Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116225813
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7116225813.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

JUDr.IgoraRaganaaJUDr.JúliusaTótha,vsporežalobcu:PROMASK,s.r.o.,Lieskovskácesta485/21,
960 01 Zvolen, IČO: 36 010 588, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská
14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: SLOV-IMEX, s.r.o. Import-Export, Letná 27,
040 01 Košice, IČO: 36 207 306, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom, Letná 47, 040
01 Košice, IČO: 17 080 231, o zaplatenie 61.535,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/95/2016-215 zo dňa 19. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/95/2016-215 zo dňa 19. novembra

2019 v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 61.535,99 eur, úrok z omeškania vo výške 9,05
% ročne zo sumy 81.535,99 eur od 14.1.2016 do 8.8.2016, zo sumy 61.535,99 eur od 9.8.2016 do
zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a vo
výroku o náhrade trov konania.

II. M e n í rozsudok v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 240,00 eur tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

III.Žalobcovipriznávaprotižalovanémunáhradutrovodvolaciehokonania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

- Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 61.535,99 eur, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne
zo sumy 81.535,99 eur od 14.1.2016 do 8.8.2016, zo sumy 61.535,99 eur od 9.8.2016 do zaplatenia a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a náhradu nákladov

spojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške240,00euratovšetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku.

- Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 8.11.2016 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 61.535,99 eur, úroku z

omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 81.535,99 eur od 14.1.2016 do 8.8.2016 a zo sumy
61.535,99 eur od 9.8.2016 do zaplatenia titulom neuhradenia ceny za dodaný tovar, ako aj na zaplatenie
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a na zaplatenie
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 240,00 eur.3. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim kúpnu
zmluvu zo dňa 9.12.2015, predmetom ktorej bol predaj tovaru a to frézky, hrotového sústruhu a radiálnej

vŕtačky. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že tovar žalobca dodá spoločnosti AFINOX s.r.o. so sídlom
Široká 188, Ždaňa. Podľa čl. 6 bod 6.2 tejto kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že kúpnu cenu za tovar
uhradí žalobcovi na základe vystavenej faktúry a potvrdeného dodacieho listu a preberacieho protokolu.
Predmetný tovar žalobca dodal spoločnosti AFINOX s.r.o. dňa 10.12.2015, čo vyplýva z dodacích listov
a preberacích protokolov o prevzatí a odovzdaní tovaru. V rovnaký deň dňa 10.12.2015 žalobca vykonal

aj zaškolenie obsluhy tohto dodaného tovaru, čo preukazujú aj prezenčné listiny o zaškolení obsluhy
strojov. Na základe dodacieho listu a preberacích protokolov žalobca vystavil žalovanému faktúru č.
141510106 splatnú dňa 13.1.2016 na sumu 81.535,99 eur, z čoho žalovaný uhradil 20.000,00 eur a
zostala neuhradená žalovaná suma 61.535,99 eur. Žalobca je toho názoru, že touto čiastočnou úhradou
žalovaný podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal aj zvyšok svojho dlhu voči žalobcovi, ktorý
je predmetom tohto sporu.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že uplatnenú pohľadávku žalobcu neuznáva
a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že predmetom zmluvy bol iba predaj tovaru žalovanému. Uviedol,
že predmetom kúpnej zmluvy z 9.12.2015 podľa bodu 3.1 bola aj doprava na miesto dodania,
montáž predmetu zmluvy, zaškolenia obsluhy, návod na obsluhu a vyhlásenie o zhode. Preto žalovaný

nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalobca dodal žalovanému tovar riadne a včas, nakoľko
vo vzťahu ku žalovanému ako kupujúcemu z kúpnej zmluvy žalobca doteraz neposkytol žiadne plnenie.
Z predložených dodacích listov vyplýva, že tovar žalobca nedodal žalovanému, ale tretej osobe. To
isté vyplýva aj z protokolov o prevzatí a odovzdaní tovaru. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa kúpnej
zmluvy sa žalobca zaviazal dodať predmet zmluvy kupujúcemu, teda žalovanému, čo sa dodnes

nestalo. Žalobca nikdy nevyzýval žalovaného na prevzatie plnenia z kúpnej zmluvy. Ak by aj bol
žalobca žalovanému poskytol čiastočne plnenie tak ako to tvrdí v žalobe, predmetnú faktúru by žalobca
vystavil predčasne, pretože medzi stranami bolo dohodnuté, že žalovaný ako kupujúci neposkytne
predávajúcemu preddavok ani zálohu na dodávku predmetu zmluvy, ale kúpnu cenu uhradí až na
základe potvrdeného dodacieho listu a preberacieho protokolu. Žalovaný je preto toho názoru, že

žalobca v prospech žalovaného nesplnil kúpnu zmluvu, nedodal mu predmetný tovar, faktúra preto
bola vystavená bez právneho dôvodu. Ďalej žalovaný uviedol, že ak žalobca poskytol nejaké plnenie
spoločnosti AFINOX s.r.o. tak k tomu došlo bez vedomia a súhlasu žalovaného. Došlo tým k uzavretiu
zmluvy konkludentným prejavom medzi žalobcom a spoločnosťou AFINOX s.r.o. a preto žalovaný
nemôže mať v tomto súdnom konaní postavenie pasívne legitimovaného účastníka súdneho konania.

Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný v ďalšom písomnom podaní zo dňa 25.4.2017 uviedol, že vzniknutú situáciu je potrebné
riešiť uzatvorením trojstrannej dohody o urovnaní medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou AFINOX
s.r.o., predmetom ktorej by bol aj prechod práv a záväzkov zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako

kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim a zo žalovaného na spoločnosť AFINOX s.r.o. z dôvodu, že
žalobca doteraz plnil predmet zmluvy výlučne v prospech spoločnosti AFINOX s.r.o. ako konečnému
odberateľovi. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca oznámil žalovanému, že na uzatvorenie takejto
trojstrannej dohody nemá žalobca záujem.

6. Žalobca v ďalších vyjadreniach uviedol, že žalovaný ignoruje zmluvne dohodnuté miesto dodania
tovaru ako miesto plnenia, ktoré je v zmluve špecifikované v bodoch 2.1.1 a 4.2 kúpnej zmluvy
zo dňa 9.12.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca poukázal na ustanovenie §
335 Obchodného zákonníka, podľa ktorého možnosť zmluvne dojednať miesto plnenia predpokladajú
všeobecné ustanovenia upravujúce miesto plnenia ako aj zákonné ustanovenia o kúpnej zmluve

upravenév§412Obchodnéhozákonníka.Vprejednávanomsporevpredmetnejzmluveboloakomiesto
plnenia, teda dodania tovaru dohodnuté miesto u tretej osoby v spoločnosti AFINOX s.r.o., Železničná
1438, Čaňa. Žalobca na tomto dohodnutom mieste plnil, teda dodal dohodnutý tovar a splnil ostatné
súvisiace povinnosti a to zaškolenie obsluhy dodaných strojov, vyplýva to z dôkazov, ktoré žalobca
pripojil k žalobe. Preto považuje žalobca obranu žalovaného za účelovú, o to viac, ak žalovaný uhradil

