Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010050
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6718010050.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2020 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného K. N. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. N. O. Q. Č. J. O., nar. XX.XX.XXXX C. D. Š., t. č. bytom R., R. Č. C. XX, občan
Slovenskej republiky,

j e v i n n ý,

že

dňa 11.03.2017 v čase o 17.00 h v meste Zvolen, okres Zvolen na Ul. Pod Dráhami 21, pred zimným
štadiónom HKM Zvolen zozadu od chrbta fyzicky napadol X.. W. Ž., R.. XX.XX.XXXX tým spôsobom,
že k nemu pristúpil a keď sa nachádzal pred zaparkovaným autobusom najprv naňho verbálne útočil,
vulgárne sa vyjadroval na jeho adresu s tým, že mu prijebe, že je pojebaný luterán, v dôsledku čoho X..

W. Ž. vyzval K. N., aby problém neriešili pred deťmi, aby išli za roh, kde začal K. N. do neho zozadu
kopať a následne na neho odzadu skočil, chytil ho prstami zozadu za krk a súčasne ho udieral do hlavy
na pravej strane tvárovej časti do oblasti oka, úst a pravého ucha, pričom útočil pokiaľ X.. W. Ž. nespadol
na zem, kde v dôsledku útoku mu tiekla krv z úst, ucha aj nosa a pri páde počas útoku K. N. došlo k
zlomeninekostivlaktiľavejruky,čímX..W.Ž.,R..XX.XX.XXXX,T.D.U.Š.Xspôsobilzraneniaatootras
mozgu, pomliaždenie očnej gule, tkanív očnice, spojkové krvácanie a zlomeninu korunového výbežku
lakťovej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia najmenej 41 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

č í m s p á ch a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 12 / dvanásť / mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a)
a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 / osemnásť / mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným :
- X.. W. Ž., R.. XX.XX.XXXX, D. U., Š. X škodu vo výške 1.943,- eur,
- Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen, Š. Moyzesa 52, IČO: 30 807 484 škodu vo výške 760,40 eur,
- Západný DIŠTRIKT Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, IČO: 31 933 475, so

sídlom Zvolen, Nám. SNP 5 škodu vo výške 72,76 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný K. N. na hlavnom pojednávaní dňa 24.09.2018 uviedol, že je nevinný, ohľadom udalostí
spred skutku vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 15 a 15 p. v., kde uviedol, že dňa
11.03.2017 neiekedy medzi 17.00 hod. a 18.00 hod. prišiel pre svojho syna, ktorý sa vracal z hokejového
zápasu v Považskej Bystrici. V autobuse, ktorým prišiel syn, bol aj poškodený. Syn sa mu počas dňa

sťažoval, že mu poškodený nadával, že žerie ako prasa, keď mu pri obede padla hranolka na zem.
Po tom, ako poškodený vystúpil z autobusu, obžalovaný k nemu prišiel a povedal mu, že ak ešte raz
to spraví, dostane na papuľu. Poškodený viackrát zopakoval dobre, dobre a povedal, aby s ním išiel
za roh. Potom prešli k múriku a tujám, kde ich nikto nevidel a začali sa navzájom škrtiť. Na otázku
samosudcu, aby sa obžalovaný vyjadril k tomu, že v rámci prípravného konania vo svojej výpovedi zo

dňa 21.4.2017 uviedol, že poškodený ho mal chytiť pod krk ako prvý, obžalovaný uviedol, že to bolo
vzájomné. Následne ho udrel pravou rukou do oblasti tváre, asi to bolo päsťou, do ľavej oblasti tváre,
nevie to už bližšie špecifikovať. Ak tvrdil v prípravnom konaní, že to bolo do blízkosti čela a spánku na
ľavej strane, tak je to možné, predsa len to bolo blízko po skutku. Potom, ako ho udrel, tak poškodený
ho pustil, otočil sa tvárou k múriku, vo vzťahu k nemu chrbtom. Následne sa potkol, kľakol si na jedno

koleno, môže byť, že na pravé koleno. Vtedy sa nad neho sklonil, otočil ho k sebe a povedal mu, či už
je spokojný. Vtedy od neho aj odišiel a to je všetko. Nevidel, žeby sa poškodený o uvedený múrik udrel,
on z miesta odišiel ako prvý do vnútra štadióna, vôbec na neho nepozeral, tak nevie, či nejaké zranenia
mal. Následne približne po 10 min. ho videl opätovne, vo vnútri štadióna, pričom si na ňom všimol len
to, že mal červené oko. Krv na ňom nevidel. Na otázku obhajcu z čoho usudzuje, že poškodený bol pod

vplyvom alkoholu, obžalovaný odpovedal, že jednak z prvej komunikácie medzi nimi, keďže z neho cítil
alkohol a povedali mu to aj viacerí rodičia, ktorí ho videli na tom zápase piť. Má aj osobnú skúsenosť
spred skutku, čo sa malo odohrať v Brezne. Poškodený počas doby PN bol obžalovaným videný po
prepustení z nemocnice, okrem toho bol videný aj v Detve na turnaji so svojim mladším synom. Ten
turnaj mohol byť nejaký druhý, tretí víkend po skutku.

