Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. október 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/126/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619010093
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2619010093.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného K. M., nar. XX.XX.XXXX,
preprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaspoukazomna§138
písm. h) Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Senica č.
k. 1T/23/2019-213 zo dňa 13.07.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2021 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 1T/23/2019-213 zo dňa 13.07.2020 bol
obžalovaný K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, O. H., prechodne bytom Na G. XXXX/XX, L. H.,
uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

že

dňa 11.03.2018 v čase o 13:45 hod viedol vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: 8T11503, po ceste II. triedy č.
590 (ulica Domky) v meste Y. R., ktorá je na križovatke s cestou II. triedy č. 500 (ulica M. R. Štefánika)
označená dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, pričom vošiel do križovatky a začal odbočovací

manéver vľavo, napriek tomu, že videl, že po ceste II. triedy č. 500 v smere od mesta Senica ide v
odbočovacom pruhu vľavo na cestu III. triedy č. 1140 (ulica Hviezdoslavova) cyklistka E. P., ktorej nedal
prednosť v jazde, následkom čoho došlo k nárazu bicykla do ľavej zadnej časti vozidla zn. Škoda Octavia
a následnému pádu cyklistky E. P. na zem, čím obžalovaný porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom poškodená E. P., nar.
X.X.XXXX,bytomY.R.,M.R.Y.XXX/XXpripádeutrpelaťažkézranenia,zlomeninutelapravejramennej

kosti, zlomeninu dolného konca pravej ramennej kosti, zlomeninu nosovej kosti vľavo, pomliaždenie
ľavej strany tváre s povrchovými tržnými ranami s dobou liečenia približne 3 mesiace podľa znaleckého
posudku prof. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc.,

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36
písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní

1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu
v trvaní jeden rok.

O náhrade škody okresný súd rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku tak, že poškodených
E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. Y. XXX/XX, Y.-Y. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., IČO:

35937874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 213-216.

Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica dňa
21.02.2019 obžalobu na obžalovaného pod sp. zn. Pv 258/18/2205-15 zo dňa 20.02.2019 pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona na skutkovom základe obžaloby.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.07.2020 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Okresný prokurátor ako aj poškodená navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, na čo okresný súd podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku kladeného
mu za vinu v obžalobe. V dôsledku vyhlásenie o vine okresný súd rozhodol tak, že vykoná dokazovanie
len vo vzťahu k výroku o treste.

Okresný súd následne vo vzťahu k uloženiu trestu vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom
z ústrednej evidencie priestupkov, lustráciou v rezorte GP SR, lustráciou v databáze súdov a STA,
evidenčnou kartou vodiča, znaleckým posudkom znalca Ing. Adriana Pupalu a tiež kamerovým

záznamom z predmetnej dopravnej nehody. Z takto vykonaného dokazovania zistil, že obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný, pričom bol jedenkrát priestupkovo postihnutý (priestupok na úseku
cestnej premávky). Technickou príčinou dopravnej nehody boli viaceré skutočnosti, a to jednak na strane
obžalovaného ako aj na strane poškodenej. Technika jazdy obžalovaného, kedy nedal poškodenej
prednosť v jazde bola nesprávna, pričom nesprávna bola aj technika jazdy poškodenej, ktorá pri

odbočovaní z hlavnej cesty vľavo na vedľajšiu cestu začala meniť smer jazdy vľavo a prešla do
protismeru ešte pred koncom odbočovacieho jazdného pruhu na hlavnej ceste a s bicyklom jazdila v
koridore, ktorý smeroval do protismeru vedľajšej cesty, na ktorú by vchádzala cez priečnu súvislú čiaru.
Tentonesprávnyprvokvtechnikejazdypoškodenejznemožnilzabrániťdopravnejnehode,atýmodvrátiť
kolíznu situáciu, ktorú vyvolal obžalovaný. Pri úvahách o uložení trestu okresný súd prihliadol na to, že

