Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. august 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119309701
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:6119309701.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: P., bytom B., zastúpeného
JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovaným:
1) E. bytom E., zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom Idanská 17, Košice, 2)
ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., so sídlom Jakobyho 1, Košice, IČO: 36 592 595, o zaplatenie 10 686,12
Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10 686,12 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 686,12 Eur od 1. 1. 2018 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 28. 2. 2020 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade

zaplatenia sumy 10 686,12 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10 686,12 Eur od 1. 1. 2018
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania na tom skutkovom základe,
že žalovaní v 1. a 2. rade dňa 19. 6. 2015 podľa § 558 Občianskeho zákonníka písomne uznali svoj dlh
voči žalobcovi vo výške 10 686,12 Eur, ktorý vznikol z peňažných úhrad žalobcu ako veriteľa
za dlžníkove záväzky voči tretím osobám. Na základe dohody žalobca v období rokov 2013 - 2014
zrealizoval za žalovaných platby rôznym veriteľom. Dňa 28. 10. 2013 Všeobecná zdravotná poisťovňa,

a.s. 25,82 Eur príjmový doklad 14506, dňa 28. 10. 2013 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 350,18
Eur príjmový doklad 14507, 28. 10. 2013 Sociálna poisťovňa 361,98 Eur príjmový doklad 340 009 500,
dňa 28. 10. 2013 Sociálna poisťovňa 652,23 Eur príjmový doklad 340 009 501, 28. 10. 2013 Union
zdravotná poisťovňa, a.s. 65,10 Eur príjmový doklad P1314700679, dňa 28. 10. 2013 E. 120,11 Eur
vklad na účet, dňa 28. 10. 2013 L. 2 854,24 Eur príjmový doklad 2454/2013, dňa 17. 12. 2013 Labaš
s.r.o. 1 997,88 Eur vklad na účet, dňa 17. 12. 2013 Labaš s.r.o. 381,41 Eur vklad na účet,
dňa 14. 3. 2014 Labaš s.r.o. 1 497,88 Eur bankový prevod, dňa 8. 4. 2014 Labaš s.r.o. 1 997,88 Eur

bankový prevod, dňa 8. 4. 2014 Labaš s.r.o. 381,41 Eur bankový prevod, spolu: 10 686,12 Eur. Tento
dlh sa obidvaja žalovaní ako spoloční a nerozdielni dlžníci zaviazali splatiť žalobcovi do 31. 12. 2017, čo
však do dnešného dňa neurobili. Z priložených listinných dôkazov vyplýva, že obidvaja žalovaní písomne
uznali svoj dlh, ktorého existencia v tomto prípade nie je založená len na zákonnej prezumpcii, ale aj
na dôkazoch preukazujúcich konkrétne plnenia zo strany žalobcu. Žalobca k žalobe pripojil platby o
zaplatení a uznanie dlhu zo dňa 19. 6. 2015.2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 3. 10. 2019 sp. zn. 31Up/736/2019 vydal
platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi istinu 10 686,12 Eur s príslušenstvom.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 25. 10. 2019 uviedol,
že neuznáva žalobcom žalovanú pohľadávku ani čo do dôvodu ani čo do rozsahu. Žalobca sa na
žalovaných domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky vo výške 10 686,12 Eur na istine s príslušenstvom
z titulu žalobcom požadovaného plnenia na žalovaných za úhrady poskytnuté tretím osobám a nie

žalovaným v 1. rade, čo žalovaný v 1. rade namieta, že nie je nositeľom pasívnej hmotnej legitimácie v
tejto veci. Žalovaní v 1. a 2. rade nemohli ani platne uznať tieto pohľadávky čo do dôvodu a rozsahu,
preto žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania nároku. Jednotlivé úhrady žalovaný v 1. rade
a žalovaný v 2. rade viedli vo svojom účtovníctve a uviedli ich aj vo svojich kontrolných výkazoch podľa
§ 78a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, aj keď faktúry na tieto plnenia od žalobcu
tretím osobám neobdržali. Žalobca v žalobe neuvádza, že si pohľadávku voči žalovanému v 2. rade

za spoločnosť EKONOMIK SERVIS, s.r.o., Košice, uplatnil aj v rámci výkonu záložného práva dražbou
majetku žalovaného v 2. rade, ktorý bol vydražený dňa 8. 10. 2019, o čom bola spísaná
Notárska zápisnica č. N 1285/2019, Nz 32908/2019 notárskym koncipientom B. poverenou notárom
B.. Dražobná suma zrejme nebola splatená vydražiteľom, v rámci ktorej však bude zrejme zhojená
aj žalovaná pohľadávka, keďže žalobca je konateľom záložného veriteľa EKONOMIK SERVIS, s.r.o.