žalobcovi 20.000,00 eur na predmetnú faktúru, čím podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal
svoj zvyšný dlh voči žalobcovi.7. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení z 26.6.2017 uviedol, že nerozporuje dojednané miesto
plnenia iba poukazuje na to, že žalobca sa zaviazal predmet zmluvy dodať žalovanému ako kupujúcemu
a nie konečnému odberateľovi. Žalobca žalovanému doposiaľ nedodal nič a preto na tom nemení

nič ani to, že žalovaný žalobcovi uhradil 20.000,00 eur, čo nemožno považovať za uznanie dlhu.
Žalovaný poukázal na tri preberacie protokoly o odovzdaní a prevzatí tovaru zo dňa 10.12.2015,
ktoré síce obsahujú označenie kupujúceho, ktorým je žalovaný, ale tieto preberacie protokoly podpísal
zástupca spoločnosti AFINOX s.r.o. a nie žalovaný. Rovnako aj listiny o zaškolení obsluhy dodaného
tovaru zo dňa 10.12.2015 preukazujú, že ani jeden zo zamestnancov, ktorí boli preškolení neboli

zamestnancami žalovaného, ale s najväčšou pravdepodobnosťou boli to zamestnanci konečného
odberateľa - spoločnosti AFINOX s.r.o. a aj tieto sú opatrené podpismi a pečiatkami spoločnosti
AFINOX s.r.o. Zástupcovia spoločnosti AFINOX s.r.o. neboli na prebratí predmetného tovaru zo
strany žalovaného splnomocnení. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa bodu 2.3 kúpnej zmluvy sa
predmet kúpnej zmluvy obstarával v súčinnosti s financovaním z prostriedkov EÚ a to z operačného
programu „Konkurencieschopnosť a hospodársky rast“. Žalobcovi ako predávajúcemu bolo známe, že

k poskytnutiu nenávratného finančného príspevku pre kupujúceho, teda žalovaného nikdy nedošlo a
preto odpadol aj dôvod, pre ktorý bola kúpna zmluva uzatvorená a plnenie sa stalo nemožným. Žalovaný
uviedol, že obdobnú kúpnu zmluvu žalovaný uzatvoril so spoločnosťou AFINOX s.r.o. dňa 10.11.2015,
v ktorej mal žalovaný postavenie predávajúceho a AFINOX s.r.o. postavenie kupujúceho s tým istým
predmetom plnenia. Skutočnosť, že žalovaný potom ako na predmet zmluvy neboli žalovanému

poskytnuté finančné prostriedky z fondov EÚ, sa snažil mimosúdne riešiť vzniknutú situáciu spôsobenú
žalobcom, avšak k takejto dohode nedošlo. Pretože predmetná kúpna zmluva mala byť financovaná
z prostriedkov EÚ a finančné prostriedky neboli žalovanému ako konečnému odberateľovi pridelené,
žalovaný sa snažil zabezpečiť financovanie predmetného tovaru priamo od konečného odberateľa -
spoločnosti AFINOX s.r.o., s ktorým uzatvoril dňa 2.11.2016 dohodu o splácaní. Konečný odberateľ však

okrem sumy 20.000,00 eur ďalšie sumy žalovanému neuhradil. Žalovaný preto listom z 25.4.2017, ktorý
adresoval žalobcovi, odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2015 z dôvodu, že mu neboli
pridelené finančné prostriedky na zaplatenie tovaru podľa predmetnej kúpnej zmluvy a teda plnenie z
tejto zmluvy sa stalo nemožným.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že v tejto veci už bolo rozhodnuté skorším rozsudkom Okresného súdu
Košice I rozsudkom sp. zn. 26Cb/95/2016-98 zo dňa 10.10.2017 žalobu zamietol a žalovanému priznal
náhradu trov konania. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach uznesením
sp. zn. 3Cob/30/2018-148 zo dňa 25.4.2019 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

9. Súd prvej inštancie opätovne vec prejednal po zrušení skoršieho rozsudku a zistil, že žalobca aj
žalovaný trvajú na svojich doterajších vyjadreniach.

10. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s názorom, ktorý uviedol Krajský súd v Košiciach

v tomto svojom zrušujúcom uznesení a zotrval na svojom tvrdení, že žalobca podľa čl. 3 kúpnej zmluvy
nesplnil predmet plnenia a preto žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy platne. Uviedol, že Krajský súd v
Košiciach sa v tomto zrušujúcom uznesení vysporiadal len s otázkou splnenia dodávky ako takej, ale
nevysporiadal sa a nevyhodnotil plnenie podľa čl. 3 zmluvy. Žalovaný uviedol, že podstatou problému
je, že stroje mali byť hradené z fondov EÚ a keď sa zistilo, že neobsahujú vyhlásenia o zhode, nemohlo

dôjsť k ich financovaniu. Žalovaný spochybnil aj moment uzatvorenia zmluvy, pretože zmluva mala
byť uzatvorená dňa 9.12.2015 v Košiciach aj vo Zvolene, preto žalovaný spochybnil prítomnosť osôb
pri uzatvorení týchto zmlúv. Žalovaný uviedol, že predmetný tovar sa nikdy nedostal do dispozičného
oprávnenia žalovaného, nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k tovaru zo žalobcu na žalovaného,
čo je podstatným atribútom kúpnej zmluvy a podmienkou pre zaplatenie kúpnej ceny, preto žalovaný

opätovne tvrdí, že nie je v tomto spore pasívne legitimovaný. Uviedol, že za žalovaného podpísali
dodacie listy a preberacie protokoly zamestnanci konečného odberateľa bez vedomia žalovaného.
Žalobcažalovanémunedodalcertifikátyanivyhláseniaozhode,pretonebolapredmetnázmluvasplnená
ani vo vzťahu k spoločnosti AFINOX s.r.o. Podľa vyjadrenia konečného odberateľa - spoločnosti AFINOX
s.r.o.,dodanýtovarjenefunkčnýajepodozrenie,žesajednáotovarrepasovaný.Pretožalovanýnavrhol

vykonať dokazovanie znaleckým posudkom s cieľom určiť, či tovar dodaný konečnému odberateľovi
zodpovedá podmienkam dohodnutým v zmluve a či sa jedná o nový tovar alebo repasovaný. Preto je
žalovaný toho názoru, že v rozsahu poskytnutého plnenia vznikol zmluvný vzťah medzi žalobcom akonečným odberateľom - spoločnosťou AFINOX s.r.o. a to konkludentným prejavom vôle, čo vyplynulo
aj z výpovede svedka - štatutárneho zástupcu spoločnosti AFINOX s.r.o.

11. Súd prvej inštancie mal za preukázané vykonaným dokazovaním to, že žalobca ako predávajúci
uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim dňa 9.12.2015 kúpnu zmluvu na dodanie tovaru podľa § 409
a nasl. Obchodného zákonníka. V čl. 2 bod 2.1.1 kúpnej zmluvy bolo ako miesto dodania tovarov
dohodnuté AFINOX s.r.o., Železničná 1438, Čaňa. Podľa čl. 2 bodu 2.3 zmluvy, kupujúci predmet

zmluvy obstaráva v súčinnosti s financovaním z prostriedkov EÚ v rámci žiadosti o nenávratný
finančný príspevok z operačného programu KONKURENCIESCHOPNOSŤ a HOSPODÁRSKY RAST
opatrenia č. 1.1- Inovácia a rast konkurencieschopnosti podnikov - Inovácie a technologické transfery na
základe výzvy KaHR-111DN-1301 v rámci projektu „Zvýšenie kvality výroby prostredníctvom modernej
technológie“. Podľa čl. 3 zmluvy sa predávajúci zaviazal dodať kupujúcemu deliace zariadenia: fézku v
počte 1 kus, hrotový sústruh v počte 1 kus, stojanovú vŕtačku v počte 1 kus, podľa špecifikácie, ktorá

tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Dodávka predmetu zmluvy zahrňuje dopravu na miesto dodania, montáž
predmetu zmluvy, zaškolenie obsluhy, návod na obsluhu, vyhlásenie o zhode. Cena za celý predmet
zmluvy bola dohodnutá v článku 5 zmluvy vo výške 81.535,99 eur (vrátane DPH). Podľa článku 6 bodu
6.2 zmluvy cenu za predmet zmluvy uhradí kupujúci na základe faktúr vystavených predávajúcim na
základe potvrdeného dodacieho listu a preberacieho protokolu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že

predmetná kúpna zmluva bola podpísaná dňa 9.12.2015 v Košiciach T. M. (konateľom žalovaného) a vo
ZvoleneK..C.U.(konateľomžalobcu).Knámietkežalovanéhoovzťahukprítomnostiosôbpripodpísaní
zmluvy s poukazom na to, že bola podpísaná v jeden deň 9.12.2015 v Košiciach a vo Zvolene súd prvej
inštancie uviedol, že pri podpise nemuseli byť obe zmluvné strany zároveň prítomné. Priamo zo zmluvy
vyplýva,žežalobcajupodpísalvoZvoleneažalovanývKošiciach.Vzhľadomnato,ževzdialenosťmedzi

mestami Košice a Zvolen je len okolo 210 km, mohla byť zmluva podpísaná v ten istý deň (9.12.2015)
v týchto mestách (najprv v Košiciach a potom vo Zvolene, alebo opačne).