obžalovaný je riadne zamestnaný, viedol riadny život a nikdy nebol trestne stíhaný. V čase dopravnej
nehody nebol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, skutok
riadne oľutoval, poškodenej ponúkol pomoc (aj znášaním nákladov na liečbu). V danom prípade išlo o
nedbanlivostné konanie obžalovaného, u obžalovaného súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti, avšak
zistildvepoľahčujúceokolnosti.Súdzároveňprihliadolajnaosobuobžalovaného,jehopomery,možnosť

nápravy, následok jeho nedbanlivostného konania. Pri ukladaní trestu sa okresný súd nestotožnil s
návrhom okresného prokurátora o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo trvaní
najmenej jeden rok, pretože takýto trest by podľa názoru okresného súdu bol uložený nadbytočne,
neúčelne a v rozpore s § 34 Trestného zákona. K dopravnej nehode došlo pred viac ako dvoma rokmi,
od spáchania skutku sa obžalovaný nedopustil žiadnych priestupkov na úseku cestnej premávky. Pred

spáchaním skutku bol obžalovaný len jedenkrát priestupkovo riešený, a to uložením pokuty. Obžalovaný
niejeosobou,ktorábysadopúšťalapriestupkovnaúsekudopravyčastoaleboopakovane,apretopodľa
názoru súdu nie je potrebné zabezpečovať ochranu spoločnosti, resp. ostatných účastníkov cestnej
premávky, pred osobou obžalovaného uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Uloženie
takéhoto trestu by malo v konečnom dôsledku vplyv aj na rodinu obžalovaného, keďže obžalovaný

uviedol, že stratou vodičského oprávnenia by prišiel o svoje zamestnanie, nakoľko vozidlo potrebuje
šoférovať v zamestnaní takmer každý deň. Ďalší dôvod neuloženia tohto druhu trestu spočíval v
okolnostiach spáchania skutku, keď k vzniku dopravnej nehody došlo spoluzavinením poškodenej. Preto
okresný súd pristúpil k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní jeden rok, s určením
skúšobnej doby na jeden rok, t.j. trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Takýto trest okresný

súd považoval za dostatočný, adekvátny a spravodlivý, napĺňajúci účel ukladania trestu tak ako je to
vyjadrené v § 34 Trestného zákona.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil na č.l.
219.

Okresný prokurátor poukazuje na to, že obžalovaný sa skutku dopustil v súvislosti s porušením
povinnosti podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Keďže sa skutku dopustil
v súvislosti s vedením motorového vozidla, bolo nutné ukladať mu okrem iného aj trest zákazučinnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. U obžalovaného sa nejednalo o prvý prehrešok,
už v minulosti bol priestupkovo postihnutý za prekročenie rýchlosti. V danom prípade bolo potrebné
prihliadnuť aj na následok, a to spôsobené zranenia poškodenej, ktoré možno kvalifikovať ako ťažkú

ujmunazdraví.Navrhuje,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokvovýrokuotresteaobžalovaného
bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu v trvaní najmenej
jeden rok.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 12.10.2021 za prítomnosti zástupcu Krajskej

prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním okresného
prokurátora, odpisom registra trestov ako aj podstatným obsahom spisu. Verejného zasadnutia sa
nezúčastnil obžalovaný, poškodená ani splnomocnený zástupca poškodenej Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., na čo senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorý rozhodol o tom, že verejné
zasadnutiesavykonáajvichneprítomnosti.ZástupcaKrajskejprokuratúryvTrnavezotrvalnadôvodoch
podaného odvolania, navrhol uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

po dobu najmenej jeden rok.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru,

že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho
zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný

proces upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o treste obžalovaného okresný súd zrozumiteľne
vysvetlil akými úvahami sa pri ukladaní trestu spravoval, a tieto následne premietol aj do odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením
stotožňuje a odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že okresný prokurátor napadol rozsudok okresného súdu
výlučne čo do výroku o treste, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku vo
vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
dňa vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania

skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so súhlasom okresného prokurátora vyhlásenie
obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového
stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento
výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie

ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012).