Žalovaný v 1. rade vyplatil okrem iného dňa 2. 4. 2013 sumu 450,- Eur a dňa 1. 3. 2013 sumu 400,- Eur
a aké sumy zaplatil žalobcovi, resp. jeho spoločnosti EKONOMIK SERVIS, s.r.o., keďže žalovaný v 1.
rade nemá k dispozícii účtovníctvo žalovaného v 2. rade.
4. K odporu žalovaný v 1. rade pripojil doklady o úhrade zo dňa 1. 3. 2013 a 2. 4. 2013 a 1., 2., 23. a
24. stranu notárskej zápisnice zo dňa 8. 10. 2019.

5. Žalovaný v 2. rade vo svojom odpore zo dňa 23. 10. 2019 vzniesol námietku premlčania, listinu -
uznanie dlhu zo dňa 19. 6. 2015 považoval za zmätočnú a právne neúčinnú. Predmetom uznania môžu
byť dlhy, ktoré však musia byť v písomnom prejave vôle dostatočne identifikované, preto ak dlžník uzná
viac dlhov, musí nepochybne určiť, ktoré jednotlivé dlhy čo do dôvodu a výšky uznáva a sľubuje zaplatiť.

V uznaní dlhu zo dňa 19. 6. 2015 absentuje konkrétny popis dôvodov vzniku dlhov, údajov dlžníkov a
dlžnej sumy, preto je tento úkon neplatný a neúčinný.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporom žalovaných zo dňa 24. 2. 2020 uviedol, že žalovaný v
1. rade v odpore predovšetkým nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že skutočne zaplatil za

žalovaných predmetné platby a o tom, že žalovaní voči nemu dňa 19. 6. 2015 písomne uznali dlh, ktorý
takto vznikol. Skutočnosť, či žalobca tieto prostriedky priamo odovzdal žalovaným, alebo ich priamo
poskytol za žalovaných na plnenie ich dlhov, nemá právnu relevanciu vo vzťahu k uplatnenému nároku.
Žalobca nebol dlžníkom z predmetných právnych vzťahov a k plneniu týchto dlhov za žalovaných došlo
po predchádzajúcej dohode pod podmienkou, že následne bude takto vzniknutý dlh žalovaných voči

žalobcovi splatený. Obidvaja žalovaní sa zaviazali splatiť dlh spoločne a nerozdielne. Argumentácia,
že jednotlivé úhrady žalovaní viedli vo svojom účtovníctve a uviedli ich v kontrolných výkazoch pre
DPH, aj keď faktúry na tieto plnenia od žalobcu neobdržali, je nesprávna. Žalobca ani žalovaný v
1. rade nie sú podnikateľskými subjektmi, ktoré by viedli účtovníctvo, jedná sa o fyzické osoby -
nepodnikateľov. Žalovaný v 2. rade je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá účtuje v sústave

podvojného účtovníctva, ale to, či alebo ako účtovala alebo účtuje svoj záväzok voči žalobcovi, nemá z
hľadiska existencie jeho pohľadávky význam. Pohľadávka vzniká na základe svojho právneho dôvodu a
nie je podmienená tým, aby bola účtovaná v účtovníctve. Rovnako neexistuje dôvod, prečo alebo komu
bymalabyťvystavovanáfaktúra,ktorábymalabyťuvedenávkontrolnomvýkazepreDPH.Žalobcaplatil
z vlastných prostriedkov za žalovaného v 2. rade a žalovaný v 2. rade má v účtovníctve pravdepodobne

