Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. júl 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215586
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4417215586.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: S. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. O., J. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ing. Mikulášom Práznovszkym, CSc.,
so sídlom Nové Zámky, Bočná 26, IČO: 11 728 094, proti žalovanému: Obec Dvory nad Žitavou, Dvory
nad Žitavou, Hlavné nám. 6, IČO 00 308 897, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Kanásom, so
sídlom Nitra, Školská 3, IČO: 42 119 987, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vrátane určenia
povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu vrátane alternatívneho petitu žaloby z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania
a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.10.2017 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá
bola vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX ako parcely registra „C“ č. XX/X
o výmere 31 m2, ktorá bola vytvorená z parcely registra „C“ č. XX o výmere 568 m2, ktorá je zapísaná
na LV č. X k.ú. E. nad O..

2. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 19.8. obecné zastupiteľstvo žalovaného na svojom zasadnutí
prijalo uznesenie, ktorým schválilo odpredaj nehnuteľnosti, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom
č. XX/XXXX zo dňa 5.5.2005 ako parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá bola vytvorená
z parcely registra „C“ č. XX o výmere 568 m2, ktorá je zapísaná na LV č. X k.ú. E. nad O. a to pre
žalobcu, ktorý dňa XX.XX.XXXX zaplatil do pokladnice žalovaného v hotovosti kúpnu cenu 3.410,- Sk
(31 m2 x 110 Sk/m2). ďalej uviedol, že žalobca bol od 22.11.2005 dobromyseľný o tom, že mu predmetná
nehnuteľnosť patrí a ako oprávnený držiteľ ju užíval aspoň do konca mája 2017. Ďalej uviedol, že bývalý

starosta žalovaného Ing. J. Q., ktorý bol starostom v rokoch 2002 - 2014 vyhlásením zo dňa 25.9.2017
potvrdil, že výkon uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného nepozastavil a že k nezapísaniu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu došlo výhradne z dôvodu zlyhania
vybavenia potrebných administratívnych úkonov na strane žalovaného.

3.Žalobcaďalejvžalobeuviedol,žežalovanýlistomzodňa24.5.2017oznámilžalobcovizačatiekonania
o dodatočnom povolení stavby - oplotenia, brány a prístrešku na parcele č. XX, v ktorom vyzval žalobcu

aby preukázal, že je vlastníkom uvedenej parcely alebo že má k tomuto pozemku iné právo. Následne
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 21.8.2017 požiadal žalovaného o
stanovisko či uznáva vlastnícke právo žalobcu k predmetnému pozemku nadobudnuté vydržaním podľa
§ 134 ods. 1 s poukazom na ust. § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ak vlastnícke právo žalobcauznáva aby zabezpečil perfektný dvojstranný právny úkon predaja spornej nehnuteľnosti žalobcovi.
Žalovaný odpovedal listom zo dňa 8.8.2017, ktorým oznámil, že vyhotoveniu kúpnej zmluvy nemôže
vyhovieť keďže právo z uznesenia žalovaného je premlčané, že uznesenie sa v archíve žalovaného

nenachádza a že vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká až zápisom vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti. Žalobca k žalobe pripojil uznesenie zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného
zo dňa 19.8.2005, geometrický plán č. 49/2005, LV č. X k parcele registra „C“ č. XX k.ú. E. nad O., doklad
o zaplatení sumy 3410,- Sk, vyhlásenie bývalého starostu žalovaného Ing. J. Q. zo dňa 25.9.2017,
oznámenie žalovaného zo dňa 24.5.2017 o začatí dodatočného povolenia stavby, žiadosť právneho

zástupcu žalobcu zo dňa 21.8.2017, odpoveď žalovaného zo dňa 8.8.2017.

4. K žalobe sa podaním zo dňa 30.10.2017 vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
Okrem iného uviedol, že žalovaný nepopiera skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne schválenia odpredaja
31 m2 z parcely č. XX podľa geometrického plánu č. XX/XXXX ani skutočnosť, že žalobca zaplatil v
hotovosti do pokladne žalovaného 3410,- Sk a uviedol, že žalovaný až potom čo žalobca 11.7.2007

listom požadoval uzatvorenie kúpnej zmluvy z titulu zaplatenia kúpnej ceny zistil, že suma 3410,- Sk
predstavuje zaplatenie novovytvorenej parcely XX/X. Keďže k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej
parcele nedošlo, žalovaný listom z 8.8.2017 oznámil žalobcovi, že sumu 113,19 eur (3410,- Sk) mu
vracia poštovou poukážkou, pričom žalobca uvedenú sumu v odbernej lehote neprevzal. V uvedenom
podaní žalovaný uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu o jeho domnelej dobromyseľnosti, ktorú mal od

