Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413210779
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8413210779.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcov: 1. N. D., Q.. O.,

H.. X.X.XXXX, S. XXX/X, F., 2. R. D., H.. X.X.XXXX, R. C. S. XXX/X, F., obaja zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, Južná trieda 28, Košice, proti žalovanému: Z.
O., H.. XX.X.XXXX, C. S. XXX/X, F., zastúpený: Mgr. Maroš Ježík advokát, Murgašova 86/1, 058 01
Poprad, o zaplatenie 25.658 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 25 658 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, do

3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi Ing. Jánovi Trebuňovi, Spišské Hanušovce 1 znalečné v
plnom rozsahu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jeho výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 24.10.2013 v jej úprave písomným podaním zo dňa 19.6.2014
doručeným súdu dňa 20.6.2014 sa žalobcovia domáhali na žalovanom zaplatenia im spoločne a
nerozdielne náhrady škody, ktorá im vznikla pri požiari na ich hospodárstve, pri ktorom uhynuli
hospodárske zvieratá a zhoreli alebo sa znehodnotili hospodárske stavby a ďalšie veci, a to v sume

25.658 eur.

2. Zástupca žalobcov žalobu dôvodil tvrdeniami, že dňa 18.8.2009 v čase medzi 00.05 hod a 01.00
hod žalovaný pod vplyvom alkoholu hodil nedofajčenú cigaretu cez škáru do stodoly žalobcov, kde
vznikol požiar. V súvislosti s týmto skutkom žalovaný bol trestným rozkazom vydaným Okresným súdom
Kežmarok dňa 21.8.2013 sp.zn. 7T 150/2013 uznaný vinným a odsúdený za prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1. ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobcovia si nárok na náhradu škody v súvislosti s týmto skutkom
uplatnili v trestnom konaní. S nárokom na náhradu škody boli trestným rozkazom odkázaní na
občianskoprávne konanie.

3. Pri požiari v ohni zhoreli hospodárske zvieratá žalobcov, a to jedna 5 - ročná krava, jedna 1 a pol ročná
jalovica, dva 4- týždňové býčky, šesť prasiat a štyri kone. V ohni zhorelo tiež krmivo, a to 27 ton sena, 0,9
ton ovsa a 2 tony jačmeňa. Podľa odborných vyjadrení nachádzajúcich sa v trestnom spise zhorením

hospodárskych zvierat a krmiva žalobcom vznikla škoda vo výške 11.323 eur. Škoda v skutočnosti je
podľa žalobcov však oveľa vyššia, nakoľko len kone kupovali za omnoho vyššiu cenu, než je stanovená v
týchto odborných vyjadreniach. Pri požiari boli zničené hospodárske stavby žalobcov a poškodené okná
na ich rodinnom dome. Zhorelo alebo sa znehodnotilo päť plastových okien, 126 m2 drevených dosiek,45 m2 kvádrov, 140 m2 vlnitého eternitu, a 115 m2 plechu. Podľa odborných vyjadrení nachádzajúcich
sa v trestnom spise škoda spôsobená na stavbách žalobcov predstavuje 13.935 eur. Zhoreli tiež 2
sečkárne v hodnote 400 eur, drevené korytá, prevracačka na seno, rôzne hospodárske stroje a náradie,

elektroinštalácia, osvetlenie maštale, omietka a iné. Škodou je aj práca, ktorá musela byť vynaložená
na výstavbu zhorených hospodárskych stavieb, a to stodoly, drevárne a maštale. Celková škoda podľa
odhadu žalobcov tak predstavuje 33.194 eur. Pri podávaní žaloby žalobcovia vychádzali z minimálnej
výšky škody 25.658 eur tak, ako bola kvalifikovaná v trestnom rozhodnutí.

4. Zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Nenamietal zodpovednosť žalovaného za škodu,
ktorá vznikla žalobcom v dôsledku žalovaným zavineného požiaru, a ktorá bola právoplatne vyriešená
v trestnom konaní. Namietal, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať výšku uplatnenej škody. Poukazoval na rozpor v odborných vyjadreniach, o ktoré žalobcovia
opierali výšku uplatnenej náhrady škody, týkajúcich sa ceny uhynutých hospodárskych zvierat s tým,
že u kravy rozdiel v cene predstavuje až 50 %, a cena koní môže byť tiež odlišná. Spochybnil

písomný znalecký posudok vypracovaný na návrh žalobcov v konaní za účelom zistenia výšky škody,
ktorá vznikla zhorením hospodárskych stavieb žalobcov, a to maštale, stodoly a drevárne, súdom
ustanoveným znalcom Ing. Jánom Trebuňom pod č. 53/2017 dňa 8.4.2017. Podľa záverov znalca
žiadne konštrukčné prvky zhorených hospodárskych stavieb sa nezachovali a preto stavby museli
byť postavené úplne nanovo. Tvrdil, že tento stav, z ktorého znalec v znaleckom posudku vychádzal,

