Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Jančíková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpoluvlastníctvo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/44/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320203213
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320203213.3

Uznesenie
Okresný súd v Humennom v spore žalobkyne F. A., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX W. XX, proti
žalovaným: 1/ H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R. 86, 2/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/
XX, XXX XX Y., 3/ J. Y. (rod. T., m. H.), 4/ T. Y., 5/ J. Y. (maloletá, dcéra S.), 6/ F. Y. (maloletá), 7/ J. Y.
(maloletá, dcéra H.), 8/ T. Y., 9/ J. Y. (vzdialená), 10/ J. F. rod. Y., 11/ R. Y., 12/ J. Y., 13/ R. Y., 14/ J. Y.
(syn R.), 15/ R. Y. (syn R.) žalovaní v 3/ až 15/ rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so
sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie vlastníckeho práva z a s t a v u j e.

II. Súd žalovaným vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bola dňa XX.X.XXXX doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
vlastníckeho práva k parcele registra P. č. XX - záhrada, ktorá je zapísaná na LV XXX v katastrálnom
území W., a to z toho dôvodu, že vydržala vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že pôvodnými vlastníkmi bola rodina Y., ktorá sa pozemnoknižným
vlastníkom stala ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov 19. storočia. V ďalších rokoch dochádzalo
v rodine k vzájomným zámenám, darom a predeďovaniu pozemkov na právnych nástupcov, pričom z
rodiny žalobkyne to bol R. Y., ktorého manželka bola G. rod. X.. V roku XXXX titulom kúpy a v roku XXXX
na základe dedenia po R. Y. sa spoluvlastníkom stála aj H. Y. - otec žalobkyne, ktorý si s manželkou
J. začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia na pozemku postavil aj rodinný dom. Nehnuteľnosti
užívali ako svoje a považovali sa za výlučných vlastníkov. V roku XXXX na základe darovacej zmluvy
spísanej a podpísanej na vtedajšom MNV W. H. Y. s manželkou darovali dom aj pozemky im žalobkyni
ako najmladšiemu právnemu nástupcovi. Zmluva však nebola daná na zápis do pozemkovej knihy v
F. a žalobkyňa sa krátko na to odsťahovala do F., a preto je pravdepodobné, že táto zmluva časom
stratila. Ďalej začiatkom deväťdesiatych rokov H. Y. nehnuteľnosti daroval vnukovi H. a ten ich v roku
XXXX darovacou zmluvou previedol na svojich rodičov. Žalobkyňa sa takmer päť desaťročí stará o
tieto nehnuteľnosti a v obci je považovaná za výlučnú vlastníčku a má zato, že jej držba je pokojná,
dobromyseľná, nepretržitá a nikým nerušená.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila listiny - výpis z listu vlastníctva číslo XXX pre
katastrálne územie W., z výpisu pozemkovoknižnej vložky číslo, rodný list, úmrtné listy, vyhlásenia
dotknutých vlastníkov, vyjadrenie obce, čestné prehlásenie svedkov.

4. Zástupca žalovaných v 3/ až v 15/ rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa
nepreukázala nijakým spôsobom objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby a samotné dlhodobé
užívanie nehnuteľností automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva.

5. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s touto žalobou nesúhlasí, nie je pravdou, že
by sa žalobkyňa o nehnuteľnosť starala 50 rokov a na obrábanie pozemku nemá žiaden súhlas. Tiež
uviedol, že zo zákona riadne podiel po svojom otcovi podedil a tiež svoj podiel pod dedila žalobkyňa.
Žalovaný v 2/ rade tiež navrhol žalobu zamietnuť.

6. Súd nariadil na prejednanie veci predbežné prejednanie sporu, na ktorom uviedol svoje predbežné
právne posúdenie v tom zmysle, že žalobu súd považoval na nedôvodnú, keďže ani súd nemal za
preukázaný oprávnený vstup do držby zo strany žalobkyne k predmetu sporu a preto dal žalobkyni na
zváženie, či bude trvať na podanej žalobe.

7. Dňa XX.X.XXXX žalobkyňa doručila súdu späťvzatie žaloby a žiadala konanie zastaviť. Zároveň
navrhla súdu náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán sporu.

8. Súd vyzval žalovaných, aby sa v lehote desiatich dní od doručenia výzvy písomne vyjadrili, či súhlasia
alebo nesúhlasia so späťvzatím žaloby s tým, že ak žalovaní v stanovenej lehote svoj súhlas alebo
nesúhlas písomne nevyjadria, súd bude predpokladať, že námietky voči späťvzatiu nemajú ( ust. § 157
ods. 2 CSP). Zástupca žalovaných v 3/ až v 15/ rade, a ani žalovaný v 1/ a 2/ rade na výzvu súdu
nereagovali.

9. Podľa ust. § 144 zákona č. 160 /2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP žalobca
môže vziať žalobu späť.

Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

10. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým
prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Žalobca týmto svojim
úkonom prejavuje svoju vôľu nepokračovať v ďalej konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez
meritórneho rozhodnutia.

11. Na základe zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobkyne súd nemal dôvod nevyhovieť
návrhu na späťvzatie žaloby a preto konanie o určenie vlastníckeho práva zastavil. Keďže žalovaní v
1/ a 2/ rade a zástupca žalovaných v 3/ až v 15/ rade na výzvu súdu svoje vyjadrenie nepodali, hoci si
výzvu riadne prevzali, súd vychádzal z predpokladu, že nemajú námietky voči zastaveniu konania.

12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách. Žalobkyňa zobrala žalobu späť v dôsledku výsledku predbežného prejednania sporu, na
ktorom súd žalobkyni dal na zváženie, či na žalobe zotrvá pre nepreukázanie podmienok pre vydržanie
vlastníckeho práva. Súd je preto toho názoru, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania a v danom

prípade je o trovách konania potrebné rozhodnúť podľa princípu zodpovednosti za výsledok sporového
konania. Žalobkyňa ako pán sporu musí tiež niesť zodpovednosť za podanie nedôvodnej žaloby.

14. Keďže súd konanie zastavil, pričom podľa názoru súdu za zavinenie za zastavenie konania
zodpovedá žalobkyňa, úspech žalovaných v konaní tak predstavuje 100% a úspech žalobkyne
predstavuje 0%. Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku a nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným vo vzťahu k žalobkyni
plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade, ak nedôjde k vyčísleniu trov konania zo strany žalovaných,
vyšší súdny úradník bude vychádzať zo súdneho spisu. Podľa ust. § 251 CSP trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je v zmysle ustanovenia § 357 písm. a/, a m/ Civilného sporového poriadku
prípustné odvolanie, ktoré strana sporu, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané, môže podať v
lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Humenné. O odvolaní rozhodne Krajský súd v
Prešove.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.