Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Tomus
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/11/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010081
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1620010081.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného I. I., pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 09. novembra 2020 v Malackách, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
I. I., narodený XX. I. XXXX v I., trvale bydliskom ul. X. I.. XX/XX, XXX XX I., t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce,
sa uznáva vinným, že
1) dňa 12.07.2019 v čase približne o 22.50 h viedol v meste Malacky na ulici Továrenskej
osobné motorové vozidlo značky B. D., evidenčného čísla MA-XXXEB, kde z dôvodu nepripútania
bezpečnostným pásom ho chcela hliadka PZ Obvodného oddelenia PZ Malacky zastaviť, pričom
obvinený na výzvy hliadky na zastavenie vozidla nereagoval a pred hliadkou PZ unikal, a to až na
Boreckého ulicu v Malackách, kde vozidlo odstavil, pričom toto vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol
rozsudkom Okresného súdu Malacky spisovej značky 1T/10/2012 zo dňa 12.06.2013, právoplatným
dňa 12.06.2013, uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu
2 (dva) roky, pričom doba výkonu tohto trestu v čase posudzovaného skutku neuplynula, rovnako
tak mu bola rozhodnutím správneho orgánu Okresným dopravným inšpektorátom v Bratislave I.,
pod č. p.: ORP-P-66/I-DI-BCP-2013 zo dňa 06.06.2013, právoplatným 06.06.2013, uložená sankcia
pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov, ktorý začal
plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom doba výkonu tohto trestu v čase
posudzovaného skutku neuplynula, ako aj mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisovej
značky 0T/63/2019 zo dňa 22.05.2019, právoplatným dňa 22.05.2019, uložený trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 2 (dva) roky, pričom doba výkonu tohto trestu v
čase posudzovaného skutku neuplynula, a počas úteku od vozidla držal v ruke kožené puzdro hnedej
farby, pričom hliadke PZ sa ho podarilo zadržať na križovatke Boreckého a Štúrova v Malackách, kde sa
na zemi pri jeho osobe nachádzalo kožené puzdro hnedej farby obsahujúce 2 kusy striekačiek s modrým
piestom a obsahom vtedy neznámej bielej kryštalickej látky a 1 kus injekčnej striekačky s modrým
piestom s obsahom zvyškov vtedy neznámej bielej kryštalickej látky, ktoré si v presne nezistený deň
od doposiaľ neustálenej osoby zadovážil a následne u seba neoprávnene, bez povolenia a pre vlastnú
potrebu prechovával, o ktorých bolo ich skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného
zboru Bratislava zistené, že
- v prípade stopy č. 1A - zrezaná injekčná striekačka o objeme 2 ml olepená priehľadnou lepiacou páskou
ideobielykryštalickýmateriálshmotnosťou743mgmetamfetamínuspriemernoukoncentráciouúčinnejlátky metamfetamínu 75,5 % hmotnostných, obsahujúce 561 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré
množstvo zodpovedá podľa hmotnostného kritéria 7 obvykle jednorazovým dávkam drogy,
- v prípade stopy č. 2A - zrezaná injekčná striekačka o objeme 2 ml olepené priehľadnou lepiacou páskou
ide o béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 141 mg metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu
(MSM) s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 67,5 % hmotnostných, obsahujúce 95
mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá podľa hmotnostného kritéria približne 2
obvykle jednorazovým dávkam drogy,a to až do 12.07.2019 približne do 22.50 h, kedy tieto drogy pri
úteku odhodil na zem a ktoré boli zaistené pri obhliadke miesta činu na Boreckého ulici v Malackách
približne o 4.20 h dňa 13.07.2019, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných latkách, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
2) od presne nezisteného času približne do 22.50 h dňa 12.07.2019 viedol v meste Malacky na ulici
Továrenskej osobné motorové vozidlo značky B. D., evidenčného čísla MA-XXXEB, kde z dôvodu
nepripútania bezpečnostným pásom ho chcela hliadka PZ Obvodného oddelenia PZ Malacky zastaviť,
pričom obvinený na výzvy hliadky na zastavenie vozidla nereagoval a pred hliadkou PZ unikal, a to až na
Boreckého ulicu v Malackách, kde vozidlo odstavil, následne po kontrole totožnosti bol pre podozrenie
z užitia návykovej látky vyzvaný, aby sa podrobil toxikologickému vyšetreniu na detekciu omamných
a psychotropných látok, pričom sa dňa 13.07.2019 v čase približne o 4.00 h následne v Nemocnici
s poliklinikou v Malackách bez udania relevantného dôvodu odmietol podrobiť odberu biologického
materiálu za účelom zistenia prítomnosti návykových látok v tele,
3) napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisovej značky 0T/63/2019 zo dňa
22.05.2019, právoplatným dňa 22.05.2019, mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov,
ktorého výkon mal nastúpiť v lehote do 24.06.2019, na tento bez udania dôvodu nenastúpil, hoci výzvu
na nastúpenie do výkonu trestu prevzal dňa 14.06.2019,
teda
v bode 1)
- neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú a psychotropnú látku vo väčšom rozsahu,
- maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa
vzťahuje rozhodnutie súdu a štátneho orgánu o zákaze činnosti,
v bode 2)
pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku, sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
v bode 3)
bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
čím spáchal
v bode 1)
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
v bode 2)prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,
v bode 3)
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h),
písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona per analogiam, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1
Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 27. januára 2020, sp. zn. 0T/10/2020,
právoplatnom dňa 27. januára 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri)
roky.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 (jeden) rok.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 11. februára 2020 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 11. februára 2020, č. 2Pv/256/19/1106-18, na I. I., pre - v bode 1) obžaloby - prečin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ďalej pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona [v bode 2) obžaloby], a pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona [v bode 3)
obžaloby], na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. novembra 2020 obžalovaný I. I. po poučení o svojich právach
a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného
poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k týmto skutkom zisťoval,
či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktorý sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určité
trestné činy, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného I. I. o uznaní
viny zo skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného
zo spáchania - v bode 1) rozsudku - prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, v
jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona, ďalej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného
zákona [v bode 2) rozsudku], a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. a) Trestného zákona [v bode 3) rozsudku], na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, a to oboznámením, resp. prečítaním evidenčnej karty vodiča č.