22.11.2005 do konca mája 2017, o tom, že mu nehnuteľnosť patrí, poukázal na ust. § 133 ods. 2
Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu písomnej kúpnej zmluvy, ktorou
by v prípade jej uzatvorenia mal disponovať a uviedol, že samotné zaplatenie kúpnej ceny nemá
spôsobilosť zakladať právny vzťah ohľadne zmeny v osobe vlastníka nehnuteľnosti. Uviedol, že ak
sa žalobca mylne domnieval, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudol na základe uznesenia

obecného zastupiteľstva žalovaného a následným zaplatením schválenej kúpnej ceny, jeho omyl nie
je ospravedlniteľný. Zároveň žalovaný poukázal na to, že pokiaľ sa žalobca domnieval, že nadobudol
vlastníctvo k novovytvorenej parcele registra „C“ č. XX/X, bolo jeho povinnosťou podľa § 18 zákona
582/2004 počnúc 1.1.2006 podať daňové priznanie avšak žalobca tak neučinil počas celej doby užívania
predmetného pozemku pričom konal aj v rozpore so stavebným zákonom keďže na uvedenej parcele

postavil čiernu stavbu. Uviedol, že správanie žalobcu je nezlúčiteľné s dobrou vierou a preto nemá
požívať právnu ochranu keďže žalobca svoj domnelý vlastnícky vzťah k pozemku deklaroval až keď
mal preukázať svoj vlastnícky vzťah k nemu z dôvodu zriadenia čiernej stavby. Žalovaný ďalej uviedol,
že opiera aspoň čiastočne skutkové tvrdenia bývalého starostu žalovaného s tým, že svoje námietky
predloží písomne na pojednávaní. Poukázal na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na uznesenia

Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo/30/2010, 2Cdo/271/2007, 3Cdo/17/2016, 4Cdo/287/2006.

5. V uvedenom podaní žalovaný uviedol, že pri normálnej obvyklej opatrnosti žalobca nemohol
nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie, že sporná nehnuteľnosť mu fyzicky patrí, pričom
nadobúdajúcim titulom nemôže byť listina, ktorou sa právo samo o sebe nenadobúda a nemôže ním

byť ani uznesenie obecného zastupiteľstva. Žalobca sa nepresvedčil či vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti nadobudol, nepodal daňové priznanie tak ako mu to ukladá zákon, nikdy sa neinformoval
na stavebnom úrade o podmienkach postavenia stavby a teda jeho správanie nesvedčí o jeho
dobromyseľnosti. Žalovaný poukázal na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.8.2017, ktorým
vyzval žalovaného na „neodkladné zabezpečenie perfektného dvojstranného právneho úkonu predaja

predmetnej nehnuteľnosti tak ako to obec Dvory nad O. urobila v prípade predaja nehnuteľnosti ďalším
trom osobám označeným v zápisnici z 24 zasadnutia obecného zastupiteľstva 19.8.2005.“ Žalovaný
sa k uvedenému vyjadril tak, že jediným do úvahy pripadajúcim spôsobom deklarovania nadobudnutia
vlastníctva žalobcu vydržaním by bolo postupovať podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti formou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v

notárskej zápisnici. Uviedol, že žiadosti o uzavretie kúpnej zmluvy nemohol vyhovieť keďže uznesenie
zo dňa 19.8.2005 nie je relevantným podkladom pre jeho uzavretie keďže právo z neho pre žalobcu
vyplývajúce je podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané. Napokon uviedol, že žalobca sa v
žalobe nevysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu a neuplatnil také prostriedku procesného
útoku,ktorébynasvedčovaliexistenciidobromyseľnostijehodržby.Kuvedenémupodaniupripojildoklad

o zaslaní sumy 113,19 eur žalobcovi dňa 7.8.2017 a list žalovaného zo dňa 7.9.2017.

