Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712211396
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5712211396.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v exekučnej veci oprávneného:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16,Bratislava,IČO:47233516,protipovinnému:A.Z.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.XXX,M.,prechodne

bytom Q. XX, P. A., o vymoženie sumy 3.831,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 18Er/3530/2012-13 zo dňa 15. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin uznesením č. k. 18Er/3530/2012-13 zo dňa 15. 03. 2021 žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho

exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 323/2012 zo dňa 24. 07. 2012 zamietol.
V odôvodnení konštatoval, že súdny exekútor JUDr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. predložil dňa 03. 08. 2012
okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti
povinnému. Spolu so žiadosťou predložil súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie datovaný
dňom 13. 07. 2012 a exekučný titul - rozsudok JUDr. Michala Krnáča, rozhodcu so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. RK-303/12-MK zo dňa 15. 03. 2012. Súdu bola predložená aj Žiadosť

o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200030132, uzatvorená medzi
oprávneným ako poskytovateľom úveru a povinným ako dlžníkom dňa 22. 06. 2010.
Citujúc ust. § 243b ods. 1 až 3 Exekučného poriadku v platnom znení, § 44 ods. 2, § 38 ods. 2 a § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 1
ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.

z.“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 až 4
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“) žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď preskúmaním žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu z hľadiska ich
súladu so zákonom dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.
Exekučný súd vyhodnotil, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená medzi

dodávateľom a spotrebiteľom ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010
Z. z. Jedná sa teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú
sa musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala
byť uzatvorená v Zmluvných dojednaniach, a od ktorej rozhodcovský súd odvádzal svoju právomoc, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, preto je podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.Súd zo Zmluvných dojednaní zistil, že zmluvné strany si dojednali rozhodcovskú doložku v článku
18., pričom dospel k záveru, že zmluvná podmienka formulovaná v uvedenom ustanovení, ktorá je
súčasťou Zmluvných dojednaní, a teda nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, je neprijateľnou

podmienkou, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez

toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve sa považuje za neplatnú, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať.
Rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľná, nemohlo
riadne prebehnúť, a preto rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť plnohodnotným exekučným titulom,
na podklade ktorého možno vykonať exekúciu. Z uvedeného dôvodu súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne vydania poverenia na vykonanie exekúcie pre
súdneho exekútora.
V odvolaní poukázal na to, že zákonodarca s účinnosťou od 01. 01. 2018 zaradil do Občianskeho

zákonníka znenie, ktoré ustanovuje, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výslovne sa v rámci nich zakazuje len
také ustanovenie, ktoré od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory riešil v rozhodcovskom konaní. Ktorá časť
z čl. 18 zmluvných dojednaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa domáhať sa rozhodovania sporu štátnym

súdom exekučný súd neuvádza.
Dôvody uvádzané v napadnutom uznesení podľa oprávneného neobstoja ani pri výklade § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka založenom na princípe nepriameho účinku smernice 93/13/EHS. Ustanovenie
čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením bodu 1 písm. q) prílohy danej smernice
považuje za nekalú podmienku súvisiacu s rozhodcovskou zmluvu iba takú podmienku, ktorá od

spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory, resp. predkladať tieto na riešenie v rámci takého rozhodcovského,
resp. arbitrážneho konania, ktoré nie je upravené (regulované) právnymi predpismi. Z formulácie článku
18 vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník
sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.
Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať pri riešení sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského

konania. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby.
K výberu rozhodcu, resp. fóra kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí
strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké
práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on
určuje fórum rozhodovania sporu a v prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcu. Samotný fakt,

že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby veriteľa (dodávateľa) nie je daný uzavretím zmluvy
s rozhodcovskou doložkou, vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných
povinností.
V ďalšom oprávnený vytýkal exekučnému súdu, že tento neuviedol, v čom spočíva hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa pri dojednaní

rozhodcovskej doložky. Len skutočnosť, že rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne nerobí
toto zmluvné ustanovenie a ani žiadnu inú zmluvnú podmienku automaticky neprijateľnou.
Rozhodnutie súdu považuje oprávnený za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné v
rozpore s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, podľa
ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, odvolací súd aplikoval ustanovenia

Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko exekučné
konanie v danom prípade začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi dňa 23. 07. 2012.5. Zároveň súd aplikoval ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 07. 2016, podľa ktorého
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným
účastníkom/stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 44 ods. 2 posledná veta
Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)

preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd v nadväznosti na odvolanie oprávneného zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v
každom štádiu exekučného konania prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky
vykonateľnosti exekučného titulu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným

súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie
(iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to tak po stránke
formálnej(zpohľaduprávnehopredpisuupravujúcehokonanie,vktorombolovydané),akoajmateriálnej

(z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd povinný
skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2, § 41 Exekučného poriadku). V rámci toho exekučný
súd skúma i to, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

8. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia

vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho
účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje
v procesnom postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

9. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu
od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 18. zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., nie od rozhodcovskej zmluvy uzavretej na
samostatnej listine, oddelenej od úverovej zmluvy. Formuláciu rozhodcovskej doložky v prejednávanej

veci zakomponovanej len vo všeobecných podmienkach, nepovažuje ani odvolací súd za rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej by bol rozhodcovský súd mohol v danej veci rozhodnúť. Zaradenie
rozhodcovskej doložky do všeobecných podmienok odôvodňuje záver, že táto podmienka nebola
so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Z

rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré podmienky
druhá zmluvná strana nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť, nemožno vyvodiť, že obsahuje nepochybný
prejav vôle obidvoch zmluvných strán byť touto rozhodcovskou doložkou viazaný. Pre platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy a doložky je, vychádzajúc z ust. § 4 zákona č. 244/2002 Z. z., nevyhnutný
nepochybný súhlas oboch strán s jej uzavretím. Zo znenia rozhodcovskej doložky však nevyplýva,

že by bol spotrebiteľovi predložený návrh, o ktorom by bolo možné jednať. Uvedené nevyplýva ani
zo samotného textu Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200030132 zo dňa 22. 06. 2010, nárok z ktorej bol priznaný rozhodcovským rozsudkom, na základe
ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje i narozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11. 06. 2019, v
zmysle ktorého pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje,
aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia

nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť
všeobecný súd.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o
absencii platne uzavretej rozhodcovskej doložky (vzhľadom na absenciu jasného a nespochybniteľného

súhlasu povinného ako spotrebiteľa s uzavretím rozhodcovskej doložky, na ktorú skutočnosť nemá
vplyv, či išlo o výhradnú alebo nevýhradnú rozhodcovskú doložku), majúcej za následok nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu a v dôsledku toho materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku, napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o týchto rozhoduje súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania po
právoplatnosti tohto uznesenia.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)