená súdom na to, že sa
spor chystá rozhodnúť ohľadne trov konania podľa § 257 CSP, čím jej nebola daná možnosť sa k tomu
vyjadriť.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu náhradu
tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela zaplatiť. Zároveň však zákon

upravuje aj odchýlku, resp. výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania a to v citovanom a súdom aplikovanom § 257 CSP.

47. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú
naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti úspešnej strane neprizná.
Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý zároveň je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

48. Súd prvej inštancie mal danú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to spočívajúcich

predovšetkým v sociálnej situácii žalobcov, pre ktorú im aj bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. Za ďalší dôvod pre toto rozhodnutie mal súd skutočnosť, že pohlavie mŕtvonarodeného
dieťaťa žalobcov bolo na základe výsledkov analýzy DNA určené ako mužské, pričom žalovaní ho
pohľadom určili ako ženské. Vzhľadom na to uzavrel, že priznanie náhrady trov konania žalovaným by
nebolo spravodlivé a neprimerane by zasiahlo do majetkovej sféry žalobcov. Odvolací súd sa s týmto

odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, súd celkom konkrétne vymedzil skutočnosti, ktoré mal za
dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie o trovách konania
rozhodol zákonným spôsobom a spravodlivo. Odvolacie námietky žalovanej 1/ nie sú dôvodné.

49. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho

konania, a to podľa § 257 CSP žalovaným 1/ a 2/, ktorí by inak za použitia § 255 ods. 1 CSP mali
nárok na náhradu trov konania proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní neboli úspešní, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd poukazuje na tie
isté dôvody, na ktoré poukázal už súd prvej inštancie, ktoré tak, ako už bolo vyššie uvedené, má odvolací
súd za správne a spravodlivo usporadúvajúce v spore, vzhľadom jednak na charakter sporu, ako aj na

strany sporu, otázku znášania náhrady trov konania vrátane odvolacieho.

50. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).