Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919010227
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5919010227.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 18. septembra 2019
prejednal sťažnosť odsúdeného Y. Q. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp. zn.
1PP/17/2019 z 19.8.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Y. Q. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp.zn. 1PP/17/2019 z 19.8.2019 podľa § 415 ods. 1 Tr. por.,
a § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., zamietol žiadosť odsúdeného Y. Q. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn.
0T/1/2019 z 12.2.2019 vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí konanom na Okresnom súde Ružomberok dňa 19.8.2019. V písomných dôvodoch svojej
sťažnosti poukázal na to, že v ÚVTOS sa snaží byť kolektívny, nápomocný k veciam, ktorým rozumie
a vie robiť, chodí do práce, ktorú tiež vykonáva dôsledne. Kultúrno-osvetovú činnosť nevykonáva z
dôvodu, aby sa jeho aktivity nejavili a neboli účelové.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť
odsúdeného Y. Q. nie je dôvodná.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanieo otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú
treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom
konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností

a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že u odsúdeného neboli splnené

podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa v rámci
procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.
Okresný súd dospel k vyhlásenému uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so
všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Rozhodnutiu Okresného súdu Ružomberok o zamietnutí žiadosti odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom
odôvodnenie uznesenia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom dostatočne a presvedčivo,
a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Nadriadený súd

zistil, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol
podkladom pre jeho záver o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu. Okresný súd v napadnutom uznesení veľmi podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré
odôvodňujú zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Dôvody
napadnutého uznesenia sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností

prípadu a relevantných právnych noriem. Nadriadený súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi
správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

Treba stručne pripomenúť, že u odsúdeného je splnená zákonná podmienka pre rozhodnutie o jeho
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, t.j. že si vykonal 1 uloženého trestu odňatia
slobody.

Nadriadený súd poznamenáva, že podstatným pre rozhodnutie súdu pri rozhodovaní o tom, či súd

odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, je okrem uplynutia zákonom
ustanovenej doby výkonu trestu posúdenie skutočnosti, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život (§ 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.). Zákon súdu neukladá povinnosť, ale dáva
mu možnosť za splnenie stanovených podmienok odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody

podmienečne prepustiť, pričom pre jeho rozhodnutie nie je jediným kritériom správanie odsúdeného vo
výkone trestu, ale pri posudzovaní osoby odsúdeného, ktorý má byť zárukou vedenia riadneho života,
súd musí prihliadať aj na doterajší spôsob života odsúdeného a možnosť jeho resocializácie.

Dôležitým, nie však jediným, podkladom pre rozhodnutie súdu je v tomto ohľade vyjadrenie riaditeľa

príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený uložený trest odňatia slobody
vykonáva.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok okrem iného vyplýva, že v
zásade správanie odsúdeného počas výkonu trestu je bezproblémové. Napriek stanovenému programu

zaobchádzania je pasívny a nevynaložil väčšiu snahu o aktívnu spoluprácu, ktorá by smerovala k
získaniu disciplinárnej odmeny. Disciplinárne potrestaný nebol. Do aktivít kultúrno-osvetovej činnosti sa
nezapája v požadovanej miere, svoj voľný čas trávi prevažne pasívne. Odsúdený stanovený program
zaobchádzania plní len v bode zaraďovania do práce. V bodoch edukácia a vzťahy s vonkajším
svetom plní stanovené ciele len čiastočne a v bode voľnočasové aktivity stanovené ciele neplní. Riziko

sociálneho zlyhania u odsúdeného je vysoké, resocializačná prognóza je nepriaznivá, rizikové faktory
predstavujú nekritický postoj k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, nezamestnanosť, požívanie
alkoholu, sociálna neukotvenosť. Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal splneniepodmienok na podmienečné prepustenie a neodporučil podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.

