Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116204076
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1116204076.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a
sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Č.. N. XXX/XX, D., o zaplatenie 1.697,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. októbra 2017, č.k. 21C 112/2016-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v napadnutej závislej časti
týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a v
tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.055,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.055,77 eur od 20.10.2015 do

zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená dňa
25.02.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.697,95 eur, vyčíslených úrokov vo výške 60,07
eur, vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 0,93 eur, úroku vo výške 12,80% ročne z nezaplatenej

istiny 1.697,95 eur od 20.10.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej
istiny 1.697,95 eur a z nezaplatených vyčíslených úrokov vo výške 60,07 eur od 20.10.2015 do
zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 19.11.2012 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazalzaplatiťspolusúrokmivpravidelnýchmesačnýchsplátkachstým,žecelýúverspríslušenstvom
bol splatný dňa 15.11.2022. Z dôvodu, že žalovaný porušil po vyčerpaní úveru svoje zmluvné povinnosti,

listom zo dňa 19.10.2015 ho vyzval na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného
vo výzve. Svoju pohľadávku voči žalovanému špecifikoval ku dňu predčasného zosplatnenia úveru
19.10.2015 ako sumu 1.818,95 eur pozostávajúcu z istiny 1.697,95 eur, z úrokov vo výške 60,07 eur pri
výške úrokovej sadzby 12,90% splatných do predčasného zosplatnenia úveru, z úrokov z omeškania
vo výške 0,93 eur pri omeškaní každej dlžnej splátky odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pri výške
úroku z omeškania 8% ročne podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a z poplatkov vo výške

60 eur za upomienky a výzvu na predčasné splatenie úveru, ktoré si však žalobou neuplatnil. K žalobe
pripojilÚverovúzmluvuč.XXXXXXXXXXXXXXXXzodňa19.11.2012,Všeobecnéobchodnépodmienky
(ďalej aj „VOP“), druhú upomienku zo dňa 19.08.2015, výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa
19.10.2015, Sadzobník poplatkov - I. časť účinný od 01.01.2016 a prehľad splácania úveru žalovaným.
Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám písomne nevyjadril.3. Dňa 10.10.2017 vyhlásil vo veci verejne v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. bez nariadenia
ústneho pojednávania rozsudok, pričom poznamenal, že oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 02.10.2017.

4. Z vykonaného dokazovania zistil, že na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa
19.11.2012poskytolžalobcažalovanémubezúčelovýúvervovýške2.000eur,ktorýsažalovanýzaviazal
žalobcovi splácať spolu s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12,90% ročne v mesačných splátkach
v počte 120, splatných v 15. deň v mesiaci, vo výške anuitnej splátky 29,92 eur. Prvá splátka bola

splatná dňa 17.12.2012 a splatnosť úveru bola určená na 15.11.2012 (správne malo byť 15.11.2022
- pozn. odvolacieho súdu). Poplatok za správu úverového účtu bol 1,99 eur mesačne, výška RPMN
15,79%,priemernáRPMNkudňupodpisuúverovejzmluvy19,37%acelkováčiastka,ktorúmalžalovaný
zaplatiť,predstavovalasumu3.829,20eurakosúčetvýškyúveruacelkovýchnákladovklientaspojených
s úverom. V zmysle čl. 3 bod 3.1 úverovej zmluvy bol žalovaný povinný úver splácať riadne a včas,
platiť poplatky súvisiace s úverom uvedené v úverovej zmluve, VOP a Sadzobníku poplatkov. Podľa čl.

4.1 úverovej zmluvy mal žalobca v prípade, ak by žalovaný nezaplatil anuitnú splátku včas, právo na
úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do zaplatenia, a v zmysle čl.
1.2.1, ak by žalovaný porušil akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek
počas jej trvania vrátane omeškania podľa bodu 4.1, aj právo žiadať predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a VOP. Podľa čl. 4.3 úverovej zmluvy

bol žalovaný v prípade, ak by neuhradil úver v lehote splatnosti, povinný zaplatiť z nesplatenej časti
úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne až
do jej zaplatenia. Z Prehľadu splátok a úhrad pôžičky žalovaným zistil, že žalovaný vyčerpal peňažné
prostriedky v plnej výške a z dlžnej sumy uhradil žalobcovi sumu 944,23 eur. Od 15.07.2015 úver riadne
nesplácal a z mesačnej splátky splatnej dňa 15.07.2015 uhradil iba sumu 16,71 eur, a pokiaľ ide o