je v rozpore so stavom zachyteným v odbornom posudku vypracovanom Okresným riaditeľstvom
Hasičského a záchranného zboru v Kežmarku dňa 17.9.2009, predloženom žalobcami v spore. Podľa
tohto odborného posudku došlo k obhoreniu a zhoreniu len drevených konštrukcii stavieb, a nejaké
konštrukčné prvky sa zachovali. Žalobcovia nepreukázali žiadne náklady na likvidáciu murovaného
odpadu zo stavieb. Žalobcovia tiež nepreukázali, že by hospodárske stavby boli nanovo postavené v

takom rozsahu, ako boli pôvodné stavby. Poukazoval tu na skutočnosť, že znalec nemal k dispozícii
žiadnu projektovú dokumentáciu hospodárskych stavieb a vychádzal iba z čestného prehlásenia
žalobcov učineného pri obhliadke stavieb. Namietal, že znalec v znaleckom posudku neurčil všeobecnú
hodnotu stavieb ako súčin technickej hodnoty stavieb a koeficientu polohovej diferenciácie, ale bez
bližšieho zdôvodnenia vychádzal iba z technickej hodnoty stavieb. Navyše, podľa informácií príbuzných

žalovaného obyvatelia obce a urbár poskytli žalobcom po požiari materiálnu a finančnú výpomoc, za
ktorú hospodárske stavby nanovo postavili. Za tohto stavu nemožno hovoriť o škode, pretože škoda,
ktorá žalobcom vznikla, bola sanovaná uvedením do pôvodného stavu, a žalobcovia na uvedenie do
pôvodného stavu nevynaložili žiadne finančné prostriedky.

5. Strany sa v priebehu konania opakovane pokúšali uzavrieť v otázke výšky náhrady škody dohodu. Za
týmúčelomzhodnepožiadaliajoprerušeniekonania.Uznesenímzodňa24.7.2018č.k.4C26/2014-172
súd konanie prerušil počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia, tzn. 30.7.2018. Uznesením zo dňa
17.10.2018 č.k. 4C 26/2014-186 súd na návrh žalobcov rozhodol o pokračovaní v konaní. Aj následne
sa strany ešte pokúsili vyriešiť spor v otázke výšky náhrady škody dohodou, avšak v konečnom dôsledku

bezvýsledne. Súd spor nakoniec rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10.12.2019 za prítomnosti
oboch sporových strán, na ktorom vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel.
K výsledkom vykonaného dokazovania a k právnym dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:

6. Žalobcovia sa žalobou domáhali na žalovanom náhrady škody výške 25.658 eur na základe tvrdení,

že táto škoda im vznikla pri požiari ich stodoly, ktorá sa nachádzala za ich domovými nehnuteľnosťami
v F., ktorý spôsobil svojim konaním žalovaný, a v dôsledku ktorého došlo k úhynu ich hospodárskych
zvierat a zhoreniu alebo znehodnoteniu ich hospodárskych stavieb a mnohých ďalších ich vecí.

7. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7T 150/2013 vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 21.8.2013

č.k. 7T 150/ 2013 - 244 žalovaný bol uznaný vinným za to, že “dňa 18.8.2009 v čase medzi 00.05 hod.
a 01.00 hod. v F., X. E., pod vplyvom požitého alkoholu potom, ako si na križovatke ulíc K. B. S. zapálil
cigaretu, pred dofajčením z cigarety trikrát silno potiahol a vhodil cigaretu cez škáru stodoly na ulici S. Č..
XXX/X a keď spozoroval, že sa v stodole zapálilo uskladnené seno, odišiel domov, načo došlo k zhoreniu
stodoly majiteľov R. D. a N. D., v ktorej mali uskladnené seno, zhoreli 2 sečkárne, uhynuli 4 kone, 1

krava, 1 jalovica, 2 býčky a 6 prasiat, čím takto spôsobil pre R. D. a N. D. škodu v sume najmenej 25.658
eur“, teda pokračujúcim konaním poškodil a zničil cudziu vec a spôsobil tak škodu väčšiu, čím spáchal
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Trestný rozkaznadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2013. S poukazom na ust.§ 288 ods. 1 Trestného poriadku súd
týmto trestným rozkazom žalobcov odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

10. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

11. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

12. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv

a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

13. Cit. ust. § 420 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú zodpovednosť škodcu za škodu,

ktorú je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu.
To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca
(žalovaný), existencia škody a jej výška zaťažuje poškodeného (žalobcov). O všeobecnú zodpovednosť
za škodu podľa Občianskeho zákonníka pritom ide len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené
štyri predpoklady: vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona

predpokladané) a príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním škodcu.

14. Podľa cit. ust. § 193 Civilného sporového poriadku právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je
pre následné civilné konanie o náhradu škody vždy záväzne rozhodnuté, aký skutok sa stal a kto ho
spáchal. Skutková a právna časť výroku trestného rozhodnutia rieši predovšetkým naplnenie skutkovej

podstaty trestného činu alebo prečinu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti tejto skutkovej
a právnej časti výroku trestného rozhodnutia pre civilné súdne konanie je daný potom tým, do akej miery
sú znaky skutkovej a právnej podstaty trestného činu alebo prečinu súčasne aj okolnosťami významnými
pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody. Skutková a právna podstata výroku trestného
rozhodnutia môže riešiť aj to, či skutkom bola spôsobená škoda a príčinnú súvislosť medzi skutkom

páchateľa a škodou. Nerieši však spravidla konkrétny rozsah a výšku spôsobenej škody, a to ani vtedy,
ak výška škody je v právoplatnom odsudzujúcom trestnom rozhodnutí presne vyčíslená ako kvalifikačný
moment trestného činu (malá škoda, väčšia škoda, značná škoda a pod). Súdy v civilnom konaní touto
časťou výroku trestného rozhodnutia spravidla nie sú viazané.

