Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. október 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/94/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010509
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010509.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci proti odsúdenému D. W., nar. XX.XX.XXXX
v U., trvale bytom Q. pod T. č. XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 25. októbra 2021 prejednal sťažnosť odsúdeného
D. W. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. júla 2021, sp. zn. 6Pp/122/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

UznesenímOkresnéhosúduTrenčínzodňa08.júla2021,sp.zn.6Pp/122/2021,bolorozhodnutétak,že
podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného D. W. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal odsúdený sťažnosť do
zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Do rozhodnutia o podanej sťažnosti proti
uvedenému uzneseniu nadriadený súd neobdržal odôvodnenie podanej sťažnosti.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,

krajský súd zistil, že okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s
ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť
sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k vykonaným dôkazom, vrátane
k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého

sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môžesa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po
výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,

krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci

výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj

kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu

odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď

návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd
považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u
odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie
splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením

svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania,
že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu
odsúdený trest vykonáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje v celom rozsahu v

zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne uviedol, že odsúdený
splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu, avšak
nebola kumulatívne u neho splnená podmienka preukázania polepšenia a podmienka v podobe
odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred
vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa názoru krajského súdu záver okresného súdu o nesplnení zákonnej podmienky preukázania
polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a správaním sa počas výkonu trestu má úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné
poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného.

Už od nástupu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným je cieľom výkonu tohto trestu pôsobiť
na odsúdeného v tom smere, aby sa podriadil normám správania. Je potom na odsúdenom, či sa
poriadi týmto normám a či podriadenie sa týmto normám je jeho dobrovoľným predsavzatím, alebo
ide len o okolnosťami výkonu trestu vynútené podriadenie sa týmto normám. Z hľadiska preukázania
polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. preto podľa názoru krajského súdu sa vyžaduje, aby

odsúdený počas celej doby výkonu trestu dodržiaval ústavný poriadok a normy správania sa. Tu treba
zdôrazniť, že súdna prax z hľadiska splnenia podmienky preukázania polepšenia akceptuje možnosť
existencie určitých nedostatkov v krátkej dobe po nástupe z dôvodu adaptačných problémov, avšak
takéto nedostatky z hľadiska preukázania polepšenia nemožno akceptovať u odsúdených, ktorí majúskúsenosť s podmienkami výkonu trestu, teda u odsúdených, ktorí sú opakovane vo výkone trestu pre
recidívu trestnej činnosti. Ak sa teda v prejednávanom prípade počas výkonu trestu zistili nedostatky v
správaní sa odsúdeného a v plnení si svojich povinností, s ohľadom aj na to, že odsúdený nie je prvýkrát

vo výkone trestu odňatia slobody, nie je podľa názoru krajského súdu možné vyvodiť odôvodnene
rozumný záver, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázal
polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Napriek tomu, že už vyššie uvedený správny záver okresného súdu je zákonným dôvodom pre

zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, krajský
súd považoval za správne aj závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa
ktorých záverov odsúdený nespĺňa ani zákonnú podmienku, spočívajúcu v odôvodnenej pozitívnej
prognóze budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého
uloženého trestu odňatia slobody. Nad rámec správnych úvah okresného súdu krajský súd považuje
za potrebné poukázať aj na to, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania odsúdený je opätovne vo

výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Odsúdený tak zjavne svojím
správaním po vykonaní predchádzajúcich trestov odňatia slobody preukázal, že ich predchádzajúci
výkon trestu odňatia slobody u neho vôbec nesplnil svoj výchovný účel viesť ho k tomu, aby viedol
riadny život v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., čo bolo nepochybne brané do úvahy súdom aj pri ukladaní
trestu, ktorý v súčasnosti vykonáva. Z odpisu z registra trestov tiež vyplýva, že odsúdenému v minulosti

už bolo poskytnuté dobrodenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a tiež
mu bol dvakrát podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody, kedy nepochybne tiež sľuboval,
že sa už nikdy nedopustí trestnej činnosti. Napriek týmto sľubom je odsúdený opätovne v súčasnosti
vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Preto odsúdený svojimi vyjadreniami a
argumentáciou nepresvedčil ani krajský súd o tom, že v budúcnosti možno od neho očakávať, že bude

viesť už len riadny život. S poukazom na pozitívne zistenie nedostatkov v správaní sa odsúdeného
počas aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody (nedostatok v oblasti udržiavania poriadku v osobných
veciach, plnenia pokynov, požitia alkoholického nápoja počas jeho pracovného zaradenia vo výkone
trestu odňatia slobody a úmyselného poškodenia na zdraví) a zistenie recidívy úmyselnej trestnej
činnosti, trestanej nepodmienečnými trestami odňatia slobody pred súčasným výkonom trestu, krajský

súd sa stotožnil so správnosťou záveru okresného súdu o nesplnení zákonných podmienok pre jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák.

S poukazom na pozitívne zistenie nedostatkov v správaní sa odsúdeného počas aktuálneho výkonu
trestu odňatia slobody a zistenie recidívy úmyselnej trestnej činnosti, trestanej nepodmienečným trestom

odňatia slobody pred súčasným výkonom trestu, krajský súd sa stotožnil so správnosťou záveru
okresného súdu o nesplnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná. Preto podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por.
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.