následné splátky splatné dňa 17.08.2015, 16.09.2015, 15.10.2015 zistil, že tieto žalobcovi neuhradil.
Listom zo dňa 19.08.2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 58,24
eur spolu s poplatkom za upomienku vo výške 15 eur najneskôr do 24.08.2015 z dôvodu omeškania
splátok úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 19.11.2012. Výzvou zo dňa 19.10.2015
vyzval žalobca žalovaného z dôvodu neplnenia podmienok zmluvy na predčasné splatenie dlhu z úveru

v celkovej výške 1.818 eur s príslušenstvom do 29.10.2015 s tým, že predmetný dlh tvorila zostávajúca
suma úveru 1.788,958 eur a poplatok za výzvu 30 eur.

5. Vec posúdil právne podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d), § 273 ods. 1, § 365 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1,
§ 504 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 písm. f), § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm.

a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
(ďalej len „nariadenie“), a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne, nakoľko úver

poskytnutýžalovanémujepotrebnépovažovaťvzmysleust.§11ods.1písm.a)zákonač.129/2010Z.z.
pre absenciu náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. Právny
vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe úverovej zmluvy, vyhodnotil podľa ust. § 52 a násl.
Občianskehozákonníka,zákonač.129/2010Z.z.,smernicerady/ES/č.93/13/EHSzodňa05.04.1993o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko mal nepochybne

preukázané, že žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ,
keďže v zmluve bol riadne označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom preukazu totožnosti,
bydliskom; a žalobca ako právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V
záujme ochrany žalovaného ako spotrebiteľa sa preto v prvom rade zaoberal otázkou platnosti úverovej
zmluvy zo dňa 19.11.2012 v zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a po jej preskúmaní

dospel k záveru, že neobsahuje všetky náležitosti požadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.,
konkrétne náležitosti podľa písm. k) tohto ustanovenia, t.j. údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol, že aj keď zmluva obsahuje údaj o počte splátok vyjadrený
číslom 120, vôbec neobsahuje termíny splatnosti jednotlivých splátok. Tento nedostatok nie je podľa
jeho názoru možné odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy

vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej by vyplývalo členenie ním uhradenej splátky na istinu a úroky.
Uviedol, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou článku 10 ods.
2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len „smernica“), čo vyplýva aj z tabuľky zhody k smernici. Podľa článku 10ods. 2 písm. h) smernice má zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzať výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V tejto súvislosti dodal, že doterajšia

súdna prax vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. tak, že zmluva musí obsahovať
uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje
úver za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako ust. § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona v znení účinnom do
31.12.2012, podľa ktorého: „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1“., sa v súdnej praxi aplikovalo tak, že úver sa považoval
za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu
mala, ale neobsahovala náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z.. Poznamenal, že tento výklad bol následne prevzatý novelou vykonanou zák. č. 352/2012
Z.z., účinnou od 01.01.2013 aj do citovaného ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., čo podľa jeho názoru
potvrdzuje správnosť výkladu ust. § 11 v zhode s vôľou zákonodarcu aj pred 01.01.2013. Vzhľadom na

skutočnosť, že úverová zmluva neobsahovala rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky,
t.j. údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., úver poskytnutý žalovanému považoval
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z tejto
skutočnosti (t.j., že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov) a vzhľadom na zistenie, že žalovaný
čerpal úver vo výške 2.000 eur a žalobcovi zaplatil doposiaľ sumu 944,23 eur dospel k záveru, že žaloba

žalobcu je dôvodná len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a sumou,
ktorú žalovaný žalobcovi už uhradil, t.j. vo výške 1.055,77 eur. V súlade s ust. § 497, § 503 ods. 1, § 504
Obchodného zákonníka preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.055,77 eur, a to
aj spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z dlžnej
istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti

týkajúcej sa zaplatenia istiny 642,18 eur s príslušenstvom, úrokov z omeškania 0,93 eur, zmluvného
úroku vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny od 20.10.2015 do zaplatenia a zákonného úroku
z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 60,07 eur od 20.10.2015 žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že vzhľadom na
čiastočný úspech oboch strán sporu nepriznal žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania.

7. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku a časti, ktorou bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov
konania, podal žalobca riadne a včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutých častiach v zmysle ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie
a žalovaného zaviaže k úhrade dlžnej sumy v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a zároveň
mu prizná náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania. Odvolanie podal s poukazom na ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej úverovej zmluve chýba

náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. (podľa aktuálnej právnej úpravy písm.
l)), a to údaj o výške, počte a termínoch splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol, že
podľa bodu 1.1. úverovej zmluvy boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere aj všeobecné obchodné
podmienky banky (VOP), preto niektoré z náležitostí, ktoré mala zmluva o spotrebiteľskom úvere v
zmysle právnych predpisov obsahovať, boli uvedené v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie vo VOP.

V tejto súvislosti poznamenal, že v samotnom texte zmluvy bola výška, počet a termíny splátok istiny a
úrokov uvedené nasledovne: výška anuitnej splátky - 29,92 eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky
- 17.12.2012, počet anuitných splátok - 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne v
15. deň kalendárneho mesiaca. Vysvetlil, že splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity)
znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita)

je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru)
a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Zdôraznil, že výška anuitnej splátky sa nemení,
v priebehu splácania úveru sa však plynule mení výška a pomer istiny a úroku. Znamená to, že na
začiatku úverového vzťahu tvorí najväčší podiel celej splátky úrok a na konci, naopak, istina, čiže
každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Poslednou splátkou

úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky
pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci
pracovný deň. Z uvedeného tak vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú
určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. V tejto súvislostidodal, že banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny

a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie
spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok, a že rozdelenie splátok na
istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania
informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere. Ďalej uviedol, že výška, počet a termíny splátok poplatkov, u

ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v
samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je
súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné
vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude
závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo
zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný.

Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, uviedol, že
tento zmluva neobsahuje, nakoľko na základe predmetnej zmluvy nevznikajú nesplatené zostatky s
rôznymi úrokovými sadzbami. Poznamenal, že v prospech jeho argumentácie svedčí aj fakt, že návrh
novely zákona č. 129/2010 Z.z. z októbra 2015 navrhoval doplniť znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l) tak, že

v ust. § 9 ods. 2 písm. l) sa mali na konci pripojiť slová: „z prehľadu výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov musí byť zrejmý termín splatnosti jednotlivých splátok s presným rozpisom
toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov
a zároveň musí byť z tohto prehľadu zrejmý zostatok istiny po uhradení jednotlivých splátok,“, a tiež
znenie ust. § 9 o nový odsek 3 so znením: „(3) Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené

v odseku 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie v jej prílohách a ani vo
všeobecných obchodných podmienkach.“. Z tejto novely podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že
podľa právneho stavu ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy (a ani podľa súčasného právneho
stavu) zákon č. 129/2010 Z.z. od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v ust. § 9
ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k) tiež nevyplývala povinnosť uvádzať v zmluve

presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Zdôraznil, že
túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je
povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. V tomto smere upriamil pozornosť na rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti J. D., v zmysle ktorého
sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm.
m) tejto smernice má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené
písomnealebonainomtrvalomnosiči.Nazákladeuvedenéhozastávalpretonázor,ženáležitostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. preto nemusia byť nevyhnutne

uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ďalej uviedol, že článok 10
ods. 2 písm. h) (o výške, počte a frekvencii splátok a prípadnom poradí, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia) a písm. i) (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej

tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy) smernice sa má vykladať zase v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny, pričom dodal, že dané ustanovenie v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bráni tomu,

aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Týmto výrokom
Súdny dvor EÚ podľa jeho názoru jednoznačne potvrdil, že na spôsob uvádzania povinných náležitostí
úverovej zmluvy nazerá správne a rozsah, v akom jednotlivé náležitosti uvádza, je pre spotrebiteľa v
záujme posúdenie rozsahu jeho záväzku postačujúci. Na základe uvedeného bol preto presvedčený,
že povinnou náležitosťou úverovej zmluvy nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo

splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a že štát nemôže zákonom ustanoviť
veriteľom povinnosť takýto rozpis v zmluve uvádzať. Napokon dodal, že článok 10 ods. 2 písm. h) tejto
smernice je potrebné vykladať tiež v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujúspotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V nadväznosti na uvedené
poukázal na niektoré rozhodnutia odvolacích súdov podporujúce jeho právnu argumentáciu (uznesenie
Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co 149/2016-60 zo dňa 15.02.2017, uznesenia Krajského súdu v