15. V prejednávanej veci skutkovou a právnou časťou výroku trestného rozkazu bolo právoplatne
rozhodnuté, že žalovaný dňa 18.8.2009 vhodil nedofajčenú cigaretu cez škáru stodoly na ulici S. Č..
XXX/X, F., ktorá je adresou bydliska žalobcov, načo došlo k zhoreniu stodoly žalobcov ako jej majiteľov,
v ktorej mali uskladnené seno, pričom zhoreli 2 sečkárne, uhynuli 4 kone, 1 krava, 1 jalovica, 2 býčky
a 6 prasiat, čím žalovaný žalobcom takto spôsobil škodu v sume najmenej 25.658 eur. Žalovaný teda

pokračujúcim konaním poškodil a zničil cudziu vec a spôsobil tak škodu väčšiu, čím spáchal prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1. ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

16. Súd preto vychádzal zo záveru, že trestným rozhodnutím v danom prípade bolo záväzne rozhodnuté,
že žalovaný spôsobil požiar stodoly patriacej žalobcom, a že pri tomto požiari došlo k škode na majetku

žalobcov, a to predovšetkým k zhoreniu stodoly žalobcov a krmiva v nej a k úhynu ich hospodárskych
zvierat. Vychádzajúc z právnej časti výroku právoplatného trestného rozhodnutia, podľa ktorého konanie
žalovaného napĺňa znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, súd z pohľadu splnenia zákonných podmienok vzniku subjektívnej zodpovednostižalovaného za škodu považoval za záväzne rozhodnuté, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania
tak, ako je to popísané v skutkovej vete trestného rozkazu (prečinu), že došlo k poškodeniu a zničeniu
veci žalobcov (stodoly, hospodárskych zvierat a krmiva ), tzn. k vzniku škody na veciach žalobcov, a

že toto protiprávne konanie žalovaného je v príčinnej súvislosti so vznikom tejto škody. Pokiaľ však ide
o rozsah a výšku poškodenia a zničenia vecí (vrátane úhynu zvierat) žalobcov pri požiari, súd výšku
škody uvedenú v skutkovej časti trestného rozkazu „najmenej 25.658 eur“ považoval predovšetkým za
moment rozhodný pre trestnoprávnu kvalifikáciu skutku a následnú aplikáciu jednotlivých odsekov ust.
§ 245 Trestného zákona. Bolo preto na žalobcoch, pokiaľ sa žalobou domáhali na žalovanom náhrady

škody vo výške 25.658 eur, aby rozsah poškodenia a zničenia vecí a výšku požadovanej náhrady škody
preukázali.

17. Súd tu len dodáva, že skutočnosť, že v obci F. bol na majetku žalobcov dňa 18.8.2009 požiar,
bola všeobecne známa, a to nielen v obci F.. Podľa ústrižkov novín predložených svedkom A. Z. na
pojednávaní dňa 10.12.2019 nachádzajúcich sa v spise o požiari v tom čase písali viaceré denníky

(Korzár, Plus jeden deň, a ďalšie), ktoré zverejnili aj fotografické zábery z miesta požiaru zachycujúce
situáciu v čase samotného požiaru, ako aj po ňom.

18. Žalobcom teda nesporne v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ktorý založil požiar v ich
stodole, vznikla škoda na veciach, tzn. skutočná škoda. Pod pojmom skutočná škoda podľa cit. § 442

ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a
ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodu na veciach treba rozumieť takú ujmu, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou. Ak sa teda skutočná
škodanavecivyjadrujeporovnanímmajetkovéhostavupoškodenéhopredapopoškodenímveci,potom
aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov potrebnú na obnovenie pôvodného

majetkového stavu. Preto pri skutočnej škode na veciach je podľa citovaného ust. § 443 Občianskeho
zákonníka potrebné vychádzať z ceny vecí v čase ich poškodenia, tzn. tzv. obvyklej ceny veci (či už
hnuteľnej alebo nehnuteľnej) v čase jej poškodenia. Nie z ceny veci ako takej alebo ceny, za ktorú
poškodený vec nadobudol. Ak dôjde k zničeniu veci, pod cenou veci pre účely odškodnenia je treba
rozumieť peňažný ekvivalent, za ktorý je možné v čase poškodenia obstarať v danom mieste obdobnú

vec, teda vec rovnakého druhu a kvality, s prihliadnutím na prípadné opotrebenie zničenej veci.

