Uznesenie – Dočasná ochrana ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621200648
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7621200648.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Obec Jablonov, so sídlom
Jablonov 165, IČO: 00 329 193, právne zastúpený: JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát, so sídlom Letná
47, 040 01 Košice, IČO: 42 329 230, proti žalovanému: Biofarma, s.r.o., so sídlom Jablonov 17, IČO:
47 232 382, o ochranu vlastníckeho práva a navrátenie do pôvodného stavu, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.4.2021 č.k. 13Cb/11/2021-29 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením konanie

zastavil; rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia vec postupuje Obci Jablonov a žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 3.2.2021, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol
následovne:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa obrábania a obsievania poľných ciest - nehnuteľností vedených
Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. R., obec R. ako
pozemok parcely registra "C" č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6997 m2, pozemok
parcely registra " C " č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10145m2, pozemok parcely
registra "C" č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3740m2, pozemok parcely registra "C"
č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5977m2, pozemok parcely registra "C" č. XXXX -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1880m2.
II. Žalovaný je povinný uviesť na náklady žalovaného nehnuteľnosti do pôvodného stavu, aký bol pred
ich rozoraním, a to nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. R., obec R., ako pozemok parcely registra "C" č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 6997 m2, pozemok parcely registra " C " č. XXXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 10145m2, pozemok parcely registra "C" č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 3740m2, pozemok parcely registra "C" č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
5977m2, pozemok parcely registra "C" č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1880m2, a to
do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Žalobca dôvodil, že je obcou (v zmysle zákona č. 369/1990 Zb.) a je výlučným vlastníkom
nehnuteľností (ďalej aj ako „Poľných ciest“), ktoré sú vedené Okresným úradom Levoča, katastrálnymodborom na LV č. XXXX, pre k.ú. R., obec R.. Uvedené nehnuteľnosti sú spoločným zariadením, t.j.
účelovou cestnou komunikáciou slúžiacou pre prístup k pozemkom, t.j. k poliam poľnohospodárov podľa
§ 22 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Žalovaný je podnikateľom

vykonávajúcim poľnohospodársku činnosť v katastrálnom území žalobcu. Žalobca zistil, že poľné cesty
niejemožnévyužívaťnastanovenýúčel,pretožebolipoškodené-rozoranéžalovanýmasúobsievanéa
obrábané na poľnohospodársku produkciu. Žalobca tvrdil, že bol občanmi, resp. inými poľnohospodármi
požiadaný, aby ako správca a vlastník poľných ciest umožnil na ne prístup. Dňa 10.04.2019 žalobca
uverejnil verejnou vyhláškou výzvu na odstránenie zásahu do výkonu vlastníckeho práva, ktorou žiadal

dotknutých poľnohospodárov (o. i. aj žalovaného), aby prestali užívať poľné cesty na iný ako zákonom
stanovený účel. K dohode strán však nedošlo, žalovaný naďalej bráni užívať danú nehnuteľnosť ďalším
oprávneným osobám a od svojho nezákonného konania neupúšťa.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 34 CSP (právna úprava právomoci súdov), § 9, 10
CSP (právna úprava postupu súdov v prípade ak vec nepatrí do ich právomoci), § 161 (právna úprava

postupu súdu pri skúmaní procesných podmienok), § 1,3 3c) zák. č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon), § 2,
§ 9, § 12 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách.

5. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení, podľa ktorých vec právne posúdil, konanie zastavil,
pretože dospel k záveru, že na prejednanie veci nie je daná jeho právomoc. Argumentoval, že žalobca

sa žalobou domáha uložiť žalovanému povinnosť vrátiť do pôvodného stavu pozemok, na ktorom
je postavená účelová komunikácia. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a
povinností vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov
štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje
zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Z príslušných ustanovení Cestného

zákona a ustanovení vyhlášky, ktorou sa tento Cestný zákon vykonáva totiž vyplýva, že otázky užívania
účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca
sa žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom žiada, aby súd zaviazal žalovaného
na vrátenie účelovej komunikácie do pôvodného stavu. Jeho žaloba teda smeruje k úprave užívania
pozemnej komunikácie, ktoré toho času nie je možné, avšak možnosť ukladania povinnosti v tejto oblasti

je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom a nie súkromnoprávnym
sporom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť
len príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby. Súd prvej inštancie
navyše zdôraznil, že pokiaľ došlo k takému poškodeniu komunikácie, pre ktoré táto nie je zjazdná, je
úlohou žalobcu (ktorý v tomto vzťahu vystupuje ako vlastník, správca, ale aj orgán štátneho dozoru),

vrátiť túto komunikáciu do pôvodného stavu a to na náklady toho, kto tento stav spôsobil. Má za
to, že až neuhradenie nákladov uvedenia komunikácie do pôvodného stavu je možné chápať ako
súkromnoprávny spor obce v pozícií veriteľa a tej osoby, ktorá si ako dlžník nesplnila svoju povinnosť
plniť riadne a včas.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď vychádzal z toho, že k zastaveniu konania
došlo z dôvodu na strane žalobcu. Keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu
nepriznal.

7. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d),

h) CSP.

8. Argumentuje, že sa ako vlastník pozemkov, ktoré majú slúžiť ako poľné cesty domáha pred
súdom prvej inštancie ochrany svojho vlastníckeho práva, do ktorého zasahuje žalovaný, a to tým, že
neumožňuje vlastníkovi užívať jeho pozemky, pretože ich používa na poľnohospodársku produkciu a

náhrady škody, a to vo forme restitutio in integrum.

9. Za nesprávny považuje záver súdu prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na súdnu ochranu, keď
súd uznáva, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a zároveň aj správcom ciest, ktoré by mali
byť zriadené na nehnuteľnostiach (avšak nie sú) a preto si ochranu vlastníckeho práva má vyriešiť v

rámci svojich právomoci ako orgán verejnej moci, a teda má žalovanému uložiť pokutu. Nesúhlasí ani
s názorom, že žalobca sa ako vlastník nemôže domáhať nároku na náhradu škody, argumentujúc, že
predmetom konania nie je konanie žalovaného ako účastníka cestnej premávky a užívanie účelových
komunikácií, ale ochrana vlastníckeho práva žalobcu; keďže žalovaný zabral pozemky, ktoré sú v jehovlastníctve, pretože si na tieto pozemky pravdepodobne uplatňuje svoje vlastnícke právo. Zdôraznil, že
na pozemkoch, ktoré majú slúžiť na zriadenie účelových komunikácií, pri tom nie je vybudované cestné
teleso, ale sú rozorané žalovaným a využívané na poľnohospodársku produkciu, teda žalovaný ich užíva

ako svoje. Tvrdí, že ak súd prvej inštancie konanie zastavil, odoprel mu tak ako vlastníkovi jeho právo na
ochranu majetku. Nestotožňuje ani s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa nemôže domáhať
nároku na náhradu škody „in integrum“, ale má defacto zničiť úrodu žalovaného a následne sa domáhať
nároku na náhradu škody. Takýto postup by bol v rozpore so zákonom, pretože žalobca ako vlastník a
zároveň poškodený, má nárok domáhať sa voči žalovanému ako škodcovi nároku na náhradu škody na

nestrannom súde, a to v súlade s § 415, § 420, § 442 OZ.

10. Za nesprávny označil aj postup súdu prvej inštancie, keď postúpil vec naspäť priamo žalobcovi. V
tejto súvislosti poukazuje na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, čl. 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
§ 4 OZ, § 126 ods. 1 OZ.

11. Na záver zhrnul, že negatórna žaloba podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je základným
typom žaloby, ktorú má právo podať každý vlastník na ochranu svojich práv, a to na nestrannom súde
(§ 4 OZ).

12. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že je nedôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod

uvedený v § 365 ods. 1 písm. a), t.j. že neboli splnené procesné podmienky; písm. b), t.j. že mu súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces;písm.h),t.j.žerozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené
podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou
súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu procesná subjektivita, procesná
spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS

132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

19. Jednou z neodstrániteľných podmienok konania je právomoc, ktorá je odrazom zásady legitimity
a predstavuje oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho
kompetencie. Absencia civilnej právomoci má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci

na prejednanie a rozhodnutie tomu orgánu, do ktorého právomoci daná vec patrí (§ 10 CSP).
Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v §§ 3,4 keď uvádza, že súdy prejednávajú a
rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ako to ustanovuje zákon.

20.Takýmtospôsobomohraničenýsúborsatýkavzťahovsúkromnéhopráva,ktorésaspravujúprincípmi
právnej rovnosti a vôľovej autonómie strán a ktoré prejednávajú a rozhodujú zásadne súdy. Len
výnimočne (ak to ustanovuje zákon) ich prejednávajú a rozhodujú iné orgány. Iné veci prejednávajú
a rozhodujú súdy v civilnom sporovom konaní len ak to ustanovuje zákon. Povedané inak, súdy
neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov s výnimkou prípadov,

ak zákon výslovne zveruje takéto právne veci do právomoci civilného súdu.

