Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Srogončíková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/8/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821200215
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5821200215.1
Uznesenie
Okresný súd v Námestove v právnej veci žalobcu: B.. W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X/XX, XXX XX
T., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Juraj Macík, advokát so sídlom Petelenova 4, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 316 898, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo v Hruštíne, so sídlom
Črchľa 396/145, 029 52 Hruštín, IČO: 00 222 372, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 8. 2. 2021, takto
r o z h o d o l :
I/ Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi kópiu listín, a to:
- členskú prihlášku W. L., A.. L., U.. XX. X. XXXX, Q.. XX. X.
XXXX, naposledy bytom T., A. XXX/XX do družstva žalovaného
- zoznam členov žalovaného ku dňu 31. 12. 2016 s vyznačením členov družstva žalovaného s kratším
ako ročným členstvom predo dňom 31. 12. 2016 a písomnou formou oznámiť žalobcovi informácie o:
- dátume, kedy vzniklo členstvo W.L. L., A.. L., U.. XX. X. XXXX, Q.. XX. X. XXXX, naposledy bytom
T.U., A. XXX/XX v družstve žalovaného
- počte ukončených rokov členstva W.Š. L., A.. L., U.. XX. X. XXXX, Q.. XX. X. XXXX, naposledy bytom
T.U., A. XXX/XX v družstve žalovaného ku dňu
31. 12. 2016
- výške splateného členského vkladu W. L., A.. L., U.. XX. X. XXXX, Q.. XX. X. XXXX, naposledy bytom
T., A. XXX/XX
- počte všetkých členov družstva žalovaného ku dňu 31. 12. 2016
-súhrnnejsumesplatenýchčlenskýchvkladovvšetkýchčlenovdružstvažalovanéhokudňu31.12.2016
- súčte ukončených rokov členstva všetkých členov družstva žalovaného ku dňu 31. 12. 2016
- priemere súčtu rokov členstva všetkých členov družstva žalovaného ku dňu 31. 12. 2016
- stave ( sume ) čistého obchodného imania žalovaného podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky
žalovaného za rok 2016
- výške imania v nedeliteľnom fonde žalovaného podľa riadnej individuálnej účtovej závierky žalovaného
za rok 2016
- výške imania v iných zabezpečovacích fondoch žalovaného podľa riadnej individuálnej účtovnej
závierky žalovaného za rok 2016 vrátane označenia konkrétneho právneho dôvodu, ktorý určuje povahu
týchto fondov ako zabezpečovacie fondy
- výške a špecifikácii povahy zdrojov v stave ku dňu 31. 12. 2016, ktoré sú vedené v účtovníctve
žalovaného na účte právne neusporiadaných a nevyrovnaných členských podielov
- súčte všetkých vkladov členov žalovaného s kratším ako ročným členstvom predo dňom 31. 12. 2016
všetko do tridsiatich dní od doručenia tohto uznesenia.
III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :1. Návrhom, doručeným súdu 8. 2. 2021 žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti uznesenia. Návrh odôvodnil tým, že od roku 2018 po tom, ako dňa 25. 5. 2017 dedením
po svojom otcovi nadobudol majetkový podiel v družstve žalovaného, doposiaľ mimosúdnou cestou
uplatňoval voči žalovanému svoje nároky, a to:
- v prvej fáze žiadosťou o započítanie základného členského vkladu po poručiteľovi na ďalší členský
vklad žalobcu v družstve žalovaného a následne ( po neschválení tejto žiadosti žalovaným )
- sekundárne žiadosťou o vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý bol doposiaľ žalobcovi vyplatený len
vo výške základného členského vkladu v sume 331,94 EUR, a to aj napriek skutočnosti, že poručiteľ
mal byť ku dňu svojej smrti členom družstva žalovaného po dobu 44 rokov.
Tieto nároky žalobca uplatňoval okamžite po nadobudnutí dedičstva po poručiteľovi ( žiadosťou o
započítanie členského vkladu nadobudnutého dedením na ďalší členský vklad ) a následne listom zo
dňa 2. 3. 2018, označeným ako „ Vyjadrenie k odvolaniu „ , ku ktorému bola žalobcovi doručená odpoveď
žalovaného zo dňa 20. 4. 2018, ďalej listom označeným ako „ Podnet „ , doručeným žalovanému
dňa 1. 6. 2018 a napokon bolo k diskusnej otázke žalobcu na náhradnej členskej schôdzi konanej
dňa 6. 6. 2019 predložené žalobcovi zo strany žalovaného písomné vyjadrenie zo dňa 15. 8. 2019.