19. Žalobcovia tvrdili, že pri požiari založenom v ich v stodole došlo následkom požiaru a jeho hasenia
k zničeniu nie len ich stodoly, krmiva a úhynu hospodárskych zvierat tak, ako je to uvedené v skutkovej
časti trestného rozhodnutia, ale tiež k zničeniu ďalších hospodárskych stavieb prepojených so stodolou,

a to maštale a drevárskej dielne. Tvrdili, že hospodárske stavby postavili v rokoch 1978 a 1982 s tým,
že žiadnu projektovú dokumentáciu a ani iné doklady k týmto hospodárskym stavbám nemajú. Uviedli,
že na mieste týchto pôvodných hospodárskych stavieb, ktoré boli požiarom zničené, postavili nové
stavby tak, ako dnes stoja. V písomnom čestnom prehlásení, ktoré je prílohou písomného znaleckého
posudku vypracovaného súdom na návrh žalobcov ustanoveným znalcom Ing. Jánom Trebuňom,

Spišské Hanušovce 1, pod č. 53/2017 dňa 8.4.2017, podrobne opísali stavebnotechnický stav a vek
všetkých týchto troch pôvodných hospodárskych stavieb (stodoly, maštale a drevárskej dielne) a na
tomto popise v priebehu sporu na pojednávaní trvali.

20. Súd na návrh žalobcov nariadil vo veci znalecké dokazovanie a jeho výkonom poveril znalca z

odboru Stavebníctvo, odvetvia Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľnosti, Ing. Jána Trebuňu,
Spišské Hanušovce č.1. Znalec v svojom písomnom znaleckom posudku vypracovanom pod č. 53/2017
dňa 8.4.2017, a následne v písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2017 a ústnom vysvetlení podanom na
pojednávaní dňa 19.11.2019 skonštatoval, že považuje za nespochybniteľné, že hospodárske stavby
(maštaľ, stodola a dreváreň) tak, ako ich popisuje v svojom znaleckom posudku, stáli v čase požiaru

za rodinným domom žalobcov, že tieto stavby boli požiarom zničené, a že na mieste týchto pôvodných
stavieb dnes stoja úplne nové stavby s novovybudovanými stavebnými konštrukciami.

21. Znalec v písomnom znaleckom posudku uvádza, že pôvodné hospodárske stavby žalobcov (maštaľ,
stodolaadreváreň)sícenebolizapísanénaLVč.XXXk.úF.,naktoromsúvedenédomovénehnuteľnosti

žalobcov, a to rodinný dom stojaci na parcele registra „L.“ č. XXX. Stavby však boli zakreslené do
pozemkovej mapy (v neúplnom profile), kópia ktorej tvorí prílohu písomného znaleckého posudku,
pričom stáli na parcele č. XXX za rodinným domom žalobcov z pohľadu miestnej komunikácie v obci.
Udáva, že pre účely vypracovania písomného znaleckého posudku nemal k dispozícii žiadnu projektovúdokumentáciu k pôvodným stavbám, aj to aj napriek snahe zadovážiť ju z Obecného úradu F.. Stavby
boli zrejme postavené bez príslušných stavebných povolení. Považuje za bežné, že na dedinách sa
takéto hospodárske stavby stavali bez stavebných povolení. Udáva, že z tohto dôvodu pri vypracovávaní

písomného znaleckého posudku vychádzal predovšetkým zo stavebnotechnického popisu pôvodných
stavieb žalobcami uvedeného v čestnom prehlásení a žalobcami udávaného veku stavieb, a pri
zastavaných a obostavaných plochách stavieb zo zamerania súčasných novovybudovaných stavieb tak,
ako stoja na mieste pôvodných stavieb. Udáva, že vykonal obhliadku miesta, kde dnes stoja stavby
nové, a mal k dispozícii fotografie urobené požiarnym zborom tesne po požiari. Na tomto základe

pôvodné hospodárske stavby zakreslil schematicky v prílohe písomného znaleckého posudku. Prílohou
písomného znaleckého posudku je aj fotodokumentácia súčasných novopostavených stavieb.

22. Existenciu a stavebnotechnický popis jednotlivých pôvodných hospodárskych stavieb žalobcami, z
ktorého znalec vychádzal, žalovaný v konaní nijako nespochybnil (spochybňoval len rozsah poškodenia
týchto pôvodných hospodárskych stavieb pri požiari z pohľadu zachovania ich konštrukčných prvkov).

Súd zastáva názor, že tento stavebnotechnický popis stavieb a tiež údaje o ich veku tvrdené žalobcami,
neboli vážnejšie spochybnené žiadnym z dôkazov vykonaným v spore, a to ako odborným posudkom
vypravovaným dňa 17.9.2009 Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru E. pre účely
trestného konania, ktorý ako dôkaz žalobcovia označili v tomto konaní (ďalej len „odborný posudok
hasičského zboru“), tak aj fotografiami zverejnenými v denníkoch predloženými svedkom A. Z., a tiež

svedeckými výpoveďami svedkov Q. C., sestry žalobcu v 2. rade, ktorá býva cca 100 m od bydliska
žalobcov, a A. Z., ktorého nebohá svokra bola sestrou žalobkyne v 1. rade, a ktorý býva cca 150 od
domu žalobcov, ktorých výsluch súd vykonal na pojednávaní konanom dňa 10.12.2019.