zaúčtované predmetné platby ako uhradené. Žalobca a žalovaný v 1. rade nie sú platiteľmi dane z
pridanej hodnoty a faktúru vystaviť nevedia ani nemusia. Žalovaný v 2. rade je platiteľom DPH a faktúru
vystaviť môže, ale v tomto prípade zostáva neobjasnené, komu by ju mal vystaviť a za čo. Faktúra
sa vystavuje pri uskutočnení zdaniteľného plnenia, t.j. pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby. Tým
že žalobca platil z vlastných peňazí platby za žalovaných evidentne nedošlo k žiadnemu uskutočneniu

zdaniteľného plnenia žalovaným v 2. rade. Skutkové tvrdenie žalovaného v 1. rade, že žalobca údajne
uplatnil v rámci výkonu záložného práva dražbou majetku žalovaného v 2. rade, je nepravdivé a nebolo
preukázané žiadnym dôkazom. Dražbu uvádzanú žalovaným realizuje veriteľ EKONOMIK SERVIS,
s.r.o., ktorý má voči žalovanému v 2. rade vlastnú pohľadávku titulom poskytnutej pôžičky, nejedná sa opohľadávku nadobudnutú postúpením od žalobcu. Žalobca sa domáha zaplatenia pohľadávky, ktorú má
voči žalovaným z iného právneho dôvodu a predmetná dražba s touto pohľadávkou žiadnym spôsobom
nesúvisí. Čo sa týka platieb zo dňa 2. 4. 2013 vo výške 450,- Eur a zo dňa 1. 3. 2013 vo výške 400,-

Eur, z listinných dôkazov predložených žalovaným v 1. rade vyplýva, že sa jednalo o platby úrokov na
základe Zmluvy o úvere 2013/02, ktoré žalovaný v 1. rade platil spoločnosti EKONOMIK SERVIS, s.r.o.,
nie žalobcovi. Tieto platby s podanou žalobou nesúvisia, jedná sa o platby, ktoré časovo predchádzali
obdobiu, pre ktoré bola podaná žaloba. Žalobca platil za žalovaných rôzne platby v období od 28. 10.
2013 do 4. 4. 2014, ktoré sa mu zaviazali uhradiť a následne dňa 19. 6. 2015 tento svoj dlh aj písomne

uznali. Žalovaný platbami zo dňa 2. 4. 2013 a 1. 3. 2013 nemohol platiť dlh voči žalobcovi, ktorý vznikol
viac ako pol roka neskôr po týchto platbách, týmito platbami platil inému subjektu, nehovoriac o tom,
že uznanie dlhu voči žalobcovi je zo dňa 19. 6. 2015. Žalovaný v 2. rade namietal premlčanie nároku a
považuje uznanie dlhu zo dňa 19. 6. 2015 za neplatný, resp. právne neúčinný právny úkon. Vo vzťahu
k tomu žalobca uviedol, že uznanie dlhu zo dňa 19. 6. 2015 obsahuje konkrétnu výšku 10 686,12 Eur,
ktorá sa v celom rozsahu zhoduje so sumou platieb, ktoré žalobca uhradil za obidvoch žalovaných.

Pohľadávka bola v uznaní dlhu opísaná čo do právneho dôvodu ako peňažný dlh, ktorý vznikol z
peňažných úhrad veriteľa za dlžníkove záväzky voči tretím stranám. Tento právny dôvod uvedený v
uznaní dlhu je identický s právnym dôvodom pohľadávky uvedeným v žalobe, resp. návrhu na vydanie
platobného rozkazu. Tento dlh nie je zameniteľný s iným dlhom, ktorý by žalovaní mali voči žalobcovi
v takejto výške. Žalobcovi nie sú známe žiadne iné platby, ktoré by uhrádzal z vlastných prostriedkov

za žalovaných. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1. 4. 2015. Vo
vzťahu k procesnej obrane žalovaného v 2. rade, ktorý tvrdí, že len časť z týchto platieb bola platená
za neho a zvyšná za žalovaného v 1. rade ako fyzickú osobu, je potrebné uviesť, že obidvaja žalovaní
sa zaviazali k úhrade tejto sumy spoločne a nerozdielne. Ani jeden zo žalovaných nenamietal, že by
žalobca za nich jednotlivé platby nezrealizoval. Žalovaný v 1. rade bol v čase uznania dlhu konateľom

