Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368233
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6119368233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E., C. rad XX, o zaplatenie 2.917,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Nitra č. k. 7Csp/14/2020-149 zo dňa 12. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zhora uvedeným rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 240 eur zastavil
a žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol s tým, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
1.2 Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 2, 146 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný
zákonník (ďalej len „ObZ“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9,§ 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 879 v
zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
1.3 Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Csp/14/2020-104 zo dňa 19.05.2020 rozhodol o pripustení
zmeny strany sporu tak, že namiesto pôvodného žalobcu (resp. právneho predchodcu) vstúpil do
konania žalobca z dôvodu, že počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky na základe písomnej

zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.04.2020.
1.4 Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným existoval záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1589075126
uzavretej dňa 17.12.2015 podľa § 497 ObZ aj to, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou bol
spotrebiteľom, preto je uvedená zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 OZ. Keďže poskytovanie
úverov bolo predmetom obchodnej činnosti pôvodného žalobcu (veriteľa), preto veriteľ a dlžník, uzavreli

zmluvu o úveru podľa § 497 ObZ, ktorá je tak, ako bolo uvedené vyššie zároveň zmluvou spotrebiteľskou
podľa § 52 OZ. Uviedol, že v konaní ďalej nebolo sporné, že predmetný úver je spotrebiteľským úverom,
naktorýsavzťahujezákonč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že z úradnej povinnosti skúmal, či právo veriteľa
nie je premlčané, a to s poukazom na § 54a OZ. