Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207335
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8314207335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov 1. H. L., nar. X. X.. XXXX,
trvale bytom XXX XX A. XX, 2. E. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, obaja právne zastúpení
JUDr. Jankou Vasiľovou - advokátkou, Kudlovská 1, 066 01 Humenné proti žalovaným 1. Y. L., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX A. 1, 2. K. L., rod. V., nar. XX. 5. XXXX, trvale bytom XXX XX A. 1, obaja
právne zastúpení JUDr. Františkom Svatuškom - advokátom, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné,
3. A. L., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom Q. XXX, M., XXX XX V., Česká republika, občan Slovenskej
republiky, v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva o

odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C/98/2014 - 326
zo dňa 28.02.2020 takto:

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovaným
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o udelení plnej moci spísaná formou
notárskej zápisnice N719/13, Nz38679/13, NCR1s39488/13 zo dňa 30. 10. 2013 spísaná notárkou

JUDr. Katarínou Korenkovou v časti, v ktorej Y. L., nar. XX. 3. XXXX, bytom A. X udeľuje plnú moc
žalovanej v 2. rade K. L. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa darovania
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A. v prospech žalovaného v 1. rade ako obdarovaného Y. L.
je neplatná. Druhým výrok súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi Y. L., nar. XX. 3. XXXX,
pri uzatvorení zmluvy zast. K. L., nar. XX. 5. XXXX, bytom A. č. X ako darkyňou a žalovaným v 1. rade
Y. L. ako obdarovaným formou notárskej zápisnice N727/13, Nz40526/13, NCR l zo dňa 7. 11. 2013
na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Korenkovej, notárky, Ul. 26. novembra 1510/3 v Humennom je

neplatná. Tretím výroko súd určil, že vlastnícky podiel o veľkosti X/XXX-in k parc. X. č. XXX o výmere
1430 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k parc. X. č. XXX o výmere 5973 m2, druh pozemku orná
pôda, k parc. X. č. XXX o výmere 524124 m2, druh pozemku lesné pozemky, k parc. X. č. XXX o výmere
5461 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k parc. X. č. XXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku
orná pôda, k parc. X. č. XXX o výmere 9107 m2 druh pozemku orná pôda zapísaný na LV č. XXX, k.
ú. A. v časti B pod por. č. XXX, vlastnícky podiel o veľkosti 5/432-in k parc. X. č. XXX o výmere 14627
m2 druh pozemku trvalé trávne porasty, k parc. EKN č. XXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku trvalé

trávne porasty, k parc. X. č. XXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k parc. X.
č. XXX o výmere 54209 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k parc. X. č. XXX o výmere XXXXX
m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k parc. X. č. XXX/X o výmere 136457 m2, druh pozemku lesné
pozemky, k parc. X. č. XXX o výmere XXXXXX m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k parc. X. č.XXX o výmere 61703 m2, druh pozemku lesné pozemky, k parc. X. č. XXX o výmere 103221 m2, druh
pozemku orná pôda, k parc. X. č. XXX/XX o výmere 22503 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty
zapísaný na LV č. XXX, k. ú. A. v časti B pod por. č. XXX, vlastnícky podiel o veľkosti 5/432-in k parc. X.

č. XXX o výmere 112991 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k parc. EKN č. XXX o výmere 180056
m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k parc. X. č. XXX/X o výmere 13483 m2, druh pozemku orná
pôda zapísaný na LV č. XXX, k. ú. A., v časti B pod por. č. XXX, vlastnícky podiel o veľkosti 1/32-in k parc.
X. č. XXX o výmere 7155 m2, druh pozemku orná pôda zapísaný na LV č. XXX, k. ú. A., v časti B pod por.
č. XX, vlastnícky podiel o veľkosti 1/88-in k parc. EKN č. XXX/X o výmere 2757 m2, druh pozemku lesné

pozemky, k parc. EKN č. XXX o výmere 137045 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k parc. EKN
č. XXX/XXX o výmere 13094 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty zapísaný na LV č. XXX, k. ú. A.,
v časti B pod por. č. XXX, vlastnícky podiel o veľkosti 1/88-in k parc. EKN č. XXX o výmere 172983 m2,
druh pozemku trvalé trávne pozemky, k parc. EKN č. XXX/X o výmere 39215 m2, druh pozemku lesné
pozemky, k parc. EKN č. XXX/XXX o výmere 576 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty zapísaný na
LV č. XXX, k. ú. A., v časti B pod por. č. XX, vlastnícky podiel o veľkosti 1/88-in k parc. EKN č. XXX/X o

