Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. september 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28Pc/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201789
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120201789.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky L. P., rod. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H., W. Q. XX, proti odporcovi H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., W. Q. XX, právne
zast. Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Belopotockého 2, v konaní
o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi takto

r o z h o d o l :

I. odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky z titulu manželského výživného sumou 200,-
Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc od 06.02.2020, opakovane do budúcna,

II. d l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 06.02.2020 do 31.08.2021 vo výške 3.800,- Eur je odporca
povinný zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 06.02.2020 domáhala určenia manželského výživného, a
to vo výške 2.000,- Eur mesačne od 03.02.2020.

2. Manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasil.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, listinnými dôkazmi, pripojeným rozvodovým
spisom sp.zn. 30P/31/2020 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Účastníci sú manželmi, manželstvo uzavreli XX.XX.XXXX. Manželia majú dve maloleté deti, dcéru I.
(nar. XXXX) a syna H. (nar. XXXX).

5. Navrhovateľka je pôvodom češka, zoznámili sa s manželom v Prahe. Ona pracovala na vysokej
manažérskej pozícii, pracovali v jednej firme. Manžel ju presvedčil, aby sa presťahovali do Prešova.
Keď sa v roku 2007 narodila dcéra I., vrátiť sa do manažérskej pozície bolo pre navrhovateľku ťažké,
pretože I. bola chorľavé dieťa. Keďže manžel apeloval na to, aby sa prioritne starala o rodinu a pokúšali

sa aj o druhé dieťa, už sa do manažérskej pozície nevrátila. V roku 2012 sa im narodil syn H.. Ona
opäť prevzala plnú starostlivosť o rodinu. V roku 2017 začala premýšľať o podnikaní. Urobila si kurz
cukrárenskej výroby, mala pracovnú stáž v Seredi a v Berlíne, kde nasledovali manžela, ktorý tam
pracoval. Boli tam spolu s deťmi rok. Manžel tam bol rok a pol. Na projekt cukrárenskej výroby sipožičala od rodičov 20.000,- Eur. Dom sa čiastočne prerobil, aby v ňom mohla pracovať a mať tam
cukrárenskú výrobu. Zaevidovala sa na úrade práce, pretože bola nezamestnaná, aby dostala grant na
podporu podnikania. Všetko bolo rozbehnuté, avšak zbrzdila to korona kríza. Nezamestnala sa preto

ani brigádnicky, pretože sa pripravuje na podnikanie v rámci cukrárenskej výroby. Navrhovateľka od
počiatku tvrdila, že si privyrába, ale je to maximálne tak 100,- Eur mesačne, aby sa zdokonaľovala v
tejto výrobe. Jej príjem je 500,- Eur, ktorý platí manžel na deti. Ostala bývať v dome, ktorý bol postavený
počas družského pomeru, je písaný na manžela. Býva v tomto dome, za ktorý nič neplatí, manžel platí
aj úver, aj inkaso. Znáša len drobné náklady spojené s chodom domu.

6. Manžel navrhovateľky pri svojej prvej výpovedi potvrdil to, čo hovorila manželka o tom, ako prišli z
Prahy do Prešova. Nesúhlasí s výživným, pretože si myslí, že manželka zarába viac ako 100,- Eur z
cukrárenskej výroby. Kedysi platili elektriku za celý dom 60,- Eur, teraz tam bol nedoplatok, spotreba je
oveľa väčšia, takže manželka jednoducho pečie. On nemal problém s tým, že si zriadila cukrárenskú
výrobu, dokonca s tým súhlasil, že to môže byť v jeho dome. V jeho dome ešte bývajú. On pracuje ako

manažér v A., jeho príjem je 4.200,- Eur. Z toho platí za dom hypotéku 800,- Eur, inkaso 145,- Eur, po
50,- Eur platí deťom poistky, 250,- Eur prispieva svojej mame za bývanie a stravu, u ktorej teraz býva,
500,- Eur platí výživné na deti. Chodí pravidelne do fitka, pretože má problémy s chrbticou, platí tam
170,- Eur mesačne. Potvrdil, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, aby medzi nimi nedochádzalo
k nezhodám pred deťmi. Užíva aj benefity od zamestnávateľa ako auto a telefón.