Žalovaný kontinuálne zastáva stanovisko, podľa ktorého žalovaným určená a poskytnutá výška/suma
vyrovnacieho podielu pre rok 2017 je správna - vo výške splateného členského vkladu, t.j. v sume
331,94 EUR, čo má podľa vyjadrenia žalovaného vyplývať z čl. XII. Stanov družstva žalovaného. K
tomu žalobca uvádza, že stanovy žalovaného boli v časti dotknutého čl. XII. bod 2 zmenené zjavne
účelovo a v neprospech členov družstva, pričom napr. stanovy žalovaného ešte v roku 2007 takéto
obmedzenie výšky vyrovnacieho podielu vôbec neupravovali., pričom obmedzenie je následne už
upravené v stanovách žalovaného zo dňa 26. 4. 2017, ktoré boli platné a účinné v čase smrti právneho
predchodcu žalobcu. Podaním zo dňa 3. 5. 2020 žalobca žalovanému doručil žiadosť o umožnenie
nahliadnuť do členského zoznamu družstva žalovaného. Tejto žiadosti napriek viac ako 4-hodinovému
neformálnemu stretnutiu u žalovaného nebolo vôbec vyhovené. Následne preto podaním zo dňa 25.
6. 2020 žalobca doručil žalovanému žiadosť o podanie informácií a zaslanie dokladov pre výpočet
vyrovnacieho podielu člena družstva, ktorého členstvo zaniklo. Na to bola žalobcovi od žalovaného
doručená „ Odpoveď na žiadosť zo dňa 25. 6. 2020 „ , kde žalovaný opakovane poukázal na to,
že žalobcovi bol vypočítaný a vyplatený vyrovnací podiel po poručiteľovi vo výške 331,94 EUR, v
dôsledku čoho má žalovaný za to, že členstvo v družstve žalovaného bolo vyplatením predmetnej sumy
vysporiadané a preto žalovaný považuje žiadosť žalobcu za bezpredmetnú. Keďže aktuálne plynie
premlčacia doba vo vzťahu k nároku žalobcu voči žalovanému a žalobca vzhľadom na prezentovaný
postoj žalovaného nemá žiadne iné právom aprobované nesporové prostriedky, ako získať podklady a
údaje pre korektný výpočet sumy vyrovnacieho podielu po svojom otcovi , pretože tieto nevyplývajú z
externe dostupných zdrojov, pred podaním žaloby vo veci samej je nútený obrátiť sa na súd. Žalobca
nespochybňuje, že ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú inštitúty vyrovnacieho podielu či
podielu na zisku člena družstva, majú dispozitívny charakter. Zákon oprávňuje družstvá prostredníctvom
stanov zakotviť si odchylnú úpravu týkajúcu sa vyrovnania s bývalým členom. Podľa žalobcu však
pojem dispozitívnosti si nemožno zamieňať so svojvôľou. V právnom prostredí Slovenskej republiky
bolo viac krát judikované, že pokiaľ stanovy družstva sú v niektorom zo svojich ustanovení v rozpore
s kogentnou právnou úpravou, sú v tej časti ex lege neplatné a na ich miesto nastupuje zákonná
úprava. Žalobca nesúhlasí s prostou argumentáciou žalovaného, podľa ktorého úprava stanov v znení,
z ktorého žalovaný vychádzal pri výpočte vyrovnacieho podielu, je úpravou platnou a dôsledku toho
žalobca tvrdí, že žalovaný nepostupuje právom dovoleným spôsobom. Žalobca tvrdí, že ustanovenia
stanov, z ktorých žalovaný pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu vychádza, je absolútne neplatná.
Majetková účasť, ktorú vložil člen družstva v podobe členského vkladu, je počas trvania jeho členstva
majetkom družstva. Zánikom členstva vzniká bývalému členov družstva nárok na vyrovnací podiel.
Stanovy nesmú tento nárok vylúčiť. Stanovy teda môžu odchylne od zákona stanoviť spôsob určenia
vyrovnacieho zostatku, pričom ho ale nemôžu úplne vylúčiť. Pri spôsobe určenia vyrovnacieho podielu
sa nesmie vo vzťahu k členom družstva konať diskriminačne. Žalobca je názoru, že ( prinajmenšom ) čl.
