Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310206444
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8310206444.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: M. S. rod. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom W. - F. XXX, XXX XX W. - F., proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351, právne zast.: JUDr. Valériou Brečkovou,
advokátkou so sídlom Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, o náhradu škody, úhradu nájomného a iné, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 11C/13/2010-277 zo dňa 12.02.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá o určenie neplatnosti dohody o vydaní

majetku zo dňa 07.12.1993.

Zrušuje rozsudok v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá o zaplatenie dlžného nájomného s
príslušenstvom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celosti zamietol a oznámil, že o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 22 ods. 1, ods. 2 zák. č. 229/1991Zb., § 80 písm.
c/, § 91 ods. 2, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, § 159 ods. 2 OSP, § 663 a 671 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Výrok o trovách konania ustanovením § 151 ods. 3 OSP.

3. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že predmetom konania po úprave a čiastočnom
späťvzatí žaloby je určenie jednak absolútnej neplatnosti dohody o vydaní majetku uzavretej medzi
sestrou pôvodnej žalobkyne a žalovaným zo dňa 07.12.1993 a jednak aj zaplatenie dlžného nájomného

za obdobie rokov 1991 až 2007 v sume 3.694,22 eur (111.292,-Sk) a úrok z omeškania z tejto
sumy. Súd prvej inštancie po tom, čo pôvodná žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX zomrela, pokračoval na
základe výsledkov dedičského konania s jej právnym nástupcom, a to so M. S.. K určeniu neplatnosti
dohody o vydaní majetku súd prvej inštancie uviedol, že na takomto určení neexistuje naliehavý
právny záujem, pretože táto dohoda nebola doteraz platne uzatvorená, pretože ju podpísala iba sestra
pôvodnej žalobkyne, pôvodná žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka túto dohodu nepodpísala, lebo
navyše stranami sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu by mali byť všetci jeho účastníci titulom

nerozlučného spoločenstva či už na strane žalobcov, alebo žalovaných, a stranou tohto sporu nie
je sestra pôvodnej žalobkyne. V nadväznosti na to súd prvej inštancie k otázke zaplatenia dlžného
nájomného s príslušenstvom ustálil, že ak nedošlo k uzavretiu dohody o vydaní-vrátení majetku, tak
potom medzi pôvodnou žalobkyňou, jej sestrou ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom priamozo zákona vznikol nájomný vzťah, avšak len vo výmere skutočne užívanej žalovaným podľa § 22 zák.
č. 229/1991Zb. Na uvedený vzťah je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné práve použiť vyššie
uvedené ustanovenie cit. zák. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme, a to z dôvodu, že zák.

č. 229/1991 Zb. neobsahuje ustanovenia o výške nájomného, o spôsobe jeho určenia a neexistuje
takýto právny predpis, ktorý by to určoval. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalujúca strana rovnako
neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala výmeru pozemkov, na ktorých reálne hospodáril za
uvedené obdobie žalovaný a ani výšku nájmu. Preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalujúca strana majúc za to, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prevej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní poukázala na to, že zák. č. 229/1991Zb.
v § 28a upravuje jednak náhradu za nájom ako aj spôsob určenia nájomného s odkazom na vyhlášku
MF SR č. 289/1990 Zb.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení, vzhľadom na nejasnosť podpisu žalujúcej strany na odvolaní, primárne
navrhol odvolanie odmietnuť, inak navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť dôvodiac, že žalujúca strana
neuniesla dôkazné bremeno, a ani bremeno tvrdenia.

6. Odvolací súd vzhľadom na vznesenú námietku zo strany žalovaného najprv pristúpil k vyriešeniu
otázky, či odvolanie bolo podané žalujúcou stranou - žalobcom, teda osobou oprávnenou. Žalobca na
výzvu odvolacieho súdu podaním doručeným dňa 13.11.2017 potvrdil, že podané odvolanie podpísal
osobne.

7. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,

s tým, že účinky procesných úkonov pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) ostali zachované
(§ 470 ods. 2 CSP).

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.11.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalujúcej strany
je čiastočne dôvodné.

9. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti o určenie neplatnosti dohody o vydaní majetku zo dňa
07.12.1993, odvolací súd uvádza, že bol súdom prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistený skutkový
stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a

presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia v uvedenej časti je potrebné prisvedčiť, že nie je možné vyslovovať
neplatnosť „Dohody“, ktorá nebola ani uzavretá, lebo nie je na to naliehavý právny záujem tak, ako
to správne konštatuje aj súd prvej inštancie. Ani prípadným vyslovením neplatnosti by sa totiž právne
postavenie žalobcu nezmenilo.

10. V tejto časti preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

11. K otázke dlžného nájomné odvolací súd uvádza nasledovné. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej

inštancie, že ak nedošlo k platnému uzavretiu dohody o vydaní majetku medzi pôvodnou žalobkyňou
a jej sestrou na strane jednej a žalovaným na strane druhej, dňom účinnosti zák. č. 229/1991 Zb., t.j.
dňom 24.06.1991 vznikol medzi nimi nájomný vzťah ( § 22 ods. 2 cit. zák.). Zákonom č. 93/1992Zb.
bol s účinnosťou od 28.02.1992 novelizovaný zákon č. 229/1991Zb., o.i. aj o ustanovenie § 28a, vzmysle ktorého „Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, poskytujú sa náhrady podľa tohto zákona v
cenách platných k 24. júnu 1991.“ Pod pojmom náhrady je potrebné v kontexte celospoločenských a
politických zmien a legislatívneho vývoja po novembri 1989 bezpochyby rozumieť aj nájom (do Obč. zák.

bol tento inštitút zavedený od 01.01.1992 z.č. 509/1991 Zb.). V rozhodnom období tak, ako to správne
tvrdí žalujúca strana (i keď sa uvádza čiastková novela č. 289/90 Zb.), už bolo aj nájomné upravené
vyhláškou Ministerstva financií, cien a miezd SR, č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých
porastov,úhradáchzazriadenieprávaosobnéhoužívaniapozemkovaonáhradáchzadočasnéužívanie
pozemkov, ktorá bola zrušená následne vyhláškou č. 465/1991 Zb. Tá bola následne zrušená zákonom

č. 18/1996 Z.z. o cenách, ktorý už vo svojom texte reflektujúc na legislatívny vývoj a explicitne používa
aj pojem nájom.

12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom spore je zrejme, že súd prvej inštancie
pochybil, ak nesprávne uzavrel, že zák. č. 229/1991 Zb. neobsahuje ustanovenia o výške nájomného, o
spôsobe jeho určenia, a že neexistuje taký predpis, ktorý by to určoval a z toho dôvodu žalobu o úhradu
nájomného zamietol.

13. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie dlžného nájomného s príslušenstvom
a postupom podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vec nanovo náležite v zmysle intencií
naznačených odvolacím súdom posúdiť, či nárok žalobcu na zaplatenie nájomného je dôvodný a
následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v §
220 ods. 2 CSP aj náležite a dôkladne odôvodniť.

15. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396
ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.