Krajský súd, rovnako ako okresný súd, dospel k názoru, že u odsúdeného nie je splnená druhá
podmienka na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá predpokladá, že
odsúdený plnením svojich režimových a pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody
svojím správaním a vystupovaním preukázal polepšenie do takej miery, že ďalší výkon trestu u neho
nie je potrebný.

Krajský súd ďalej dodáva, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva, že ak sa doposiaľ
odpykanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie je potrebný. Zo
správania odsúdeného počas výkonu trestu musí byť zrejmé, že sa do takej miery polepšil, že ďalší
výkon trestu nie je potrebný a páchateľa možno prepustiť na slobodu. V tomto chápaní podmienečné
prepustenie neznamená ukončenie prevýchovného a resocializačného procesu, ale jeho pokračovanie

v iných podmienkach. Hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, pokiaľ odsúdený v určenej
skúšobnejdobenebudeviesťriadnyživot,môžebyťpostačujúcanajmäumenejnarušenýchpáchateľov,
aby sa zdržali páchania ďalšej trestnej činnosti.

Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia

slobody je teda nevyhnutné nielen to, aby odsúdený počas tohto výkonu svojimi nadpriemernými
aktivitami skutočne a reálne preukázal polepšenie a snahu o nápravu, ale je potrebná aj danosť reálneho
predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude odsúdený viesť riadny život.

Čo sa týka možnosti očakávania, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život, toto nemôže byť v

hypotetickej polohe, ale musí mať svoj reálny - materiálny podklad.

Pri vyhodnotení najmä osobnostného postoja odsúdeného s rešpektovaním zákonov platných v
Slovenskej republike, nemožno prehliadnuť, že má výrazné sklony k páchaniu trestnej činnosti a
zákony či pravidlá a predpisy je schopný rešpektovať len pod dozorom. Krajský súd, rovnako ako

prvostupňový súd, v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ dvanásťkrát
súdne potrestaný za úmyselnú, najmä majetkovú trestnú činnosť. V troch prípadoch bolo na jeho
prevýchovu pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin, môže súd

zo zhodnotenia konkrétnych okolností minulého a súčasného trestného činu vyvodiť príslušné závery,
pokiaľ ide o postoj páchateľa k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, či páchateľ
má sklony k páchaniu trestnej činnosti alebo či spáchanie oboch trestných činov je v inak riadnom
živote páchateľa len náhodné, aký je stupeň a povaha mravného narušenia páchateľa, aká je možnosť
jeho nápravy a pod. Ak však páchateľ už bol za trestný čin i odsúdený, môže súd okrem uvedených

skutočností hodnotiť tiež ďalšie skutočnosti a robiť z nich ďalšie závery, totiž aký účinok malo na
páchateľaodsúdenieauloženietrestu,prípadneivýkonuloženéhotrestu.Ztýchtoskutočnostímôžesúd
robiť už mnohom konkrétnejšie závery o možnosti nápravy páchateľa určitým druhom alebo výmerou
trestu a pod.
S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že odsúdený je osoba, ktorá má sklony k páchaniu

trestnej činnosti. Účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie sa pri predchádzajúcich odsúdeniach
odsúdeného minul účinkom, t.j. predchádzajúce tresty nesplnili svoj cieľ, pretože odsúdený opakovane
pácha trestnú činnosť. Predchádzajúce odsúdenia ho neovplyvnili natoľko, aby si uvedomil, že je
povinný, podobne ako ostatní občania tejto republiky, viesť riadny život.

S ohľadom na uvedené skutočnosti u menovaného nie je možné v súčasnej dobe reálne predpokladať,
že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by dokázal viesť riadny život, a preto u odsúdeného
nie je splnená ani tretia zákonná podmienka pre podmienečné prepustenie tak, ako to má na mysli §
66 Trestného zákona.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok, ktorý zamietol
návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože u odsúdeného
nie je vzhľadom na vyššie uvedené daná existencia predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude viesť
riadny život.Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa,

ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský
súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.