Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. október 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010329
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3819010329.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému N. T., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale
bytom L. XXX, okres T., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/62/2019 zo dňa 31.08.2020,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.10.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného N. T. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/62/2019 zo dňa 31.08.2020, bol obžalovaný
N. T. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že dňa 29.06.2017 v čase asi o 22.00 hodine viedol v
Prievidzi po ulici A. Bednára, smerom od ulice Rad L. N. Tolstého, okres Prievidza, osobné

motorové vozidlo značky Audi A4 evidenčné číslo PE-XXX CH, pričom počas vedenia tohto vozidla
omylom namiesto brzdového pedálu stlačil plynový pedál, následkom čoho narazil na ulici A. Bednára
do tam zaparkovaného motorového vozidla značky Peugeot 206 evidenčné číslo PD-XXX CX, ktoré
následkom nárazu posunulo a narazilo do pred ním zaparkovaného motorového vozidla značky Škoda
Fabia evidenčné číslo PD-XXX EV, pričom počas dokumentovania tejto dopravnej nehody sa odmietol
podrobiť i napriek výzve hliadky Polície po negatívnom výsledku vykonanej dychovej skúšky, či nie je pod

vplyvominejnávykovejlátky,lekárskemuvyšetreniuodberomavyšetrenímkrvialeboinéhobiologického
materiálu, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, čím majiteľovi
osobného motorového vozidla značky Peugeot 206 evidenčné číslo PD-XXX CX M. L. spôsobil škodu
na vozidle vo výške 3.000 eur a majiteľovi osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia
evidenčné číslo PD-XXX EV H. L. škodu vo výške 2.500 eur.

Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 61 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 22 (dvadsať) mesiacov.

Proti výroku o treste odňatia slobody citovaného rozsudku podal odvolanie obžalovaný N. T., ktoré
odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Mal za to, že u neho v rámci rozhodovania o výške tohto trestu
prichádzajú do úvahy dve poľahčujúce okolnosti, t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/Tr. zák.) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.), nakoľko vyhlásenie o vine, ktoré učinil na hlavnom pojednávaní je
potrebné vnímať a posudzovať ako najvyššiu formu napomáhania z jeho strany. Nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace obžalovaný považoval za neprimerane prísny, pričom v
tejto súvislosti poukázal na svoje osobné pomery, že je stále mladý človek, má priateľku,s ktorou má maloleté dieťa a má existujúcu vyživovaciu povinnosť voči nemu. V nedávnej minulosti
bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával v Českej republike, ale po
prepustení na slobodu sa vrátil na Slovensko, kde si okamžite našiel prácu, má pravidelný príjem,

zároveň má úprimný záujem usporiadať si svoj doterajší život, ako aj rodinný život a rád by dostal šancu
opätovne sa zaradiť do spoločnosti, pričom svoje konanie z minulosti úprimne ľutuje. Obžalovaný
apeloval na odvolací súd, aby dôkladne zvážil potrebu ukladania nepodmienečného trestu odňatia
slobody, nakoľko uloženie takého trestu je pre neho vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, jeho
osobu, ako aj pri zohľadnení všetkých poľahčujúcich okolností neadekvátne prísne a neúčelné. Zastával

názor, že uloženie niektorého z alternatívnych trestov a to konkrétne buď trestu povinnej práce alebo
peňažného trestu bude postačujúce a dostatočným spôsobom zaručí jeho nápravu a zabezpečí
ochranu spoločnosti, najmä s poukazom na zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. Uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody považoval za neefektívne, nakoľko opätovne dôjde k
pretrhnutiu rodinných a pracovných väzieb, ktoré si počas doby na slobode vybudoval, pričom
represívny, ako aj preventívny účel trestu bude naplnený aj pri využití niektorého z alternatívnych trestov.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste odňatia slobody a sám
vo veci rozhodol tak, že mu prizná aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. a uloží mu buď
trest povinnej práce v dolnom rozpätí zákonnej výmery tohto trestu alebo peňažný trest v dolnom rozpätí
zákonnom stanovenej sadzby za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
všetkého druhu.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu o odvolaní obžalovaného sa konalo v neprítomnosti
obžalovaného, pričom na to boli splnené zákonné podmienky.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Obhajca uviedol, že sa pridržiava dôvodov odvolania a navrhol uložiť obžalovanému niektorý z
alternatívnych trestov.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so
zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods.
1 písm. b) Tr. por. o vine, uznal obžalovaného N. T. vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil
všetkyzákonnéznakycitovanéhotrestnéhočinu.Keďžeodvolacísúdvnapadnutomrozsudkuvovzťahu