žalovaného v 2. rade a obidva podpisy, za obidvoch dlžníkov, t.j. za fyzickú aj za právnickú osobu, sú tie
isté. Medzi stranami sporu bol založený občiansko-právny vzťah, pretože žalobca ako veriteľ a žalovaný
v 1. rade sú fyzické osoby - nepodnikatelia. Dlh žalovaných vznikol od októbra 2013 do apríla 2014. V
čase uznania dlhu 19. 6. 2015 nebol dlh premlčaný. V uznaní dlhu je uvedená lehota na plnenie do 31.
12. 2017. Od tohto dňa plynie 10-ročná premlčacia doba, ktorá uplynie dňa 31. 12. 2027. Keďže žaloba

bola podaná ešte v roku 2019, bola podaná pred uplynutím premlčacej doby.

7. Žalobca na pojednávaní dňa 2. 6. 2020 vypovedal, že v roku 2013 ho žalovaný v 1. rade požiadal o
finančnú výpomoc pri riešení jeho záväzkov, ktoré boli vo výške okolo 10 000,- Eur. Stretli sa
osobne a časť platieb vykonali fyzicky spolu v inštitúciách, ktoré sú uvedené a opísané v žalobe. Časť

platieb platil v hotovosti ako fyzická osoba z vlastných finančných prostriedkov a na týchto dokladoch,
ktoré so žalobou predložil, je uvedené aj meno žalobcu ako fyzickej osoby. Platby boli realizované
prostredníctvom bankového prevodu a boli platené zo súkromného účtu žalobcu. Po uhradení poslednej
platby sa so žalovaným v 1. rade dohodli, že do roka mu tieto platby vráti, ale keďže k tomu nedošlo,
došlo k podpísaniu uznania dlhu dňa 19. 6. 2015, kde bola uvedená konkrétna suma a dátum splatnosti

dlhu. Keďže ani po tomto dátume splatnosti nedošlo k žiadnej úhrade dlžnej sumy, podal na súde žalobu.
Finančné prostriedky boli za žalovaných poskytované v rokoch 2013 - 2014 a k písomnému uznaniu
dlhu došlo dňa 19. 6. 2015, takmer rok po poskytnutí finančnej čiastky.

8. Na pojednávanie, ktoré súd nariadil na deň 4. 8. 2020 sa žalovaný v 1. rade nedostavil, hoci

predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 30. 6. 2020, nedostavil sa ani žalovaný v 2. rade, ktorý
predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 30. 6. 2020. Žalovaní v 1. a 2. rade neospravedlnili svoju
neúčasť na pojednávaní dňa 4. 8. 2020 ani nežiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov
podľa § 183 Civilného sporového poriadku, preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného
v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

9. Súd právne posúdil vec nasledovne:

10. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.12. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana
sporu v konaní uplatniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje
na všetky tvrdenia strany sporu s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu
takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo dostatočne
nesplnilasvojudôkaznúpovinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťstranysporu
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej
núdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska práva.

14.Podľa§151ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

15. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

19. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným písomným a adresným

právnym úkonom dlžníka zakladajúci vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase tohto
prejavu. Pre platnosť úkonu nie je pritom rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Z
hľadiska obsahových náležitostí pre platnosť prejavu je rozhodujúce, či prejav obsahuje označenie
oprávnenej osoby (veriteľa), označenie povinnej osoby (dlžníka), určenie dlhu, dôvod dlhu, uvedenie
výšky dlhu, skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť dlžníka o svojej povinnosti. Nie je rozhodujúce, či

uznanie dlhu vyhotovené ako samostatný prejav je súčasťou dvoj alebo viacstranného právneho úkonu.
Rozhodujúce je iba to, že uvedený prejav spĺňa náležitosti predpokladané ustanovením § 34 a nasl., §
558 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom uznávacieho prejavu nie je vznik nového záväzkového vzťahu,
ale dochádza ním k zastaveniu plynutia premlčacej doby a na miesto nej dňom uznania začína plynúť
nová 10-ročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

20. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

21. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

24. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

26. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd ustálil, že dňa 19. 6. 2015 žalovaný v 1. rade ako dlžník,
ako fyzická osoba a ako konateľ spoločnosti Petix International s.r.o. Košice spoločne a nerozdielne
uznal dlh podľa § 558 Občianskeho zákonníka vo výške 10 686,12 Eur. Dôvod vzniku dlhu bol
špecifikovaný tak, že dlžník má voči veriteľovi peňažný dlh, ktorý vznikol z peňažných úhrad veriteľa za

dlžníkove záväzky voči tretím stranám. Dlžník ku dňu uznania dlhu neuhradil žiadnu časť dlhu. Dlžník sa
zaviazal uhradiť dlh najneskôr do 31. 12. 2017. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi
bankovým prevodom na účet veriteľa. Uvedený peňažný dlh dlžník uznal v celom rozsahu čo do dôvodu
i výšky a nepoprel veriteľov nárok. Záväzok v čase uznania dlhu trval a nebol ku dňu odpísania uznania
dlhupremlčaný.Kzaplateniunedošlozdôvoduprechodnéhonedostatkufinančnýchprostriedkov.Veriteľ
a dlžník prehlásili, že táto listina je slobodným a vážnym prejavom ich skutočnej vôle, ktorú nepodpísali

v tiesni alebo za nevýhodných podmienok. Uznanie dlhu vlastnoručne podpísal dlžník E. ako fyzická
osoba a E. ako konateľ za spoločnosť Petix International s.r.o., Košice a veriteľ P.. Žalovaný v 1. rade
vo svojom vyjadrení k žalobe nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že skutočne zaplatil za žalovaných
v 1. a 2. rade predmetné platby a že žalovaný v 1. a 2. rade dňa 19. 6. 2015 písomne uznali dlh, ktorý
vznikol a ktorý sa zaviazali žalovaní v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne, preto súd

považoval tieto tvrdenia za nesporné podľa § 151 ods. l Civilného sporového poriadku. Žalovaní v 1. a
2. rade nepredložili súdu žiadne protidôkazy, ktoré by tvrdenia žalobcu vyvrátili.
27. Žalobca ani žalovaný v 1. rade nie sú podnikateľskými subjektmi, ktoré by viedli účtovníctvo, jedná
sa o fyzické osoby, nepodnikateľov. Žalovaný v 2. rade je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá
účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Žalobca platil finančné prostriedky z vlastných zdrojov za

žalovaného v 1. rade, ako aj za žalovaného v 2. rade. Tým, že žalobca platil z vlastných finančných
prostriedkov platby za žalovaných v 1. a 2. rade, nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia,
preto námietka žalovaného v 1. rade, že neobdržal faktúry na plnenia od žalobcu tretím osobám je
neopodstatnená.
28. Obrana žalovaného v 1. rade, že žalobca uplatnil predmetnú pohľadávku v rámci výkonu záložného

práva dražbou majetku žalovaného v 2. rade, nebola preukázaná žiadnym dôkazom. Žalobca sa
podanou žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky, ktorú má voči žalovaným v 1. a 2. rade z iného
právneho dôvodu (na základe uznania dlhu) a dražba, na ktorú poukázal žalovaný v 1. rade vo svojom
vyjadrení, s touto pohľadávkou žiadnym spôsobom nesúvisí. Skutočnosť, či žalobca prostriedky priamo
odovzdal priamo k rukám žalovaných alebo ich poskytol za žalovaných v 1. a 2. rade na plnenie ich dlhov,

nie je podstatná vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalobca nebol dlžníkom z predmetných právnych
vzťahov a k plneniu týchto dlhov za žalovaných v 1. a 2. rade došlo po predchádzajúcej dohode medzi
stranami sporu, pod podmienkou, že následne bude takýto dlh žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobcovi
splatený. Obidvaja žalovaní v 1. a 2. rade sa k tomu zaviazali v uznaní dlhu a zaviazali sa zaplatiť
dlh spoločne a nerozdielne. Námietka nedostatku pasívnej legitimácie vznesená žalovaným v 1. rade

je preto neopodstatnená. Pokiaľ ide o platby žalovaného v 1. rade zo dňa 2. 4. 2013 vo výške 450,-
Eur a zo dňa 1. 3. 2013 vo výške 400,- Eur, ktoré mali byť podľa žalovaného v 1. rade platbami pre
spoločnosť žalobcu EKONOMIK SERVIS, s.r.o., Košice je potrebné uviesť, že z dôkazov predložených
žalovaným v 1. rade vyplýva, že sa jednalo o platby úrokov na základe zmluvy o úvere 2013/02, ktoré
žalovaný v 1. rade platil spoločnosti EKONOMIK SERVIS, s.r.o., nie žalobcovi. Tieto platby s podanou