23. Znalec v písomnom znaleckom posudku pôvodné hospodárske stavby žalobcov popísal ako

hospodársku budovu - maštaľ slúžiacu na chov hospodárskych zvierat postavenú v roku 1978 s tým,
že išlo o jednopodlažnú stavbu s jedným nadzemným podlažím s vytvoreným skladovacím priestorom
v podkroví, pultovou strechou a s azbestovocementovou vlnitou krytinou. Obvodové murivo bolo
murované z pôrobetónových tvárnic hrúbky 30 cm s hrubými vápennocementovými omietkami, stropná
konštrukcia železobetónová, podlaha bola betónová. Celkovú zastavanú plochu stavby znalec určil na

6,1m x 8,15 m, t.j. 49,72 m2. Priemerná výška podlažia 2,5 m. Na túto murovanú maštaľ bola napojená
stodola a smerom k rodinnému domu žalobcov - drevárska dielňa slúžiaca na skladovanie dreva a
výrobkov z dreva. Stavby boli situované do tvaru písmena „L“. Stodola bola postavená v roku 1982 a
slúžila na skladovanie objemových krmovín. Bola taktiež jednopodlažnou stavbou s jedným nadzemným
podlažím s vytvoreným skladovacím priestorom v podkroví, avšak so sedlovou, nie pultovou, strechou

s azbestovocementovou vlnitou krytinou. Obvodové steny stodoly boli tvorené drevenou konštrukciou
jednostranne obitou doskami. Základy boli pod stĺpami. Podlaha hlinená. Celkovú zastavanú plochu
stodoly znalec určil na 8,27 m x 8,15 m, t.j. 67,4 m2. Priemernú výšku podlažia 3,48 m. Drevárenská
dielňa postavená tiež v roku 1982 predstavovala tiež jednopodlažnú stavbu s jedným nadzemným
podlažímsvytvorenýmskladovacímpriestoromvpodkroví,pultovoustrechouasazbestovocementovou

vlnitou krytinou. Obvodové steny tejto stavby boli tvorené drevenou konštrukciou jednostranne obitou
doskami. Základy pod stĺpami. Podlahy betónové. Celkovú zastavanú plochu tejto drevárskej dielne
znalec určil na 7,66 m x 6,1 m, t.j. 46,73 m2. Priemerná výšku podlažia na 2,5 m.

24. Tento popis vážnejšie nespochybňuje obsah posudku hasičského zboru, podľa ktorého sa jednalo

o požiar drevenej stodoly s rozšírením na drevenú konštrukciu strechy nad murovanou obojstranne
omietnutou maštaľou, na ktorú stodola nadväzovala. Požiarom poškodené stavby boli situované za
rodinným domom žalobcov. Vo vzdialenosti cca 2,5 m za rodinným domom sa nachádzal jednopodlažný
hospodársky objekt o rozmeroch 6 x 18 m s murovanou maštaľou a úložným priestorom pod pultovou
strechouobjektu,vktoromsanachádzalomenšiemnožstvosena.Vmaštalisavčasepožiarunachádzali

hospodárske zvieratá, ktoré pri požiari uhynuli. V zadnej časti na maštaľ nadväzovala drevená stavba
stodoly o rozmeroch 6 x 6 m a výškou do 7 m. V uvedenej stodole sa nachádzalo prevažne iba seno
uskladnené z tohto roku o množstve cca 300 q. Sedlová strecha stodoly a pultová strecha maštale boli
pokryte vlnitým eternitom. Tento popis nie je v rozpore ani s výpoveďami svedkov Q.F. C. a A. Z. na
pojednávaní dňa 10.12.2019

25. Preto súd vychádzajúc z obsahu procesnej obrany žalovaného, prihliadajúc na všetky dôkazy
vykonané v konaní, nepovažoval za vážnejšie spochybnené, že za rodinným domom žalobcov v
čase požiaru stáli hospodárske stavby, a to maštaľ, stodola a drevárenská dielňa tak, ako ichstavebnotechnicky popísal znalec Ing. Ján Trebuňa v svojom písomnom znaleckom posudku. Znalec
v znaleckom posudku súčasne konštatuje, že z týchto troch pôvodných hospodárskych stavieb sa
nezachovali žiadne konštrukčné prvky, ktoré by mohli byť použité na stavbu nových stavieb. Preto

výšku škody, ktorá vznikla v dôsledku požiaru na týchto stavbách, stanovil vo výške technickej hodnoty
pôvodných stavieb, tzn. východiskovej hodnoty stavieb zníženej o opotrebenie stavieb k dátumu požiaru.
Východisková hodnota stavieb pritom podľa znalca predstavuje odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné
nadobudnúťpôvodnéstavbyvčasepožiaruvýstavbou.Technickáhodnotastaviebjepotomjehodnotou,
za ktorú by bolo možné nadobudnúť stavby výstavbou v čase požiaru, znížená o opotrebovanie stavieb

ku dňu požiaru. Opotrebenie stavieb znalec pritom určil odborným odhadom vzhľadom k veku stavieb,
u maštali 31 rokov pri celkovej životnosti stavby 70 rokov, a u stodoly a drevárskej dielne 27 rokov
pri celkovej životnosti stavieb 50 rokov. Znalec tak technickú hodnotu stavieb u maštale určil na
8.177,82 eur, stodoly na 4.545,41 eur a drevárskej dielne 6.142,52 eur, spolu na celkom 18.865,75 eur,
zaokrúhlene 18.900 eur.