Poškodený X.. W. Ž. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 25, 25 p.v., kde uviedol rovnaké
skutočnosti ako obžalovaný o svojej účasti na hokejovom zápase v Považskej Bystrici. Po vystúpení z
autobusu k nemu pristúpil obžalovaný a povedal mu, že mu prijebe, že je pojebaný luterán a aj sa na

neho zaháňal, preto poškodený povedal, aby si to išli vyriešiť za roh a nie pred deťmi. Pri tom, ako ho
chytil za krk pravdepodobne ľavou rukou, bol ešte otočený chrbtom k nemu. Nevie, kde všade presne ho
trafil, ani kde smeroval prvý úder, pretože tých úderov bolo veľa. Domnieva sa, že údery boli asi päsťou.
Prevažnúčasťzranenímalnapravejstranetváre.Užsitopresnenepamätáaajsasnažínatonemyslieť.
V čase, keď bol atakovaný údermi do tváre, stál, nevie, ako sa na zem dostal, prebral sa až na zemi.

Keď sa prebral, tak pravdepodobne ležal na bruchu, ale to presne uviesť nevie. V čase prebratia tam už
obžalovaný nebol, ani nikto iný ku nemu neprišiel, postavil sa sám. Šiel k autobusu za chlapcom a potom
šiel aj s ním dovnútra štadióna do šatne, tam sa ešte poumýval od krvi. Vyložili výstroj a išli preč. Vo vnútri
videl obžalovaného, ale myslí, že s ním nekomunikoval. Domov išli autom, myslí, že sám šoféroval, ale
to si už presne nepamätá. Keďže ho doma bolela hlava, šiel v ten istý deň na pohotovosť vo Zvolene.

Nepamätá si, čo s ním robili, boli tam nejaké vyšetrenia, hneď ho aj hospitalizovali. V nemocnici bol asi
4 dni. Počas hospitalizácie chodil na vyšetrenia, bol na očnom vyšetrení, vie, že ho vyšetrovala pani s
kladivkom. Nevie, či mu počas hospitalizácie robili röntgen, CT. Po prepustení z nemocnice sa dostavil k
obvodnej lekárke a nevie, kto vystavoval PN. Pravdepodobne asi chodil na kontrolu na očné. Počas doby
PN sa zdržiaval doma, mal povolené vychádzky. Nevie sa vyjadriť k otázke, či počas doby PN bol niekde

mimo mesta Zvolen. Počas doby PN určite nebol na výjazde s tímom. Nespomína si, či bol s mladšímsynom niekde mimo mesta Zvolen počas doby PN. Jeho práca v zamestnaní nie je časovo striktne daná,
dá sa to urobiť v rôznych časových obdobiach, pokiaľ mal vychádzky, tak v tomto období chodieval s
deťmi,eventuálneriešiťto,čopotreboval.Jednakmalproblémsokom,keďžetobolonapuchnutéazleto

ajvyzeraloaažnáslednesazistilo,ževlakťovejkostijenejakýúlomok,pretožehotostálebolelo,pričom
obvodnej lekárke sa to už nezdalo. Ona ho poslala na ďalšie vyšetrenie, nakoniec sa to riešilo tak, že sa
to neoperovalo a situácia sa dala do normálu rehabilitáciou. Je možné, že mladší syn bol niekedy v marci
- apríli 2017 na turnaji v Detve, ale to už si nespomína. Nevie sa vyjadriť k tvrdeniu obhajoby ohľadom
jeho účasti s mladším synom na zápase v Detve, je možné, že pokiaľ mal vychádzky, mohol ho ísť

tam zaviesť alebo zobrať. Nespomína si, či 11.03.2017 požíval pred skutkom alkoholické nápoje počas
výjazdu. Nespomína si, či mu pri vyšetrení v nemocnici brali krv, možno aj hej. Na otázku samosudcu, či
mal poškodený v Považskej Bystrici konflikt s rodičmi detí z Považskej Bystrice, poškodený odpovedal,
že on osobne nie, nepamätá si to presne, ale došlo k nejakému slovnému incidentu medzi vedúcim
družstva X.. Q. a nejakým rodičom, ale neprerástlo to do fyzického incidentu. Nespomína si, žeby som
sa nepatrične vyjadroval na adresu detí z nášho družstva, nikdy nebol vedúcim mužstva, on tam len

pomáhal. Pokiaľ sa týka podnetu obžalovaného na HKM Zvolen, vedenie klubu s ním o tom nerokovalo,
ani nemal vedomosť o tom, žeby nejaký podnet bol podaný. Pokiaľ sa bol umyť od krvi, tiekla mu z
nosa, úst a ucha. Nespomína si, či obžalovaného držal za krk, či už spredu alebo zozadu, je pravdou,
že sa snažil mu vytrhnúť sa a otočiť sa smerom k nemu.