kvýrokuovineanivpostupesúdupredchádzajúcomtomutovýrokunezistilchybyodvolanímnevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1
Tr. por. len výrok o uloženom treste odňatia slobody a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Preskúmaním výroku o treste odňatia slobody z podnetu podaného odvolania krajský súd dospel k
záveru, že nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovaného vo vzťahu k výroku o tomto treste.
Naopak pri ukladaní tohto trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady
podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol doposiaľ viackrát súdne
trestaný. Okresný súd v preskúmavanej trestnej veci správne obžalovanému priznal existenciu jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval) a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný
čin odsúdený). Nebolo však možné priznať obžalovanému priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle

ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom),
nakoľko je zrejmé, že vyhlásenie o vine obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil pod ťarchou dôkazov
získaných orgánmi činnými v trestnom konaní v prípravnom konaní, preto nemožno hovoriť o tom, že
by týmto vyhlásením napomáhal pri objasňovaní trestného činu príslušným orgánom. Okresný súd vtomto smere správne vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace nepodmienečne v prvej polovici stanovenej trestnej sadzby, k čomu
krajský súd dodáva, že prichádzalo do úvahy uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rozmedzí

0 rokov až 1 rok. Vzhľadom na priebeh predchádzajúcich odsúdení, zvýrazniac odsúdenia jednak
trestnýmrozkazomOkresnéhosúduPrievidza,sp.zn.0T/65/2017zodňa01.06.2017,právoplatnýmdňa
10.06.2017, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. k trestu odňatia slobody 7 (sedem)
mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobu18(osemnásť)mesiacovanáslednéodsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T/52/2017 zo dňa 14.08.2017, právoplatným

dňa 09.07.2018, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) v spojení s § 44 Tr. zák., kde súd
upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., pretože považoval trest odňatia slobody
uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T/65/2017 za dostatočný,
je zrejmé, že v aktuálne prejednávanej veci už neprichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu,
nakoľko ide o recidívu. Pritom obžalovaný si tiež musel byť vedomý, že aktuálne prejednávanú úmyselnú
trestnú činnosť pácha (dňa 29.06.2017) v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, krátko po začatí

plynutia skúšobnej doby určenej trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T/65/2017.
Preto okresným súdom uložený trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace nepodmienečne, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, je trestom zákonným a primeraným, zohľadňujúcim tak spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosti nápravy. Je potrebné uviesť, že od opakovaného páchania úmyselnej trestnej obžalovaného
neodradili ani predchádzajúce odsúdenia, kedy dokonca v predchádzajúcom období obžalovaný už
bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť (odsúdenie Obvodným súdom Praha 5, sp.zn. 3T
73/2014, zo dňa 28.05.2014, ktoré sa v zmysle § 7b ods.2. § 438e Tr.zák. zohľadňuje), preto uloženie
iného druhu trestu (trestu povinnej práce, peňažného trestu) u obžalovaného neprichádzalo do úvahy,

keďžepodľanázorukrajskéhosúdubyuloženiealternatívnehotrestuvdanomprípadeboloneprimerane
mierne. Pokiaľ ide o súčasne uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu
v trvaní 22 (dvadsať) mesiacov, aj tento je správny, zákonný a nie je neprimeraný, je odôvodnený
porušením povinností obžalovaného ako vodiča a napokon sám obžalovaný sa v odvolaní vyjadril, že
tento nenamieta. Na výkon trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný

súd správne zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestnej činnosti už bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zrušenie alebo
zmenu napadnutého výroku o treste odňatia slobody, pričom s odôvodnením uloženého trestu v

rozsudku súdu prvého stupňa sa v plnej miere stotožnil. Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného N.
T. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.