7. Na základe opisov mzdových listov, súd mal potvrdený ročný príjem odporcu za rok 2020 - 4.496,-
Eur v čistom a v roku 2021 - 4.741,- Eur v čistom.

8. Na žiadosť strán, boli pripojené aj výpisy z banky účastníkov a taktiež na žiadosť súdu bolo predložené

oznámenie o konaní skúšky 16.06.2021 v odbore cukrár v rámci Slovenskej živnostenskej komory. Ďalej
zpripojenéhorozvodovéhospisu30P/31/2020,súdzistilnasledovnéskutočnosti,ktorésúobomstranám
známe z konania o rozvod.

9. Účastníci aj v konaní o rozvod manželstva potvrdili, že nežijú v spoločnej domácnosti. Aj z tohto

spisu mal súd potvrdený priemerný mesačný príjem odporcu. V rozvodovom konaní navrhovateľka tiež
tvrdila, že príjem z cukrárenskej výroby je maximálne 200,- Eur mesačne, že pečie 7-8 dní v týždni
a na Facebooku to, čo predkladal odporca ako dôkaz jej aktivít pečenia je len prezentácia čo dokáže
ako cukrárka smerom do budúcnosti. Vo veci bol vynesený 13.09.2021 rozsudok, kedy bolo manželstvo
rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť výživné

na každé dieťa po 250,- Eur mesačne + na každé dieťa po 150,- Eur mesačne na tvorbu úspor. Rozsudok
ešte nie je právoplatný.

10. Odporca stále poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka zavádza, ak uvádza, že nemá príjem z
cukrárenskej výroby, ktorú vykonáva bez ohľadu na to, či má živnosť alebo nie. Svedčia o tom vklady v

banke, na čo navrhovateľka uvidela, že sú to vklady od jej rodičov.

11. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

12. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.15. Princíp vyživovacej povinnosti medzi manželmi odzrkadľuje tézu, že životná úroveň manželov má
byť rovnaká a je odvodená od princípu solidarity, aj rovnakého postavenia v právach a povinnostiach
vyplývajúcich z manželského života. Samotné rozdelenie úloh v rodine a v manželstve predpokladá,

že niektorí z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť na úkor vlastnej
pracovnej činnosti, na úkor vlastnej kariéry, preto sa rovnosť manželov neuplatňuje odvodením od ich
zárobkov. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom a
trvá počas celého manželstva, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie.

16. Príbeh účastníkov tohto konania je príkladom toho, kedy jeden z manželov, v tomto prípade
navrhovateľka, na základe vzájomnej dohody medzi manželmi plnila funkciu starostlivosti o domácnosť,
zatiaľ čo manžel - odporca zabezpečoval svojím nadštandardným príjmom životnú úroveň rodiny. V
tomto prípade treba zvýrazniť, že aj navrhovateľka predtým, ako mali spoločné deti, si budovala kariéru v
manažérskych pozíciách. Vzťah medzi manželmi sa rozpadol, manželia nežijú v spoločnej domácnosti,
maloletédetizostalibývaťspoločnesnavrhovateľkou.Jetedazrejmé,žedôvodnaurčeniemanželského

výživného existuje a je daný. Otázkou však zostávala vyrovnanosť a doplnenie dôkazov, v akej výške
manželské výživné má pripadať navrhovateľke v tejto situácii.

17. Argument odporcu, že navrhovateľka si zarába cukrárenskou výrobou viac ako deklaruje, teda
viac ako 200,- Eur mesačne, sa však nepreukázal a súd chce zvýrazniť, že si ani nevie predstaviť

akým spôsobom by sa preukázať dal. Pravdou však je a to nepoprela ani navrhovateľka, že
cukrárenskú činnosť vykonávala, čakala však na oficiálne živnostenské oprávnenie, ktoré prišlo až
v čase rozhodovania súdu. Od podania návrhu takéto oprávnenie nemala, piekla pre známych ako
uviedla viac-menej za náklady. Predložené fotografie z Facebooku bez uvedenia nejakej ponuky a cien,
nemôžubyťrelevantnýmdôkazomvtomtosmere.Súdvšaknemôžeracionálneaniplneuveriťtvrdeniam

navrhovateľky, že si zarobila len 200,- Eur mesačne. Javí sa však skôr zo znalostí súdu, že tieto príjmy
boli nárazové a ako už súd uviedol, ťažko preukázateľné. Súd však vychádzal z toho, že nejaký príjem
na zabezpečenie svojej vlastnej výživy, aj keby to bolo len 200,- alebo 300,- Eur navrhovateľka má a
poukazujúc na ostatné skutočnosti, súd toto bral do úvahy ako príjem navrhovateľky, teda to, že nie je
úplne bez príjmu.