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona, trestná

sadzba za spáchaný skutok je v rozmedzí 1 rok až 5 rokov. Čo sa týka uloženého trestu, v tomto
smere okresný súd správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona a účelu
trestu, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. U obžalovaného boli zistené
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona, t. j. priznal sa k spáchaniu

trestného činu, tento úprimne oľutoval a doposiaľ viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, primárne je potrebné uviesť, že primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovypáchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia

trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu tzv.
sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych
prípadoch. Práve sudcovskou individualizáciou trestu má byť naplnené požiadavka primeranosti trestu.
Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave, je svojou povahou trestom
viac preventívnym než represívnym. Má ochrániť spoločnosť pred tými, ktorí riadenie motorového
vozidla nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým inému ublížili na zdraví alebo spôsobili smrť, či už z
dôvodu svojho opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu k tejto činnosti, z dôvodu zjavne
nedostatočnej skúsenosti s riadením motorového vozidla, z dôvodu ignorovania skôr uloženého trestu

zákazu činnosti, z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou alebo z iných
relevantných dôvodov. Pri úvahách, či páchateľovi trestného činu trest zákazu činnosti uložiť alebo nie,
bytedasúdmalzohľadňovaťnajmäto,čimožnopočasdobytrvaniazákazučinnostiriadeniamotorového
vozidla dôvodne očakávať dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti pred týmto konkrétnym páchateľom
trestného činu oproti stavu, aký by tu bol v prípade neuloženia tohto trestu.

Vztiahnuc túto ústavnú axiómu na ustanovenia Trestného zákona, upravujúce právny režim trestu
zákazu činnosti a podmienky jeho ukladania (t.j. ak bol čin spáchaný v súvislosti s istou činnosťou),
dospel odvolací súd k záveru, že požiadavke ochrany spoločnosti a výchovy obžalovaného k tomu, aby
v budúcnosti viedol riadny život, bude v jeho prípade učinené zadosť uložením trestu odňatia slobody

v trvaní jeden rok, za súčasného podmienečného odkladu výkonu trestu po dobu plynutia skúšobnej
doby v trvaní jeden rok, a to bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu po akúkoľvek dobu.

Je nesporné, že obžalovaný spáchal skutok v súvislosti s porušením povinnosti uloženej mu podľa

zákona ( a to porušením povinnosti vyplývajúcej z § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších zmien a doplnení), čo by bez ďalšieho eventuálne mohlo odôvodňovať
uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Okrem uvedeného však
na strane obžalovaného existovalo niekoľko významných okolností, ktoré obžalovanému poľahčovali
a nasvedčovali tomu, že podmienečne uložený trest odňatia slobody bude pre nápravu obžalovaného

dostačujúci. Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od svojich 18 rokov, t.j. k dnešnému dňu
už viac ako 27 rokov. Počas tohto obdobia nespôsobil dopravnú nehodu, pričom ani nebol účastníkom
dopravnej nehody. Je zjavné, že v prípade obžalovaného nejde o neskúseného vodiča. Rovnako
nebolo preukázané, že by obžalovaný zavinil zrážku s poškodenou arogantnou, či bezohľadnou
jazdou. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo riešený, a to pre priestupok na úseku

cestnej premávky (prekročenie rýchlosti), v roku 2018, a to dva mesiace pred spáchaním skutku. Do
priestupkového postihu viedol riadny život, rovnako od spáchania skutku vedie riadny život, nedopustil
sa žiadnych previnení. V čase spáchania skutku (a tiež v súčasnosti) je riadne zamestnaný, podmienku
výkonu zamestnania je vodičské oprávnenie. Stratou vodičského oprávnenia by bola zmarená nielen
možnosť vykonávať svoje povolanie (a tým aj ohrozenie uspokojovania základných životných potrieb

obžalovaného) ale aj riziko zmarenia možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k svojim dvom maloletým
deťom, a tiež svoje deti navštevovať, čo by v konečnom dôsledku nesledovalo zásadu tzv. personality
trestu, v zmysle ktorej by mal trest podľa možností postihnúť výlučne len páchateľa trestného činu tak,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu.