výmere 10134 m2, druh pozemku orná pôda zapísaný na LV č. XXX, k. ú. A., v časti B pod por. č. XXX,
vlastnícky podiel o veľkosti 1/88-in k parc. EKN č. XXX/X o výmere 166924 m2, druh pozemku lesné
pozemky zapísaný na LV č. XXX, k. ú. A., v časti B pod por. č. XXX, vlastnícky podiel o veľkosti l/88-
in k parc. EKN č. XXX/X o výmere 180343 m2, druh pozemku lesné pozemky zapísaný na LV č. D., k.
ú. A., v časti B pod por. č. XX, vlastnícky podiel o veľkosti 2/2112-in k parc. EKN č. XXX/X o výmere

330 m2, druh pozemku orná pôda zapísaný na LV č. XXX, k. ú. Zubné, v časti B pod por. č. XXX, patria
do dedičstva po nebohej Y. L., nar. XX. 3. XXXX, zomrelej dňa XX. 1. XXXX, naposledy bytom A. č. 1.
Posledným výrokom žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaných v celom rozsahu
pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 34, § 38 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Výrok o trovách konania podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Katarínou
KorenkovouvHumennomdňa7.11.2013zn.N727/13vyplýva,žedarkyňaneboháporučiteľkaY.L.,rod.

C., zastúpená na základe osvedčenia o plnej moci Y. L., žalovanou v 1. rade, mala previesť bezodplatne
všetky nehnuteľnosti uvedené v tejto zápisnici v k. ú. A. na svojho syna, obdarovaného žalovaného v
1. rade. Z rozhodnutia Okresného úradu Katastrálny odbor v Humennom z 27. 11. 2013 vyplýva, že bol
povolený vklad vlastníckeho práva pre žalovaného v 1. rade na základe darovacej zmluvy zo 7. 11. 2013.

4. Súd prvej inštancie vo veci vypočul notárku JUDr. Katarínu Korenkovú, ktorá po poučení vypovedala,
že pri takýchto prípadoch ona vyžaduje lekárske potvrdenie. U nej bola žalovaná v 2. rade. Povedala
jej, že je potrebné okrem lekárskeho potvrdenia, aby boli prítomní aj dvaja svedkovia. Vopred si
vyžiadala občianske preukazy od svedkov a pripravila notársku zápisnicu. Presne sa už na tento prípad
nepamätala, lebo má veľa prípadov a bolo to v r. 2013. Vie, že tam bolo viacero ľudí. Keď prišla do

domu, nebohá pani sedela na posteli. Svedkyne jej dali občianske preukazy. Ona čítala notársku
zápisnicu.Paniodsúhlasilatentoúkon,svedkoviapodpísalinotárskuzápisnicuaonaišladoHumenného
ju zaregistrovať. Zhruba o 7, 8 dní od spísania tejto notárskej zápisnice o osvedčení splnomocnenia sa
žalovaní objednali na darovaciu zmluvu a tá sa urobila 7. 11. 2013, kedy sa k nej dostavili žalovaní v 1.
a v 2. rade manželia. Už si nepamätala, akým spôsobom nebohá Y. L. vyjadrila súhlas so zápisnicou,

či to bolo verbálne alebo neverbálne. Zdalo sa jej, že to bolo kývnutím hlavy, istá si nebola. Na otázku,
či si overovala, či je nebohá Y. L. pri vedomí, alebo nie, notárka uviedla, že ona vychádzala hlavne
z lekárskej správy Y.. Z., že je pri vedomí. Notárka sa nepamätala, či položila nebohej nejakú otázku.
Vedela len, že sedela na posteli, viac sa nepamätá.

5. Z lekárskej správy - nálezu z 21. 10. 2013 vystavenej Y.. C. Z., všeobecným lekárom pre dospelých
vyplýva, že 21. 10. 2013 vykonal vyšetrenie Y. L., kde dal lekárske potvrdenie pre celkový zdravotný
stav pri vedomí, nespôsobilá vlastnoručného podpisu. Potvrdenie vydané na vlastnú žiadosť a má slúžiť
pre úradné účely. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemohol vypočuť tohto doktora Z., pretože bol už
v čase súdneho konania mŕtvy.