12. Súd prvej inštancie uviedol, že sporné v konaní bolo to, či bol tovar dodaný žalobcom ako

predávajúcim pre žalovaného ako kupujúceho, ďalej či žalovaný platne odstúpil od kúpnej zmluvy
a či čiastočné plnenie zo strany žalovaného vo výške 20.000,00 eur znamená uznanie záväzku v
prevyšujúcej časti a či sa plnenie stalo nemožným a teda, či žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
žalovanú zvyšnú kúpnu cenu 61.535,99 eur s príslušenstvom.

13. Súd prvej inštancie zistil z dodacieho listu s dátumom vystavenia 9.12.2015 - výdajka MO/2015/1162,
že ako dodávateľ je uvedený žalobca a ako odberateľ spoločnosť AFINOX s.r.o. Z tejto výdajky mal
súd prvej inštancie preukázané, že žalobca dodal tovar - univerzálny sústruh na kov s digitálnym
odmeriavaním. Tento dodací list je podpísaný žalobcom ako dodávateľom a predávajúcim a
spoločnosťou AFINOX s.r.o. ako odberateľom. Odberateľ svojím podpisom dňa 10.12.2015 potvrdil

prevzatie fakturovaných položiek príslušných návodov a záručných listov. Aj na ďalšom dodacom liste č.
MO/2015/1161 sú údaje o odberateľovi a dodávateľovi totožné a aj na dodacom liste č. MO/2015/1163.
Na týchto dodacích listoch nie je podpis štatutárneho zástupcu žalovaného ani pečiatka žalovaného.
Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané a to z preberacieho protokolu o prevzatí a odovzdaní tovaru
vyhotoveným na základe predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a

žalovaným ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim a konečným príjemcom AFINOX s.r.o., Ždaňa,
že končený príjemca - AFINOX s.r.o. prevzal dňa 10.12.2015 tovar - vŕtačku, frézu, sústruh. Na týchto
protokoloch je za predávajúceho podpis p. Z. a za kupujúceho podpis p. T. a pečiatka spoločnosti
AFINOX s.r.o. Aj na týchto preberacích protokoloch nie je podpis štatutárneho zástupcu žalovaného ani
pečiatka žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie zistil z prezenčnej listiny o zaškolení obsluhy na strojnú

vŕtačku, že sú na nej podpisy osôb, ktoré boli oboznámené s obsluhou stroja dňa 10.12.2015 a je na
nej pečiatka spoločnosti AFINOX s.r.o. Na prezenčnej listine sú podpisy osôb, ktoré boli oboznámené
s obsluhou stroja a pečiatka spoločnosti AFINOX s.r.o. To isté sa týka aj prezenčnej listiny o zaškolení
obsluhy na univerzálny sústruh.

14. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že faktúrou č. MO/2015/10106 žalobca vyfakturoval pre žalovaného
ako odberateľa sumu 81.535,99 eur za dodávku tovaru - univerzálnej frézky, univerzálneho sústruhu na
kov s digitálnym odmeriavaním a radiálnej vŕtačky s dátumom dodania tovaru 14.12.2015, s dátumom
vystavenia faktúry 14.12.2015 a s dátumom splatnosti faktúry 13.1.2016. Na faktúre je ešte uvedenýtext: „Financované z prostriedkov EÚ“. Súd prvej inštancie ďalej mal za preukázané z výpisu z účtu
žalobcu, že dňa 8.8.2016 bola na účet žalobcu ako predávajúceho pripísaná suma 20.000,00 eur s
variabilným symbolom 141510106, ktorý je uvedený aj na predmetnej faktúre č. MO/2015/10106. Ďalej

súd prvej inštancie zistil z písomného podania žalovaného z 25.4.2017, ktorý adresoval žalobcovi, že
žalovaný odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2015 z dôvodu, že žalobca nedodal predmet
zmluvy ani do 14 dní po uplynutí lehoty na dodanie tovaru a ak nedôjde k dohode medzi stranami a
spoločnosťou AFINOX s.r.o., žalovaný bude žiadať o vrátenie uhradenej sumy 20.000,00 eur. Žalobca
písomným podaním zo dňa 2.5.2017, ktoré adresoval žalovanému nesúhlasil s odstúpením od zmluvy.

Uviedol, že odstúpenia od zmluvy nie je v súlade s ustanovením § 344 a nasl. Obchodného zákonníka.
Žalobca tvrdil, že predmet zmluvy žalovanému dodal o čom svedčia dodacie listy a preberacie protokoly
a čiastočnú úhradu 20.000,00 eur považuje za konkludentné uznanie dlhu.

15. Ďalej súd prvej inštancie zistil z písomného prehlásenia spoločnosti AFINOX s.r.o. podpísanej
konateľom Mgr. Y. S. S. E. zo dňa 29.1.2018, že spoločnosť AFINOX s.r.o. prehlasuje, že plnenie,

ktoré je predmetom tohto konania vedeného na súde bolo poskytnuté výlučne spoločnosti PROMA
SK, s.r.o. a toto im (spoločnosti AFINOX s.r.o.) bolo poskytnuté bez účasti a predchádzajúceho
vedomia spoločnosti SLOV-IMEX, s.r.o. Import-export. Rovnako tak boli spoločnosťou PROMA SK, s.r.o.
zaškolení zamestnanci spoločnosti AFINOX s.r.o. bez účasti zamestnancov spoločnosti SLOV-IMEX,
s.r.o. Import-export. Predmet zmluvy opakovane vykazuje vady, preto spoločnosť AFINOX s.r.o. uvažuje

o jeho vrátení spoločnosti PROMA SK, s.r.o. (žalobcovi).

16. Z výpovede svedka Mgr. Y. S. S. E. konateľa spoločnosti AFINOX s.r.o. vyplýva, že spoločnosť
AFINOX s.r.o. chcela stroje financovať z eurofondov v rozsahu 70 %, financovanie mala zabezpečené
čiastočne z úveru, jednalo sa o tri stroje - frézku, sústruh a vŕtačku. Počas vybavovania eurofondov

sa zistilo, že na konci dodávky príde na kontrolu strojov komisia z Bratislavy a keď bude všetko v
poriadku peniaze z fondov budú vyplatené. Komisia chcela odfotiť aj štítky na strojoch, ale stroje štítky
nemali.Tietoštítkybolidôležité,svedčaliooriginalitestrojov.Kontrolórinásledneoznámili,žespoločnosť
AFINOX s.r.o. podozrievajú zo spáchania trestného činu, pretože stroje neboli nové keď nemajú štítky.
Po oznámení tejto skutočnosti žalobca následne spoločnosti AFINOX s.r.o. poslal štítky, nalepili ich a

dali to do poriadku, avšak napriek tomu eurofondy prepadli. Dva roky následne prebiehalo vyšetrovanie
pre podozrenie z trestnej činnosti zo strany NAKA. Stroje zostali spoločnosti AFINOX s.r.o. a spoločnosť
AFINOX s.r.o. sa pokúsila s konateľom žalobcu dohodnúť na ich splácaní, pretože AFINOX s.r.o. nemala
peniaze na ich splácanie keď eurofondy prepadli. Konateľ žalobcu odmietol rokovať so spoločnosťou
AFINOX s.r.o. s tým, že žalobca má uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou žalovaného s pánom M.. Tento

svedok Mgr. Y. S. S. E. G., že prevzali všetky certifikáty od žalobcu, avšak z predmetnými strojmi mali
veľké problémy, pretože sa kazili a nedali sa používať. Potvrdil, že vyplatil 20.000,00 eur a v súčasnosti
stroje nie sú používané, nefungujú a ani opravári ich nevedeli opraviť. Ďalej uviedol, že spoločnosť
AFINOX s.r.o. chcela odstúpiť od zmluvy uzatvorenej s pánom M., teda so žalovaným, od ktorého žiada
o vrátenie uhradených 20.000,00 eur a zároveň spoločnosť AFINOX s.r.o. žiada aby žalovaný (pán M.)

si tieto stroje zobral, inak bude účtovať ich nájomné.