26. Podľa znalca, ak by sa zachovali nejaké konštrukčné prvky stavieb, čo namietala žalovaná strana,
výšku škody by bolo dôvodné stanoviť ako rozdiel uvedenej technickej hodnoty nepoškodených stavieb
v čase požiaru, teda hodnoty, za ktorú by bolo možné nadobudnúť stavby v čase požiaru výstavbou,
a technickej hodnoty poškodených konštrukcií a vybavení. Podľa znalca sa však žiadne použiteľné
konštrukčné prvky pôvodných hospodárskych stavieb žalobcov po požiari nezachovali. Znalec uviedol,

že pri tomto závere vychádzal z fotografii tesne po požiari, ktoré mal možnosť vidieť u požiarnikov, a
podľa ktorých deformácia spadnutých krovov a spadnutého muriva jednoznačne určovala, že muselo
dôjsť ku kompletnému odstráneniu všetkého z pôvodných stavieb a postaveniu nových stavieb. Z
pôvodných stavieb sa podľa znalca nedalo už nič použiť.

27. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zachovanie konštrukčných prvkov stavieb, predovšetkým murovanej časti
maštale, vyplýva z odborného posudku hasičského zboru, súd sa s týmto názorom nestotožnil. Len
na základe konštatovania hasičského zboru v tomto listinnom dôkaze, že „...Hasebným zásahom bola
uchránená časť samotnej maštale a drevárne pri rodinnom dome...“ , ako aj že „...V dôsledku požiaru
došlo najmä ... k obhoreniu až zhoreniu drevenej stodoly s uskladneným senom, obhoreniu až zhoreniu

drevených stavebných konštrukcií nad murovanou maštaľou, k poškodeniu strešnej krytiny objektov -
vlnitý eternit... a k začierneniu časti omietky obvodovej steny susednej hospodárskej budovy...“, bez
ďalšieho, nemožno takýto záver vyvodiť. Súd tu poukazuje na písomné vyjadrenie znalca zo dňa
15.12.2017,podľaktoréhoposudkyvyhotovovanéhasičskýmapožiarnymzboromvsúvislostispožiarmi
sa nezaoberajú sekundárnymi následkami požiarov, ktoré majú zvyčajne za následok väčší rozsah škôd.

Tieto posudky sa nezoberajú stratou nosnosti materiálov, ich deštrukciou a využiteľnosťou po požiari.

28. Podľa obsahu posudku hasičského zboru k požiaru stodoly došlo dňa 18.8.2009 v čase okolo 01.10
hod. Jednotky hasičského zboru sa na miesto požiaru dostavili 01.52 hod. Požiar bol lokalizovaný o
02:42 hod. a zlikvidovaný o 05.50 hod. Po lokalizácií požiaru bolo vykonané postupné rozoberanie

a zalievanie poškodených konštrukcií, pričom majiteľ domu zabezpečil mechanizmy na odvoz sutiny
a sena. Spotrebovaných bolo 54 000 litrov vody. Z konštrukčného hľadiska požiarom poškodených
stavieb sa jednalo najmä o drevené konštrukcie obvodových stien a strechy jednopodlažnej stodoly
s uskladneným senom. Z hľadiska požiarnobezpečnostnej charakteristiky stavieb sa jednalo najmä o
horľavé konštrukcie obvodových stien stodoly, drevených konštrukcií striech objektov stupňa horľavosti

C2 - stredne horľavé s odolnosťou do 15 min. Obojstranne omietnuté steny murovanej časti maštale
boli stupňa horlivosti A - nehorľavé s požiarnou odolnosťou asi 90 minút. Strešná krytina požiarom
poškodených objektov (vlnitý eternit) bola stupňa horľavosti A - nehorľavá.

29. Podľa posudku hasičského zboru došlo teda k úplnému zhoreniu drevených časti stavieb, čo

korešponduje s fotografiami v denníkoch, a podľa znalca aj s fotografiami hasičského zboru z požiaru,
ktoré mal k dispozícii. Pokiaľ ide o murovanú časť maštale, obojstranne omietnuté steny murovanej
časti maštale boli stupňa horlivosti A - nehorľavé s požiarnou odolnosťou asi 90 minút. Požiarna
odolnosť stavebnej konštrukcie pritom všeobecne znamená jej schopnosť odolávať účinkom požiaru
bez porušenia funkcie a vyjadruje časový interval od začiatku požiaru až po dosiahnutie niektorého z

medzných stavov. Medzným stavom vo všeobecnosti je prekročenie medznej teploty na neohrievanom
povrchu, strata nosnosti, stability a strata celistvosti prejavujúca sa trhlinami a otvormi. Požiar podľa
posudku hasičského zboru vznikol okolo 01.10 hod, pričom lokalizovaný bol o 02.42 hod. Išlo teda o
požiar trvajúcu minimálne 90 minút, čo je na hranici požiarnej odolnosti stien murovanej maštale. Objektyvšetkých hospodárskych stavieb boli stavebne spojené, pričom murovaná časť maštale sa nachádzala
obklopená horiacimi drevenými časťami ostatných dvoch stavieb (stodoly a drevárne), ktoré sa zrútili
a úplne zhoreli. V dôsledku sálavého tepla došlo k poškodeniu aj plastových okien na rodinnom dome

žalobcov vzdialenom od horiacich spojených hospodárskych budov cca 2,5 m.