XII. body 2 a 4 Stanov družstva žalovaného sú v rozpore so zákonom, pretože odporujú § 233 ods. 2 až 4
Obchodného zákonníka, resp. ich obchádzajú, pretože porušujú a obchádzajú základný princíp inštitútu
vyrovnacieho podielu, v dôsledku čoho sú predmetné ustanovenia stanov tiež v rozpore s dobrými
mravmi a teda neplatné. Je pravdou, že vyrovnanie majetkových podielov pri zániku členstva upravuje
aj ust. § 233 Obchodného zákonníka, ktoré priamo v ods. 5 umožňuje aplikáciu ods. 2 až 4, pokiaľ
stanovy neurčujú inak. To však neznamená, že stanovy družstva môžu byť prijímané v takom znení,
ktoré je tak zásadnou odchýlkou od koncepcie zákonnej úpravy, prípadne od zásad, na ktorých zákon
stojí, ale aj od všeobecne spoločnosťou akceptovateľných noriem správania sa, že ich obsah sa dostávado rozporu s dobrými mravmi. Vyjadrenie vyrovnacieho podielu, upravené v stanovách žalovaného,
ktoré je limitovaného výškou splateného členského vkladu - bez ohľadu na to, či člen družstva nevniesol
ďalší členský vklad, bez ohľadu na majetkovú situáciu družstva, bez ohľadu na mieru inflácie, ktorá
prípadne mohla nastať od takéhoto definovania vyrovnacieho podielu v stanovách po zánik členstva
toho ktorého člena družstva, je podľa žalobcu nepoctivým rovnostárstvom, ktoré je v priamom rozpore s
účelom vzniku družstva, ktorého členmi môžu byť fyzické aj právnické osoby, združujúce sa za účelom
podnikania. Je logické, že potom každý člen je povinný sa majetkovo zúčastňovať na základnom imaní
družstva a vniesť do družstva základný členský vklad, avšak podľa žalobcu je nepoctivé, aby bez ohľadu
na majetkovú situáciu družstva, na podnikaní ktorého sa mohol podieľať aj ďalším vkladom, podstatne
vyšším ako základný členský vklad, by pri svojom vystúpení mal bez ohľadu na hospodárenie družstva
dostať nanajvýš len pevne určenú minimálnu sumu uvednú v čl. XII. bod 2 stanov družstva žalovaného,
ktorá nereflektuje ani hospodársky vývoj, zisky a ekonomickú situáciu družstva. S odkazom na ust. §
233 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka je žiadosť žalobcu o podanie informácií a o zaslanie dokladov
pre výpočet vyrovnacieho podielu člena družstva, ktorého členstvo zaniklo, plne dôvodná a odmietavý
postoj žalovaného tak vyvoláva zásahy do majetkovej sféry žalobcu, pretože žalobcovi bol doteraz
vyplatený namiesto vyrovnacieho podielu po jeho právnom predchodcovi iba jeho základný členský
vklad.Naliehavosťzáujmužalobcunanariadeníneodkladnéhoopatreniažalobcaodôvodňujeokamžitou
potrebou uloženia povinnosti žalovanému , pretože podmienkou budúceho riadneho uplatnenia práva
žalobcu je správna identifikácia nie len čo do právneho dôvodu, ale aj čo do výšky, ktorá sa určuje a
vypočítava na základe údajov vyplývajúcich z účtovnej a inej internej dokumentácie žalovaného, pričom
je dôvodné predpokladať a následne z časového hľadiska aj brať do úvahy, že vzhľadom na náročnosť
takého výpočtu a predpoklad rozporného názoru žalovaného vo vzťahu k takému výpočtu bude žalobca
nútený vyhľadať odbornú pomoc znalca.
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 Civilného sporového poriadku :
(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.
(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
3. Súd, po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že je
dôvodný. Z uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. 7D/127/2017-29 zo dňa 11. 10. 2017 súd zistil,
že žalobca dedením po svojom právnom predchodcovi W. L., A.. L., U.. XX. X. XXXX, naposledy bytom
T., A. XXX/XX, L. Q. XX. X. XXXX, nadobudol majetkový podiel v družstve žalovaného, so základným
členským vkladom vo výške 331,94 EUR. Z listu žalovaného žalobcovi, označeného ako „ Vyjadrenie
k odvolaniu „ , datovaného 20. 4. 2018 súd zistil, že žalovaný neschválil žiadosť žalobcu o započítanie
základného členského vkladu na ďalší členský vklad zdedeného po nebohom členovi zo dňa 2. 3. 2018
a že žalovaný vypočítal vyrovnací podiel pre rok 2017 vo výške splateného členského vkladu, podľa čl.