SvedkyňaQ.F.vypovedalaozačiatkuincidenturovnakoakovprípravnomkonanínač.l.30,kdeuviedla,
že prišla aj s manželom po syna, kde mal prísť autobus s deťmi. Po tom, ako vystúpila z auta, videla,
ako prišiel obžalovaný za poškodeným a rozprávali sa, pričom poškodený pri tom ukazoval rukami,
že nech si to idú vyriešiť inde. Potom sa zobrali smerom k múriku pri tujách, najprv šiel poškodený,
potom obžalovaný, pri múriku skočili do seba, poškodený začal obžalovaného chytať pod krk, na čo ho

obžalovaný udrel do oblasti hlavy. Poškodený síce spadol na zem, ale nie hneď po údere obžalovaného
voči nemu, možno prešlo nejakých pár sekúnd, je možné, že tam poškodený stratil rovnováhu kvôli
jarku a keď spadol, tak v tom čase už obžalovaný z miesta incidentu odchádzal. Podľa § 264 ods. 2 Tr.
poriadku, súd čítal výpoveď svedkyne z prípravného konania na čl. 30 zo dňa 26.4.2017, kde svedkyňa
uviedla „pán Ž. spadol po tomto údere na zem“, svedkyňa bola vyzvaná, aby tento rozpor odstránila,

pričom svedkyňa odpovedala a tvrdila, že to bolo tak, ako vypovedala na hlavnom pojednávaní, dokonca
to tak hovorila aj na vypočúvaní na polícii. Zápisnicu čítala, a aj ju podpísala, možno si toto zrovna
nevšimla. Nevidela, ako vstal poškodený, videla len, že mal vreckovku na tvári, pravdepodobne sa
utieral. Videla na ňom červené oko, krv nevidela. Po prečítaní výpovede z prípravného konania na čl.
30, kde sa svedkyňa zmieňovala o tom, že si mal poškodený utierať nos vreckovkou a šla mu z nosa krv,

svedkyňauviedla,žejetomožné.NazápasevPovažskejBystricibolaajsmanželom.Počaszápasumal
poškodený konflikt s nejakými dospelými osobami, ale pozadie nepozná. Nevie o tom, žeby mal nejaký
konflikt s nejakým dieťaťom. Pred zápasom poškodeného videla s pohárom piva. Nevie o aké pivo sa
jednalo, tiež aj počas prestávky si bol kúpiť pivo. Ani v tomto prípade nevie, o aké pivo sa jednalo. Počas
zápasu, ani cez prestávku s poškodeným nekomunikovala, spolu sa nebavia. To, že mohol poškodený

spadnúť práve na jarku, si domyslela z toho, že o tom jarku vie a videla mu aj zablatené koleno. Pokiaľ
dnes hovorila o tom, že ako mohol asi podľa nej spadnúť poškodený, toto poverenému príslušníkovi
neuviedla. Svedkyňa sledovala incident zo stredného parkoviska, ktoré je vo vyššej výške, ako miesto,
na ktoré sa dívala a vzdialenosť môže byť nejakých 50 metrov. Mala na to miesto dobrý výhľad. Zo
štadióna odišiel poškodený autom aj so synom.

Z výpovede svedkyne J. Z. súd zistil, že vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 32, že si jej
manžel všimol, že sa obžalovaný s poškodeným bije, tak tomu začala venovať pozornosť aj ona. Videla
ako obžalovaný útočí päsťami oboch rúk na poškodeného a udiera ho do hlavy a poškodený sa len kryl
rukami. Videla, ako poškodený padá, možno sa o niečo potkol, bol tam jarok, pravdepodobne nie kvôli

konaniu obžalovaného. Čiastočne videla, že poškodený spadol dozadu na chrbát. Videla ešte nejaký
pohyb nohou, ale to sa nedá presne definovať, pretože tam bol betónový múr s otvormi a nedalo sa to
presne vidieť. Zároveň však bola prečítaná výpoveď svedkyne z čl. 32, na čo svedkyňa odpovedala, že
sa nevie vyjadriť, pretože si to už nepamätá, ohľadom okolností, že vypovedala v prípravnom konaní,
o tom, že pán N.Č. mal stáť nad poškodeným, do neho kopať a udierať do neho päsťou. Videla, že

mal monokel na pravom oku, možno mal vtedy na perách krv. Ako rodič jedného z detí nemala konflikt
s poškodeným, poškodený nevystúpil voči nej alebo synovi arogantne, vulgárne. Nebola svedkom pri
zápasoch, že by sa poškodený správal vulgárne k niekomu, žeby niekoho napadol, nebola však vždy
v jeho blízkosti. Vo výpovedi na polícii sa vyjadrila, že takto by sa tie veci riešiť nemali. Nevedela, prečomal vzniknúť ten konflikt, ani to, čo sa malo nakopiť. Z miesta, z ktorého sa dívala, to mohlo byť na
miesto incidentu 20 až 30 metrov. Dívala sa z vrchu, sedela v presklenej miestnosti pri druhom stole od
hlavného vstupu zo strany spred terasy