Trenčíne č.k. 6Co 68/2017-46 zo dňa 28.02.2017 a č.k. 6Co 84/2017-57 zo dňa 28.03.2017, uznesenie
č.k. 6Co 310/2017-109 zo dňa 14.08.2017). Vychádzajúc z uvedeného považoval za nesporné, že
predmetná úverová zmluva obsahuje údaj o výške, počte a termínoch anuitnej splátky, a to konkrétne
v tabuľke v bode 1.2. zmluvy, ktorá prehľadne a zrozumiteľne poskytuje tento údaj. Žiadny spotrebiteľ
preto podľa jeho názoru nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver

splácať. K skladbe splátky ďalej uviedol, že zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že splátka bola vo výške
29,92 eur a pozostávala z poplatku za poistenie vo výške 0 eur, za správu úverového účtu vo výške 1,99
eur, z úroku vo výške 12,90% ročne (t.j. 1,075% mesačne) a z istiny tvoriacej zostávajúcu časť splátky.
Poznamenal, že tieto informácie mohol žalovanému poskytnúť na základe jeho žiadosti bezplatne aj v
inom ako percentuálnom vyjadrení v písomnej forme. Žalovaný mu však takú žiadosť neadresoval a
namiesto toho si svoj záväzok, vedomý si poskytnutia úveru vo výške 2.000 eur, nesplnil. Zdôraznil, že

žalovaný poskytnutie úveru nespochybnil, dokonca sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu s jeho
osobouapodpísalzmluvu,zktorejnepochybneazrozumiteľnevyplývalo,čomážalobcovivrátiť(celková
čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť
mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť úveru). Bol teda zrozumiteľne informovaný o
svojich povinnostiach a nebola porušená žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov. Súdu dal do

pozornosti tiež Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska zo
dňa 18.04.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s., proti J. D., ktorá je zverejnená na internetovej stránke NBS a ktorá predstavuje právny
názor odboru ochrany finančných spotrebiteľov, ktorý bude uplatňovaný NBS pri vybavovaní podaní
finančných spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní. Ďalej poznamenal, že

Slovenská republika v rámci písomného vyjadrenia v liste zo dňa 11.05.2015, zn. 00260/QS/2015/AC,
uviedla, že relevantné znenie zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Uviedol, že úverový vzťah je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je transpozíciou
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008, a dodal, že Súdny dvor

EÚ v rozsudku 14/83 Von Colson and Kamann v Land Nordhein-Westfalen vyslovil, že pri aplikácii
vnútroštátneho práva majú národné súdy povinnosť interpretovať svoje vlastné národné právo vo svetle
textu a účelu smernice tak, aby bolo dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje. Na záver poukázal na
dôvodovú správu k schválenému vládnemu návrhu zákona zo dňa 12.10.2017, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého došlo s účinnosťou od 15.12.2017 k zmene

ustanovenia týkajúceho sa podstatnej náležitosti zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
Podľa dôvodovej správy bolo vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyhnuté z dôvodu
záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., J.
D.Í., podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v
článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná

harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je uvedené,
že „členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“). Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné
iné zmluvné podmienky zakotvené v článku 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48/ES, avšak tieto
podmienkymusiabyťindividuálnedohodnutésospotrebiteľomvrámciichúverovéhozmluvnéhovzťahu,

ako to vyplýva z bodu 57 predmetného rozsudku. Ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. u) smernice
2008/48/ES by sa nemalo podľa bodu 58 rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než
sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Ak by sa predmetné ustanovenia ponechali
v zákone č. 129/2010 Z.z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených smernicou.

Súčasne zákon neobmedzuje veriteľa v tom, aby nad rámec zákona dohodol so spotrebiteľom doplnenie
ustanovení, ktoré pomáhajú spotrebiteľovi pochopiť rozsah jeho záväzku. V záujme každého veriteľa,
ktorého zámerom je zodpovedné podnikanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov je poskytnutie čo
najkomplexnejšiehorozsahuinformácií.Veriteľmôžedozmluvyuviesťajďalšiuinformáciu,napr.odplatu
pre daný spotrebiteľský úver.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380
C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v napadnutej
závislej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v týchto častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe nesprávneho právneho
posúdenia žalovanému poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov k nesprávnemu záveru
o nedôvodnosti žaloby žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú časť istiny úveru vo výške 1.055,77 eur

s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.055,77 eur od 20.10.2015 do zaplatenia (t.j.
v časti istiny 642,18 eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 642,18 eur od 20.10.2015
do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 0,93 eur, zmluvného úroku vo výške 12,90% ročne z
nezaplatenej istiny od 20.10.2015 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 8% ročne
z nezaplatených úrokov vo výške 60,07 eur od 20.10.2015 do zaplatenia), v dôsledku čoho potom
nevykonal vo vzťahu k nárokom, v ktorých bola žaloba zamietnutá, navrhnuté dôkazy v potrebnom

rozsahu a doplniť dokazovanie odvolacím súdom nie je účelné.