30. Podľa výpovede svedkyne Q. C. obvodové múry maštale sa rozsypali. Dalo sa to len všetko zvaliť
a postaviť nové. Aj podľa výpovede svedka A. Z. murovaná maštaľ bola zničená načisto. Pre horúčavu
všetko prehorelo a rozsypovalo sa. Nebolo možné na tom stavať. Ako všetko padalo, jedno trhalo druhé.

31. Súd preto škodu, ktorá žalobcom vznikla zničením ich hospodárskych stavieb, a to maštale, stodoly
a drevárskej dielne požiarom ustálil na 18.865,75 eur, a žalobu na náhradu škody v tejto časti považoval
za opodstatnenú.

32. K procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobcovia nepreukázali žiadne náklady

na likvidáciu odpadu zo stavieb po požiari, súd poukazuje na písomné vyjadrenie znalca zo dňa
15.12.2017, podľa ktorého ak by žalobcovia túto skutočnosť preukázali, výška škody, ktorá by tak
žalobcom v súvislosti s požiarom na stavbách vznikla, by sa o tieto náklady ešte zvýšila. Žalobcovia
však tieto náklady v konaní nepreukázali. Tvrdili, že pri likvidácii odpadu im pomáhali spoluobčania a
obec bezplatne.

33. K procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobcovia v konaní dostatočne
nepreukázali, že pôvodné hospodárske stavby zodpovedali zastavanou plochou a výškou
novopostaveným stavbám, z ktorých znalec v znaleckom posudku vychádzal, súd poukazuje na
výpovede svedkov Q. C. a A. Z., a ich čestné prehlásenia, podľa ktorých novopostavené stavby sú

postavené v takom rozmere, ako pôvodné. Pokiaľ aj z vykonaných dôkazov vyplýva určitý rozdiel v
zastavanejplochepôvodnýchanovopostavených(ideoniečoccaviacako10m2)súdpoukazujejednak
na skutočnosť, že posudky hasičského zboru sa nezaoberajú presnými rozmermi poškodených stavieb,
odhad veľkosti stavieb je vždy určitou subjektívnou záležitosťou pozorovateľa, a podľa vysvetlenia
podaného znalcom na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 nemôže sa jednať o taký rozdiel, ktorý by

zásadne ovplyvnil stanovenú technickú hodnotu hospodárskych stavieb, nakoľko stavby nemajú celkom
veľkú zastavanú plochu.

34. K procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že v danom prípade úhrada škody
žalobcom v súvislosti so zničením uvedených hospodárskych stavieb nie je na mieste, nakoľko

žalobcovia pri odstránení následkov požiaru a stavbe nových stavieb nevynaložili žiadne prostriedky,
pretože im pomáhali urbár a obec, súd udáva, že s takouto obranou sa bez ohľadu na prípadne
preukázanie tvrdených skutočnosti (čo žalovaný nakoniec nepreukázal), nemožno stotožniť. Niet
zákonného podkladu pre to, aby súd výšku priznanej náhrady škody pri požiari založenom žalovaným
učinil závislou na iných na škodnej udalosti nezávislých okolnostiach odstraňovania následkov škodnej

udalosti. V dôsledku pričinenia iných osôb škodca nemôže byť zvýhodnený. Rovnako tak škodca by
nemal byť znevýhodnený a utrpieť ujmu, ak poškodený vynaloží na odstránenie škody neúmerne vysoké
a neúčelné náklady. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie do pôvodného stavu,
je potrebné vždy zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na náhodných okolnostiach nesúvisiacich so
škodnou udalosťou. To je možné iba vtedy, ak sa vychádza z peňažného ekvivalentu, za ktorý je možné

v čase poškodenia vec obstarať v danom mieste obdobnú vec, teda vec rovnakého druhu a kvality, s
prihliadnutím na prípadné opotrebenie zničenej veci.

35. Žalobcovia sa žalobou ďalej domáhali na žalovanom náhrady škody za úhyn ich hospodárskych
zvierat pri požiari, a to jednej 5-ročnej kravy, jednej 1,5 ročnej jalovice, dvoch 4-týždňových býčkov,

šiestich 3-mesačných prasiat a 4 koní, a za zhorenie krmiva pre tieto hospodárske zvieratá pri požiari.
Žalovaný nespochybnil, že pri požiari došlo k úhynu týchto celkom 14 hospodárskych zvierat, a tiež k
zhoreniu krmiva pre ne (spochybňoval cenu týchto hospodárskych zvierat a nepreukázanie množstva
zhoreného krmiva). Úhyn 14 hospodárskych zvierat a zhorenie sena v stodole vyplýva zo skutkovej
časti trestného rozkazu a korešponduje s informáciami v denníkoch, ktoré súdu predložil svedok A. Z..