Svedok K. C. uviedol, že s odstupom času si už na to nepamätá, vie, že ho brat upozornil na to, že sa
niečo deje. Videl ich obidvoch, ale čo sa tam medzi nimi dialo nevie už s odstupom času konkretizovať.
Videl to, ako pán N.Č. držal pána Ž., oboma rukami za vrchnú časť tela, iné medzi nimi nevidel. Nemal
priamy výhľad, lebo tam boli nejaké stromy a nejaký betónový plot. Nevie, nespomína si už kto vyšiel

prvý. Vie, že vyšli obaja po svojich odtiaľ, na pánovi N.X. si vtedy žiadne zranenia nevšimol a pán
Ž. si držal tvár. Nepamätá si presne, či videl krv, ale je možné, že áno. Ani jeden z nich sa mu v
tom čase nezdal vážne zranený. Nevie, akým spôsobom sa obidvaja dopravili domov. Osobne nikdy
konflikt s pánom Ž. nemal, ani slovný. To, čo sa malo odohrať, resp. tomu predchádzať, sa dozvedel
len sprostredkovane. Po incidente mal svedok slovný konflikt s poškodeným. Svedok zároveň dodal,
že bol účastný turnaja prípraviek v Detve, kde bol aj syn poškodeného, ktorý tam chytal a teda tam bol

aj pán Ž.. Bol tam minimálne na dvoch zápasoch. Prípravkári hrajú približne 2x po 20 min. hrubého
času, dokopy s prestávkami hodina, možno hodina a pol. Svedok tam bol vtedy v čase, keď to bolo pred
obedom alebo v čase obeda. Organizátorom mohol byť klub HC 07 Detva. Bolo to približne 10 dní po
incidente. Možno by sa priklonil aj k tomu, že to bolo aj nasledujúci víkend. V čase, keď nehralo mužstvo
jeho syna, tam poškodeného tiež videl.

Z výpovede svedka S. F. súd zistil, že vypovedal rovnako v prípravnom konaní na č. l 34, kde uviedol, že
incident samotný nevidel, na poškodenom si všimol, že držal vreckovku na tvári a nevie, či mal nejaké
zranenie na oku. Poškodeného sa pýtal, čo sa stalo, poškodený mu odpovedal, že nič. Nevšimol si,
že by poškodený bol nejakým spôsobom znečistený. Poškodený mal vypité, vie to preto, že mal ešte v

Považskej Bystrici konflikt s rodičmi, svedok mu ešte hovoril, aby sa do toho nezapájal. Príčinu konfliktu
nevie, pokiaľ sa díval, fyzický konflikt nevidel. Vie, že na obede si objednával pivo, sedel vedľa neho,
objednal si nejaké pollitrové čapované pivo. Zdá sa mu, že tam vypil jedno pivo. To pivo vypil po tom, čo
sa odohral ten incident, resp. to bolo až po zápase. Vie, že po ceste naspäť stáli na pumpe, tam vypil
pivo a ešte si jedno kúpil v plechovke, v akej nevie. To, že sa v jeho výpovedi teraz objavilo pivo a v

prípravnom konaní tomu tak nebolo, vysvetľuje tým, že to neuvádzal, až následne po výsluchu sa ho
opýtal, či ten alkohol budú riešiť, pričom ten vyšetrovateľ povedal, že toto nie je predmetom skutku.

Svedok K. F. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 36, kde uviedol, že ako vyšiel
poškodený z autobusu, prišiel za ním obžalovaný a začali sa spolu rozprávať, nevidel žiadne gestá

rukami, preto im prestal venovať pozornosť a venoval pozornosť chlapcom, ktorí vystupovali z autobusu.
Následne na neho zakričal svedok C. a ukázal smerom k múriku so slovami „aha“. Videl odtiaľ vyjsť
2 osoby, poškodeného a obžalovaného, poškodený si držal vreckovku na tvári a videl na jeho tvári aj
krv. Poškodený odišiel z miesta na svojom motorovom vozidle a šoféroval on. Pokiaľ sa týka zápasu v
Považskej Bystrici, pil tam pivo a mal tam aj konflikt s rodičmi. Nevie, o čom bol konflikt, pretože stáli

na opačnej strane tribúny, konflikt sa odohral v hľadisku. Bol to len slovný konflikt. S pivom v ruke ho
videl cez prvú prestávku, bolo to veľké svetlé čapované pivo. Tiež po ukončení zápasu ho videl s takým
istým pivom.

