Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609010337
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Paluda
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:5609010337.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov
JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom 27.
januára 2021 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. W. pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva
podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného P. W. podanom
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/55/2014, zo 16. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. W. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej aj len ,,okresný súd" alebo ,,súd prvého stupňa")
sp. zn. 1T/128/2009, z 27. februára 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej aj
len ,,krajský súd" alebo ,,odvolací súd") sp. zn. 1To/55/2014 zo 16. septembra 2014 bol (okrem iného)
obvinený P. W. (ďalej aj len ,,obvinený" alebo ,,dovolateľ") uznaný za vinného zo spáchania zločinu

lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého
sa dopustil na tom skutkovom základe, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 3. augusta 2007 v čase približne o 19.30 hod. P. W. vykonal
drobný nákup na čerpacej stanici U., nachádzajúcej sa vedľa H. družstva F. v F., okres D., za účelom
obhliadnuťsituáciunačerpadle,anáslednetohoistéhodňavčasepribližneo20.15hod.X.W.sdoposiaľ

nezistenou osobou prišiel ku dverám kiosku tejto čerpacej stanice, a keď vedúci predajne T. F., nar. X. Y.
XXXX, pootvoril dvere, tieto nasilu rukami z vonkajšej strany otvoril, na T. F. namieril predmet, ktorý mal
vzhľad ako skutočná pištoľ, a zároveň ho rukou strhol na zem, pričom mu spôsobil zranenia - podliatiny
v oblasti šije a krku vpravo a pomliaždenie trapézového svalu, ktoré ho neobmedzovali v obvyklom
spôsobe života, následne namieril predmet vzhľadu pištole na P. F., nar. XX. C. XXXX, ktorý sedel v
kreslevpredajni,atiežmuprikázal,abysiľaholtvároukzemi,naobochkričal,kdesúpeniaze,medzitým

vošiel do predajne aj druhý doposiaľ nezistený páchateľ, ktorý od pokladne zobral čiernu peňaženku v
hodnote 3,32 Euro (100,- Sk), patriacu T. F., v ktorej sa nachádzala tržba vo výške 723,63 Euro (21.800,-
Sk), a tiež jeho mobilný telefón Nokia 6100 v hodnote 39,83 Euro (1.200,- Sk), následne X. W. prikázal T.
F. a P. F., aby vošli do skladu, odkiaľ ešte zobral kartóny cigariet zn. Marlboro v hodnote 27,22 Euro (820,-
Sk), následne v sklade obom nastriekal do tváre sprayom dráždivý aerosol a s odcudzenými vecami ušli,
pričom nastúpili do osobného motorového vozidla zn. BMW, ev. č. W. XXXF. patriace X. W., v ktorom ich

čakal P. W. a s vozidlom unikli smerom na D. P., pričom svojim konaním spôsobili spoločnosti U., s.r.o., so
sídlom W., F., škodu vo výške 750,85 Euro (22.620,- Sk) a T. F. škodu vo výške 43,15 Euro (1.300,- Sk).

Za spáchanie tohto trestného činu bol menovanému podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods.
2 v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť)
rokov, na výkon ktorého súd prvého stupňa obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Rovnako tak súd prvého stupňa podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/27/2007, zo 4. septembra 2007 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/94/2007, z 25. októbra 2007, ktorým bol obvinenému uložený

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona a s použitím
§ 38 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 4 (štyri) roky; súd prvého stupňa súčasne zrušil aj
všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Proti uzneseniu krajského súdu (ktorý ako odvolací súd postupom podľa § 319 Trestného poriadku
zamietol odvolanie obvineného) podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, a to s poukazom
na údajné naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Obvinený v dovolaní argumentoval v podstate nasledovne:
,, ... z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že ma odsudzoval za trestný čin, ktorý
som spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin,
pričom mi ukladal druh trestu: len TOS. V odôvodnení na str. 8 OS LM uvádza: ,Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava 5, sp. zn. 3T/27/2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn.

2To/94/2007, bol P. W. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Uložený mu
bol trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal 23. septembra 2008. Uložený
mu bol aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na štyri roky, od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti bolo upustené dňa 14. októbra 2010 so skúšobnou dobou do 15. decembra 2012.´"

K tomu obvinený citoval ustanovenia § 42 ods. 1 až 3, resp. § 43 Trestného zákona, pričom dodal, že:
,,Napriek skutočnosti, že OS LM:
- vyhlásil odsudzujúci rozsudok dňa 27. februára 2014,
- teda 6 rokov po tom ako som TOS uložený rozsudkom OS BA V - 3T/27/2007 vykonal
- a že mi ukladal len TOS (nie trest zákazu činnosti)

zrušil výrok o treste rozsudku 3T/27/2007, za ktorý trest už vykonal.

