Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3T/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220010003
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8220010003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovsamosudcomJUDr.SlavomíromIvaneckýmvtrestnejveciobžalovanejmladistvej

Q. R., G.. X.X.XXXX Z. K., E. K. C. P. XX, J., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.2.2020 takto

r o z h o d o l :

obžalovaná:

M.. Q. R. , G.. XX.XX.XXXX Z. K., E. K. J., C. P. XX, U.. K.,

u z n á v a s a v i n n o u , ž e

v presne nezistený deň a čas mesiaca september roka 2019 v obývačke domu v J., na ul. C.E. P. XXX/
XX, U. K. po vzájomnej dohode s mal. K.C. G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom okres K., J. XXX, momentálne
bytom okres K., J., J. XX, žiakom A. Š., Š. XXX Z. J., vykonala jedenkrát dobrovoľný pohlavný styk,
pričom svojho konania sa dopustila aj napriek vedomosti o tom, že mal. K.C. G.. XX.XX.XXXX v tom
čase ešte nedovŕšil pätnásty rok veku,

t e d a

vykonala súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

č í m s p á c h a l a

zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.

za čo sa o d s u d z u j e :

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 117 ods. 1, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j), l) Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 119 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody p o d m
i e n e č n e o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1, § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia
v trvaní 24 (dvadsať štyri) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal dňa 8.1.2020 Okresnému súdu Bardejov obžalobu na
mladistvú obžalovanú Q. R. pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.2.2020 obžalovaná po poučení o svojich právach a
povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného
poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutku
uvedeného vo výroku tohto rozsudku, ako aj v obžalobe.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaná:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladie za vinu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.
d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaná
odpovedala: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.
g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu,
na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny

zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal mladistvú obžalovanú za vinnú zo
zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovanej podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a to odpisom z registra trestov

na obžalovanú, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného a listinných podkladov. Obžalovaná
doteraz nebola právoplatne odsúdená za spáchanie trestného činu ani priestupku.

Pri ukladaní trestu súd vzal do úvahy, že sa jedná o mladistvú obžalovanú, v dôsledku čoho s poukazom
na ustanovenie § 117 ods. 1 Trestného zákona sa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené

v tomto zákone u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie
prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. Z tohto dôvodu pri mladistvej
obžalovanej súd vychádzal zo sadzby 18 mesiacov až 5 rokov ( 1 z dolnej sadzby 3 roky a 1 z hornej
sadzby 10 rokov). Súd vzhľadom na povahu trestného činu a na záujem spoločnosti na ochrane
sexuálneho zdravia v vývoja maloletých mladších než 15 rokov, uložil obžalovanej trest odňatia slobody,

ktorý podľa názoru súdu je najvhodnejším trestom za takýto spáchaný zločin.

Zároveň však súd vzal do úvahy, že u mladistvej obžalovanej existujú poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. j, l/ Trestného zákona a naopak neexistujú žiadne priťažujúce okolnosti. Vzhľadom na to, že
prevažujú poľahčujúce okolnosti, súd postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona znížil hornú

hranicu 5 -ich rokov (60 mesiacov) zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu s tým, že po
tejto úprave je trestná sadzba u mladistvej obžalovanej vo výške dolná hranica 1 a pol roka a horná
hranica 44 mesiacov. (48 mesiacov: 3 = 16, teda šestnásť mesiacov je jedna tretina zo 4 rokov, ako
rozdielu medzi hornou a dolnou sadzbou, o ktoré sa znižuje horná hranica trestnej sadzby ustanovenej
v osobitnej časti Trestného zákona). Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu nemohol opomenúť osobu

mladistvej obžalovanej, ktorá nebola odsúdená za právoplatný trestný čin ani priestupok, a preto v jej
prípade uložil trest na dolnej hranici ustanovenej trestnej sadby a to 18 mesiacov, ktorý jej v zmysle §
49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spojení s § 119 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil
a to na dobu 24 mesiacov.Súd v prípade mladistvej obžalovanej nemohol upustiť od potrestania, ani podmienečne upustiť
od potrestania, pretože obžalovaná spáchala zločin. Z tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy ani
podmienečné zastavenie trestného stíhania.

Pri ukladaní konkrétnej výmery trestu súd nemohol aplikovať ani mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu ustanovenej zákonnej sadzby v zmysle § 39 a 118 Trestného zákona, pretože
pre to neboli splnené podmienky v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Samotná skutočnosť, že
obžalovaná je mladistvá bola zohľadnená pri znížení dolej a hornej hranice ustanovenej trestnej sadzby

za zločin, z ktorého bola obžalovaná uznaná vinnou a nízky vek obžalovanej preto nemôže byť samo
osebe dôvodom na opätovné zníženie trestnej sadzby ako dôvod podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Tunajší súd má zato, že tá istá skutočnosť nemôže byť v trestnom práve zohľadnená 2 krát pri ukladaní
trestu a to nielen v neprospech obžalovaného, ale ani v jeho prospech. To, že obžalovaná je mladistvá
navyše nie je okolnosť podmieňujúca mimoriadne zníženie trestnej sadzby pod dolnú hranicu, ale
okolnosťou uloženia konkrétnej výmery trestu pri mladistvých, ktorá sa znižuje na polovicu, čo u nej bolo

zohľadnené a trest jej bol uložený pri dodržaní zásad ukladania trestov mladistvým páchateľom zločinu.
Nie je možné použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona ani z dôvodu oľutovania spáchania
zločinu, pretože táto skutočnosť je upravená ako poľahčujúca okolnosť a bola už zohľadnená pri určení
výmery trestu, z ktorej súd vychádzal pri uložení trestu mladistvej obžalovanej. Opätovná aplikácia
tohto inštitútu ako dôvod pre mimoriadne zníženie trestu by bol podľa názoru súdu v rozpore s trestným

zákonom, pretože súd nemôže posudzovať okolnosť, ktorá je upravená konkrétne v jednom inštitúte
trestného zákona aj druhýkrát v inom, v ktorom je priestor pre súdnu úvahu tých skutočností, ktoré nie sú
explicitne upravené v zákone a môžu mať svoj účel a význam pri ukladaní trestu. Rovnako skutočnosť,
žesexuálnystyksosobouvoveku14rokovbolvykonanýdobrovoľnenemôžebyťdôvodompreaplikáciu
§ 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože v tomto prípade je súhlas poškodeného irelevantný a naopak

spoločnosť musí dôsledne chrániť sexuálne zdravie a vývoj osôb mladších ako 15 rokov, na čo zákon
ustanovuje pomerne prísne trestné sadzby aj v prípade dobrovoľnosti sexuálneho styku dvoch osôb
približne rovnakého veku, pričom zodpovednosť obžalovanej spočíva v tom, že dosiahla vek, kedy je
trestne zodpovedná a ak si neuvedomila, čo pácha, nie je to dôvod na to, aby ju súd za takýto skutok
neodsúdil.

V zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Súd

nezistil takéto mimoriadne okolnosti, alebo pomery páchateľa, medzi ktoré by napríklad patrilo, ak by
bola obžalovaná tehotná, vychovávala maloleté dieťa, alebo bola vážne chorá. Tie skutočnosti, ktoré boli
súdom uvedené v tomto rozsudku však nepatria medzi mimoriadne okolnosti alebo pomery páchateľa
pre aplikáciu § 39 ods. 1 v spojení s § 118 Trestného zákona v tomto konkrétnom prípade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Prešove, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné

uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.