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Na základe žalobcom podaného odvolania bolo úlohou odvolacieho súdu v odvolacom konaní
preskúmať a ustáliť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že úverová zmluva
zo dňa 19.11.2012 neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase jej uzatvorenia (t.j. údaj o výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a prípadnom poradí, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia), a preto je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona považovať
žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobu žalobcu za
dôvodnú len v časti zaplatenia istiny vo výške 1.055,77 eur predstavujúcej rozdiel medzi žalovanému
reálne poskytnutou sumou (istinou) úveru (2.000 eur) a sumou ním už splatenou (944,23 eur) spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.055,77 eur od 20.10.2015 do zaplatenia, a za
nedôvodnú vo zvyšnej časti uplatnenej istiny, ako aj úrokov z úveru a úrokov z omeškania.

12. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa
23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (informácie,

ktoré má obsahovať zmluva o úvere), zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverunaúčelysplatenia;i)vprípadeamortizácie
istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná

tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje
rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby
úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady
podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v
nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov

v súlade so zmluvou o úvere.

Podľa článku 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (harmonizácia a záväzný
charakter tejto smernice), keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty

nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto smernice.Podľa článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (sankcie), členské štáty ustanovia
pravidláosankciáchzaporušenievnútroštátnychustanoveníprijatýchnazákladetejtosmerniceaprijmú

všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné,
primerané a odrádzajúce.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy zo dňa 19.11.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy zo dňa 19.11.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

13.Vovzťahukzákonnejnáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaust.§9ods.2písm.k)zákona
č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy odvolací súd uvádza, že dané

ustanovenie vyžadovalo, aby úverová zmluva obsahovala: „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. V prípade,
ak v úverovej zmluve táto náležitosť absentovala, úver, ktorý bol na jej základe poskytnutý žalovanému,
bolo potrebné považovať v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov.

Na to, aby bolo možné záver o bezúročnom a bezpoplatkovom úvere považovať za správny, bolo najskôr
nevyhnutné správne interpretovať dotknuté ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z..

14. V súvislosti s problematikou znenia a výkladu citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010
Z.z. účinného v čase uzatvorenia posudzovanej úverovej zmluvy odvolací súd upriamuje pozornosť

na skutočnosť, že zákon č. 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS, ktorá vyžaduje vo svojom článku 10 ods. 2 písm. h) len to, aby zmluva o úvere uvádzala
zrozumiteľne a stručne výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na

účely splatenia; a v článku 10 ods. 2 písm. i) upravuje v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy
o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a
to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Podľa záverov rozsudku Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., c/a J. D., sa majú tieto články
smernice vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok; a tiež, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v
spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo

svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 smernice sa má vykladať zase v tom zmysle, že nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere
neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať
za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

15. Rešpektujúc tento výklad následne aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 22.02.2018,
sp. zn. 3Cdo 146/2017, ako aj v ďalších rozhodnutiach vydaných v obdobných veciach, vo vzťahu k
spornému zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z.z. vyslovil, že eurokonformným výkladom
tohto ustanovenia, ktorý považoval nielen za možný, ale aj za potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách

uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu,
úrok a poplatky), pretože pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“,
alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, za použitia eurokonformnéno výkladutreba dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa. Potrebné je tiež
pripomenúť, že na vyššie uvedený výklad Súdneho dvora EÚ nadviazal aj sám zákonodarca (Národná
rada SR), keď dňa 12.10.2017 prijal zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustil

od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov s
odôvodnením, že bez takejto zmeny by bol zákon č. 129/2010 Z.z. v rozpore so smernicou, a že daným
postupom napráva pochybenie Slovenskej republiky, v dôsledku ktorého išla pri implementácii smernice,
napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených smernicou.