6. Zároveň súd prvej inštancie vo veci vypočul svedkyňu Y. N. ako svedkyňu uvedenú pri spísaní
notárskej zápisnice. Táto uviedla, že so žalovanou 2. rade pracuje na jednom pracovisku a tá ju
požiadala, že chce vybaviť opatrovateľstvo pre svoju svokru na syna a že potrebuje k tomu dvochsvedkov. Sama jej ponúkla k tomu aj svoju dcéru I. H.. Mysleli si, že s tým robia dobrú vec, že chlapec sa
bude starať o svoju babku. Ona tam prišla, babku pozdravila, ona jej kývla hlavou. Potom prišla notárka,
urobilo sa to opatrovateľstvo. Veľmi nevenovala pozornosť tomu, čo bolo v tej notárskej zápisnici, keď ju

notárka prečítala. Videla, ako po prečítaní zápisnice nebohá kývla hlavou. Potom tu notársku zápisnicu
podpísala. Trošku sa jej videlo, že okrem toho, že kývla hlavou, povedala aj, že hej. O tom, že tam je aj
prevod nehnuteľností darovaním, sa dozvedela až keď to čítala notárka. Mala dojem, že nebohá všetko
vníma. Nebohá sedela sama na posteli.

7. Z výpovede svedkyne I. H. vyplýva, že mama jej povedala, že pre žalovanú v 2. rade, s ktorou pracuje,
treba dať nejaké potvrdenie pred notárom, aby mohol robiť vnuk nebohej Y. L. H. L. jej opatrovníka, preto
prišli ku ním domov. Notárka prečítala nejaké veci, svedkyňa to nesledovala. Keď vošli s mamou do
domu, pozdravili nebohej dobrý deň, ona kývla hlavou. Nebohá niečo nezrozumiteľne rozprávala, kývala
hlavou. Sedela sama v posteli. Nepamätala sa, aby notárka niečo rozprávala s nebohou. Keď notárka
prečítala papiere, spýtala sa nebohej, či rozumie a táto kývla hlavou a povedala aj áno. Bola si tým istá.

8. Počas súdneho konania žalobcovia dali vypracovať posudok znalcovi MUDr. E. V., Y. XX, V., číslo
znalca XXXXXX na zdravotný stav nebohej Y. L. po mozgovej príhode. Zo záverov tohto znaleckého
posudku vyplýva: Y. L. v čase udelenia plnej moci dňa 30. 10. 2013 trpela vaskulárnou demenciou
ťažkého stupňa (závažná vaskulárna neurokognitívna porucha), ktorá sa klinicky manifestovala

progresívnym vaskulárnym kognitívnym deficitom, nekognitívnymi prejavmi, telesnými prejavmi a
závažným funkčným obmedzením. Náhly progresívny kognitívny deficit vznikol v časovej súvislosti s
cievnou mozgovou príhodou hemoragickej etiológie z 31. 8. 2013. Kognitívny deficit u posudzovanej
neobohej bol ireverzibilný (trvalý). Z uvedeného vyplýva, že v čase udelenia plnej moci svojej neveste
K. L. nechápala zmysel svojho konania, nebola schopná chápať podstatu udelenia plnej moci a nebola

schopná rozpoznať následky svojho konania. Pre závažnú vaskulárnu neurokognitívnu poruchu nebola
schopná si vytvoriť logický a reálny úsudok. Uvedené svedčí pre stratu súdnosti a v konečnom dôsledku
pre nespôsobilosť na právne úkony. Posudzovaná nebohá Y. L. nebola dňa 30. 10. 2013 spôsobilá udeliť
plnú moc svojej neveste K. L.. Posudok je zo dňa 30. 10. 2018. Žalovaní sa vyjadrili k znaleckému
posudku tak, že nesúhlasia s ním, pretože čerpal len z podkladov doložených žalobcami a podľa nich