Obžalovanému okrem vyššie uvedeného poľahčuje aj jeho samotné konanie bezprostredne po zrážke
s poškodenou, kedy sa snažil poškodenej pomôcť, zaujímal sa o jej zdravotný stav, opakovane sa
ospravedlnil a vyjadril ľútosť (odvolací súd ani v najmenšom nepochybuje o úprimnom vyjadrení ľútosti),
prejavil snahu o náhradu škody, ktorú utrpela poškodená. Obžalovaný ochotne spolupracoval s OČTK,
poskytol riadnu súčinnosť, na jednotlivé úkony prípravného konania sa dostavil, rovnako sa riadne

dostavil aj na hlavné pojednávanie, na ktorom učinil vyhlásenie o vine, ku skutku sa priznal, následky v
podobe ujmy na zdraví poškodenej nezľahčoval, vinu sa nesnažil preniesť na poškodenú.V neposlednom rade je nutné pripomenúť to, že k zrážke poškodenej s obžalovaným došlo z
nedbanlivosti, obžalovaný v rozhodnom čase nesprávne vyhodnotil situáciu v cestnej premávke,
poškodenú nechcel zraziť. Poškodená utrpela zranenia, ktoré znalec vyhodnotil ako ťažké, avšak k

uvedenému je potrebné dodať, že k zrážke nedošlo výlučným zavinením obžalovaného. Zo znaleckého
posudku znalca Ing. Adriana Pupalu č. 11/2018 (bod 2.6.3. znaleckého posudku) vyplýva, že príčinou
dopravnej nehody bola nielen nesprávne technika jazdy obžalovaného (keď pri odbočovaní z vedľajšej
cesty nedal prednosť poškodenej, ktorá prechádzala po hlavnej ceste) ale aj nesprávna technika jazdy
poškodenej, ktorá počas jazdy zvolila nesprávny koridor jazdy, začala meniť smer jazdy tak, že prešla

do protismeru ešte pred koncom odbočovacieho jazdného pruhu, so svojim bicyklom jazdila v koridore,
ktorý smeroval do protismeru vedľajšej cesty, čím bolo určené spoluzavinenie poškodenej na dopravnej
nehode.

Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou okresného prokurátora o tom, že spáchanie skutku v súvislosti
s vedením motorového vozidla bez ďalšieho odôvodňuje uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu. K uvedenému odvolací súd poukazuje na konštantné závery judikatúry
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pri trestných činoch spáchaných vedením motorového vozidla nie je
uloženie trestu zákazu činnosti obligatórne, teda povinné. Neuložiť páchateľovi trestného činu na úseku
dopravy, ktorým bolo spôsobené ublíženie na zdraví inej osobe, trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá je možné v prípadoch hodných osobitného zreteľa, najmä s poukazom na osobu páchateľa

(jeho bezúhonnosť), uveriteľnú ľútosť, spoluzavinenie poškodeného, pomoc poškodenému, a podobne.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/86/2019 zo dňa 23. októbra 2019).

Vyššie uvedený záver vyplýva napokon aj z konštrukcie tohto trestu v zmysle § 61 ods. 2 Trestného
zákona, podľa ktorého „Trest zákazu činnosti môže súd uložiť...“, z čoho je zrejmé, že nejde o paušálne

ukladanie trestu zákazu činnosti pri spáchaní skutku súvisiaceho s určitou činnosťou vždy, ale o voľnú
úvahu súdu v rámci hodnotenia osoby obžalovaného ako páchateľa a možností jeho nápravy. Účelom
trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a preto jeho uloženie je plne
odôvodnené vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti
alebo spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel.

V tomto prípade však možno s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne
skonštatovať,žeobžalovanýsvojimkonanímžiadnupochybnosťovedenímotorovéhovozidlanevyvolal,
resp. porušenie povinností ku ktorému konaním obžalovaného došlo nebolo takej intenzity, ktorá by
odôvodňovala postihnúť obžalovaného aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku

v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku a tiež § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.