Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Ek/1297/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119345489
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Baboľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119345489.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/: M. K., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. J. XXXX/
XX, XXX XX U.-R.Ž. a oprávneného 2/: J. I., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. D. XXX/X, XXX XX O., právne zast.:
Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., so sídlom Štúrova 23/11, 811 02 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 237 031, proti povinnému 1/: Z.. D. S., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Š. XXX/XX,
XXX XX U.-R. a povinnému 2/: H. S., Q.: XX.XX.XXXX, W. U. Š. XXX/XX, XXX XX U.-R., o vymoženie

nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rastislav Horský, so sídlom exekútorského
úradu Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava, sp. zn. 58EX 296/2019, o návrhu povinného 1/ na
zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.08.2019, domáhal od

povinného vymoženia nepeňažného nároku - ktorým bola povinným 1/ a 2/ uložená povinnosť strpieť
zo svojho pozemku vykonanie prác spojených s realizáciou zateplenia a fasádnej omietky na stene
rodinného domu vo vlastníctve oprávnených 1/ a 2/, a to z nevyhnutnej časti pozemku parcely
registra ,,C“ parc. č. 1669/1, k.ú. Cífer vo vlastníctve povinných 1/ a 2/, na základe exekučného
titulu - rozhodnutie o uložení opatrenia na susednom pozemku č. Výst.CIF-393/2017/Rá-703 zo dňa
05.12.2018, právoplatné a vykonateľné dňa 17.04.2019 (ďalej len ,,exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 11.10.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rastislava Horského, so sídlom exekútorského úradu Jakubovo námestie 15, 811 09
Bratislava (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 58EX 296/2019.

3. Dňa 25.03.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému 1/

doručené do vlastných rúk dňa 21.04.2020. Následne dňa 29.04.2020 povinný 1/ podal na poštovú
prepravu návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2020, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený
dňa 30.04.2020.

4. Súdny exekútor dňa 14.05.2020 postúpil súdu návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie zo dňa
27.04.2020 spolu s prílohami.

5. Povinný 1/ svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že (rozhodnutie stavebného úradu)
exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože bola včas podaná kasačná žaloba
na Krajský súd Trnava, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 14S/57/2019. Krajský súd Trnava rozhodol
rozsudkom dňa 06.02.2020 pod sp. zn. 14S/57/2019-194, ale tento nie právoplatný a vykonateľný,
pretože bola zo strany oprávnených podaná kasačná sťažnosť a vec je postúpená na Najvyšší súd

Slovenskej republiky. K tomuto tvrdeniu povinný priložil ako dôkaz kasačnú sťažnosť proti rozsudku
14S/57/2019-194 zo dňa 06.02.2020. Povinný 1/ má teda za to, že Okresný súd Banská Bystrica vydalpoverenie na vykonanie exekúcie predčasne a súdny exekútor koná bez relevantného právneho titulu.
Povinný 1/ na záver uviedol, že žiada, aby exekúcia bola v celom rozsahu zastavená ako predčasná
a nezákonná.

6. Oprávnený 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie, ktoré podali
prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasia. Ďalej
vo svojom vyjadrení uviedli, že povinný 1/ a 2/ najprv napadli exekučný titul odvolaním na Okresnom
úrade Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý ich odvolanie zamietol. Následne potom bola zo

strany povinných 1/ a 2/ voči zamietavému rozhodnutiu Okresného úradu Trnava podaná správna žaloba
na Krajský súd v Trnave, ktorý ich žalobu takisto zamietol. Po týchto neúspechoch pred príslušnými
orgánmi povinný 1/ a 2/ podali (podľa vlastných slov) kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej
republiky. Oprávnený 1/ a 2/ poukázali na ustanovenie § 446 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok na základe, ktorého podanie kasačnej sťažnosti nemá odkladný účinok a preto je podľa názoru
oprávnených 1/ a 2/ v predmetnej exekúcii nutné pokračovať. Zároveň poukázali aj na skutočnosť, že

z kasačnej sťažnosti nevyplýva, že by táto bola podaná, nakoľko neobsahuje pečiatku súdu, nie je
priložené potvrdenie o prijatí súdom ako ani nie je priložený doklad o jej elektronickom podaní) z toho
dôvodu samotné spísanie kasačnej sťažnosti bez dokladovania jej podania považujú za irelevantné a
preto nemôže byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Na záver právny zástupca oprávnených 1/ a 2/
uviedol, že aj napriek vyššie uvedenému apeluje predovšetkým na neexistenciu odkladného účinku pre

prípad podania kasačnej sťažnosti.

5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9.Cieľomexekučnéhokonaniajeuspokojenienárokuoprávneného,ktorýmubolpriznanývykonateľným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného
titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná

vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

10. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení

uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže
prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods.
1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez
ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovanéhoustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť
odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik

vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia.

11. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna
právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi
opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna

právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa
nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za
bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami,
materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný
súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a

notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

12. Súd po preskúmaní návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie ako aj z vyjadrenia oprávnených
dospel k záveru, že povinný 1/ podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote
a takto podaný návrh má odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu povinného 1/ na zastavenie

exekúcie bola skutočnosť, že povinní podali kasačnú sťažnosť voči Rozsudku Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 14S/57/2019 zo dňa 06.02.2020, právoplatný dňa 11.03.2020, ktorým Krajský súd v Trnave
žalobu povinných zamietol. Súd má z vyjadrenia oprávneného preukázané, že povinný 1/ a 2/ napadali
najprv exekučný titul na podklade, ktorého sa vedie predmetná exekúcia odvolaním na Okresnom úrade
Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý ich odvolanie zamietol. Následne na to povinný 1/ a

2/ podali voči rozhodnutiu Okresného úradu Trnava správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, ktorý
správnu žalobu rovnako zamietol. Nakoniec po neúspechoch pred príslušnými orgánmi podali povinný
1/ a 2/ kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súd k vyššie uvedenému uvádza, že
povinný 1/ k návrhu na zastavenie exekúcie priložil ako prílohu len „prípis“ označený ako ,,Kasačná
sťažnosť proti rozsudku zo dňa 06.02.2020 sp. zn. 14S/57/2019-194“ zo dňa 08.04.2020 podpísaný

advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSs.. Ďalšie iné skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia
povinný 1/ k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil. Súd z prílohy - kasačnej sťažnosti povinného
1/ má preukázané, že tento, tak ako to uviedol aj právny zástupca oprávnených neobsahuje pečiatku
súdu, potvrdenie o prijatí kasačnej sťažnosti súdom, prípadne doklad o elektronickom podaní kasačnej
sťažnostipričomztejtoprílohy-kasačnejsťažnostinevyplýva,žetátobolaskutočneprávnymzástupcom

povinných podaná. Súd ďalej konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa spravuje
koncentračnou zásadou, čo znamená, že povinný musí všetky dôvody a skutočnosti rozhodujúce
pre zastavenie exekúcie uviesť v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tým
sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Ako už bolo vyššie uvedené,
povinného zaťažuje na preukázanie svojich tvrdení dôkazné bremeno, pričom k svojmu tvrdeniu žiadne

dôkazy súdu nepredložil resp. predložil len „prípis“ označený ako ,,Kasačná sťažnosť proti rozsudku zo
dňa 06.02.2020 sp. zn. 14S/57/2019-194“ zo dňa 08.04.2020 podpísaný advokátom JUDr. Mariánom
Ševčíkom, CSs., ktorý nie je možné považovať za relevantný dôkaz, nakoľko absentuje na ňom pečiatka
súdu, ktorá by skutočne preukazovala potvrdenie o prijatí kasačnej sťažnosti resp. iný doklad, ktorý
by preukazoval pravdivosť tvrdenia povinného 1/. Exekučný súd nie je povinný skúmať či povinný 1/

skutočne podal na príslušný súd kasačnú sťažnosť a tiež ani to ako v danej veci príslušný súd rozhodol.
Preukázanie týchto skutočností je na povinnom.

13. Nad rámec súd uvádza, že podanie kasačnej sťažnosti má devolutívne účinky, keďže
o veci rozhoduje Najvyšší súd SR, t. j. súd inštančne (funkčne) nadriadený krajskému

súdu, proti ktorého rozhodnutiu kasačná sťažnosť smeruje. Kasačná sťažnosť v zmysle
ustanovenia § 446 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len ,,SPP“)
nemá suspenzívne účinky, pokiaľ zákon neustanovuje inak. V ustanovení § § 446 ods. 2
SSP zákon
stanovuje výnimky kedy kasačná sťažnosť má odkladný účinok. Kasačný súd však môže na

návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa kasačnej sťažnosti priznať (uznesením) odkladný
účinok za podmienok stanovených v § 447 ods. 1 SSP, t. j. ak by právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je vrozpore s verejným záujmom. Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
napadnuté rozhodnutie krajského súdu zruší a podľa povahy veci mu túto vráti na ďalšie konanie,
zastaví konanie, prípadne postúpi vec inému orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Ak krajský súd

žalobu zamietol a kasačný súd zistí, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade
so zákonom, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť, rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie orgánu verejnej správy. V prípade nedôvodnej kasačnej sťažnosti kasačný
súd kasačnú sťažnosť zamietne. Na záver súd konštatuje, že kasačný súd v zásade nevystupuje ako
typická opravná inštancia, nerozhoduje vo veci samej a nie je oprávnený zrušujúci ani zmeňujúci (pri tzv.

plnej jurisdikcii) výrok rozhodnutia krajského súdu zmeniť a sám rozhodnúť vo veci. Môže iba korigovať
čiastkové nesprávnosti v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu právnym názorom vysloveným vo
svojom rozsudku (uznesení), bez toho, že by súčasne rozhodnutie krajského súdu zrušil.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na
zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného

poriadku návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.