tieto neboli úplné. Poukázal na výpovede svedkov s tým, že právny úkon je v poriadku. Uviedli, že
žalovaní si dajú vypracovať nový znalecký posudok, svoj. Toto podanie bolo doručené súdu dňa 11.
12. 2018. Následne súd skoro rok odročoval pojednávania kvôli tomu, aby žalovaní mohli predložiť svoj
znalecký posudok. To však neurobili ani napriek viacerým odročovaniam pojednávania.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle civilného sporového poriadku je strana na preukázanie
svojich tvrdení povinná zabezpečiť a predložiť dôkazy vrátane znaleckých posudkov. Dôvodom pre
vyhovenie žalobe bolo, že žalobcovia počas konania preukázali dôkazmi svoje tvrdenia. Je zrejmé, že
nebohá Y. L. po vážnej mozgovej príhode nebola spôsobilá v súlade so závermi znaleckého posudku
znalkyne E. na akékoľvek právne úkony a to ani na udelenie splnomocnenia, ani na udelenie darovania

a to z dôvodu, že tento jej zdravotný stav bol trvalý. Ako dôležitú výpoveď súd prvej inštancie bral
do úvahy výpoveď notárky JUDr. Kataríny Korenkovej, ktorá bola privolaná na miesto samé a ktorá
vyhotovovala vo forme notárskych zápisníc jednak osvedčenie o udelení splnomocnenia pre žalovanú v
2. rade a jednak darovaciu zmluvu. Z výpovede tejto dôležitej znalkyne súd prvej inštancie nezistil, aby
si objektívnym a hodnoverným a dostatočným spôsobom overovala zdravotný stav nebohej Y.. Notárka

uviedla, že presne sa na tento prípad ani nepamätá a nevie, či verbálne alebo neverbálne udelila súhlas
nebohá, avšak pamätá sa, že sa opierala o lekárske potvrdenie od MUDr. Z.. V tejto súvislosti je zrejmé
a súdu prvej inštancie je to známe aj z iných obdobných prípadov, že iní notári konkrétne uvádzajú, akým
spôsobom sa presvedčili o tom, že osoba postihnutá chorobou je pri vedomí, je spôsobilá vnímať to, čo
sa pri nej deje a chápať aj následok. V tomto prípade to takto nebolo. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj

žalobcovia - deti nebohej Y. L., ktorí s ňou boli v kontakte, nosili jej aj jedlo a ktorí potvrdzovali, že jej
zdravotný stav bol taký, že v podstate nevnímala a nechápala. Opačné tvrdenia zo strany žalovaných
súd prvej inštancie považoval za účelové a ničím nepreukázané. Ako už bolo uvedené, samotná notárka
nepotvrdila, že nebohá Y. L. bola plne pri vedomí a vedela, čo sa robí. Rovnako z výpovedí dvoch
prítomných svedkýň je zrejmé, že sa jedná o priateľku a kolegyňu žalovanej v 2. rade a ktoré presne

nevenovali pozornosť tomu, prečo tam sú, mysleli si spolu s dcérou H., že sa jedná len o zabezpečenie
opatrovníctva pre nebohú Y. L. zo strany jej vnuka H. L.. Až pri čítaní zápisnice, ktorej nevenovali celkovú
pozornosť, sa dozvedeli, že predmetom je aj niečo iné a to aj darovanie nehnuteľností nebohej Y. L..
Tieto dve svedkyne si len pamätali, jedna z nich, že mama kývla hlavou, avšak jej dcéra povedala, že sipamätala, že aj povedala áno. Tieto ich výpovede sú rozporuplné. Súd prvej inštancie ich mal za účelové
v snahe pomôcť žalovanej v 2. rade. Súd prvej inštancie nemohol vykonať dôkaz výsluchom MUDr. Z.,
všeobecného lekára, ktorý vydal potvrdenie pre žalovanú v 2. rade, v ktorom sa píše, že je pri vedomí

nebohá Y. L., avšak v celom rozsahu vyvrátili tento dôkaz jednak závery znaleckého posudku a jednak
výpovede svedkov a žalobcov, ktorí boli v styku priamo s nebohou Y. L..

