Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. apríl 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/18/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010091

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1619010091.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci proti obžalovanému K.
W., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. apríla 2021 v Malackách takto:

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

K. W., narodený XX. K. XXXX v J., trvale bydliskom ul. J. č. XX, XXX XX D.,

sa uznáva vinným, že

dňa 01.08.2018 v čase o 17:20 h viedol po ceste III/1113 v smere jazdy Rohožník - Malacky osobné
motorové vozidlo zn. C. F., strieborná metalíza svetlá, evidenčného čísla J napriek tomu, že mal v
tejto dobe trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.03.2017, sp. zn. 1T/22/2017,

právoplatným dňa 24.08.2017, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
po dobu 3 rokov, pričom o uvedenom treste zákazu činnosti vedel,

teda

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného

zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§61ods.2Trestnéhozákonasúdobžalovanémuukladátrestzákazučinnostivedeniamotorových
vozidiel všetkých druhov na dobu 3 (tri) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 20. februára 2019 na tunajší súd obžalobu z
20. februára 2019, pod č. k. 2Pv 312/18/1106-20, na K. W. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na skutkovom základe
uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko ten doručil súdu vyhlásenie,
ktorým vyslovene požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, pričom obžaloba
ako aj predvolanie bolo obžalovanému riadne doručené, obžalovaný mal možnosť sa k veci vyjadriť v

prípravnom konaní ako aj preštudovať si spis. Vzhľadom na to, že otázka viny a právnej kvalifikácie
nebola medzi stranami sporná, čo vyplynulo aj z vyjadrenia obhajkyne na hlavnom pojednávaní, súd
dospel k záveru, že účel trestného konania možno dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené súd prečítal výpoveď obžalovaného, so súhlasom strán prečítal výpovede

svedkov - poškodených W. Q. a S. W., prečítaním oboznámil podstatné listinné dôkazy, najmä záznam
o dopravnej nehode č. l. 19 - 24, zápisnicu o obhliadke dopravnej nehody vrátene fotodokumentácie
č. l. 25 - 38, zápis o dychovej skúške č. l. 39, náčrtok, plánik č. l. 40 - 43, trestný rozkaz Okresného
súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/22/2017 č. l. 44 - 46, výpis z ÚEP MV SR č. l. 51, evidenčné karty
vodičov č. l. 54 - 63, evidenčné karty vozidiel č. l. 64 - 65, potvrdenie o zaistení veci č. l. 69 - 72,

záznam o podaní vysvetlenia - K. W. č. l. 77 - 80, záznam z dopravnej nehody - podpísaný Ing. W. č.
l. 81 - 83, potvrdenie o zaistení veci - podpísaný Ing. W. č. l. 84, doručenka preukazujúca prevzatie
trestnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislavaV,sp.zn.1T/22/2017,obžalovaným č.l.90-91,vyčíslenie
regresných nákladov - Generali č. l. 100, aktualizovaný odpis registra trestov a centrálnu evidenciu
správnych deliktov a priestupkov z 12. apríla 2021, pričom zistil a ustálil skutkový stav tak ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd zdôrazňuje a opakuje, že otázka správnosti skutkových zistení ako aj právnej kvalifikácie použitej
v obžalobe nebola medzi stranami sporná. Súd teda vychádzal najmä z dokazovania, ktoré bolo
vykonané v prípravnom konaní a ktoré len čítaním zopakoval na hlavnom pojednávaní, pretože ani

súd nemal pochybnosti o skutkových zisteniach a použitej právnej kvalifikácii na podklade vykonaného
dokazovania. Len pre úplnosť súd dodáva, že konanie pred súdom má charakter kontradiktórneho
konania, t. j. ide o sporové konanie, v ktorom je nositeľom dôkazného bremena prokurátor. Keďže
ide o sporové konanie prokurátora s obžalovaným, je nutné pripustiť aj to, že medzi stranami v
niektorých otázkach vôbec nemusí byť spor, pretože sa na určitých okolnostiach, či už skutkových

alebo právnych zhodujú. Tak to bolo aj v posudzovanom prípade, v ktorom nebolo sporu o skutkových
a právnych zisteniach uvedených v obžalobe, čo napokon vyplýva aj zo stanoviska obhajkyne k
prednesenej obžalobe a z jej záverečnej reči. V takýchto prípadoch je nutné pripustiť aj obmedzený
rozsah dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní, pretože ak medzi stranami nie je spor,
nie je ani čo dokazovať. Ak ani súd nemá zásadné pochybnosti o skutkových, či právnych zisteniach

obžaloby, nie je jeho úlohou vstupovať prokurátorovi do rozsahu a spôsobu vedenia dokazovania na
hlavnom pojednávaní a predvolávať svedkov, ak strany netrvajú na osobných výsluchoch týchto osôb.

S poukazom na uvedené, súd, k otázke viny a právnej kvalifikácie, len v stručnosti uvádza, že z
dokazovania vyplynulo, že dňa 01. augusta 2018 v čase o 17:20 h viedol po ceste III/1113 v smere jazdy

Rohožník - Malacky osobné motorové vozidlo zn. C. F., strieborná metalíza svetlá, evidenčného čísla J
napriek tomu, že mal v tejto dobe trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 03. marca 2017,
sp. zn. 1T/22/2017, právoplatným dňa 24. augusta 2017, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidláakéhokoľvekdruhupodobu3rokov,pričomouvedenomtrestezákazučinnostivedel.Predmetné
skutočnosti vyplývajú tak z výpovede obžalovaného, ako aj z výpovede svedkov, a z listinných dôkazov.

Obžalovaný tak naplnil všetky znaky objektívnej stránky stíhaného prečinu. Z hľadiska subjektívnej
stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona,
pretože obžalovaný vedel, že má uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a napriek tomu
motorové vozidlo viedol, teda vedel, že marí výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonáva činnosť, na

ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, to znamená, že chcel porušiť záujem chránenýTrestným zákonom (objektom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia je záujem na
riadnom výkone rozhodnutí súdov alebo iných orgánov verejnej moci).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu

spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Priukladanítrestuobžalovanémusúdvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 348 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí až na

2 roky.

Okremzávažnostispáchanéhoprečinu,priurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdvychádzalajzkritérií
stanovených v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona, ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej
podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej

stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v priznaní sa k spáchaniu trestného
činu a jeho úprimné oľutovanie [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Zároveň súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť; súd obžalovanému nepriznal ani priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v recidíve [§ 37 písm. m)

Trestného zákona], nakoľko v rámci prvých troch odsúdení, vyplývajúcich z odpisu registra trestov, sa na
neho hľadí, akoby nebol odsúdený, a odsúdenie Okresným súdom Bratislava V v trestnej veci vedenej
pod sp. zn. 1T/22/2017 tvorí znak skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu; súd sa rozhodol
v tejto súvislosti neprihliadať ani na posledné dve odsúdenia cudzozemskými súdmi za trestnú činnosť
iného druhu, než v prejednávnom prípade, ktoré súvisia s uložením peňažného trestu, ktorý minimálne

v jednom prípade mal byť zaplatený.

U obžalovaného teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 1:0. V
prípade ukladania trestu odňatia slobody súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižoval hornú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel

medzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenejtrestnejsadzby(2roky-0=2roky=24mesiacov;
1/3 z 24 mesiacov = 8 mesiacov), t. j. z 2 rokov na 16 mesiacov; takýmto spôsobom dospel súd k trestnej
sadzbe až na 16 mesiacov.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového deja

bolo to, že obžalovaný v inkriminovaný podvečer viedol po ceste v smere jazdy Rohožník - Malacky
osobné motorové vozidlo napriek tomu, že mal v tejto dobe v inej trestnej veci právoplatne uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 3 rokov, pričom o uvedenom
treste zákazu činnosti vedel. Zo skutočností, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu súd vyvodzuje,
že konanie obžalovaného nemožno hodnotiť ako málo závažné, nakoľko nešlo len o vybočenie z inak

riadneho spôsobu života, ale obžalovaný, ako viackrát súdne trestaný, opätovne útočil na objekt daného
prečinu, pričom dopravné predpisy mnohokrát porušil už aj v priestupkových konaniach.Zároveň musí súd konštatovať, pokiaľ ide o osobu obžalovaného, že obžalovaný pred spáchaním
predmetného skutku bol spolu až 6-krát súdne trestaný za trestnú činnosť rôzneho druhu: trestné činy
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, sprenevery, ublíženia na zdraví, marenia výkonu úradného

rozhodnutia, a v rámci cudzozemských odsúdení išlo o majetkovú a násilnú trestnú činnosť.