žalobou nesúvisia. Žalobca platil za žalovaných platby v období od 28. 10. 2013 do 4. 4. 2014, ktoré
sa mu zaviazali uhradiť a následne 19. 6. 2015 dlh písomne uznali. Žalovaný v 1. rade platbami zo
dňa 2. 4. 2013 a 1. 3. 2013 nemohol platiť dlh voči žalobcovi, ktorý vznikol viac ako pol roka neskôr
po týchto platbách. Týmito platbami teda platil inému subjektu, pričom uznanie dlhu voči žalobcovi je
zo dňa 19. 6. 2015.

29. Žalovaný v 2. rade považuje uznanie dlhu zo dňa 19. 6. 2015 za neplatný a právne neúčinný
právny úkon. Podľa právneho názoru súdu uznanie dlhu zo dňa 19. 6. 2015 obsahuje konkrétnu výšku
dlhu 10 686,12 Eur, ktorá sa v celom rozsahu zhoduje so sumou platieb, ktoré žalobca uhradil za
obidvoch žalovaných. Pohľadávka bola v uznaní dlhu opísaná čo do právneho dôvodu ako peňažný
dlh, ktorý vznikol z peňažných úhrad veriteľa za dlžníkove záväzky voči tretím osobám. Tento dlh nie je

zameniteľný s iným dlhom, ktorý by žalovaní mali voči žalobcovi v takejto výške a žalovaní sa zaviazali
zaplatiťžalobcovilenzakonkrétneplatby,ktorévyplývajúzpríslušnýchdokladovoúhrade,ktoréžalobca
k žalobe pripojil, ako aj z písomného uznania dlhu. Uznanie dlhu zo dňa 19. 6. 2015 je dvojstranný právny
úkon, pretože obsahuje prejav vôle žalobcu a žalovaných, pričom žalovaný v 1. rade bol v čase uznaniadlhu konateľom žalovaného v 2. rade a obidva podpisy za dlžníkov, t.j. za fyzickú osobu aj za právnickú
osobu podpísal E.. V uznaní dlhu je písomnou formou prejavená vôľa veriteľa žalobcu a uznanie dlhu
možno považovať za dvojstranný právny úkon strán sporu. Uznanie dlhu je perfektným dvojstranným

právnym úkonom, ktorý je platný a účinný.
30. Vo vzťahu k žalovanými vznesenej námietke premlčania súd poukazuje na ust. § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorý pre prípad uznaného dlhu stanovuje 10-ročnú premlčaciu dobu. V čase
uznania dlhu nebol dlh premlčaný, dlh žalovaných vznikol od októbra 2013 do apríla 2014. V uznaní
dlhu je uvedená lehota na plnenie, a to do 31. 12. 2017. Od tohto dňa plynie 10-ročná premlčacia doba,

ktorá uplynie dňa 31. 12. 2027. K uznaniu dlhu došlo teda dňa 19. 6. 2015 a žaloba žalobcu bola podaná
dňa 28. 2. 2020, teda v rámci plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty a námietka premlčania vznesená
žalovanými je nedôvodná.
31.Nazákladetýchtodôvodovacitovanýchzákonnýchustanoveníposkutkovomaprávnomzhodnotení
súd uzavrel, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

32. Žalovaní v 1. a 2. rade sa nezaplatením dlhu riadne a včas dostali do omeškania s povinnosťou
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie v uznaní dlhu,
t.j. od 1. 1. 2018 zo sumy 10 686,12 Eur, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
ku dňu omeškania bola vo výške 0,0 % + 5 percentuálnych bodov.

33.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPtak,žeúspešnémužalobcovi
priznal proti neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.