21. Pre vyriešenie otázky, či tá-ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je
potrebné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok
(predmet súdneho konania); tento vzťah analyzovať a následne po právnej stránke vyhodnotiť. Pre

analýzu právneho vzťahu a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu je rozhodujúce obsahové
hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Len toto
kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho
vzťahu, ktorý je možné podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 3 CSP.

22. V prejednávanej veci sa žalobca (ako vlastník, ktorý je aj orgánom vykonávajúcim miestnu štátnu
správu a štátny odborný dozor) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa obrábania a
obsievania poľných ciest, t.j. nehnuteľností, ktoré sú jeho vlastníctvom a uložil mu povinnosť uviesť na
jeho náklady tieto nehnuteľnosti do pôvodného stavu.

23. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov
pozemných komunikácií a ich užívateľov ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho
odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií, upravuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (Cestný zákon- CZ). Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu,určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne cesty, účelové cesty (§ 1 ods. 2 Cestného
zákona).

24. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania sú účelovou cestnou komunikáciou slúžiacou pre
prístup k pozemkom, t.j. k poliam poľnohospodárov podľa § 22 zák. o pozemných komunikáciách a
podľa § 12 ods. 4 písm. a) zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov.

25. Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií
a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy, teda určujú použitie
dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. V rámci preneseného
výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22 CZ na úseku miestnych komunikácií a
účelových komunikácií.

Povinnosti, ktoré vyplývajú obciam ako vlastníkom komunikácií, sú určené v § 3d) CZ (napr. udržiavanie
miestnych komunikácií v stave zodpovedajúcemu určenému účelu, vedenie technickej evidencie....).
Obce, vykonávajúce štátny odborný dozor nad účelovými komunikáciami (§ 3c ods. 1 písm.d CZ)
dbajú na zabezpečenie ochrany pozemných komunikácií a dozerajú, či sa dodržiavajú povinnosti a
podmienky užívania stanovené CZ, predpismi na jeho vykonanie ako aj opatrenia cestných správnych

orgánov (§ 3c ods. 2 CZ). Na odstránenie závad (zistených v rámci štátneho odborného dozoru) je ich
povinnosťou vyzvať porušiteľov na dodržiavanie povinností, vydávať príkazy a zákazy (§ 3c ods. 3 CZ),
pričom ak nebude postarané o nápravu, vydajú ako orgán štátneho odborného dozoru rozhodnutie, v
ktorom nariadia postarať sa o nápravu, prípadne aj o zastavenie nezákonne vykonávaných činností (§
3 ods. 4 CZ) a sú oprávnené aj zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať

pokračovanie v nej, ak ohrozujú komunikáciu alebo bezpečnosť prevádzky na nej (§ 2 vyhl. č. 35/1984
Zb.).

26. Na konanie podľa Cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 23).

27.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žeotázkyužívaniaúčelovýchkomunikáciíniesúinštitútomsúkromného
práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca sa síce žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho
práva, ale jeho žaloba smeruje k umožneniu užívania pozemnej komunikácie, ktoré je svojou povahou
verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k
pozemnýmkomunikáciám,jeoprávnenýrozhodnúťpríslušnýsprávnyorgánanievšeobecnýsúdvrámci

súkromnoprávnej žaloby.
Uvedený záver napokon vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Cdo/1385/2015
v uznesení zo 6.3.2017 (ktoré rozhodnutie prešlo testom ústavnosti - uznesenie Ústavného súdu SR z
21.11.2017sp.zn.III.ÚS689/2017).Preúplnosťodvolacísúdkonštatuje,ževyššieuvedenéustanovenia
CZ dávajú žalobcovi (ako orgánu vykonávajúcemu miestnu štátnu správu a štátny odborný dozor nad

uvedenými komunikáciami) možnosti umožňujúce zjednať nápravu vzniknutého stavu.

28. Na základe uvedeného tak odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne, keďže v prejednávanej veci nie je daná právomoc súdu, preto bolo potvrdené (§ 387 ods. 1
CSP).

Súd prvej inštancie tak zároveň správne postúpil vec obci ako orgánu, do kompetencie ktorého táto vec
patrí.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. Keďže žalovanému žiadne

trovy nevznikli, ich náhrada mu nebola priznaná.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).