Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919010434
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5919010434.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 25. februára 2020 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným H. Y., nar. X.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k.
1PP/25/2019-30 z 20.1.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného H. Y. z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, č.k. 1PP/25/2019-30 z 20.1.2020 podľa § 415 ods. 1
Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. návrh odsúdeného H. Y.na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn.
0T/109/2015 zo dňa 24.6.2015, právoplatným toho istého dňa, v spojení s uznesením o neosvedčení sa

v skúšobnej dobe Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/109/2015 zo dňa 4.9.2018, pre prečin podľa
§ 348 ods. 1 Tr. zák., vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, zamietol.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 20.1.2020 (č.l. 27-29 spisu) vyplýva, že po vyhlásení
uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku odsúdený H. Y. prehlásil, že zahlasuje
sťažnosť a prokurátor sa sťažnosti vzdal.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k sťažnosti odsúdeného H. Y..
Ku dňu rozhodovania krajským súdom o sťažnosti odsúdeného H. Y., podanej do zápisnice o verejnom
zasadnutí, nebolo konajúcim súdom doručené odôvodnenie sťažnosti odsúdeným.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že konanie o sťažnosti oprávnenej osoby je vo svojej

podstate návrhovým konaním, keď nadriadený súd nepreskúmava každé uznesenie nižšej inštancie
z úradnej povinnosti, ale len na návrh oprávnenej osoby, ktorý zákonodarca nazval sťažnosť. Kvalitu
a obsah každého súdneho rozhodnutia v podstatnej miere predurčuje strana konania kvalitou svojej
argumentácie. V tejto súvislosti nadriadený súd pripomína, že odsúdený H. Y. po podaní sťažnosti
do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť neodôvodnil, a preto krajský súd v rámci prieskumu
napadnutého uznesenia nemohol zamerať svoju pozornosť na chyby, ktoré by odsúdený napadnutému

uzneseniu a postupu súdu, ktorý predchádzal napadnutému uzneseniu, vytýkal, a preto podrobil
napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, všeobecnému prieskumu.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,

bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré

sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustná v súlade s § 417 ods. 3 Tr. por., § 185 ods.
1, 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187
ods. 1 Tr. por.
Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré

zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V súvislosti s procesným postupom okresného súdu je namieste konštatovať, že konanie, ktoré
predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými
ustanoveniami Trestného poriadku, hlavne v súlade s § 415 ods. 1 Tr. por. a § 417 ods. 2 Tr. por.

Nadriadený súd zistil, že odsúdený pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení bol vyslúchnutý.
Výrok napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného H. Y. na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sa s ním nadriadený súd v plnom
rozsahu stotožnil.

NapadnutémurozhodnutiuozamietnutínávrhuodsúdenéhoH.Y.napodmienečnéprepusteniezvýkonu
trestu odňatia slobody nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia
učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v
zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Krajský súd zistil, že súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre

výrokovú časť napadnutého uznesenia. Skutkové závery súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení
vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria
jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva
nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom

tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu
možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č.
19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Krajský súd ďalej dodáva, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva, že ak sa doposiaľ

odpykanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie je potrebný. Zo
správania odsúdeného počas výkonu trestu musí byť zrejmé, že sa do takej miery polepšil, že ďalší
výkon trestu nie je potrebný a páchateľa možno prepustiť na slobodu. V tomto chápaní podmienečné
prepustenie neznamená ukončenie prevýchovného a resocializačného procesu, ale jeho pokračovanie
v iných podmienkach. Hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, pokiaľ odsúdený v určenej

skúšobnejdobenebudeviesťriadnyživot,môžebyťpostačujúcanajmäumenejnarušenýchpáchateľov,
aby sa zdržali páchania ďalšej trestnej činnosti. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom
prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je teda nevyhnutné nielen to, aby odsúdený
počas tohto výkonu svojimi nadpriemernými aktivitami skutočne a reálne preukázal polepšenie a snahu
o nápravu, ale je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude odsúdený

viesť riadny život.

Zmyselpodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyniejevtom,abyzadobrésprávanie
bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účeltrestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým
súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku
dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou

rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka
budúceho riadneho života odsúdeného, je to výlučne iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že
doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré odsúdeného viedli k
páchaniu závažnej trestnej činnosti. Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz

o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj
tieto okolnosti môžu do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného
očakávať potom, ako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa
možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je pre všeobecný súd dôležité zistiť a
vyhodnotiť správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd je toho názoru, že súd prvého stupňa sa riadil dôsledne všetkými zákonnými
ustanoveniami súvisiacimi s rozhodovaním o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody a riadne vyhodnotil existenciu všetkých formálnych i materiálnych podmienok nevyhnutných pre
rozhodnutie o návrhu odsúdeného H. Y. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi názormi súdu prvého
stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj vo vykonávacom

konaní,súčasťouktoréhojerozhodovaniesúduonávrhuodsúdeného napodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory
strany konania, ktorá sa domáha podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným

súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom,
ktoré by odôvodňovali zrušenie, zmenu alebo doplnenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného H. Y. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.