Z výpovede svedka N. Z. súd zistil, že svedok vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 38,

kde uviedol, že prišiel aj s manželkou po syna, boli v reštaurácii a mali výhľad na autobus. Videl ako sa
obžalovaný s poškodeným strkajú, pričom poškodeného obžalovaný strkal smerom k múru pri tujách a
poškodenýsatomusnažilzabrániť.Primúresapoškodenýzvalilnazem,následneužlencezdieryvidel,
ako obžalovaný je nad ležiacim poškodeným a udiera ho päsťami a aj ho kope. Po chvíli vyšiel ako prvý
obžalovaný a následne za chvíľu za ním aj poškodený. V šatni svedok videl, že poškodený ma výrazne

spuchnuté okolie pravého oka a mal ho aj červené. Z nosa mu tiekjla krv a nejakou servítkou si ten
nos utieral. Tiež mal rozbitú peru a bol otrasený. Pokiaľ vie, nebol prítomný pri tom, žeby sa poškodený
vulgárne, arogantne vyjadroval na adresu detí, eventuálne, žeby nejaké dieťa napadol. Nepamätá si, že
bysanejakávecohľadomneprimeranéhosprávaniasapoškodenéhovočideťomriešilanarodičovských
stretnutiach. Svedok videl minimálne jeden kop a to vtedy, keď bol poškodený na zemi, svedok vtedy

stál pri okne. Výhľad bol dobrý, bol tam síce múrik, ale sú v ňom diery, takže výhľad je v celku dobrý, aj
keď nie celý. Poškodeného nevidel fyzicky odchádzať z parkoviska pred štadiónom.Svedkyňa K.. K. N., manželka obžalovaného, uviedla, že o incidente sa dozvedela následne a len
sprostredkovane.Vielen,žemanžel,keďprišieldomov,malodtlačkyprstovnakrku.Veľmiotomnechcel
hovoriť. Postupom času sa podozvedala nejaké okolnosti okolo toho. Pokiaľ má sprostredkované

informácie, tak má pán Ž. spory so všetkými rodičmi, dokonca aj s trénermi. Všetky informácie, ktoré má
ohľadom hokeja sú sprostredkované. Pravdepodobne ona osobne do kontaktu s pánom Ž. neprišla.

Vo veci bola vypočutá aj svekyňa K.. U. Ž., manželka poškodeného, ktorá uviedla, že keď sa manžel
vrátil domov tak bol doudieraný, dobitý, zakrvavený. Nepamätá si presne, kedy prišiel, bolo niečo po

piatej. Mal podliate pravé oko, zakrvavenú celú tvár, aj v oblasti nosa, úst, bol opuchnutý. Manžel sa
sťažoval na bolesti ľavej ruky a celé oblečenie mal zašpinené. Ona nepozerala na tú ruku, len si ju celý
čas držal. Sťažoval sa na bolesti hlavy. Manžel sa doma poumýval a šli na ošetrenie. Nevie presne, koľko
bolo hodín, keď išli na pohotovosť. Ešte predtým ako išli na pohotovosť sa dozvedela, že ho napadli.
Mal ho napadnúť K. N.. Povedal, že ho bezdôvodne zozadu napadol. Už si to presne nepamätá, ale
predpokladá, že ho napadol rukami. Manžel sa podrobil ošetreniu a následne ho hospitalizovali. Nevie

presne, koľko bol hospitalizovaný, ale tie veci sa tam nabaľovali, lebo zistili, že má zlomenú aj ruku,
resp. niečo v nej poškodené. Po prepustení z nemocnice bol stále na PN. Vie, že to bolo dlhšie, je to
otázka týždňov. Nie je si 100 % istá, ale vie, že tie problémy s rukou sa podarilo zistiť až keď bol doma.
Pokiaľ sa týka osobnej hygieny, manžel bol sebestačný. Manžel bol pred skutkom zamestnaný, počas
PN nemohol robiť manuálne veci. Nepamätá si, že by počas PN manžel šoféroval. Všetko, pokiaľ sa

dalo, vybavovala ona. Manžel bol napadnutý bezdôvodne. Vie, že sa to malo odohrať tak, že keď sa
vrátili, tak pán N. mal vykrikovať niečo na manžela a manžel nechcel, aby sa to riešilo pred deťmi. Tak
šli za nejaký roh. Tam ho napadol hneď a to zozadu. Jej muž nemá problém s alkoholom. Manžel bol
zamestnaný v západnom dištrikte ECAV ako školský tajomník. Robí v kancelárii a podľa potreby chodí
aj do škôl v pôsobnosti dištrikte. Jedná sa o štyri školy. Kancelária bola na adrese Nám. SNP 5, Zvolen

s flexibilnou pracovnou dobou.

Svedkyňa S. D. uviedla, že si v plnom rozsahu stojím za tým, čo vypovedala v rámci prípravného
konania na polícii. Chodievala s deťmi autobusom ako vedúca, ale nevie, od ktorého obdobia to tak
bolo. Svedkyni sa zdá, že pán N. mal napadnúť pána Ž. tak, že ho mal udrieť do oblasti tváre rukou,

niekde na oko. On ho potom zatiahol niekde za živý plot. Do tých priestorov už nevidela. Vie, že pán
Ž. bol špinavý a so synom vošli do štadióna, možno za účelom sa aj umyť. Svedkyňa videla to oko,
ktoré mal hneď podliate. To bolo ešte predtým, ako odišli za živý plot. Podľa nej po tom údere spadol
poškodený na kolená a určite nie na chrbát. Prvotný konflikt pozorovala zo vzdialenosti asi 5 metrov a
potom oni dvaja odišli od nich ešte ďalej. Prvotný útok sa odohral hneď pri autobuse. To videli aj deti,