6. K uvedenému podaniu sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 24.11.2017, v ktorom
uviedol, že na pokladničnom doklade č. XXXX/XX zo dňa 22.11.2005 je výslovne uvedený ako účelplatby „pozemok p.č.XX/X 31m2“ pričom aj v uznesení žalovaného zo dňa 19.8.2005 je uvedené, že sa
schvaľuje odpredaj parcely č. XX/X o výmere 31 m2 za 110,- Sk/m2. V uvedenom podaní uviedol, že
na vznik vlastníckeho práva nie je potrebná perfektná písomná kúpna zmluva a na zápis vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností tiež nie, pričom na vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti stačí aj
neperfektná písomná zmluva ak sú zároveň splnené zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním a vlastníckeho právo nadobudnuté vydržaním vzniká priamo zo zákona pričom vklad
do katastra nehnuteľností má len deklaratórnu povahu. Uviedol, že nepodanie daňového priznania podľa
§ 18 zákona č. 582/2004 Z.z. nie je v príčinnej súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním.

Uviedol, že žalovaný dvakrát prejavil úmysel vzdať sa spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu a to
jednak vo forme uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005 a jednak vydaním
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.11.2005 o prijatí kúpnej ceny 3410,- Sk. Poukázal tiež na
to, že ani v jednom zo štyroch rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení
nie je rozhodnutím zásadného významu pričom tieto pochádzajú z rozhodnutí po roku 2005,v ktorom
mala začať v danom prípade plynúť 10 ročná lehota na vznik vlastníckeho práva žalobcu vydržaním

pričom uviedol, že vydržacia lehota začala plynúť v roku 2005 pričom žalobca nebol dobromyseľný iba
na základe jeho subjektívneho hľadiska a jeho omyl je ospravedlniteľný.

7. V uvedenom vyjadrení právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že dňa 30.9.2004 žalobca písomne
požiadal žalovaného o odpredaj spornej nehnuteľnosti a žalobca bol z výpisu z uznesenia obecného

zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005 uzrozumený o vôli žalovaného predmetnú nehnuteľnosť
žalobcovi odpredať pričom zaplatil aj kúpnu cenu uvedenú vo výpise z uznesenia obecného
zastupiteľstva žalovaného a teda žalovaný mal za to, že došlo k dvojstrannému písomnému úkonu o
prevode nehnuteľnosti a mal za to, že mu sporná nehnuteľnosť patrí a preto ju od 19.8.2005 užíval
ako svoju. Poukázal na ust. § 40 ods. 3, 46 ods. 2, § 50a ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka.

ďalej v uvedenom podaní uviedol, že podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy okrem označenia jej
účastníkov je predmet a kúpna cena pričom žalobca so žalovaným dohodli obe podstatné náležitosti a
tiež dohodli aj podstatné náležitosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľnosti. Uviedol, že omyl
žalobcu v tom, že prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine a že v zmluve o budúcej zmluve je
potrebné dohodnúť aj dobu do ktorej sa má budúca zmluva uzavrieť možno vzhľadom na nedostatok

právneho vzdelania žalobcu považovať za ospravedlniteľný pričom žalobca o týchto vadách nemohol
pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú od neho možno očakávať vedieť. Uviedol, že žalobca bol ako
držiteľ spornej nehnuteľnosti počas celej 10 ročnej doby potrebné na nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že predmetná nehnuteľnosť mu patrí,
pričom pri pochybnostiach sa predpokladá že držba je oprávnená podľa § 130 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a žalobca sa preto po uplynutí 10 rokov oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti stal jej
vlastníkom so zákona podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že nič nebráni tom aby
sa kúpna zmluva uzavrela ja po uplynutí premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu podľa § 137 písmeno c) CSP vyplýva priamo z
povahy sporu keďže v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní môže dôjsť na základe rozhodnutia

súdu k zmene vlastníckeho práva žalobca k spornej nehnuteľnosti a v takomto prípade je naliehavý
právny záujem daný vždy. Poukázal na to, že žalovaný vyše 10 rokov, takmer 12 rokov nerušene užíval
spornú nehnuteľnosť ako svoju pričom žalovaný mu vo výpise z uznesenia zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005 nariadil spornú nehnuteľnosť oplotiť a dokonca určil aj
spôsob a vzhľad oplotenia. Napokon poukázal na ust. § 6 ods. 1 veta druhá zákona č. 13/1991 Zb. o

majetku obcí. K uvedenému podaniu pripojil žiadosť žalobcu R. J. o odpredaj spornej nehnuteľnosti zo
dňa 30.9.2004.