16. Vývoj danej problematiky napokon zavŕšil rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 05.09.2019 vo veci
C-331/18, TE c/a Pohotovosť, s.r.o., vydaný po rozhodnutí súdom prvej inštancie v predmetnej veci,
ktorým bola definitívne vyriešená otázka sporného výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., ako aj otázka týkajúca sa možnosti použitia eurokonformného výkladu tohto ustanovenia. V tomto
rozhodnutí Súdny dvor EÚ uzavrel, že článok 10 ods. 2 písm. h) až j) v spojení s článkom 22 ods. 1
smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musí zmluva

o úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej, podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov
a ostatných nákladov; a že článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice sa majú uplatniť tak, ako boli
vyložené rozsudkom zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., c/a J.Á. D., aj na
zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej
právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku. Je

tak nepochybné, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia
spornej úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou príslušnej
vnútroštátnej právnej úpravy, je potrebné na základe tohto rozsudku vykladať eurokonformne, teda tak,
že nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou

identifikovať dátumy týchto splátok; a ani to, aby zmluva obsahovala vnútornú skladbu tej ktorej splátky
na istinu, úroky a poplatky, t.j. presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).

17. Z predloženého spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že v úverovej zmluve

zo dňa 19.11.2012 si zmluvné strany dohodli poskytnutie bezúčelového úveru v prospech žalovaného
vo výške 2.000 eur s pevnou úrokovou sadzbou 12,90% ročne, poplatkom za správu úverového účtu
1,99 eur mesačne, výškou RPMN 15,79% a výškou priemernej RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy
19,37%. Podľa bodu 1.2 zmluvy bol žalovaný povinný poskytnutý úver splácať v mesačných anuitných
splátkach v počte 120 s výškou mesačnej anuitnej splátky 29,92 eur, pričom prvá anuitná splátka bola

splatná dňa 17.12.2012, zvyšné anuitné splátky v 15. deň kalendárneho mesiaca a splatnosť úveru
bola určená na 15.11.2022. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť, predstavovala sumu
3.829,20 eur ako súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom. Z bodu 1.2
zmluvy tak výslovne vyplýva počet anuitných splátok: 120, výška anuitnej splátky: 29,92 eur, termín
splatnosti prvej anuitnej splátky: 17.12.2012, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky: mesačne,

v 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť celého úveru: 15.11.2022, a tiež spôsob splácania úveru:
inkasom z osobného účtu v banke/ príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu. Keďže z týchto
údajov - podmienok zmluvy jednoznačne a zrozumiteľne vyplývala výška, počet a frekvencia splátok
spotrebiteľa; a z termínu splatnosti prvej splátky, periodicity a termínu splatnosti ostatných splátok, ako
aj dátumu konečnej splatnosti úveru bolo možné bez ťažkostí a s istotou identifikovať aj konkrétne

termíny splatnosti jednotlivých splátok úveru; pričom podľa eurokonformného výkladu ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy sa nevyžaduje,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala aj vnútornú skladbu tej ktorej splátky na istinu, úroky
a poplatky, odvolací súd dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že v úverovej zmluve zo
dňa 19.11.2012 údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia

tejto zmluvy neabsentuje, a preto ani úver poskytnutý žalovanému nemožno považovať v zmysle ust. §
11 ods. 1 písm. a) tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
je zrejmé, že súd prvej inštancie pri aplikácii a interpretácii ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z. vôbec nezohľadnil ani len v tom čase už známy rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016
vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., c/a J.Á. D., zaoberajúci sa výkladom tohto ustanovenia v

kontexte práva EÚ, konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Vychádzajúc z týchto
skutočností odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia náležitosti zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúcehov nesprávnom, neeurokonformnom, výklade tohto zákonného ustanovenia, k nesprávnemu právnemu
záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalovanému poskytnutého úveru z dôvodu absencie tejto
zákonnej náležitosti v úverovej zmluve zo dňa 19.11.2012, v dôsledku čoho je potom nesprávna aj z

tohto záveru vyplývajúca napadnutá zamietajúca časť napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd sa preto z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že úver poskytnutý žalovanému je potrebné považovať v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia spornej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov, a ani z

neho vyplývajúcou (odvolaním žalobcu) napadnutou zamietajúcou časťou rozsudku, ktorou na základe
nesprávneho právneho záveru (vyhodnotenia úveru za bezúročný a bez poplatkov) zamietol žalobu
žalobcu v časti prevyšujúcej istinu úveru vo výške 1.055,77 eur (ktorá predstavuje rozdiel medzi
žalovanému reálne poskytnutou sumou úveru 2.000 eur a sumou ním už uhradenou 944,23 eur) a úrok
z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.055,77 eur od 20.10.2015 do zaplatenia, t.j. v časti istiny
642,18 eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 642,18 eur od 20.10.2015 do zaplatenia,