ktoré vychádzali z toho autobusu. Vie, že pán Ž. bol následne na ošetrení, ale to sa nedozvedela hneď v
ten deň. Nevie sa vyjadriť k tomu, či pán Ž. bol aj PN, ani ako poškodený odišiel zo štadióna. Povedala
by, že po tom incidente chodil na turnaje s dieťaťom. Nevie sa vyjadriť k tomu, či po skutku sa mal konať
turnaj v Detve. Vie, že turnaj v Detve prebehol, ale či v tom roku, to nevie. Možno mohol byť s mladším
synom. Aj ten hráva hokej. Potvrdiť to ale nemôže.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Milanom Jančiarom, ktorý v ňom uviedol, že
poškodený utrpel otras sietnice pravého oka, pohmoždenie očnej gule pravého oka, zakrvácanie
do spojovky pravého oka a otras mozgu s tým, že odlomenie korunového výbežku lakťovej kosti
nie je možné vylúčiť alebo potvrdiť. Mechanizmus vzniku zranenia podľa znalca zodpovedá verzii

poškodeného a to údermi druhou osobou rukami do tváre a hlavy a prípadným pádom na ľavú ruku.
Poslené zranenie ( zlomenina ) mohlo vzniknúť aj pri inom úraze a to pádom na dlaň ruky, ktorá je pri
páde v lakti vystretá alebo čiastočne zohnutá. Zranenia si vyžiadali dobu liečenia maximálne do 42 dní.
Znalec bol v prípravnom konaní aj dopočutý, pričom stanovil dobu liečenia od 7 do 42 dní. Na hlavnom
pojednávaní však zmenil dobu liečenia a priklonil by sa k trvaniu do 42 dní.

Na základe takejto zmeny znaleckého posudku bol vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr.
Milanom Baranom, ktorý na hlavnom pojednávaní zotrval na svojom znaleckom posudku č. 11/2019 a
dodal, že prvotný chirurgický nález nebol úplne zreteľný v zmysle dostatočného počtu údajov, avšak
už svedkovia tvrdili, že poškodený krvácal z úst, nosa a hornej pery, to už bolo hovorené v prípravnom

konaní, taktiež neurológ popísal pri vyšetrení pacienta početné krvné podliatiny tváre a podliatinu okolo
pravého oka. Neboli popísané žiadne povrchové odreniny, čiže nepredpokladá, že by došlo k pádu
poškodeného, a že všetky tieto zranenia vznikli pádom na zem alebo do múrika, ale nedá sa to však
stopercentnevylúčiť.Sveľkoupravdepodobnosťoudošlokvznikuzranenítak,akotopopísalpoškodený,jediná taká neistá vec je to zranenie lakťa, pretože nebolo to dostatočne vyšetrené napriek tomu, že
v tých lekárskych správach nebolo to podrobne popísané, hoci pokiaľ bol poškodený hospitalizovaný,
robili vizity na dennej báze a tam opakovane poškodený udával, že má bolesti pravého predlaktia,

lekári to uzavreli len ako pomliaždeniny a neboli spravené žiadne zobrazovacie metódy, ktoré by mohli
jednoznačnepotvrdiť,žektomutozraneniudošloprávepritomtoútoku.Avšaktiežsimyslí,žeakuvádzal
tieto ťažkosti už v rámci hospitalizácie a následne boli aj potvrdené, tie ťažkosti nemuseli byť nejaké
výrazné. Zapadá to do toho rámca, ale nedá sa to jednoznačne potvrdiť. Pokiaľ obžalovaný. uvádzal
svoju verziu o tom, že mal udrieť päsťou do oblasti tváre poškodeného, tento mal padnúť na koleno

a pri tom sa ešte mal udrieť do múrika do pravej strany tváre, je veľmi malá pravdepodobnosť, že by
sa to mohlo takto odohrať. Pokiaľ je stanovená doba liečenia bez zlomeniny po dobu 21 dní, počas
tých 21 dní by sa mali zahojiť zranenia tváre. Pokiaľ uvádzal dobu do 41 dní liečenia a PN, zahrnutá
tam bola aj zlomenina, nie je možné s určitosťou uviesť, či táto zlomenina vznikla v čase útoku s tým,
že pokiaľ by bola od začiatku zistená a liečená, táto doba mohla stačiť na zahojenie. Zlomenina bola
zistená až následne s odstupom času, nebola nijako závažná. Pokiaľ to následne videl traumatológ, tak

popísal to ako zlomeninu zhojenú a doporučil už len postupné zaťažovanie a rozcvičovanie lakťa. Tu
treba povedať, že sa jedná o zlomeninu bez posunu úlomkov. Najzávažnejším zranením bola zlomenina
lakťa. Poškodený v podstate mohol vykonávať bežné práce, mal sa však šetriť, byť v kľude, nestresovať
sa, mohol normálne chodiť, aj keď zo začiatku nemusel dobre vidieť na zranené oko, čo bolo nejakých
4-5 dní. Znalec nenašiel v spisovom materiáli nejaké záznamy o tom, žeby k predmetnej zlomenine