10. Zamietnutie návrhu žalovaných na vykonanie dôkazov nariadením znaleckého dokazovania
zo strany súdu odôvodnil súd prvej inštancie tak, že na to nebol dôvod a bolo by to neúčelné

a nehospodárne. Právny zástupcovia žalovaných a žalovaní ničím objektívne nevyvrátili tvrdenia
znaleckého posudku znalkyne E.. Nespôsobili jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť preto nebol dôvod
nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie na ten istý stav. Žalovaní mali dostatok času viac ako rok,
aby si sami zabezpečili v prípade potreby znalecký posudok. Mohli tak urobiť už od podania žaloby, teda
od 12.06.2014 resp. odo dňa kedy žaloba im bola doručená.

11. Súd prvej inštancie teda vyhodnotil dokazovanie tak, že predovšetkým z výsluchu žalobcov, zo
záverov znaleckého posudku, z výsluchu notárky R.. Y. V. vyplýva, že nebohá Y. L. vykonala právny
úkon splnomocnenie pre svoju nevestu, žalovanú v 2. rade v čase, kedy jej zdravotný stav bol taký, že
nebola spôsobilá na tento ani na žiadny iný právny úkon, pretože trpela duševnou poruchou v dôsledku
mozgovej príhody, ktorú utrpela. Z týchto dôvodov je neplatné splnomocnenie na zastupovanie Y. L.

jej nevestou, žalovanou v 2. rade. Je neplatná aj následne uzavretá darovacia zmluva, ktorou nebohá
Y. L. zastúpená nevestou, žalovanou v 2. rade previedla nehnuteľnosti uvedené v darovacej zmluve v
k. ú. Zubné na svojho syna žalovaného v 1. rade. Preto súd žalobe vyhovel, teda tieto právne úkony
mal za neplatné a takisto určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej Y. L. a to z dôvodu, že
žalobcovia majú na tom naliehavý právny záujem, pretože žaloba bola podaná ešte za účinnosti O. s. p.,

kedy sa vyžadoval právny záujem, pretože sú účastníkmi dedičského konania po svojej nebohej mame
Y. L.. Je to aj spravodlivé rozhodnutie, pretože tieto nehnuteľnosti budú v rámci dedičského konania po
nebohej mame poručiteľke Y. L. dediť všetky jej deti, t. z. nielen žalobcovia, ale aj žalovaní.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že úspešným žalobcom priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalovaným v celom rozsahu pričom o výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Právne odôvodnili svoje
odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

Považoval ho za zmätočné a za rozhodnutie bez riadneho odôvodnenia vo veci samej. Konštatovali, že
súd prvej inštancie vypočul notárku JUDr. Katarínu Korenkovú. Notárka postupovala správne a sama
uviedla, že si pri takýchto prípadoch vyžaduje lekárske potvrdenia o zdravotnom stave. Notárka uviedla,
že nebohá pani sedela na posteli, svedkyne jej dali občianske preukazy a notárka čítala notársku správu.
Nebohá odsúhlasila tento úkon. Svedkovia podpísali notársku zápisnicu a notárka odišla do Humenného

notársku zápisnicu zaregistrovať. Zhruba 7 až 8 dní od spísania tejto notárskej zápisnice o osvedčení
splnomocnenia sa žalovaní objednali na darovaciu zmluvu a tá sa urobila dňa 07.11.2013 kedy sa k
notárke dostavili žalovaní v 1. a 2 rade, manželia. Notárka zároveň uviedla, že sa jej zdá, že súhlas
s notárskou zápisnicou odsúhlasila nebohá Y. kývnutím hlavy. Ďalší listinný dôkaz na ktorý súd prvej
inštancie neprihliadol bola lekárska správa- nález zo dňa 21.10.2013 vystavený MUDr. Z. všeobecným

lekárom pre dospelých. Z uvedenej správy zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že vykonal vyšetrenie Y. L.,
kde vydal lekárske potvrdenie pre celkový zdravotný stav. Uviedol, že Y. L. je pri vedomí, nespôsobilá
vlastnoručného podpisu. V rámci konania boli vypočutí svedkovia Y. N., ktorá uviedla, že žalovanou
v 2. rade pracuje na jednom pracovisku a tá ju požiadala, že chce vybaviť opatrovateľstvo pre svoju
svokru na syna a že potrebuje k tomu dvoch svedkov. Sama ponúkla k tomu svoju dcéru I. H..