l. 61 - 63, aktualizovaného odpisu registra trestov, centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
z 09. novembra 2020, spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/10/2020, a z neho najmä
trestného rozkazu č. l. 102 - 104.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému I. I. vychádzal z toho, že v rámci prejednávaných troch skutkov
bol uznaný vinným zo štyroch trestných činov a preto sa najskôr musel zaoberať dôvodnosťou ukladania
jedného úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona,
ktorý je (zo spáchaných trestných činov) najprísnejším trestným činom. Súd vychádzal zo závažnosti
tohto prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi, aj z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje primárne
zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby
stanovená zákonom (§ 171 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí až na 5 rokov.
Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Vzhľadomnato,žeobžalovanýI.I.spáchaluvedenútrestnúčinnosťskôr,akobolosúdomprvéhostupňa
vyhlásené iné odsudzujúce rozhodnutie za iný jeho trestný čin a to v danom prípade trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky z 27. januára 2020, sp. zn. 0T/10/2020, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (ktorého
sa dopustil dňa 23. januára 2020) a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zasúčasne uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky,
bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad
na uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). V danom prípade najprísnejšie trestným zo
zbiehajúcich sa trestných činov zostáva prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona.
Pri ukladaní súhrnného trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery.
Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného
zákonaapriťažujúceokolnostipodľa§37písm.a)ažpísm.o)Trestnéhozákona,pričomuobžalovaného
I. I. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a
tento úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona], priťažujúce okolnosti súd zistil dve - spáchanie
viacerých trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona] a recidívu [§ 37 písm. m) Trestného zákona],
pretože obžalovaný má v odpise registra trestov evidovaných 22 záznamov (hoci v rámci niektorých
odsúdení sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený), naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Senica z 24. februára 2014, sp. zn. 1T/75/2012, právoplatným 24. februára 2014,
pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, za čo mu bolo upustené od uloženia súhrnného trest vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom
Malackyvtrestnejvecisp.zn.1T/10/2012[naodsúdenieOkresnýmsúdomMalackyvtrestnejvecisp.zn.
0T/63/2019 v tejto súvislosti nebolo možné prihliadať, nakoľko ide o znak skutkovej podstaty stíhaných
prečinov marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) a písm. d) Trestného
zákona].
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažujú priťažujúce okolnosti voči
poľahčujúcom okolnostiam v pomere 2:1, preto došlo k úprave trestnej sadzby tak, že súd postupom
podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestného
činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu s tým, že po tejto úprave je trestná sadzba u obžalovaného
vo výmere 1 rok a 8 mesiacov až 5 roky [60 mesiacov (5 rokov) : 3 = 20 mesiacov; teda 20 mesiacov (1
rok a 8 mesiacov) je jedna tretina z 5 rokov, o ktoré sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej
v osobitnej časti Trestného zákona].
Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu, najmä osoby obžalovaného I. I., jeho postoj k spáchanej
trestnej činnosti, v rámci ktorého sa k spáchaniu skutku priznáva v podstate od prípravného konania,
dokonca bolo iniciované a plánované aj konanie o dohode o vine a treste, ktoré však účinne neprebehlo
z dôvodu, že obžalovaný začal zrazu vykonávať trest odňatia slobody v inej veci, pričom na hlavnom
pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a
spáchanie skutku oľutoval, súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného prísnym, hoci zákonným,
nepodmienečným trestnom odňatia slobody v upravenej sadzbe tak, ako je uvedené vyššie, by bolo
neprimerane prísne. Preto pri ukladaní trestu obžalovanému súd pristúpil k analogickej aplikácii záveru
vyjadreného v jednej z právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017,
sp. zn. Tpj/55/2016, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody
o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v
situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per
analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia
súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu
a výške uloženého trestu.