mohlo dôjsť aj pri inom útoku, alebo iným spôsobom, ani že by lekári v súvislosti s touto zlomeninou
realizovali nejaké zobrazovacie metódy. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o zložitú zlomeninu,
ktorá by bola včas zistená, by bola nejaké 3-4 týždne fixovaná a nejaké dva by boli na rozcvičenie, jedná
sa o stredne ťažné zranenia a doba liečenia je podľa môjho názoru 40 dní. Z mojej praxe by liečba
zranenia lakťa by nemala presiahnuť 40 až 41 dní. Na otázku prokurátora, či sa jednalo o jeden alebo

viac úderov a či z tých úderov stačil jeden a či vôbec mohlo nastať také zranenie len úderom ruky do ruky
poškodeného alebo muselo ísť o kopnutie (jedná sa o zlomeninu lakťa) znalec uviedol, že pochybuje, že
by to malo byť úderom rukou do ruky poškodeného a to aj pokiaľ sa týka opakovaného. Skôr by povedal,
pokiaľ sa bránil proti kopom. Je možné pripustiť, že zranenie lakťa vzniklo pri incidente, resp. pred alebo
po. Je možné hodnotiť konanie poškodeného, ktorý podľa svedka C. mal sprevádzať svojho syna na

hokejovom turnaji ako porušenie liečebného režimu, pretože poškodený v tom čase nemal povolené
vychádzky, približne po mesiaci mu obvodný lekár povolil tieto vychádzky. Poškodený mal byť v kľude
a doma. Nejednalo sa o nejaké veľmi ťažné zranenia, preto mohol poškodený šoférovať. Na otázku
obžalovaného aká sila by sa musela vyvinúť pri kopnutí do ruky poškodeného, aby vznikla tá zlomenina
znalec odpovedal, že musela byť trochu väčšia sila, nemohlo ísť o nejaké ťuknutie. Pokiaľ by sa malo

jednať o zranenie ruky pádom, tak stačila obyčajná výška človeka zosilnená nejakým strkaním.

Zároveň boli oboznámené aj listinné dôkazy z prípravného konania postupom podľa § 269 Tr. poriadku:
- potvrdenie o nemocenských dávkach z čl. 97
- fotokópia dočasnej PN z čl. 98-99

- pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti z čl. 100-101
- potvrdenie o výplate dávok z čl. 102
- lekárske správy z čl. 103-123
- správa z HKM Zvolen z čl. 124-125
- správy a RT z čl. 139-143, 161-162 a 169-170, 191.

Z lekárskych správ vyplýva, že poškodený bol hospitalizovaný v Nemocnici Zvolen, a. s. Zvolen
od 11.03.2017 19:19 hod. do 14.03.2017. Poškodený pri prijatí uviedol, že bol inzultovaný dnes
( 11.03.2017 ) známou osobou, ktorá ho mala udrieť do oblasti hlavy a aj kopať. V rámci hospitalizácie
boli urobené odbery krvi, CT vyšetrenie mozgu, zišlo sa konzílium oftalmológa. Diagnostický záver

bol stanovený na otras mozgu, pomliaždenie očnej gule a tkanív očnice, spojovkové krvácanie. Dňa
16.03.2017 sa dostavil k svojej obvodnej lekárke, dňa 20.03.2017 absolvoval kontrolné očné vyšetrenie.
Dňa 29.03.2017 mu obvodný lekár povolil vychádzky od 31.03.20017. Po opakovaných sťažnostiach na
bolesti ľavej ruky bolo vykonané dňa 25.04.2017 CT vyšetrenie ľavej, ktoré potvrdilo zlomeninu. Dňa
06.07.2017 pri kontrolnom vyšetrení u chirurga konštatované, že pacient nemá výrazné bolesti a liečba

bola ukončená.Z výpisu z denných vizít počas hospitalizácie je zrejmé, že poškodený reklamoval bolesti ľavej ruky dňa
11.03.2017 pri večernej vizite, dňa 12.03.2017 pri rannej vizite a aj dňa 13.03.2017 pri rannej vizite,
takisto aj dňa 14.03.2017 pri ranne vizite.

Práceneschopnosť poškodeného trvala od 11.03.2017 do 03.05.2017, počas PN zamestnávateľ vyplatil
poškodenému náhradu príjmu vo výške 72,76 eur a Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen nemocenské
vo výške 760,40 eur. Poškodený bol v pracovnom pomere a vykonával prácu tajomníka pre cirkevné
školstvo Západného dištriktu ECAV na Slovensku.