Súd len zdôrazňuje, že podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko,
čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Podľa potvrdenia Zväzu chovateľov koní na Slovensku,
družstva, o zápise koní do plemenných kníh, v plemenných knihách boli na majiteľa - žalobcu v 2. rade -zapísané: jedna kobyla kríženec Marbella, nar. 25.3.2009, valach kríženec Burko, nar. 1.1.2002, žrebec
plemeno norik Našo, nar. 18.3.2010 a kobyla plemeno norik Nina, nar. 12.4.2010.

36. Podľa vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva Tatry v Spišskej Belej predloženého v trestnom
konaní,zktoréhosúdvychádzalprikvalifikáciiškodypreúčelytrestnéhokonania,aktorésúdposudzoval
ako listinný dôkaz v tomto konaní, cena 5-ročnej kravy je 1.070 eur, 1,5- ročnej jalovice 500 eur, dvoch
4- týždňových býčkov 335 eur, šiestich prasiat 240 eur, a štyroch koní 6.630 eur, spolu 8.775 eur (z
toho bez koní 2.145 eur) .

37. Podľa odborného vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva Tatry Spišská Bela zo dňa 12.4.2016
predloženého na žiadosť súdu v tomto konaní vychádzajúceho z priemerných cien zvierat za rok 2015,
ktoré v minulosti mohli byť mierne odlišné, cena 5- ročnej kravy je 500 eur, 1,5 - ročnej jalovice 450 eur,
dvoch 4-týždňových býčkov 240 eur, šiestich prasiat 570 eur, spolu teda cena uhynutých hospodárskych
zvierat (bez koní) 1.760 eur .

38. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal rozdiely v cenách hospodárskych zvierat v týchto
listinách s tým, že predovšetkým rozdiel v cenách 5- ročnej kravy je v týchto listinách predstavuje cca až
100 %. Aj keď súčasný Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie analogické ust. § 136 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého, ak bolo možné výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami

alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určil ju súd podľa svojej úvahy, súd takúto prax považuje za správnu
aj za účinnosti Civilného sporového poriadku. Za situácie, kedy hospodárske zvieratá žalobcov v požiari
zhoreli, kedy žalobcovia sa žalobou domáhajú náhrady škody celkom vo výške 25.658 eur, čo po
odpočítaní náhrady za zničenie hospodárskych stavieb priznanej žalobcom vo vyššie uvedenej výške
18.865,75 eur predstavuje nárok vo zvyšnej časti vo výške 6.792,25 eur, súd náhradu škody za uhynuté

hospodárske zvieratá stanovil úvahou podľa najnižších cien hospodárskych zvierat uvedených v oboch
listinách, tzn. kravy 500 eur, jalovice 450 eur, 4 býčkov 240 eur a 6 prasiat 240 eur, spolu 1.430 eur, a
ceny koní 6 .630 eur, tzn. na celkom 8.060 eur, a žalobe aj vo zvyšnej časti nároku, tzn. aj ohľadne
6.792,25 eur tak vyhovel.

39. Súd záverom poukazuje aj na ďalšie výsledky vykonaného dokazovania, podľa ktorých vychádzajúc
z trestného rozhodnutia pri požiari nesporne zhorelo aj krmivo pre hospodárske zvieratá (podľa
vyjadrenia družstva v hodnote cca 2.500 eur), 2 sečkárne (v hodnote 400 eur), ďalej drevené korytá
a rôzne ďalšie hospodárske náradia a potreby. Boli tiež poškodené plastové okná na rodinnom dome
(podľa vyjadrenia družstva v hodnote 915 eur). Preto súd výšku náhrady škody na veciach tak, ako ju

žalobcovia žalobou žiadali priznať, a ako ju súd v celom žalovanom rozsahu priznal, požadoval za plne
dôvodnú a opodstatnenú.

40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

41.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

44. Žalobcovia boli v spore v celom rozsahu uplatneného nároku úspešní. Preto im patrí proti
žalovanému, ktorý požiarom im škodu na majetku spôsobil, právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Súd v spore nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu výnimočného ust. §
257 Civilného sporového poriadku na rozhodnutie o trovách tohto konania. O výške priznanej náhrady

rozhodne po právoplatnosti tohoto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

45.Vychádzajúczplnéhoúspechužalobcovvsporesúdžalovanémuuložilajpovinnosťzaplatiťznalcovi
ustanovenému v tomto konaní Ing. Jánovi Trebuňovi, Spišské Hanušovce 1, tzv. znalečné, a to v plnomrozsahu. Aj o výške znalečného rozhodne po právoplatnosti tohoto rozsudku samostatným uznesením
súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom I. - III. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvomOkresnéhosúduKežmaroknaKrajskýsúdvPrešove(§355ods.1Civilnéhosporového
poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).