K tomu obvinený pripojil aj grafické znázornenie postupne ukladaných trestov, t. j. v podstate časovú os
ilustrujúcu jednak okamihy spáchania jednotlivých skutkov, ako aj momentov vyhlásenia odsudzujúcich
rozsudkov za ich spáchanie, prípadne časové rozpätie vykonania uložených trestov. V nadväznosti na

uvedené dodal, že ,,z uvedeného je teda zrejmé, že skutok, za ktorý ma OS LM v spojení s KS ZA
odsudzovalsastal3.augusta2007,atedabolspáchanýskôr,nežbolsúdomprvéhostupňa(2T/76/2013
- OS BA V) vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin. Z uvedeného je taktiež nepochybné,
že rozsudok 3T/27/2007, ktorým mi bol uložený trest 10 (desať) mesiacov a ktorý výrok o treste bol
napadnutým rozsudkom OS LM zrušený, bol dávno (6 rokov) pred mojím odsúdením vykonaný!"

,,Takýmto postupom súdu, ktorým došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a
nesprávnym použitím § 42 Trestného zákona k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov
rozsudkom 2T/76/2013 z 23. novembra 2013 a ďalších 7 rokov rozsudkom 1T/129/2009 z 27. februára
2014 v spojení s 1To/55/2014 zo 16. septembra 2014, čo je nepochybne dovolací dôvod v zmysle § 371
ods. 1 písm. i) Trestného poriadku".

,,Na základe uvedeného navrhujem, aby dovolací súd po vyslovení porušenia zákona v príslušných
ustanoveniach zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 16. septembra 2014,
1To/55/2014, v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, 1T/128/2009, z 27. februára
2014 ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili svoj podklad a prikázal prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol."

K dovolaniu obvineného sa využijúc svoje právo podľa § 376 Trestného poriadku vyjadril prokurátor
Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš (ďalej len ,,prokurátor"), a síce nasledovne:
,, ... Zohľadňujúc argumentáciu obhajoby uvedenú v písomnom odôvodnení podaného dovolania

je potrebné konštatovať, že táto nie je spôsobilá zakladať dôvody na postup podľa § 386 ods. 1
Trestného poriadku. Tvrdenia obhajoby, že napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
bol ukladaný nezákonný trest (v podobe súhrnného trestu) nereflektujú na ustanovenia Trestného
zákona, ktorý upravuje podmienky ukladania tohto trestu, napriek tomu, že v dovolaní je uvedená citáciazákonných ustanovení. Podstatným faktom, ktorý ovplyvňoval správnosť úvah súdu o ukladaní tohto
druhu trestu je ten, že skoršie odsúdenie, ktoré zakladalo aplikáciu § 42 ods. 1 Trestného zákona ...
nemalo v čase rozhodovania Okresným súdom Liptovský Mikuláš povahu predpokladanú v § 42 ods. 3

Trestného zákona. Na páchateľa sa totiž nehľadelo, ako keby nebol odsúdený, o čom svedčí aj odpis
z registra trestov. Z uvedených dôvodov mám za to, že o podanom dovolaní je potrebné rozhodnúť v
zmysle § 382 písm. c) Trestného poriadku (nevylučujúc aj aplikáciu ... § 382 písm. a) Trestného poriadku,
avšak plynutie zákonných lehôt nebolo možné pre absenciu trestného spisu z mojej strany posúdiť" .

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd" alebo ,,dovolací súd") ako súd dovolací (§
377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho
podanie a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané
oprávnenou osobou prostredníctvom zvoleného obhajcu [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, §

373 ods. 1 Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na
zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku) a napokon spĺňa i obsahové náležitosti
uvedené v § 374 Trestného poriadku.

Po vykonaní vyššie uvedenej formálnej prieskumnej povinnosti tak, ako je jej podstata vymedzená

v obsahu predchádzajúceho odseku však dovolací súd zistil, že dovolanie obvineného je potrebné
odmietnuť nakoľko je zrejmé, že nie je dôvodné.

Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na
nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a

hmotnoprávnych chýb. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená,
preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability
právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú z tohto
dôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku
nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dovolací súd preto nie je povolaný na revíziu napadnutého

rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v
ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého
rozhodnutiaakonania,ktorémupredchádzalo(§374ods.1Trestnéhoporiadku)anieprávnychdôvodov

dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich
subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012).

+ + +

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy
viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom
dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného

poriadku.

Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete
výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky
skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam

súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej
inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je
oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní
sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové záverymôže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je
odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí
kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok
vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného
činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia
hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený

pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad
(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie
okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie
zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 - plnenie

úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného
stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu § 41 Trestného
zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona) a pod.

Dovolateľ vo vzťahu k vyššie citovanému dovolaciemu dôvodu argumentoval v podstate tak, že

okresný súd uložením súhrnného trestu v spojení s uznesením odvolacieho súdu nesprávne aplikoval
ustanovenia § 42 a nasl. Trestného zákona, ktoré predstavujú hmotnoprávnu úpravu ukladania
súhrnného trestu.