8. Na pojednávaní dňa 11.12.2018 zástupkyňa žalovaného uviedla, že v záujme zmierčieho vyriešenia
veci požiada obecné zastupiteľstvo žalovaného či schvaľuje odpredaj predmetnej nehnuteľnosti tak ako

je to uvedené v uznesení zo dňa 19.8.2005.

9. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobu dopĺňa o alternatívny petit
nasledujúceho znenia: „Žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na predaj
nehnuteľnosti v k.ú. E. nad O. označenej v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 5.5.2005 ako parc.

č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá je vyčlenená z nehnuteľnosti v k.ú. E. nad O. vedenej na LV č. X ako
parc. č. XX o výmere 568 m2.“
Zároveň žiada aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle uvedeného.10. Na základe výzvy konajúceho súdu Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor podaním zo dňa
5.2.2019 oznámil konajúcemu súdu, že ak by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy k spornej nehnuteľnosti
medzi stranami sporu, uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005 by bolo možné

v rámci vkladového konania považovať za dostatočné, ak nebolo obecným zastupiteľstvo zrušené.

11. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 18.2.2019, v ktorom uviedol, že k záväznému vyjadreniu
žalovaného či uzatvorí so žalobcom zmier alebo nie je nevyhnuté aby nárok žalobcu bol prerokovaný
v orgáne, ktorý ako jediný je povolaný v danej veci rozhodnúť a to obecné zastupiteľstvo žalovaného,

pričom obecné zastupiteľstvo by sa malo uskutočniť do 30.4.2019.

12. Žalovaný podaním zo dňa 23.4.2019 zaslal konajúcemu súdu výpisy z uznesenia zo zasadnutia
obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 9.4.2019 č. XX/XXXXXXXX, XX/XXXXXX, XX/XXXXXXXX
zo dňa X.X.XXXX z ktorých vyplýva, že obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie informáciu o súdnom
spore č. XC/XXX/XXXX že neuznáva S. Z. za dobromyseľného držiteľa spornej parcely č. XX/X a že ruší

v celom rozsahu uznesenie zo dňa 19.8.2005, ktorým bol schválený odpredaj parcely č. XX/X o výmere
31 m2 žalovanému a to z dôvodu podstatných zmien zastavovacieho plánu centrálnej zóny obce a vo
verejnom záujme (plánovaná výstavba odstavných plôch - parkoviska kultúrneho domu).

13. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalobcu zo dňa 3.6.2019, v ktorom k uzneseniu obecného

zastupiteľstva žalovaného č. 65 uviedol, že žalovaný pri výpočte okolností prípadu opomenul, že žalobca
zaplatil kúpnu cenu nehnuteľnosti, že svoju nehnuteľnosť oplotil, a že ju nerušene užíval najmenej
10 rokov a zároveň k uzneseniu č. 66 obecného zastupiteľstva žalovaného uviedol, že ani zákon
o obecnom zriadení ani iný všeobecne záväzný právny predpis nepozná inštitút zrušenia uznesenia
obecného zastupiteľstva a neupravuje ani jeho právne dôsledky a uviedol, že takýto právny akt je v

rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a preto je neúčinný s tým, že protiprávne/protiústavné
konanie nezakladá právo a nepožíva právnu ochranu. Ďalej uviedol, že zrušenie uznesenia obecného
zastupiteľstva nemôže mať spätný účinok na právo žalobcu, ktoré už nadobudol; bolo by to v rozpore
s princípom právnej istoty v demokratickom a právnom štáte, ku ktorému sa Slovenská republika hlási
(čl. 1 ods. 1 ústavy). Uviedol, že odstavná plocha - parkovisko kultúrneho domu je už postavené, preto

tento zámer žalovaného nie je opodstatnený a pre žalobcu nie je ani záväzný.

14. Na pojednávaní dňa 29.7.2019 právny zástupca žalobcu uviedol k okolnostiam uznesenia, ktorým
obecné zastupiteľstvo žalovaného zrušilo uznesenie zo dňa 19.8.2005, že zasadnutie obecného
zastupiteľstva sa konalo a to vo februári 2019 avšak tento bod sa z neznámych dôvodov neprerokoval.