V naznačenom smere súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci sa v rámci prvých troch odsúdení na
obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, je potrebné uviesť, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyplýva, fikciu neodsúdenia nie je možné stotožňovať s „fikciou“ nespáchania

trestného činu. Ide o dve rôzne právne skutočnosti, ktorých účinky nie sú rovnaké. Aj zahladené
odsúdenie dáva obraz o osobe obžalovaného, o spôsobe jeho života, o jeho sklonoch páchať trestnú
činnosť, pričom § 34 Trestného zákona oprávňuje súd pri posudzovaní osobného profilu obžalovaného
prihliadať aj na takéto odsúdenie. Súd podporne poukazuje na ustálenú judikatúru, dve rozhodnutia: R
10/1974 - fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy páchateľa
prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil

príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám
chráneným Trestným zákonom, možností jeho nápravy a pod. Závažnosť tejto skutočnosti je však
zásadne menšia ako závažnosť skutočnosti, že páchateľ už bol odsúdený. V zmysle rozhodnutia R
71/1975 zahladením odsúdenia, alebo zákonnou fikciou neodsúdenia, právne zaniká iba skutočnosť
odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin.

Z lustrácie priestupkov, ktorú má súd k dispozícii, vyplýva, že obžalovaný sa pred spáchaním skutku
dopustil 12-ich priestupkov (11 na úseku dopravy a 1 priestupok proti verejnému poriadku), za ktoré bol
sankcionovaný napomenutím, pokutami i zákazom činnosti.

Pri rozhodovaní o ukladaní druhu a výmery trestu súd nemohol, ako je už vyššie uvedené, opomenúť
tiež fakt, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 03. marca 2017, sp.
zn. 1T/22/2017, právoplatným dňa 24. augusta 2017, odsúdený za spáchanie prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
1 rok, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a zároveň mu bol

uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 3 roky.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa stíhaného prečinu dopustil dňa 01. augusta 2018, je zrejmé, že
ide o recidívu; obžalovaný sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Súd teda pri ukladaní druhu trestu musel vychádzať z toho, že ak sa páchateľ dopustí úmyselného

trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nie je možné mu už uložiť opätovne
podmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona).
Súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na rovnorodú recidívu obžalovaného - opakované páchanie
prečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutia,ktoréhosadopustilvprvejpoloviciplynutiapodmienky,je
nutné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko prevýchovný podmienečný trest odňatia

slobody celkom zjavne neviedol u obžalovaného k náprave a preto by - aj vzhľadom na nadchádzajúce
už siedme odsúdenie - pre nápravu obžalovaného nebol postačujúci ani alternatívny trest namiesto
trestu odňatia slobody. Je úplne zrejmé, že obžalovaný ignoruje zákazy činnosti viesť motorové vozidlá,
predchádzajúce tresty nespojené s nepodmienečným odňatím slobody neprevychovali obžalovaného a
nepôsobili naňho tak, aby začal viesť riadny život.

Obžalovanému preto súd uložil represívny trest a to trest nepodmienečný - v dolnej tretine upravenej
trestnej sadzby - na 4 mesiace, ktorý bude podľa názoru súdu postačujúci na nápravu obžalovaného a
na ochranu spoločnosti, pričom súd vzhľadom na okolnosti prípadu, na závažnosť a spôsob spáchania
činu a jeho následky, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchanému prečinu, ktorý

svedčí o istej miere sebareflexie a uvedomení si následkov svojho počínania, nezistil prevahu takých
okolností, ktoré by boli dôvodom na uloženie trestu v strede, či v hornej tretine trestnej sadzby; na druhej
strane súd vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti v žiadnom ohľade nepovažoval za dôvodný
návrh obhajkyne prednesený v záverečnej reči na neuloženie - okrem trestu zákazu činnosti - žiadneho
iného trestu.

Na výkon tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody.Uloženie uvedeného trestu súd kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
pretože prečin bol spáchaný práve v súdom uloženom „zákaze šoférovania“, čo bola podstata skutku,

ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti na 3 roky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.