úrokov z omeškania vo výške 0,93 eur, zmluvného úroku vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny od
20.10.2015 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov
vo výške 60,07 eur od 20.10.2015 do zaplatenia. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia
súd prvej inštancie prirodzene vo veci už dokazovanie z hľadiska zistenia dôvodnosti výšky týchto
nárokov (t.j. nároku na istinu 642,18 eur, na úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 642,18

eur od 20.10.2015 do zaplatenia, na úroky z omeškania vo výške 0,93 eur, na zmluvný úrok vo výške
12,90% ročne z nezaplatenej istiny od 20.10.2015 do zaplatenia a na zákonný úrok z omeškania vo
výške 8% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 60,07 eur od 20.10.2015 do zaplatenia), v ktorých
žalobu žalobcu zamietol, nevykonával. S prihliadnutím aj na skutočnosť, že doplnenie dokazovania
odvolacím súdom nie je vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti konania účelné, nakoľko súd prvej

inštancie doposiaľ relevantné dokazovanie v súvislosti s týmito nárokmi nevykonával a odvolací súd
nemôže v rámci svojej preskúmavacej právomoci úplne nahrádzať konanie pred súdom prvej inštancie a
namiestonehopoprvýkrátzisťovaťskutkovéokolnostírelevantnéprerozhodnutie(apotomrozhodnutím
vo veci samej strane sporu zároveň odnímať možnosť uplatniť riadny opravný prostriedok - odvolanie,
ktoré je prípustné iba proti prvoinštančnému rozhodnutiu), odvolací súd uzavrel, že sú splnené zákonné

podmienky pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej, a tiež závislej časti o
trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p..

19. Pokiaľ teda rozsudok súdu prvej inštancie vychádza v napadnutej zamietajúcej časti z nesprávneho
právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho nebolo vo veci vykonané dokazovanie v rozsahu potrebnom

pre rozhodnutie o nárokoch, v ktorých bola žaloba zamietnutá, a doplnenie dokazovania odvolacím
súdom nie je, ako je vyššie vysvetlené, účelné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti, a tiež v závislej časti o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
c) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie rešpektujúc podľa § 391

ods.2 C.s.p. vyššie vyslovené právne závery odvolacieho súdu prejednať dôvodnosť výšky žalobcom
uplatnených nárokov na: istinu 642,18 eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 642,18 eur
od 20.10.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 0,93 eur, zmluvný úrok vo výške 12,90%
ročne z nezaplatenej istiny od 20.10.2015 do zaplatenia a na zákonný úrok z omeškania vo výške 8%
ročne z nezaplatených úrokov vo výške 60,07 eur od 20.10.2015 do zaplatenia, a rozhodnúť o nich s

tým, že svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2, 3 C.s.p.. Na záver
dáva odvolací súd súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov
(úrokovzúveru)vovýške12,90%ročnepomimoriadnom(predčasnom)zosplatneníúverudopozornosti
aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo 42/2020, v ktorom sa
detailne zaoberal problematikou nároku na úroky z úveru po mimoriadnom zosplatnení úveru a v ktorom

potvrdil už skôr prijatý právny názor, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi
prináleží aj úrok z istiny, avšak len vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako
cenu peňazí. Predmetné rozhodnutie je publikované ako zjednocujúce stanovisko aj v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2021 pod č. R 5/2021. Vyplýva z neho, že
dlžník (ktorým je v danom prípade žalovaný) bude povinný platiť úroky z úveru ako odmenu najdlhšie

do dátumu konečnej splatnosti úveru v zmysle úverovej zmluvy, ktorá by žalobcovi ako veriteľovi patrila
ako cena peňazí v prípade riadneho plnenia povinností dlžníkom. Právnym názorom odvolacieho súdu
je súd prvej inštancie viazaný (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.).20. O nároku na náhradu trov (aj tohto odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).