K prerokovaniu uznesenia z roku 2005 došlo až na nasledujúcom zasadnutí v apríli 2019 na ktorom
boli prítomní dcéra žalobcu Anikó Q. Z. a jej manžel Ing. I. Q.. Uviedol, že starosta obce hovoril v
ich prítomnosti dovtedy kým nemalo dôjsť k hlasovaniu o platnosti uznesenia z roku 2005 a vtedy ich
starosta z rokovacej miestnosti vykázal, napriek tomu, že zasadnutie je verejné, vec bola vo verejnom
záujme nakoľko išlo o majetok obce teda nešlo o utajované skutočnosti. Do tej doby kým boli prítomní

v rokovacej miestnosti Ing. I. Q. zhotovil zvukový záznam z prednesu JUDr. Lívie L., ktorý založil do
spisu. Z tohto prednesu je zrejmé, že účelom zrušenia uznesenia z roku 2005 o odpredaji predmetnej
nehnuteľnosti žalobcovi mali byť „závery revitalizácie obce s vybudovaním parkoviska pre návštevníkov
kultúrneho domu“. Poukázal na to, že žalobca vzhľadom na prednej JUDr. L. si je vedomý toho, že
zrušením uznesenia z roku 2005 návrh žalobcu bude podstatne zoslabený tým, že toto uznesenie bude

zrušené.Uviedol,žeúčelzrušeniauzneseniazroku2005prevybudovanieparkoviskaprenávštevníkom
kultúrneho domu považuje za bezpredmetný lebo parkovisko je už vybudované bez toho aby k tomu bolo
potrebné využiť nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. Ako dôkaz predložil 2 ks fotografii parkoviska
na ktorom je vidieť už vybudované parkovisko, ktoré bolo vybudované v roku 2017 pričom pri vybudovaní
parkoviska medzi parkoviskom a vedľajšou nehnuteľnosťou nechal žalovaný zhotoviť múr vysoký asi 50

cm, ktorý považuje za neobvyklý keďže hranica medzi parkoviskom a chodníkom alebo trávnikom sa
obyčajne ohraničuje obrubníkom vysokým 10 cm tak aby v prípade potreby mohli vozidlá túto prekážku
prekonať. Podľa názoru žalobcu bol múr vysoký 50 cm zhotovený zámerne a nie preto že si to vyžadovali
technické podmienky výstavby parkoviska. V tomto konaní žalovaného žalobca nevidí verejnoprospešný
cieľ ale schválnosť a zlomyseľnosť. Žiadal aby boli vypočutí ako svedkovia v Ing. I. Q. a Ing. D. Q. Z..

Predložil súdu GP č. XX/XXXX zo dňa 5.52005, na ktorom je zelenou farbou vyznačené predmetná
nehnuteľnosť zelenou šípkou sú vyznačené prístupové cesty, horná šípka znázorňuje prístup parkoviska
a je zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť leží voči parkovisku na odľahlom mieste a teda že to nebolo
potrebné pre účely vybudovania parkoviska. Vybudovanie 50 cm vysokého múru bolo potrebné len pretoaby žalovaný zabránil žalobcovi prístup do zadnej časti jeho predajne pre účely zásobovania tovaru. Aj
táto skutočnosť svedčí o tom, že úmysel žalovaného nie je vážny, nie je vo verejnom záujme ale slúži
opäť iba schválnosti voči žalobcovi. Uviedol, že medzičasom žalobca získal kúpnu zmluvu uzavretú s

jedným zo štyroch kupujúcich podľa uznesenia z 19.8.2015. Od ostatných dvoch kupujúcich túto zmluvu
nevedelizískaťlebosúčasnívlastníciužniesúpôvodníkupujúcialeichďalšíprávninástupcovia. Svedčí
to o tom, že spomedzi štyroch kupujúcich so všetkými troma bolo uznesenie z roku 2005 zrealizované
iba so žalobcom nie. Predložil kúpnu zmluvu uzavretú s pani V..

15. Na uvedenom pojednávaní žalobca uviedol, že má za to, že uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu
lebo za predmetnú nehnuteľnosť zaplatil tak ako to bolo uvedené v uznesení obecného zastupiteľstva
žalovaného, pričom Ing. Q. ako bývalý starosta v tom čase a p. D. ktoré robila na obecnom úrade
sľúbili, že všetko potrebné vybavia. Mal za to, že je to preto lebo pán P. má vedľa apartmán. Uviedol, že
kúpnu ani inú zmluvu ohľadne predmetnej nehnuteľnosti s ním žalovaný neuzatvoril. Uviedol, že daň za
uvedenú nehnuteľnosť neplatil lebo ho k tomu žalovaný nevyzýval, pričom ho vždy vyzýval k plateniu