Na K. N. bola dňa 30.01.2018 podaná obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3
písm. c) Tr. zákona a iné. Skutková veta obžaloby hovorila o zraneniach spojených s dobou liečenia a
PN najmenej 42 dní, preto bola použitá právna kvalifikácia ťažkej ujmy na zdraví. Skutok podľa obžaloby
sa mal odohrať v blízkosti hokejového štadióna vo Zvolene dňa 11.03.2017. Obžalovaný uviedol, že
je nevinný a predostrel svoju verziu skutku, že mal byť práve on napadnutý poškodeným tak, že ho

tento začal chytať pod krk a on, ako sa bránil, ho udrel do oblasti tváre. Na druhej strane poškodený
hovorí o tom, že konflikt vyprovokoval obžalovaný tým, že mu začal nadávať a keďže poškodený nechcel
celú záležitosť riešiť pred deťmi, ho žiadal, aby odišli niekam ďalej od nich. Poškodený uvádzal, že
tam mal byť aj fyzicky napadnutý úderom do tváre, spadol a mal byť aj kopnutý. Nie je sporné, že
došlo k incidentu medzi obžalovaným a poškodeným, samotní svedkovia vypovedali, že iniciátorom

konfliktu a aktérom útoku bol obžalovaný, pretože sa mal poškodený nevhodne vyjadrovať na adresu
syna obžalovaného. Z tohto dôvodu sa obhajoba nemôže domáhať kvalifikovania konania obžalovaného
ako konania v nutnej obrane, pretože obžalovanému nehrozil alebo neprebiehal útok voči nemu zo
strany poškodeného, ale práve naopak, iniciátorom útoku bol práve obžalovaný a to ešte na mieste
verejnostiprístupnom.Dôvodompretototvrdeniesúdujeokolnosť,ževiacerísvedkoviavidelipráveprvú

fázu konfliktu, pričom druhú už nie. Je zrejmé, že obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodeného
ujmu na zdraví, vyplýva to zo znaleckého posudku MUDr. Milana Barana, ktorý uviedol, že s veľkou
pravdepodobnosťou mechanizmus vzniku zranení poškodeného zodpovedá verzii poškodeného a je
veľmi malá pravdepodobnosť, že to prebehlo podľa verzie obžalovaného. Navyše pokiaľ obhajoba
poukazovala na skutočnosť, že k zraneniu ruky poškodeného mohlo dôjsť aj inokedy, je vysoko

pravdepodobné, že k tomu došlo práve pri incidente s obžalovaným, keďže už pri prijatí do nemocnice a
aj počas celej doby hospitalizácie sa na bolesti ruky sťažoval, ako to vyplýva z denných záznamov z vizít.
Ďalej obhajoba namietala možnosť resp. nemožnosť sledovania skutku zo strany jednotlivých svedkov a
žiadala skúmať výhľadové pomery týchto svedkov ( sediacich v reštaurácii ), súd návrh zamietol, pretože
je zrejmé aj z výpovedí iných svedkov, že prvotný konflikt nastal ešte na mieste, kde mali aj ostatní

svedkovia výhľad na konflikt a až následný konflikt prebehol za stromami ( tujami ). Je zároveň zrejmé,
že svedkovia pozorovali na poškodenom známky zranení ( krv, resp, že si držal vreckovku na tvári ),
poškodený s týmito zraneniami bol na ošetrení v nemocnici prakticky hneď po skutku, takže je zrejmé, že
tieto zranenia poškodený mohol utrpieť len pri konflikte s obžalovaným. Znalec sa jednoznačne vyjadril,
že zranenia v oblasti oka boli spôsobené násilným konaním a uviedol aj mechanizmus vzniku týchto

zranení. Keďže však znalec v znaleckom posudku a aj na hlavnom pojednávaní stanovil dobu liečenia a
PN na maximálne 41 dní, prokurátor navrhol prekvalifikovať konanie obžalovaného na prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, s čím sa súd stotožnil a upravil v tomto smere aj skutkovú
vetu rozsudku. Zároveň bola ponechaná právna kvalifikácia skutku aj ako prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, keďže sa obžalovaný dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a to na

mieste verejnosti prístupnom.

Obžalovaný K. N. doposiaľ nebol súdne trestaný, v registri priestupkov má niekoľko záznamov pre
dopravné priestupky menšej závažnosti.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane života a zdravia obyvateľov a na ochrane iných práv a slobôd.. Súd u
obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona ( vedenie riadneho života ), zistil
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona ( spáchanie viacerých trestných činov ). Pri

rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a skutočnosti, že obžalovaný nemal doposiaľ záznam
v registri trestov, súd obžalovanému ukladal trest v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, zobral do úvahy spôsob spáchania skutku, následky vrátanezlomeniny, ktorá bola bohužiaľ diagnostikovaná až s časovým posunom a predĺžila dobu liečenia. Jedná
sa o trest úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona pre spáchanie viacerých trestných činov.

Poškodení Západný dištrikt ECAV na Slovensku, Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen a samotný
poškodenýX..W.Ž.siuplatnilinárokynanáhraduškody.Tietonárokytýkajúcesabolestného,vyplatenia
nemocenského a náhrady mzdy boli verifikované či už znaleckým posudkom MUDr. Milana Barana,
resp. písomnými dokladmi právnických osôb a preto boli priznané v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).