Svedkyňa prišla do domu, nebohú Y. L. pozdravila. Ona kývla hlavou potom prišla notárka. Svedkyňa
uviedla, že videla ako po prečítaní zápisnice notárkou nebohá kývla hlavou. Potom notársku zápisnicu
svedkyňa podpísala. Svedkyňa zároveň uviedla, že sa jej vidí, že okrem toho, že Y. L. kývla hlavou,
povedala aj že hej. Svedkyňa zároveň uviedla, že mala dojem, že nebohá všetko vníma. Svedkyňa I.
H. uviedla, že mama jej povedala, že pre žalovanú v 2. rade treba nejaké potvrdenie pred notárom, aby

mohol robiť vnuk nebohej Y. L. H. L. jej opatrovníka. Keď vošli s mamou do domu pozdravili nebohej
dobrý deň, ona kývla hlavou. Nebohá niečo nezrozumiteľne rozprávala. Kývala hlavou. Nepamätala
sa, aby notárka niečo rozprávala s nebohou. Keď notárka prečítala papiere spýtala sa nebohej či
rozumie a táto kývla hlavou a povedala áno. Bola si tým istá. Žalovaní preto naďalej trvajú na tom,že nesúhlasia so znaleckým posudkom pretože čerpá len z podkladov doložených žalobcami a podľa
nich tieto neboli úplné. Konanie začalo podľa Občianskeho súdneho poriadku v roku 2014. Podľa tohto
predpisu mal súd prvej inštancie konať tak, že v danom súdnom konaní mal zabezpečiť a vykonať dôkaz

nariadením znaleckého posudku znalcom ustanoveným súdom a nemal uveriť a vychádzať len z tvrdení
žalobcov a z nich predloženého súkromného znaleckého posudku. Súd v tomto smere nepostupoval
správne a svoje rozhodnutie postavil len na jednostrannom tvrdení žalobcov, pričom v rámci súdneho
konania platí zásada rovnosti zbraní, čím podľa názoru žalovaných bolo hrubo porušene procesné právo
žalovaných. Žalovaní odmietli strohé tvrdenie súdu, že mali dostatok času na vyhotovenie znaleckého

posudku pretože ide o zodpovedanie odborne náročnej zdravotnej otázky a k dispozícii nie je veľké
množstvo znalcov z daného odboru. A keď žalovaní oslovili MUDr. Y. ten pre extrémnu pracovnú
zaneprázdnenosť nebol schopný znalecký posudok vypracovať. Rozhodnutie vo svojom odôvodnení
je rozporuplné pretože súd ma riadne odôvodnenie svojich úvah použil výpovede svedkov, ktorí nič v
prospech žalobcov a ich žaloby neuviedli. Práve naopak uviedli, že si pamätajú kývnutie hlavou nebohou
Y. L. a svedkyňa I. H. uviedla, že počula verbálny prejav nebohej, ktorá uviedla verbálny súhlas, že „ hej“.

Preto navrhli aby odvolací súd v súlade s ust. § 389 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovie (zrejme ide o chybu v písaní a žalovaní mali na mysli ust. § 388 a zamietnutie
žaloby, poznámka odvolacieho súdu), resp. napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodne po doplnení dokazovania.

14. K odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že posúdenie psychického
stavu ako aj právne významné otázky pre rozhodnutie súdu vo veci samej bolo vykonané znalcom z
odboru zdravotníctva farmácia odvetvie psychiatria MUDr. V. E.. V zmysle záverov posudku znalkyne
vyplýva, že Y. L. v čase udelenia plnej moci dňa 30.10.2013 trpela vaskulárnou demenciou ťažkého
stupňa. Z uvedeného dôvodu nebohá Y. L. nebola dňa 30.10.2013 spôsobilá udeliť plnú moc svojej

neveste K. L.. Pre závažnú vaskulárnu neurokognitívnu poruchu nebola schopná si vytvoriť logický
a reálny úsudok, nebola schopná chápať podstatu udelenia plnej moci a nebola schopná rozpoznať
následky svojho konania. Tvrdenie žalovanej v 2. rade o neúplnosti podkladov pre vypracovanie
znaleckého posudku nie je dôvodné. Súd prvej inštancie hodnotil presvedčivosť znaleckého posudku
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi a to najmä výpoveďami svedkov V., H., N., žalobcov a