V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8
Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu
uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie
práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť
rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - k tomu primerane
R 12/2017).
Pri ukladaní trestu súd okrem osoby obžalovaného I. I. zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku ako i
možnosti jeho nápravy, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať v prvom rade naobdobie len cca 2 a 1 týždňa, v rozpätí ktorých sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v prejednávanej
trestnej veci, pretože dňa 25. júna 2019 sa v podstate jedným skutkom dopustil troch prečinov
(jednočinný súbeh, čo predstavuje miernejšiu závažnosť, než viacčinný súbeh trestných činov), a dňa
12. júla 2019 štvrtého prečinu. Nemenej dôležitým je aj závažnosť a intenzita činov, nakoľko nimi
obžalovaný nespôsobil žiadnu škodu či už na majetku, alebo na zdraví iných osôb a pod. (v danej
trestnej veci nevystupuje žiadna osoba s procesným postavením poškodeného). Zároveň je potrebné
poukázať na 22 záznamov v odpise registra trestov, z ktorých len ohľadom piatich sa na neho hľadí,
ako keby nebol odsúdený. Čo do druhu páchanej trestnej činnosti, ide o vskutku rôznorodú trestnú
činnosť s výrazne rozšíreným záberom, nakoľko obžalovaný bol súdne trestaný za majetkovú trestnú
činnosť (trestné činy krádeže, poškodzovania cudzej veci, podielnictva, podvodu, úverového podvodu,
neoprávneného užívania cudzej veci), drogovú trestnú činnosť, za trestnú činnosť proti životu a zdraviu
(trestné činy ublíženia na zdraví), i trestnú činnosť týkajúcu sa rušenia činnosti orgánov verejnej moci
(prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia), trestný čin zanedbania povinnej výživy, obmedzovania
osobnej slobody, či dezercie, a dokonca aj v Českej republike bol obžalovaný odsúdený za spáchanie
trestného činu „vedenia motorového vozidla bez vodičského oprávnenia“.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti (predovšetkým započaté, hoci neukončené, dohodovacie
konanie a vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní), a ustanovenia zákona má súd
zároveň za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, než
minimálne 20 mesiacov, a preto bolo, tak ako je to skôr odôvodnené, analogicky použité mimoriadne
zmierňovacie ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 4 Trestného zákona, ktoré umožňuje obžalovanému I.
I. uložiť trest aj pod dolnú hranicu zvýšeného trestu ustanoveného Trestným zákonom a obžalovanému
mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody, konkrétne na 15 mesiacov.
Nepodmienečná forma uloženého trestu odňatia slobody rešpektuje na jednej strane druhú vetu § 42
ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom,
čo o. i. znamená aj nemožnosť uloženia iného druhu trestu, ako nepodmienečného trestu odňatia
slobody, a na druhej strane aj okolnosť, že obžalovanému boli v rámci posledných trinástich odsúdení
tuzemskými súdmi ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, resp. bolo upúšťané od uloženia
súhrnných trestov vzhľadom na iné odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody, čo znamená,
že z tohto pohľadu iný druh trestu do úvahy ani neprichádzal. Je evidentné, že páchanie trestnej činnosti
je súčasťou spôsobu života obžalovaného, ktorého doposiaľ nedokázali napraviť ani nepodmienečné
tresty odňatia slobody a ktorý opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom, pričom možno
celkom reálne predpokladať jeho zlyhanie v budúcnosti a neschopnosť nápravy obžalovaného.
Uloženie uvedeného trestu súd kombinoval s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
pretože obžalovaný sa v rámci stíhanej trestnej činnosti dopustil aj prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a tiež aj prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, teda trestnej činnosti, ktorou šoférovaním
motorového vozidla obžalovaný porušil Trestným zákonom chránený záujem na riadnom výkone
rozhodnutí súdov alebo iných orgánov verejnej moci, či záujem na ochrane života, zdravia a majetku,
najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog.
Tieto skutočnosti súd viedli k tomu, že uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a to na
dolnej hranici trestnej sadzby (1 rok), kedy bol zohľadnený najmä už skôr uložený a v tomto rozsudku
zopakovaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 roky, ktorý obžalovaný vôbec začne
vykonávať až po vykonaní aktuálneho nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze
Okresného súdu Malacky z 27. januára 2020, sp. zn. 0T/10/2020, právoplatnom dňa 27. januára 2020,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Nakoľko obžalovanému bol uložený súhrnný trest, súd musel v súlade s § 42 ods. 2 tretia veta Trestného
zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému I. I. uložiť (zopakovať) trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 roky, nakoľko taký
trest bol uložený už skorším trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 27. januára 2020, sp. zn.
0T/10/2020, právoplatnom dňa 27. januára 2020 a súčasne tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7
Trestného zákona.Súd zaradil obžalovaného I. I. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov vo výkone
trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu - nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov uložený v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/10/2012 za spáchanie
zločinov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d) Trestného zákona a prečinov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, obžalovaný vykonal dňa 28. januára 2019.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.