XII. ods. stanov žalovaného, podľa ktorého vyrovnací podiel je najviac vo výške splateného členského
vkladu. Zo žiadosti o podanie informácií a zaslanie dokladov pre výpočet vyrovnacieho podielu člena
PD v Hruštíne, ktorého členstvo zaniklo, datovaného 25. 6. 2020, ktoré žalobca doručil žalovanému, súd
zistil, že žalobca žalovaného požiadal o podanie informácií a predloženie dokladov, ktoré sú uvedené
vo výrokovej časti uznesenia. Z listu zástupcu žalovaného, datovaného 6. 8. 2020, označeného ako
„ Odpoveď na žiadosť zo dňa 25. 6. 2020 „ súd zistil, že žalovaný žalobcovi na jeho žiadosť o poskytnutieinformácií a dokladov odpovedal, že žalobcovi bol vyplatený vyrovnací podiel vo výške splateného
členského vkladu, čo je maximálna možná výška podľa čl. XII ods. 2 stanov družstva - žalovaného.
Žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi požadované informácie a doklady.
Zo stanov družstva ( úplné znenie ) žalovaného súd zistil, že podľa čl. XII. ods. 2 stanov vyrovnací podiel
sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených
rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených počtom
ukončených rokov ich členstva ako podiel z vlastného imania družstva po úprave podľa ods. 3, najviac
však vo výške splateného členského vkladu. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu sa vychádza z
účtovnej závierky za rok, ktorý predchádza roku zániku členstva.
Z týchto listinných dôkazov, ktoré žalobca doručil v prílohe svojho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má náležitosti,
stanovené v ust. § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca dostatočne opísal rozhodujúce
skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré navyše podložil aj listinnými
dôkazmi, z ktorých vyplynulo, že napriek opakovaným pokusom o zabezpečenie informácií a dokladov,
potrebných na výpočet vyrovnacieho podielu, mu ich žalovaný neposkytol. Žalobcovi reálne hrozí, že
bez zásahu súdu by nestihol v rámci premlčacej doby podať voči žalovanému žalobu o vyplatenie
vyrovnacieho podielu, čím by došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, pretože pokiaľ by
žalovaný namietol premlčanie, súd by takúto žalobu zamietol. Súd je aj názoru, že žalobca dostatočným
spôsobom opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a rovnako ich podložil listinným dôkazom - úplným znením stanov žalovaného, ako
aj vyjadreniami žalovaného, na ktorých trvá na správnosti svojho výpočtu vyrovnacieho podielu pre
žalobcu, ktorý je zhodný so splateným členským vkladom právneho predchodcu žalobcu. Žalobca tvrdí,
že takýto výpočet vyrovnacieho podielu je nesprávny a vychádza z absolútne neplatného ustanovenia
stanov, pretože toto ustanovenie limituje výšku vyrovnacieho podielu výškou splateného členského
vkladu, bez ohľadu na akékoľvek relevantné okolnosti, vrátane aktuálnej ekonomickej situácie družstva
a skutočnosti, že osoba, ktorej členstvo v družstve zaniklo, mohla počas trvania tohto členstva vniesť
do družstva ďalší členský vklad. Žalobca takéto ustanovenie považuje za natoľko odchyľujúce sa od
zákonnej úpravy výpočtu vyrovnacieho podielu ( v prípade, že nie je riešené v stanovách ), že je až
rozporné s dobrými mravmi a preto neplatné. Súd je názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia
nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, keďže jeho účelom je len umožniť žalobcovi získať
informácie a podklady, na základe ktorých môže podľa vlastnej úvahy vypočítať vyrovnací podiel a
uplatniť si právo na jeho zaplatenie súdnou cestou. Žalobca aj žalovaný budú môcť v súdnom konaní vo
veci samej uplatňovať v plnej miere svoje procesné práva. V rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu zisťovať správnosť úvahy žalobcu ohľadne (ne)platnosti
dotknutého ustanovenia stanov a poťažmo výpočtu vyrovnacieho podielu. Účelom neodkladného
opatrenie je výlučne umožniť žalobcovi získať informácie a podklady, na základe ktorých bude môcť
žalobca vyčísliť svoje ( tvrdené ) právo na doplatenie vyrovnacieho podielu, pretože žalovaný mu tieto
informácie a doklady dobrovoľne neposkytol.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ju priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný ( § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 CSP )
Podľa § 365 CSP:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP :
Novoty v odvolacom konaní
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.