žalovaných. Žalovaní nepredložili súdu žiaden relevantný dôkaz zo zdravotnej dokumentácie nebohej
Y. L., ktorý by vyvracal závery znalkyne. Potvrdenie Y.. C. Z. zo dňa 21.10.2013 bolo vydané všeobecne
pre úradné účely pričom vzhľadom na jeho úmrtie nebolo možné bližšie zistiť okolnosti za ktorých
predmetné potvrdenie vydal. Notárka R.. V. V. vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdila, žeby pri čítaní
osvedčenia o splnomocnení dňa 30.10.2013 si overovala, či nebohá Y. L. je pri vedomí. Vychádzala

len so všeobecného potvrdenia Y.. Z. vydaného pre úradné účely. Ani s istotou nevedela uviesť akým
spôsobom mala Y. L. vyjadriť súhlas so zápisnicou. Výpovede svedkýň N. a H., ktoré boli uvedené
v zápisnici sú rozporuplné. Na jednej strane tvrdili, že veľmi nevenovali pozornosť obsahu zápisnice,
mali za to, že je spísaná za účelom vybavenia opatrovníctva nebohej Y. L. zo strany jej vnuka, ale pri
čítaní zápisnice sa dozvedeli, že je tam zahrnutý aj prevod nehnuteľností darovaním. Iba svedkyňa

H. uviedla, že si s istotou pamätá, že po prečítaní obsahu zápisnice na otázku notárky, či nebohá
tomu rozumie, táto mala kývnuť hlavou a povedať áno. Obe svedkyne sú v priateľskom vzťahu so
žalovanou v 2. rade a ich snaha pomôcť priateľke vyplýva priamo z výpovede svedkyne N.. Výpovede
týchto svedkýň nevyvrátili správnosť záverov znaleckého posudku. Postup súdu prvej inštancie ktorým
zamietol návrh žalovaných na vykonaní kontrolného znaleckého dokazovania je správny a nezakladá

porušenie princípu rovnosti zbraní v tomto súdnom konaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto
vecne správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobcovia sa plne stotožnili s
názorom súdu prvej inštancie, že žalovaní už od podania žaloby mali dostatok času, aby si zabezpečili
vyhotovenie znaleckého posudku na posúdenie zdravotného stavu Y. L. ku dňu udelenia plnej moci
svojej neveste to je zo dňa 30.10.2013. od podania žalovaných v ktorom nesúhlasili so závermi znalkyne

uplynulviacnežjedenrokpočasktoréhosúdprvejinštancieopakovanenažiadosťžalovanýchodročoval
súdne pojednávania. Ak žalovaní nevyužili svoje procesné oprávnenia v konaní na súde prvej inštancie
v období od podania žaloby v roku 2014 nejde o porušenie princípu rovnosti sporových strán. Je zrejmé,
že Y. L. pri udelení plnej moci žalovanej v 2. rade dňa 30.10.2013 konala v duševnej poruche, ktorá
ju robila na tento úkon nespôsobilou. Súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Preto
žalobcovia navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.15. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaných bolo zaslané všetkým žalovaným. Ďalšie vyjadrenie do
spisu predložené nebolo.

16. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuly a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.08.2021 a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

17. Predmet prieskumu odvolacieho súdu vymedzuje uplatnená odvolacia argumentácia odvolateľa.
Jednou zo základných náležitostí odvolania (§ 363 CSP) je uvedenie, z akých dôvodov považuje
odvolateľ rozhodnutie súdu za nesprávne (odvolacie dôvody), čo možno chápať ako povinnosť tvrdenia
odvolateľa pre odvolacie konanie. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia

lehoty na podanie odvolania je potom odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že
existenciuinýchodvolacíchdôvodovnežktoréuviedolodvolateľ,odvolacísúdpriprieskumerozhodnutia
a postupu súdu prvej inštancie nezisťuje a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, neprihliada na
ne. Jedinou výnimkou je, ak zistí existenciu vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2
CSP), na ktoré odvolací súd prihliada aj vtedy, ak neboli odvolateľom uplatnené. Odvolací súd tiež na

doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva (§ 373 ods. 1 CSP). Dôvody odvolania môže teda odvolateľ
doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) znamená, že odvolací súd pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote

na podanie odvolania. Odvolateľ teda v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktorým vymedzením sa obmedzuje preskúmavacia právomoc
odvolacieho súdu maximálne na dôvody vymedzené v odvolaní.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci v napadnutej
časti, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

19. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd poznamenáva, že nezávislosť
rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a

spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jednýmztýchtoprincípov,predstavujúcimsúčasťprávanaspravodlivýprocesavylučujúcimľubovôľupri
rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v ust. § 220
ods. 2 CSP, ktoré stanovuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie
rozsudku a jeho záväznú logickú štruktúru. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nebola

naplnená.

20. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací

súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z

najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní ( pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to,že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky

uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

21. K námietke o nesprávnom právnom posúdení vecí odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo

7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

22. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

23. Podľa záveru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité
vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade

s ust. § 220 ods. 2 CSP.

24. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie

však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jasne vysvetlil skutkový
podklad pre právny záver svojho rozhodnutia a výsledky vykonaného dokazovania v súlade s pravidlami
formálnej logiky vyhodnotil. S relevantnými námietkami žalovaných sa aj riadne vyporiadal. Vysvetlil aj

prečozamietolnávrhžalovanýchnaďalšieznaleckédokazovanie.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,
že zmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je aby strana mala možnosť vyvrátiť resp. spochybniť
konkrétne vyjadrenia. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že úlohou súdu je posúdiť a
odôvodniť rozumnú hranicu konfrontácie a ukončenie cirkulácie procesných podaní v určitom bode. V
tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na závery uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. II ÚS 83/2019 23.05.2019 a právnu vetu, ktorú vyššie citoval.

26. Podľa ust. § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný

posudok.27. Podľa ust. § 207 ods. 3 CSP návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je
prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak
závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

28. Odvolací súd v súvislosti s dôvodmi pre nevyhovenie dôkazného návrhu strany sporu poukazuje aj
na najnovšie rozhodnutie a to rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021 sp. zn. 5Cdo/107/2019 z
ktorého právnej vety vyplýva, že nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi
dôvodmi: prvým je argument podľa ktorého tvrdená skutočnosť ku ktorej overeniu, alebo vyvráteniu je

navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/ nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na to tvrdenie nedisponuje vypovedaciu
potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, to je argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku
ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené.

29. V danom prípade má odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za to, že ide o nadbytočný dôkaz
t.j. argument podľa ktorého určité tvrdenie ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný
bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené, alebo vyvrátené. Teda podmienky pre
nevyhovenie dôkaznému návrhu žalovaných boli splnené.

30. Odvolací súd poukazuje na bod 12 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s ktorým vyjadruje
súhlas, teda, že na vykonanie dôkazu nariadenia znaleckého posudku zo strany súdu nebol dôvod a
bolo by to neúčelné a nehospodárne. Skutočne právny zástupcovia žalovaných a žalovaní objektívne
nevyvrátili tvrdenia znaleckého posudku znalkyne E. Tento znalecký posudok nie je ani neurčitý ani
nezrozumiteľný, preto nebol dôvod nariaďovať tzv. kontrolné znalecké dokazovanie na ten istý stav.

Skutočne žalovaní mohli zabezpečiť v prípade potreby sami znalecký posudok a mohli tak urobiť odo
dňa podania žaloby, teda od 12.06.2014 resp. odo dňa kedy im bola žaloba doručená. Podľa názoru
odvolacieho súdu tvrdenie žalovaných, že na zodpovedanie odborne náročnej zdravotnej otázky nie je
k dispozícii veľké množstvo znalcov z daného odboru neobstojí. To, že žalovaní oslovil len MUDr. Y. a
ten pre extrémnu pracovnú zaneprázdnenosť nebol schopný znalecký posudok vypracovať nestačí. V

zozname znalcov je niekoľko ďalších kvalifikovaných znalcov v danom odbore.

31. Odvolací súd má za to, ž rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení nie je ani
rozporuplné. Podľa názoru odvolacieho súdu výpovede svedkov súd prvej inštancie riadne vyhodnotil a
jeho úvaha zodpovedá pravidlám formálnej logiky.

32. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny
potvrdil z dôvodu, že súd prvej inštancie riadne rozhodol i o trovách prvoinštančného konania.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešní žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu vo vzťahu k neúspešným žalovaným, s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.