iných nehnuteľností, ktoré mal vo vlastníctve

16. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že zasadnutie obecného
zastupiteľstva žalovaného zo dňa 9.4.2019 sa konalo v súlade so zákonom, na základe toho bolo
predložený výpis z uznesenia ktorým sa ruší v celom rozsahu uznesenie D24/5 zo dňa 19.8.2005,

ktorým bol schválený odpredaj spornej nehnuteľnosti, uviedla, že uzavretie kúpnej zmluvy nebolo
vykonané a žalobe nemožno vyhovieť keďže uznesenie schválené 19.8.2005 nie je relevantným
podkladom pre uzavretie kúpnej zmluvy keďže bolo zrušené v celom rozsahu. Uviedla, že uvedené
právo bolo premlčané podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca nepodával daňové
priznanie,neplatildaň,uvedenédôkazy,ktorépredložilžalobcasúkonštruované,nepresné,nezmyselné

a domýšľavé a dodatočné uzavretie kúpnej zmluvy nie je možné a dobromyseľnosť a oprávnenosť držby
zo strany žalobcu neuznávame, nakoľko nemôžeme vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa pozemku. Na otázku súdu čo žalovaný žiada udáva, že žalovaný žiada žalobu zamietnuť.

17. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že kúpna zmluva existuje a to v

písomnej forme keďže žalobca písomne požiadal žalovaného o odpredaj nehnuteľnosti a má písomný
doklad o zaplatení kúpnej ceny, na ktorom je predmetná nehnuteľnosť označená parcelným číslom
Žalovaný svoju vôľu odpredať nehnuteľnosť tiež prejavil písomnou formou a to v uznesení zo dňa
19.8.2005 a teda jediná vada písomnej kúpnej zmluvy spočíva v tom, že nie je na jednej listine. Opätovne
poukázal na obsah vyhlásenia bývalého starostu Ing. Q. zo dňa 25.9.2017v ktorom uviedol, že pán Z.

ako kupujúci splnil všetky svoje povinnosti potrebné k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Ostatné formality najmä vyhotovenie písomnej kúpnej zmluvy a podanie návrhu na vklad vlastníckeho
právadokatastranehnuteľnostízabezpečovalaobecpričomvprípadežalobcusataknestalovýhradnez
dôvodu zlyhania vybavenia potrebných administratívnych úkonov zo strany obce. Poukázal na posledný
odsek v ktorom sa uvádza, že po kladnom písomnom vyrozumení bolo zároveň uvedené aby žiadatelia

v uvedenej lehote zaplatili kúpnu cenu s tým, že boli uvedené aj ďalšie podmienky. V prípade žalobcu
to bola konkrétne povinnosť oplatiť pozemok murovaným alebo iným neprehľadným plotom. Aj tieto
skutočnosti svedčia o tom, že v prípade žalobcu nejde o jeho subjektívne presvedčenie o tom, že
predmetná vec mu patrí ale že sa tak stalo na výslovné a písomné ubezpečenie žalovaného. Žiadal
žalobe vyhovieť z titulu vydržania vlastníckeho práva, resp. z titulu uloženia povinnosti žalovanému

vyhotoviť perfektnú kúpnu zmluvu.

18. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že na základe odpovede na
žiadosť o vyhotovenie kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2017 sa žalovaný vyjadril, že kúpna zmluva z roku 2005
ktorá by podľa žalobcu mala existovať sa v jeho archívnych dokumentoch nenachádza, kópiu kúpnej

zmluvy na výzvu žalovaného žalobca nevedel predložiť. Uviedla, že kúpna zmluva nebola vyhotovená
pravdepodobne z dôvodu zlyhania možno administratívnych úkonov avšak to neospravedlňuje žalobcu
v tom období vyzvať obec na uzavretie kúpnej zmluvy čo neurobil a z tohto dôvodu žiadala žalobu
zamietnuť.

19. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ by existovala perfektná
kúpna zmluva, tak by žalobca žalobu nepodal. Práve z toho dôvodu zákonodarca upravil ďalší spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva a to vydržaním čo je tento prípad. Uznesenie o schválení odpredajaje dokument ktorý obecné zastupiteľstvo a starostu k niečomu zaväzuje a tomuto záväzku nie je možné
nevyhovieť. Zároveň navrhol vypočuť svedka Ing. Q..