Najvyšší súd v prvom rade poznamenáva, že napriek konštantnému upozorňovaniu dovolacím súdom

naďalej nie je zaužívanou praxou, aby dovolatelia (ak nejde o prípad predpokladaný v § 371 ods. 3
Trestnéhoporiadku,t.j.dovolaniepodanéministromspravodlivosti),dôvodiacpráveúdajnýmnaplnením
dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku použili nielen formálne, no aj skutočne
vecne (z materiálneho hľadiska) relevantné a ,,preskúmateľné" dovolacie námietky. V prípade trestnej
veci obvineného tvoriacej predmet dovolacieho konania pred najvyšším súdom však platí presný opak.

Inak povedané, dovolanie obvineného nie je len opätovným ,,brojením" proti skutkovým zisteniam,
ktorých ustálenie je doménou konania pred súdmi nižšej inštancie, pričom zároveň nie je ani len
obsahovo ,,ďalším odvolaním". Naopak, obvinený vecným a relevantným spôsobom vysvetlil, v čom
vidí naplnenie príslušného dovolacieho dôvodu, pod ktorý následne rovnako kvalifikovane subsumoval
aj tomu zodpovedajúce dovolacie námietky tak, aby tieto bolo možné podradiť pod niektoré z vyššie

vymedzených hmotnoprávnych pochybení v skoršom konaní pred súdmi nižších inštancií.

Odhliadnuc od konštatovaní najvyššieho súdu uvedených vyššie v úvode argumentačnej časti tohto
uznesenia však najvyšší súd po oboznámení sa obsahom rozhodnutí tak súdu prvého stupňa, ako aj
krajského súdu v spojení s prezretím relevantnej časti predloženého spisu dospel k záveru, že dovolanie

obvinenéhojepotrebnéodmietnuť,nakoľkojezrejmé,ženímoznačenýdôvoddovolanianiejenaplnený.

Konkrétne, obvinený videl pochybenie v neuložení trestu zákazu činnosti okresným súdom (ktorý už
vykonal) napriek skutočnosti, že mu bol trest zákazu činnosti vo výmere 4 roky uložený skorším
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/27/2007, zo 4. septembra 2009 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/94/2007, z 25. októbra 2007. Práve výrok o treste
označeného rozhodnutia bol zrušený práve rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorým bol
ukladaný súhrnný trest.

Druhú kategóriu dovolacích námietok možno charakterizovať tak, že obvinený v rozpore so zákonom

označil postup okresného súdu, ktorý vyhlásil odsudzujúci rozsudok 27. februára 2014, t. j. 6 (šesť) rokov
po tom, ako vykonal trest odňatia uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/27/2007,
v spojení s vyššie označeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave.

Záverom obvinený (pozn.: nie celkom zreteľným spôsobom) poukázal aj na údajnú existenciu

viacčinného súbehu medzi skutkom, za ktorý bol odsúdený Okresným súdom Liptovský Mikuláš a
skutkom, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/76/2013, z 23.
novembra 2013. Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa názoru obvineného pochybil, ak pri ukladanísúhrnného trestu nevzal do úvahy aj naposledy označené odsúdenie, ktorým mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Najvyšší súd považuje za potrebné úvodom poukázať na znenie § 42 ods. 1 a 2 Trestného zákona:

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu
súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší

výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest
straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku,
peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných
podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods.

7
vzťah viacčinného súbehu medzi skutkami, ktorých sa obvinený dopustil neskôr po jeho vyhlásení.

Tento naopak existoval výlučne medzi skutkami podrobne opísanými v tomto odseku, a preto okresný
súd nijak nepochybil, keď pri ukladaní súhrnného trestu neprihliadol na odsúdenie Okresným súdom
Bratislava V v konaní pod sp. zn. 2T/76/2013. Obvinený sa totiž dopustil skutku, ktorý bol predmetom
konania pod naposledy uvedenou spisovou značkou dňa 3. decembra 2012, čiže viac než päť rokov
po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku vo veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.

3T/27/2007 (viď rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/76/2013, z 26. novembra 2013, č. l.
730 a nasl. spisu). Najvyšší súd len rekapitulujúc dodáva, že viac trestných činov je v súbehu len potiaľ,
pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci (a to aj hoci
neprávoplatný) rozsudok za nejaký trestný čin.

Existencia vzťahu viacčinného súbehu medzi označeným skutkom a skoršími dvomi skutkami, za ktoré
Okresný súd Liptovský Mikuláš správne ukladal súhrnný trest, je so zreteľom na uvedené vylúčená. V
nadväznosti na uvedené je zrejmé, že nakoľko medzi označenými skutkami neexistuje viacčinný súbeh,
nemohol byť logicky za ich spáchanie uložený ani súhrnný trest.

Preto dovolací súd vyhodnotil aj zostávajúcu dovolaciu námietku obvineného ako zjavne nedôvodnú a
nenapĺňajúcu dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

So zreteľom na uvedené neostalo dovolaciemu súdu iné len rozhodnúť podľa § 382 písm. c) Trestného
poriadku a dovolanie obvineného P. W. odmietnuť, pretože je zrejmé, že nebol splnený dôvod dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.