17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka,
ktoré upravujú kúpnu zmluvu a vzájomné práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho, podľa § 417
a § 418 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie

tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve, podľa § 447 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje
povinnosť kupujúceho zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Ďalej
vec posudzoval podľa ustanovenia § 352 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje splnenie záväzku z
kúpnej zmluvy a podľa ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje nemožnosť plnenia a
podľa § 324 o zániku záväzku, podľa § 340, § 335 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú čas a miesto

splnenia záväzku.

18. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je peňažný nárok žalobcu proti žalovanému
za nehradenú kúpnu cenu za dodaný tovar v zostávajúcej výške 61.535,99 eur. Potom ako žalovaný
žalobcovi na kúpnu cenu previedol čiastočnú úhradu 20.000,00 eur identifikovanú podľa variabilného

symbolu tejto platby. V konaní nebolo sporné to, že žalobca ako dodávateľ - predávajúci a žalovaný
ako odberateľ - kupujúci uzatvorili dňa 9.12.2015 kúpnu zmluvu, podľa ktorej žalobca sa zaviazal dodať
žalovanému tovar uvedený v tejto zmluve za dohodnutú kúpnu cenu a žalovaný sa zaviazal kúpnu cenu
uhradiť na základe faktúry vystavenej žalobcom a potvrdenia dodacieho listu a preberacieho protokolu.Žalovaný nerozporoval to, že žalobca mal tovar dodať v zmluvne dohodnutom mieste dodania - AFINOX
s.r.o., Železničná 1438, Čaňa.

19. Súd prvej inštancie zhodnotil, že to, že neboli poskytnuté finančné prostriedky na financovanie
predmetu kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 9.12.2015 z prostriedkov EÚ, nemohlo spôsobiť nemožnosť
plnenia zmluvy, ako to tvrdí žalovaný, pretože plnenie nebolo podmienené takýmto financovaním z
prostriedkov EÚ, preto nedošlo k zániku tejto kúpnej zmluvy.

20. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na ustanovenie § 335 - § 339 Obchodného zákonníka, ktoré
upravujú miesto plnenia a uviedol, že tieto ustanovenia Obchodného zákonníka majú dispozitívnu
povahu. To znamená, že zmluvné strany si môžu dohodnúť odchýlne podmienky určenia miesta plnenia.
Z hľadiska miesta plnenia sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste a to v mieste
kde je dlžník povinný záväzok splniť. Poradie pravidiel stanovujúcich miesto plnenia je podľa citovanej
úpravy určené tak, že prednosť má zmluva (zmluva môže určiť miesto plnenia výslovne, alebo ho určuje

nepriamo svojou povahou záväzok zmluvou založený). Z uvedeného možno vyvodiť, že prvoradé pre
určenie miesta plnenia je zmluva, a len ak v zmluve ustanovenie o mieste plnenia absentuje (ak miesto
zo zmluvy nemožno vyvodiť), použijú sa ustanovenia Obchodného zákonníka.

21. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na právny záver odvolacieho súdu - Krajského súdu

v Košiciach vyslovený v zrušujúcom uznesení sp. zn. 3Cob/30/2018-148 zo dňa 25.4.2019, ktorým
zrušuje skorší rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v tomto spore, podľa ktorého ako prioritu pri určení
miesta plnenia - dodania tovaru je potrebné považovať miesto plnenia určené v zmluve. Podľa čl. 2
bod 2.1.1. a bod 2.1.2. zmluvy a v nadväznosti na čl. 4 bod. 4.2. a bod 4.4. miesto plnenia (dodania)
predmetu zmluvy žalobca plnil, dodal dohodnutý tovar na zmluvne dohodnutom mieste plnenia, a to

konkrétne u spoločnosti AFINOX s.r.o., ul. Železničná 1438, Čaňa. Žalovaný nerozporoval zmluvne
dohodnuté miesto plnenia „AFINOX s.r.o., ul. Železničná 1438, Čaňa“, ktoré odráža vôľu zmluvných
strán k určeniu miesta plnenia špecifikovaného a bližšie určeného nielen označením adresy spoločnosti,
ale aj konkrétnym označením (názvom) spoločnosti, ohľadne ktorej obe sporové strany vedeli, že je
investorom, a teda konečným odberateľom dodávaného tovaru, čo vyplýva z čl. 2 bod 2.1.2. kúpnej

zmluvy, v ktorej je spoločnosť AFINOX s.r.o. označená ako kupujúci „investor (kupujúci)“. Z vyššie
uvedeného vyplýva (ako to posúdil aj odvolací súd), že vôľa sporových strán pri uzavretí kúpnej zmluvy
bola zrejme taká, že žalovaný nebol subjektom, ktorému sa malo fyzicky plniť, čomu zodpovedali
aj zmluvne dohodnuté podmienky (čl. 2 bod. 2.1.1. a bod. 2.1.2. kúpnej zmluvy). Tomuto záveru
zodpovedajú aj výsledky vykonaného dokazovania, vrátane dôkazov predložených v spise, z ktorých

vyplýva, že žalovaný mal zmluvný vzťah so spoločnosťou AFINOX s.r.o., na základe ktorého sa tejto
spoločnosti zaviazal dodať predmetný tovar a mal tiež zmluvný vzťah so žalobcom, kde sa žalobca
zaviazal dodať tovar žalovanému tak, že miesto dodania predmetu zmluvy je spoločnosť „AFINOX s.r.o.,
ul.Železničná1438,Čaňa“.Totomiestourčeniaplnenia,vrátanespôsobuplneniaurčujesvojoupovahou
aj záväzok vyššie uvedenými zmluvami založený. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ani z čl. 4 bod 4.4.

predmetnejkúpnejzmluvynevyplýva,žedodacielistyapreberacieprotokolypododanípredmetuzmluvy
spoločnosti AFINOX s.r.o., že by tieto mali byť podpísané žalovaným. Z toho je možné vyvodiť záver,
že dodacie listy, vrátane preberacích protokolov, ktoré následne boli s vystavenou faktúrou zasielané
žalovanému,malibyťpodpísanéprávespoločnosťouAFINOXs.r.o.,ktorávkonečnomdôsledkuajpodľa
vyjadrenia žalovaného bola investorom - kupujúcim.

22. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neuveril tvrdeniam žalovaného v tom, že údajne nevedel o
dodaní tovaru pre spoločnosť AFINOX s.r.o. a že o tomto dodaní sa dozvedel až v priebehu tohto
konania. Navyše sám žalovaný v priebehu konania uviedol, že žalobcu žiadal o vydanie chýbajúcich
štítkov z čoho možno vyvodiť záver, že o dodanie tovaru žalovaný vedomosti mal a zároveň realizoval aj

čiastočnú úhradu kúpnej ceny identifikovanú podľa variabilného symbolu uvedeného na faktúre a to dňa
8.8.2016, teda ešte pred podaním žaloby. Toto tvrdenie žalovaného je preto v rozpore s predloženými
listinnými dôkazmi a preto súd prvej inštancie nepovažoval ani za dôvodné prehlásenie a výpoveď
konateľa spoločnosti AFINOX s.r.o. o tom, že žalovaný nevedel o dodaní tovaru.

23. K úkonu žalovaného - odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2015 a to listom
žalovaného zo dňa 25.4.2017, ktorý zaslal žalobcovi, súd prvej inštancie uviedol, že k platnému
odstúpeniu od kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť, pretože žalobca dodal tovar žalovanému v súlade so
zmluvou riadne a včas tak ako to bolo dohodnuté v zmluve, teda zmluva bola splnená.24. Súd prvej inštancie k tvrdeniam žalovaného o reklamáciách vad tovaru uviedol, že nebolo
preukázané, že by žalovaný uplatnil voči žalobcovi nároky z vad tovaru v súlade s ustanoveniami

Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie nevykonal ani navrhované dokazovanie na návrh
žalovaného a to znalecké dokazovanie a vyžiadanie si zmluvy o financovaní kúpny z prostriedkov
Európskej únie a to vzhľadom na závery Krajského súdu v Košiciach vo svojom skoršom uznesení v
tomto konaní sp. zn. 3Cob/30/2018-148 zo dňa 25.4.2019, pretože žalovaný ani spoločnosť AFINOX
s.r.o. riadne a včas nereklamovali vady spočívajúce v nedodaní tovaru podľa kúpnej zmluvy a navyše

konateľ spoločnosti AFINOX s.r.o. potvrdil, že predmetné stroje boli dodané v súlade so zmluvou. Ďalej
súd prvej inštancie uviedol, že v tomto konaní sa rieši vzťah medzi žalobcom a žalovaným a preto zmluva
o financovaní kúpy strojov z prostriedkov EÚ je vo vzťahu k tomuto konaniu o zaplatenie kúpnej ceny
za dodané stroje, irelevantná.

25. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku kúpnej

ceny 61.535,99 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 9, 05 % ročne a to podľa § 365 a §
369 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú omeškanie dlžníka a úroky z omeškania. Tieto úroky z
omeškania súd prvej inštancie priznal zo sumy 81.535,99 eur teda z celej kúpnej zmluvy od 14.1.2016
do 8.8.2016, kedy bola časť kúpnej ceny 20.000,00 eur uhradená a zo zvyšnej sumy 61.535,99 eur od
nasledujúceho dňa 9.8.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie

paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa § 369c ods. 1
Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

26. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnenú náhradu nákladov spojenú s uplatnením
pohľadávky vo výške 240,00 eur, ktoré žalobcovi vznikli tým, že právny zástupca žalobcu vyzval

žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, s čím mu vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

27. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s

tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 C.s.p.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu.
Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny po právnej a vecnej stránke a preto
podáva odvolanie z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

29. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca mu nikdy nedodal dohodnutý predmet zmluvy a preto súd
prvej inštancie v rozpore s judikatúrou a súdnou praxou dospel k nesprávnym právnym záverom, vrátane
nesprávneho záveru odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v skoršom zrušujúcom uznesení a to, že žalobca

si splnil svoj záväzok podľa kúpnej zmluvy riadne a včas. Poukázal na to, že podľa predmetnej kúpnej
zmluvy mal žalobca dodať predmet zmluvy žalovanému a nie spoločnosti AFINOX s.r.o., v sídle ktorej
bolo dohodnuté len miesto plnenia, vrátane dohodnutého rozsahu plnenia. Zo zmluvy nevyplýva, že by
dodacie listy a preberacie protokoly o dodanom tovare mali byť podpísané obchodnou spoločnosťou
AFINOX s.r.o. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca mal plniť žalovanému, avšak nie v sídle žalovaného,

ale v sídle spoločnosti AFINOX s.r.o. Na tom nič nemení to, že medzi žalovaným a spoločnosťou
AFINOX s.r.o. bola uzatvorená obdobná kúpna zmluva ako medzi sporovými stranami na ten istý
predmet plnenia. Súd prvej inštancie preto aj keď vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, nedostatočne
sa vysporiadal s otázkou, komu mal žalobca podľa kúpnej zmluvy plniť. Zo zmluvných vzťahov medzi
žalobcom, žalovaným a spoločnosťou AFINOX s.r.o. nemožno vyvodiť záver, že žalovaný bol iba

sprostredkovateľom predmetu zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou AFINOX s.r.o., ako sa to snažil
súd prvej inštancie posúdiť. Z kúpnej zmluvy nesporne vyplýva, že žalobca bol dodávateľom v prospech
odberateľa, ktorým bol žalovaný. Záver súdu prvej inštancie o tom, že v kúpnej zmluve bolo dohodnuté,
že žalobca má plniť priamo spoločnosti AFINOX s.r.o. vylučujú aj dokumenty, ktoré predložil súdusamotný žalobca, keď v dodacích listoch na dodávku jednotlivých súčastí predmetu zmluvy - radiálna
vŕtačka, univerzálna frézky, univerzálny sústruh na kov s digitálnym odmeriavaním, je označený ako
dodávateľ - žalobca a ako odberateľ - AFINOX s.r.o. Z preberacích protokolov je už zrejmé, že ako

kupujúci je označený žalovaný a žalobca je označený ako predávajúci a ako konečný príjemca je
označený AFINOX s.r.o. Naďalej preto ostáva otvorená otázka prečo bol žalovaný uvedený na týchto
protokoloch ako odberateľ a AFINOX s.r.o. ako konečný príjemca, keď žalobca chcel plniť žalovanému
prostredníctvom AFINOX s.r.o. a taký postup v kúpnej zmluve nebol dohodnutý. Preberacie protokoly
mali byť podpísané kupujúcim a predávajúcim, avšak preberacie protokoly podpísal zástupca AFINOX

s.r.o. Žalobca pripojil do súdneho spisu prezenčné listiny o zaškolení obsluhy stroja, avšak nevyplýva z
nich kto bol školiteľom a podpisy zamestnancov AFINOX s.r.o. slúžia iba pre účely prezenčnej listiny. Aj
z toho vyplýva, že žalobca neplnil žalovanému, ale spoločnosti AFINOX s.r.o.

30. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že predmetná faktúra, ktorou žalobca fakturoval cenu tovaru
zo dňa 14.12.2015 nepreukazuje, že by doklady o dodaní predmetu zmluvy tvorili súčasť faktúry, ani

nijaké doklady k faktúre neboli priložené. S tým sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, aj keď je to
podstatné pre posúdenie komu bolo plnené dňa 10.12.2015 podľa preberacích protokolov. Predmetom
kúpnej zmluvy mali byť aj návody na obsluhu a vyhlásenie o zhode. Takýto dôkaz však žalobca v konaní
nikdy nepredložil. To znamená, že predmet zmluvy nesplnil riadne a včas nielen voči žalovanému, ale ani
voči spoločnosti AFINOX s.r.o. Preto žalobca má vážne podozrenie, že dodané stroje zo strany žalobcu

neboli nové, ale boli repasované a že dodávka neobsahovala doklady oprávňujúce odberateľa s tovarom
nakladať a neobsahovala ani návody na obsluhu a prehlásenia o zhode.

31. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie z nepochopiteľných dôvodov odmietol
vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním tak ako to navrhoval žalovaný. Tento znalecký posudok by určil,

čo bolo predmetom plnenia. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca mal vedomosť o tom, že predmet zmluvy
bol financovaný z prostriedkov EÚ, o čom svedčí aj údaj na faktúre. Súd prvej inštancie toto nesprávne
v konaní vyhodnotil, aj keď to nebolo v konaní sporné. Preto žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie uvedeným v ods. 82. odôvodnenia rozsudku, že v tomto konaní sa rieši vzťah medzi žalobcom
a žalovaným a zmluva o financovaní kúpy strojov z prostriedkov EÚ, je k tomuto konaniu irelevantná. Pre

žalovaného je taktiež nepochopiteľné, ak súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie a to touto
zmluvou o financovaní kúpy strojov z prostriedkov EÚ. Dôvodom prečo tieto stroje neboli financované
z prostriedkov EÚ bolo to, že žalobca riadne nesplnil kúpnu zmluvu a k strojom nedodal doklady o
zhode.VdôsledkutohonebolispoločnostiAFINOXs.r.o.pridelenéfinančnéprostriedkynanákupstrojov,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Žalovaný preto zastáva názor, že medzi žalobcom a obchodnou

spoločnosťou AFINOX s.r.o. došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmetné stroje konkludentným
spôsobom a vôbec nedošlo k splneniu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.

32. Ďalej žalovaný uviedol, že spoločnosť AFINOX s.r.o. bola v priamom kontakte so žalobcom pri
reklamácií dodávky a navrhla uzatvorenie dohody o urovnaní a zrušenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom

a žalovaným s tým, aby do tohto zmluvného vzťahu so žalobcom vstúpila priamo spoločnosť AFINOX
s.r.o. Žalovaný považuje svoje odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalobcom za zákonné,
z dôvodu meškania žalobcu ako dodávateľa so splnením dodávky žalovanému, pretože žalobca nikdy
predmet zmluvy voči žalovanému neplnil. Preto akékoľvek reklamácie zo strany žalovaného voči
žalobcovi by boli právne irelevantné, preto žalovaný zastáva názor, že rozsudok súdu prvej inštancie je

nezákonný, závery súdu prvej inštancie si vzájomne odporujú a súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
rozpornými tvrdeniami žalobcu a žalovaného tak ako mu to uložil odvolací súd v skoršom zrušujúcom
uznesení č.k. 3Cob/30/2018, najmä v bodoch 43., 47., 50., 51., 54. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové konanie.

33. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odmietol
odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. d) C.s.p., pretože odvolanie nespĺňa kritéria § 363 C.s.p. z toho
dôvodu, že nie sú v ňom vymedzené riadne odvolacie dôvody. Odvolanie neobsahuje ani odvolací návrh,
teda čoho sa navrhovateľ (správne malo byť žalovaný) v odvolaní domáha.

34. Žalobca ďalej uviedol, že ak odvolací súd neodmietne odvolanie žalovaného, aby rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný v priebehu konania aj v odvolaní sabránil tým, že z čl. 3 bod 3.1. vyplýva, že žalobca ako predávajúci sa zaviazal dodať predmetný tovar
žalovanému ako kupujúcemu. Tento článok zmluvy si žalovaný vykladá veľmi izolovane od celého
obsahu zmluvy a to v rozpore s výkladovými pravidlami ohľadom prejavu vôle určenému v Obchodnom

zákonníku. V čl. 2 bod 2.1.1 kúpnej zmluvy je jednoznačne definované zmluvne dohodnuté miesto
plnenia a to AFINOX s.r.o., Železničná 1438, Čaňa. Žalobca v súlade so zmluvou dodal predmetný tovar
do tohto zmluvne určeného miesta a to spoločnosti AFINOX s.r.o., čo v konaní sporné nebolo. Táto
spoločnosť pritom nebola len akýmsi „miestom plnenia“ ale bola investorom a konečným odberateľom,
čo vyplýva z čl. 2 bod 2.1.2 kúpnej zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo

preukázané, že žalovaný mal zmluvný vzťah so spoločnosťou AFINOX s.r.o., na základe ktorého sa
zaviazal dodať predmetný tovar spoločnosti AFINOX s.r.o. Zároveň mal žalovaný zmluvný vzťah so
žalobcom. Sám konateľ žalovaného sa opakovane vyjadroval v tom zmysle, že žalovaný bol len akýmsi
„sprostredkovateľom“. Zo zmluvného vzťahu vyplýva, že žalovaný nikdy predmetné stroje nemal užívať,
pretože nemal na to personálne, technické ani iné kapacity, čo bolo aj dôvodom prečo sa so žalobcom
zmluvne dohodol, že sa predmet kúpnej zmluvy splní konečnému investorovi - spoločnosti AFINOX

s.r.o. Žalovaný bol jednoducho „medzičlánkom“ v rámci reťazenia kúpnych zmlúv, ktorý si len na kúpnu
cenu „prihodil“ maržu. Vôľa zmluvných strán bola pri uzatváraní kúpnej zmluvy taká, že žalovaný nebol
subjektom, ktorému sa malo fyzicky plniť, čo vyplýva z textu kúpnej zmluvy. Žalobca ďalej poukázal
na ustanovenie § 266 ods. 1 - 4 Obchodného zákonníka o výklade prejavu vôle v obchodnoprávnych
vzťahoch, podľa ktorého sa pri výklade vôle vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s

prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli ako aj
z následného správania strán. Prejav vôle žalovaného bol taký, že žalobca má dodať predmet zmluvy
priamo spoločnosti AFINOX s.r.o., čo žalobca aj splnil a tento tovar spoločnosti AFINOX s.r.o. dodal,
pretože spoločnosť AFINOX s.r.o. bola investorom a zároveň konečným odberateľom a bola aj miestom
plnenia kúpnej zmluvy. Žalobca preto nemal a ani nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že pri

dodaní tovaru spoločnosti AFINOX s.r.o. plní predmetnú kúpnu zmluvu. Ďalej žalobca poukázal na
ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka o výklade prejavu vôle, podľa ktorého, ak výklad
prejavu vôle možno vykladať dvojakým spôsobom, je potrebné túto nejednoznačnosť vo výklade pričítať
na ťarchu žalovaného, ktorý tento nejednoznačný výklad umožnil. Bol to žalovaný, ktorý predložil kúpnu
zmluvu žalobcovi na podpis, čo v konaní sporné nebolo. V konaní nebola sporná ani čiastočná úhrada

predmetnej fakturovanej kúpnej ceny v rozsahu 20.000,00 eur. Táto čiastočná úhrada nebola sporná a
treba ju v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 a § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka považovať za uznanie
záväzku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
17.7.2007 sp. zn. 32Odo/1178/2006 k ustanoveniu § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
„ak žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje

za neuskutočnené a úhrada nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa
vyvrátiteľná domnienka upravená v § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca preto uviedol, že trvá
na žalobe, navrhuje odvolaciemu súdu, aby odmietol odvolanie žalovaného, alebo aby potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny.

35. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu, že odvolací súd
by mal odmietnuť odvolanie, pretože je vo výlučnej kompetencii odvolacieho súdu, ktorý je podľa § 379
C.s.p. viazaný rozsahom odvolania ako aj odvolacími dôvodmi a nie je viazaný odvolacím návrhom,
teda petitom odvolania, preto žalovaný trvá na svojom odvolaní. Nesúhlasí však s tým, aby odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak ako to navrhol žalobca. Uviedol, že výklad žalobcu k
jednotlivýmustanoveniampredmetnejkúpnejzmluvypovažuježalovanýzaúčelový,vytrhnutýzkontextu
zmluvy a najmä v rozpore s dohodami v kúpnej zmluve a platnou zákonnou úpravou. Uviedol, že
predmetnákúpnazmluvamedzižalobcomažalovanýmobsahujevšetkyzákonompredpísanépodstatné
náležitosti, avšak žalobca nesplnil si svoju povinnosť z tejto kúpnej zmluvy podľa § 411 Obchodného

zákonníka, pretože neodovzdal žalovanému ako kupujúcemu predmetný tovar a doklady, ktoré sa na
tovar vzťahujú a teda neumožnil žalovanému nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto tovaru. Preto
súd prvej inštancie pochybil, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. K miestu plnenia
predmetu kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že aj keď v zmluve bolo dohodnuté miesto plnenia, ktoré
nie je totožné so sídlom žalovaného a tam mal žalobca plniť predmet zmluvy, malo však dôjsť k

odovzdaniu tovaru žalovanému, prípadne jeho splnomocnenému zástupcovi. Nie je správny výklad
zmluvy tak ako to uviedol žalobca, aj súd prvej inštancie, že žalovaný bol akýmsi sprostredkovateľom.
Bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená predmetná kúpna zmluva a bola
uzatvorená kúpna zmluva na totožný predmet plnenia aj medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťouAFINOX s.r.o. Obidve zmluvy je však potrebné vykladať nezávisle, napriek tomu, že sa jednalo o
totožný predmet plnenia. Nesprávny je preto právny názor žalobcu, že úmyslom zmluvných strán z
oboch kúpnych zmlúv bolo dosiahnuť plnenie žalobcu priamo konečnému odberateľovi - spoločnosti

AFINOX s.r.o. Žalovaný je toho názoru, že medzi žalobcom a spoločnosťou AFINOX s.r.o. vznikla
kúpna zmluva konkludentným prejavom vôle na predmetný tovar a to tak, že žalobca tento tovar
odovzdal spoločnosti AFINOX s.r.o., ktorá tento tovar prijala bez vedomia žalovaného, čo vyplýva aj
z dodacích listov, preberacích protokolov a zo zápisu o zaškolení pracovníkov spoločnosti AFINOX
s.r.o. Žalovanému teda predmet zmluvy odovzdaný nebol. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súd prvej

inštancie sa nezaoberal predmetnou faktúrou, ktorú žalobca doručil žalovanému, keď vo faktúre sa
odkazuje na dátum dodania fakturovaného tovaru v deň 14.12.2015, pričom dodacie listy s dátumom
14.12.2015 neboli k faktúre priložené, neboli žalovanému doručené ani dodatočne a to ani do súdneho
spisu. Preberacie protokoly vystavené žalobcom 9.12.2015 preukazujú to, že predmetný tovar prevzala
dňa 10.12.2015 spoločnosť AFINOX s.r.o. K čiastočnej úhrade 20.000,00 eur zo strany žalovaného
pre žalobcu na základe predmetnej faktúry, žalovaný uviedol, že táto čiastočná úhrada nemôže byť

považovaná za uznanie zvyšku záväzku, ak nedošlo zo strany žalobcu k riadnemu splneniu kúpnej
zmluvy. Následné chovanie a postup žalovaného preukazujú, že nemohol uznať svoj záväzok z tejto
faktúry keď od kúpnej zmluvy odstúpil a navrhol riešiť tento prípad trojstrannou dohodou. Žalovaný preto
uviedol, že naďalej trvá na svojom podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

36. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že trvá na svojich tvrdeniach uvedených v konaní na súde
prvej inštancie, aj v odvolacom konaní a nesúhlasí s argumentáciou žalovaného. Žalobca uviedol, že
žalovaný predmetnú zmluvu nevykladá ako celok a ignoruje aj to, že čo je podľa § 266 Obchodného
zákonníka pre výklad zmluvy dôležité. Žalovaný účelovo poukazuje na dispozitívnu právnu úpravu a

opomína to, že v zmluve bolo jasne definované miesto plnenia a investor, ktorému sa malo v zmluve
plniť a aj sa plnilo, čo v konaní nebolo sporné (spoločnosť AFINOX s.r.o.). Zmluva ani jej faktické
plnenie neboli v rozpore s ustanoveniami § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa
podľa zmluvy malo plniť aj plnilo spoločnosti AFINOX s.r.o. Pojmové znaky kúpnej zmluvy boli jasne
dodržané. Samotná obchodnoprávna úprava ponecháva v podobe dispozitívnych ustanovení zákona

široký priestor zmluvným stranám na to, aby si záväzkový vzťah prispôsobili svojím individuálnym
potrebám,čosavprejednávanomprípadeajstalo.Vkonaníbolodokazovanímpreukázané,žežalovaný
mal zmluvný vzťah so spoločnosťou AFINOX s.r.o., na základe ktorého sa žalovaný zaviazal dodať
predmetný tovar tejto spoločnosti AFINOX s.r.o. Zároveň mal žalovaný zmluvný vzťah so žalobcom
keď sa žalobca zaviazal dodať tovar žalovanému a to tak, že ho dodá priamo spoločnosti AFINOX

s.r.o. Samotný konateľ spoločnosti AFINOX s.r.o. sa opakovane vyjadril v tom zmysle, že spoločnosť
AFINOX s.r.o. je len akýmsi „sprostredkovateľom“. Z toho vyplýva, že reálne sa žalovanému plniť podľa
kúpnej zmluvy nemalo, ale priamo spoločnosti AFINOX s.r.o. Miesto plnenia nebolo v zmluve definované
len adresou plnenia, ale aj pojmovým a identifikačným znakom právnickej osoby - AFINOX s.r.o. K
spochybňovaniu uznania dlhu čiastočnou úhradou fakturovanej kúpnej ceny 20.000,00 eur, žalobca

uviedol, že žalovaný toto len stroho spochybňuje. Žalobca je toho názoru, že ak by žalobca žalovanému
podľa kúpnej zmluvy neplnil, že by žalovaný neuskutočnil ani čiastočnú úhradu fakturovanej ceny. Ak
žalovaný nemienil čiastočným plnením uznať zvyšok záväzku za fakturovanú kúpnu cenu dodaného
tovaru, mal to jednoznačne prejaviť. Následné správanie žalovaného podľa právnej teórie a praxe
nemôže spochybniť uznávací prejav v podobe čiastočného plnenia. Preto je žalobca toho názoru, že

nárok žalobcu bol v konaní preukázaný. Navrhol preto, aby odvolací súd, ak neodmietne odvolanie
žalovaného, aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

37. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlen„Cs.p.“.).Odvolanieprejednalpodľa§379-§385C.s.p.adospelkzáveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

38. Odvolací súd podľa § 387 ods. 21 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k
odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:39. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 9.12.2015 predmetnú kúpnu zmluvu
na dodanie tovarov podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Sporné v tomto zmluvnom vzťahu a v
súdnom konaní bolo, či žalobca predmet kúpnej zmluvy - frézku, hrotový sústruh, radiálnu vŕtačku dodal

žalovanému ako kupujúcemu, alebo či ho nedôvodne dodal tretej osobe - spoločnosti AFINOX s.r.o.
Sporné nebolo to, že predmet kúpnej zmluvy sa dostal do dispozičnej sféry spoločnosti AFINOX s.r.o. Z
čl.2bod2.1.1jeuvedenémiestododaniatovarov:AFINOXs.r.o.,Železničná1438,Čaňaavčl.2bod2.3
je uvedené, že kupujúci - žalovaný predmet zmluvy obstaráva v súčinnosti s financovaním z prostriedkov
EÚ v rámci žiadosti o nenávratný finančný príspevok z operačného programu „Konkurencieschopnosť

a hospodársky rast“.

40. Odvolací súd k tomu udáva, že miesto plnenia si žalobca a žalovaný ako zmluvné strany v tejto
kúpnej zmluve určili v súlade s ustanovením § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda neurčili si ako
miesto plnenia len Čaňa, ul. Železničná 1438, ale určili si miesto plnenia: „AFINOX s.r.o., ul. Železničná
1438, Čaňa“. To znamená, že tovar mal byť dodaný pre obchodnú spoločnosť AFINOX s.r.o., do jej sídla,

čo sa aj stalo.

41. Sporné v konaní bolo ďalej aj to, či žalobca splnil kúpnu zmluvu, ak predmet kúpnej zmluvy odovzdal
naurčenémiestoAFINOXs.r.o.,ul.Železničná1438,Čaňa,akotovyplývazpotvrdenýchdodacíchlistov
a z troch preberacích protokolov (č.l. 12 - 14 spisu). Odvolací súd zistil z týchto preberacích protokolov

o prevzatí a odovzdaní tovaru, že v týchto preberacích protokoloch je uvedené, že sú vyhotovené na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim a
konečným príjemcom AFINOX s.r.o. To znamená, že spoločnosť AFINOX s.r.o. vo svojej prevádzke
v Čani prevzala predmetné stroje ako predmet kúpnej zmluvy a potvrdila na preberacích protokoloch
svojimi pečiatkami, že tieto stroje prevzala od žalobcu ako predávajúceho na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 9.12.2015. Priamo na tomto preberacom protokole je aj kolónka „zistené nedostatky“, ktorá
však nie je ani na jednom z týchto preberacích protokoloch vyplnená, je prázdna. Odvolací súd zistil,
že až následne spoločnosť AFINOX s.r.o. reklamovala tieto stroje písomnou reklamáciou z 9.3.2016
a reklamáciu nazvala „reklamácia strojov PROMA“. Už z tejto reklamácie je zjavné, že tieto stroje
dodala obchodná spoločnosť PROMA Sk s.r.o., teda žalobca. Obchodná spoločnosť AFINOX s.r.o. teda

reklamuje u žalovaného tieto stroje dňa 9.3.2016, teda po troch mesiacoch od prevzatia týchto strojov.

42. Odvolací súd k tomu udáva, že podľa § 428 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru
sa nemôže priznať v súdnom konaní a kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez
zbytočného odkladu potom, čo kupujúci vady zistil a pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť

pri prehliadke a najneskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa
dodania tovaru. Uvedená reklamácia je reklamáciou medzi obchodnou spoločnosťou AFINOX s.r.o. a
žalovaným. Žalovaný však nepreukázal, že reklamoval predmetné stroje u žalobcu.

43. Žalovaný však namiesto reklamácie predmetných strojov uskutočnil dňa 8.8.2016, teda 8 mesiacov

od prevzatia tovaru dňa 10.12.2015, pre žalobcu úhradu faktúry č. MO/2015/10106, variabilný symbol
141510106 zo dňa 14.12.2015 a to v sume 20.000,00 eur čo vyplýva z bankového výpisu (č.l. 20) o
úhrade tejto platby zo strany žalovaného pre žalobcu.