20. Súd uznesením na uvedenom pojednávaní upustil od ďalšieho dokazovania navrhovaného právnym
zástupcom žalobcu.

21. Podľa § 137 písmeno c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo na najmä o určení, či tu
právo je alebo, nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť, kúpnom darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 odsek l, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť,
pričom takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo
k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Do doby
oprávnenej držby sa započítava doba, o ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 130 odsek l Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ zo zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec právom patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

Podľa § 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (účinného v roku 2005), obec je samostatný
územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území
trvalý pobyt.1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne
hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. (2) Základnou úlohou obce pri výkone
samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone

samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.
(3) Obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu.

Podľa § 8 ods. 1 a 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (účinného v roku 2005), majetkom
obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Majetok obce a nakladanie s ním upravuje

osobitný zákon.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (účinného v roku 2005) , orgánmi obce
sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len „starosta“).

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (účinného v roku 2005) predstaviteľom
obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné
obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje
osobitný zákon.

Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (účinného v roku 2005), starosta je
štatutárnym orgánom v majetkoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov
obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je právnym orgánom

Podľa § 9 ods. 2 písmeno a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, (účinného v roku 2005), obecné

zastupiteľstvo schvaľuje a) spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je
obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a účinky a nakladať s ním.

Podľa článku 11 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý má
právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých, vlastníctvo a rovnaký zákonný obsah a ochranu.Podľa článku 20 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú

náhradu.

22. Súd po oboznámení sa so žalobou a s pripojenými dokladmi k žalobe ako i s dokladmi založenými v
spise a tiež na základe vyjadrení strán zistil, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Súd mal za preukázané,
žeobecnézastupiteľstvoN.E.nadO.dňa19.8.2005podľa§9ods.2písmenoa)zákonač.138/1991Zb.

o majetku obcí účinného v roku 2005 vyslovilo súhlas s odpredajom predmetnej spornej nehnuteľnosti.
Táto skutočnosť vyplýva z uznesenia z 24 riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva žalobcu, v
ktoromsavčastiB/24/2005vbode3uvádza,žeobecnézastupiteľstvoschvaľujeodpredajnehnuteľností
pozemku v katastrálnom území N. E. nad O. v GP č. XX/XXXX ako parcela č. XX/X o výmere 31
m2 za 110,- Sk/m2 pre žalobcu. Súd mal za preukázané z pokladničného dokladu žalovaného zo dňa
22.11.2005, že žalovaný zaplatil za uvedený pozemok sumu 3.410,- Sk. Súd mal tiež za preukázané

z vyjadrení oboch strán ako i z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.8.2017 (čl. 13), že medzi
stranami kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosť nebola doposiaľ uzavretá. Z uznesenia zasadnutia
obecnéhozastupiteľstvažalovanéhozodňa9.4.2019(čl.161)vyplýva,žeobecnézastupiteľstvožalobcu
zrušilo uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005. V priebehu konania nebolo
ani preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho

zákonníka, z ktorej by vyplývala povinnosť oboch strán uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bola
sporná nehnuteľnosť. Z vyjadrení oboch strán mal súd za preukázané, že žalobca za predmetnú spornú
nehnuteľnosť daň z nehnuteľností neplatil, hoci túto nerušene užíval od roku 2005, t.j. vyše 10 rokov.

23. Súd na základe uvedených skutočností mal teda za preukázané, že medzi stranami nedošlo k

nadobudnutiuvlastníctvaspornejnehnuteľnostivprospechžalobcužiadnymzospôsobovuvedenýchv§
132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou (hoci
i neplatnou) alebo iným zákonom predpísaným spôsobom vrátane vydržania podľa § 134 Občianskeho
zákonníka. Konajúci súd na rozdiel od právneho názoru právneho zástupcu žalobcu mal za to, že v
danom prípade zo strany žalobcu nešlo o dobromyseľnú držbu predmetnej spornej nehnuteľnosti, keďže

v danom prípade nedošlo medzi stranami k uzavretiu žiadnej zmluvy ani k nadobudnutiu vlastníckeho
práva zákonom predpísaným spôsobom, a teda žalobca nemohol mať ani presvedčenie, že mu vec
právom patrí, keďže žalobca vedel, resp. mal vedieť, že samotný súhlas obecného zastupiteľstva s
predajom nehnuteľnosti nie je možné zamieňať s právnym titulom nadobudnutia vlastníctva, t.j. kúpnou,
darovacou, resp. zámennou zmluvou, pričom mal a mohol vedieť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa
§ 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností. Za daných okolností žalobca nemohol byť
dobromyseľný, že mu vec, t.j. sporná nehnuteľnosť patrí čoho dôkazom je aj list jeho právneho zástupcu
zodňa21.8.2017,ktorýmpožadujeuzatvoreniekúpnejzmluvynaspornúnehnuteľnosťakoiskutočnosť,
že žalobca neplatil daň z nehnuteľnosti za predmetnú nehnuteľnosť. Na tomto konštatovaní nemení