18. V prospech odporcu a určenia nižšej vyživovacej povinnosti, hovorila aj tá skutočnosť, že odporca
nechal bývať navrhovateľku v svojom vlastnom dome, za ktorý platil nielen hypotéku vo výške 800,- Eur,
ale aj celé inkaso, teda platil celé bývanie navrhovateľke a ich spoločným deťom, čo súd musel pri určení
výškyvýživnéhozohľadniťvkľúčovejmiere.Nákladynabývanietotižprenavrhovateľkupredstavovali0,-

Eur, pričom náklady na bývanie vo všeobecnosti patria k výrazným výdavkom. Ďalšou skutočnosťou je
to, že odporca odkedy opustil spoločnú domácnosť, platil výživné vo výške 500,- Eur na obe deti, čo súd
musel tiež zobrať do úvahy, pretože pri takejto dobrovoľnej výške výživného je zrejmé, že navrhovateľka
nemusela znášať ťarchu výživy maloletých detí sama.

19. V súhrne všetkých týchto skutočností mal súd za to, tak ako bolo uvedené vyššie, že je dôvod určiť
príspevok na výživu manžela, avšak maximálne vo výške 200,- Eur, ktorá odzrkadľuje všetky vyššie
uvedené skutočnosti v súhrne.

20. Zachovanie rovnakej životnej úrovne pri takomto určení manželského výživného súd považuje za

relevantné v súvislosti práve s otázkou bývania, ktorú mala navrhovateľka za celé obdobie zabezpečenú
v nezmenenej nadštandardnej úrovni s nulovými výdavkami, ktoré by ona musela znášať.

21. Keďže manželské výživné bolo určené od podania návrhu, teda od februára 2020, vznikol odporcovi
dlh na výživnom za obdobie do 31.08.2021 vo výške 3.800,- Eur. Keďže odporca má nadštandardný

príjem a manželské výživné nebolo vôbec platené, súd považoval za relevantné zaviazať odporcu k
zaplateniu tohto dlhu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

22. V prevyšujúcej časti poukazujúc na vyššie uvedené odôvodnenie, súd návrh zamietol.

23. Obe strany navrhovali súdu postupovať o trovách podľa § 55 a priznať náhradu trov konania voči
druhej strane. Súd by však považoval tento postup za nespravodlivý a nie v súlade so zákonom, a to z
nasledujúcich dôvodov. Dôvod na určenie manželského výživného existoval od počiatku a teda tvrdenia
na strane odporcu, že dôvod na určenie manželského výživného neexistuje a preto je dôvodné priznaťnáhradu trov konania sa neosvedčili. V konečnom dôsledku súd aj manželské výživné určil. Nebolo však
dôvodné priznať náhradu trov konania ani navrhovateľke, pretože jej predstavy o manželskom výživnom
a jej návrh vo výške 2.000,- Eur boli úplne mimo realitu, o ktorej ona dobre vedela aká je, keďže so svojím

manželom bývala v spoločnej domácnosti a poznala jeho príjem. Taktiež súd zohľadnil aj tú skutočnosť,
že pojednávanie bolo viac krát odročené a teda predlžovalo sa súdne konanie práve z dôvodu na
strane navrhovateľky, resp. jej právneho zástupcu, ako aj na žiadosti vykonávania dôkazov zo strany
jej právneho zástupcu, napr. žiadosť o odročenie o aktualizáciu príjmov, ktoré tvrdila navrhovateľka, že
sú vyššie ako sa v skutočnosti ukázalo, že sú a pod. Z týchto dôvodov súd mal za to, že je dôvodné

postupovať aj v tomto prípade podľa § 52 CMP a náhradu trov konania účastníkom nepriznať.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,

v piatich vyhotoveniach.

Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).