44. Odvolací súd k tejto úhrade udáva, že túto úhradu 20.000,00 eur zo strany žalovaného pre

žalobcu na fakturovanú cenu tovaru dodaného podľa predmetnej kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie
bez ďalšieho neposudzoval ako uznanie zvyšku záväzku žalovaného voči žalobcovi na úhradu kúpnej
ceny predmetného tovaru v zmysle § 407 ods. 3 a § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale vykonal
vo veci dokazovanie. Odvolací súd k tejto úhrade udáva, že už len táto úhrada, aj keď ju súd prvej
inštancie nepovažoval, ale mohol považovať za uznanie zvyšku dlhu, je dôkazom toho, že žalovaný

splnil predmetnú kúpnu zmluvu, ak predmet kúpnej zmluvy dodal na miesto určené v kúpnej zmluve a
to AFINOX s.r.o., ul. Železničná 1438, Čaňa a spoločnosť AFINOX s.r.o. túto dodávku tovaru potvrdila
na dodacích listoch a na troch preberacích protokoloch.

45. Odvolací súd k tomu udáva, že samotný preberací protokol nie je jediný dôkaz o splnení

kúpnej zmluvy. Aj bez podpísaného preberacieho protokolu zo strany kupujúceho, by predávajúcemu
vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny vo všeobecnosti, ak by preukázal, že tovar kupujúcemu
dodal. V prejednávanej veci aj vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie,
bolo preukázané, že úmyslom samotného žalovaného ako kupujúceho bolo, aby zakúpený tovar odžalobcu nedodal žalobca žalovanému, ale spoločnosti AFINOX s.r.o. v sídle spoločnosti AFINOX s.r.o.,
Železničná 1438, Čaňa, tak ako to žalobca a žalovaný dohodli v predmetnej kúpnej zmluve.

46. V konaní nebolo sporné, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným zo dňa 9.12.2015 a
žalovanýaspoločnosťAFINOXs.r.o.zhodnetvrdili,žežalovanýsospoločnosťouAFINOXs.r.o.uzatvoril
ďalšiu kúpnu zmluvu na ten istý predmet zmluvy. To znamená, že tie isté stroje, ktoré žalobca dodal
žalovanému na základe predmetnej kúpnej zmluvy z 9.12.2015, žalovaný dodal spoločnosti AFINOX
s.r.o., ktorý ich užíval. To znamená, že ak by žalobca nedodal žalovanému predmetné stroje, nemohol

by ich žalovaný dodať spoločnosti AFINOX s.r.o. Na č.l. 193 - 195 spisu je e-mailová komunikácia medzi
žalovaným a spoločnosťou AFINOX s.r.o., v ktorej spoločnosť AFINOX s.r.o. reklamuje u žalovaného
vada vŕtačky, sústruhu, lisu, frézky a v ďalšom texte týchto e-mailov je uvedené „posielam závady na
strojePROMA“.TotopotvrdzujetvrdeniežalobcuajspoločnostiAFINOXs.r.o.avyplývatoajzosamotnej
kúpnej zmluvy, že spoločnosť AFINOX s.r.o. nebola v zmluvnom vzťahu so žalobcom. So žalobcom
bol v zmluvnom vzťahu žalovaný, spoločnosť AFINOX s.r.o. bola iba investorom, ktorá so žalobcom

predmetnú kúpnu zmluvu neuzatvorila. Spoločnosť AFINOX s.r.o. bola miestom plnenia a žalobca
predmet kúpnej zmluvy splnil do tohto miesta plnenia. Ani žalovaný v konaní ani obchodná spoločnosť
AFINOX s.r.o. netvrdila, že žalobca uzatvoril na predmetné stroje kúpnu zmluvu so spoločnosťou
AFINOX s.r.o.

47. Odvolací súd ďalej poukazuje na tvrdenie žalovaného v odvolaní v ods. 23. kde uvádza, že súd
prvej inštancie nepochopiteľne odmietol vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz na zistenie, prečo bolo
zamietnuté financovanie nákupu strojov, ktoré boli predmetom zmluvy za účelom posúdenia riadneho
splnenia dodávky, pretože z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného spoločnosti AFINOX s.r.o. aj
zo záverov komisie z Bratislavy, ktorá posudzovala podmienky pre pridelenie eurofondov vyplýva, že

dodávka nebola splnená riadne, následkom čoho neboli spoločnosti AFINOX s.r.o. pridelené finančné
prostriedky na nákup strojov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Odvolací súd udáva k tomuto tvrdeniu
žalovaného, že tá skutočnosť, z akých finančných prostriedkov mali byť tieto dodané stroje pre žalobcu
uhradené,niejevýznamnápreto,abyžalobcoviakopredávajúcemubolauhradenákúpnacenazostrany
kupujúceho podľa § 447 Obchodného zákonníka, ak žalovaný umožnil žalovanému ako kupujúcemu

nakladať s predmetom kúpnej zmluvy na mieste, na ktorom to určil žalovaný ako kupujúci podľa kúpnej
zmluvy a to v spoločnosti AFINOX s.r.o., ul. Železničná 1438, Čaňa.

48. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie žalovaného, ktorým namietal svoju povinnosť
kupujúceho zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu zostatok kúpnej ceny dodaného tovaru 61.535,99

eur spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa omeškania so zaplatením vyfakturovanej kúpnej
ceny tohto tovaru. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
zvyšok kúpnej ceny dodaného tovaru 61.535,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne
zosumy81.535,99eurod14.1.2016do8.8.2016,zosumy61.535,99eurod9.8.2016dozaplatenia.Súd
prvej inštancie správne zaviazal žalovaného aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z.z. Odvolací súd preto rozhodnutie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil
ako vecne správne.

49. Odvolací však považuje za dôvodné odvolanie žalovaného, ktoré podal proti celému rozsudku a to v

časti,vktorejsúdprvejinštanciepriznalžalobcovináhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky
vo výške 240,00 eur v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako príslušenstvo pohľadávky a
teda náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

50. Odvolací súd udáva, že podľa § 121 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú

úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ide o taxatívny
výpočet príslušenstva pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú trovy konania
vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky a to aj v štádiu pred začatím súdneho konania, napr.
cestovné náklady, zaobstaranie znaleckého posudku, zaobstaranie odborného posudku, ktoré majú
priamy vplyv na uplatnenie pohľadávky na súde. Tieto náklady musia byť vynaložené, aby žalobca ich

vynaloženie mohol v súdnom konaní preukázať ako hmotnoprávny nárok. Tieto náklady sú odlišné od
trov konania, iba výnimočne môžu byť totožné s trovami súdneho konania.51. Odvolací súd k týmto nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky, ktoré súd prvej inštancie priznal
žalobcovi vo výške 240,00 eur podľa vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 26.9.2016 (č.l. 23
spisu) udáva, že sú podľa tohto vyčíslenia odmenou za vypracovanie a zaslanie výzvy na zaplatenie

dlžnej sumy žalovanému 200,00 eur a 20 % DPH 40,00 eur, spolu 240,00 eur. Z textu tohto vyčíslenia
vyplýva, že toto vyčíslenie trov fakturuje právny zástupca žalobcu JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o. pre
žalobcu „na základe osobitnej dohody“. Odvolací súd k tomu udáva, že ak žalobca uzatvoril so svojím
právnym zástupcom v štádiu pred začatím súdneho konania takúto osobitnú dohodu, na základe ktorej
sa zaviazal mu zaplatiť trovy právneho zastúpenia aj pred začatím súdneho konania, tieto trovy konania

nemožno považovať za trovy právneho zastúpenia, na ktoré má úspešná strana sporu nárok vo vzťahu k
neúspešnej strane súdneho sporu, teda vo vzťahu k neúspešnému žalovanému v tomto súdnom spore.
Odvolací súd udáva, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky môžu byť len preukázané hotové
výdavky nie výdavok na vykonaný úkon právnej služby pre žalobcu zo strany jeho právneho zastúpenia
a to vypracovanie a zaslanie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy pre žalovaného. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne priznal úspešnému žalobcovi aj tieto uplatnené náklady

spojené s uplatnením pohľadávky, preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. rozhodol tak, že v tejto časti o
zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 240,00 eur, žalobu zamietol.

52. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu

trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému, pretože žalobca mal úspech v celom
rozsahu predmetu sporu, vrátane úrokov z omeškania, vrátane paušálnej náhrady nákladov, aj náhrady
trov konania, okrem uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 240,00 eur,
čo je nepatrná výška vo vzťahu k celému predmetu konania 61.535,99 eur aj s 9,05 % úrokom z
omeškania od roku 2016 do zaplatenia. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

53.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).