nič skutočnosť, že žalobca vyplatil kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť, ktorú odsúhlasilo obecné
zastupiteľstvo. Konajúci súd mal za to, že schválenie prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce
obecným zastupiteľstvom nemožno zamieňať s prejavom vôle obce uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže obec
prejavuje svoju vôľu v súvislosti s právnym úkonom prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, t.j.
starostu obce pod ľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. Súd mal teda za preukázané, že vlastnícke

právo k spornej nehnuteľnosti žalobca nenadobudol žiadnym zo spôsobov uvedených v § 132 ods.
1 Občianskeho zákonníka a to ani vydržaním, keďže zo strany žalobcu nebola splnená podmienka
dobromyseľnosti.

24. Čo sa týka alternatívneho petitu žaloby, ktorým žalobca požadoval aby konajúci súd uložil

žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti v k.ú. E.
nad O. označenej v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 5.5.2005 ako parc. č. XX/X o výmere 31
m2, ktorá je vyčlenená z nehnuteľnosti v k.ú. E. nad O. vedenej na LV č. 1 ako parc. č. XX o výmere
568 m2, mal konajúci súd za to, že aj v tomto smere je žaloba žalobcu nedôvodná, nakoľko na to nebol
žiadny zákonný dôvod a ani ho právny zástupca žalobcu neuviedol, keďže medzi stranami nedošlo k

uzavretiu žiadnej zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka a ak by tomu
aj bolo, alternatívny petit žaloby nezodpovedal ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa
uvádza, že sa možno domáhať na súde aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Ak by
teda medzi stranami aj bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka,žalobca sa mal právo domáhať na súde len toho aby vyhlásenie vôle strán bolo nahradené súdnym
rozhodnutím. Z týchto dôvodov preto súd žalobu ohľadne alternatívneho petitu zamietol.

25. Čo sa týka tvrdenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 29.7.2019, že medzi stranami
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť a to tým, že obecné zastupiteľstvo schválilo
odpredaj tejto nehnuteľnosti a že žalobca schválenú kúpnu cenu zaplatil mal konajúci súd za to, že v
danom prípade nedošlo k žiadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy keďže neboli splnené náležitosti kúpnej
zmluvy podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže podpisy strán musia byť na tej istej listine

pričom v danom prípade podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení by kúpna zmluva
musela byť podpísaná štatutárnym orgánom obce a to starostom obce. Zároveň konajúci súd poukazuje
na to, že medzi stranami nebola uzatvorená písomná zmluva ako to ukladá ustanovenie § 46 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keďže predmetom kúpnej zmluvy mala byť nehnuteľnosť. Aj z tohto dôvodu
mal konajúci súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky dobromyseľnosti žalobcu podľa § 130 ods.
1 Občianskeho zákonníka, keďže za daných okolností nemohol byť dobromyseľný, že mu predmetná

nehnuteľnosť patrí už aj z toho dôvodu, že poukazoval na to, že v obdobných prípadoch s inými
osobamižalovanýuzavrelkúpnezmluvynazákladepredchádzajúcehosúhlasuobecnéhozastupiteľstva
žalovaného pričom v jeho prípade sa tak nestalo. Konajúci súd nepripustil vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti ďalšie dokazovanie a to výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov keďže títo by zrejme
len potvrdili skutočnosti uvádzané žalobcom, resp. žalovaným, resp. by potvrdili priebeh zasadnutia

obecného zastupiteľstva žalobcu dňa 9.4.2019, pričom rozhodnutie obecného zastupiteľstva o zrušení
uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 19.8.2005 konajúci súd nepovažoval za smerodajné pre
rozhodnutie vo veci.

26. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako

i ohľadne alternatívneho petitu žaloby, ktorým žalobca žiadal uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so
žalobcom písomnú kúpnu zmluvu k predmetnej spornej nehnuteľnosti zamietol.

27. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko súd žalobu zamietol, súd

mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.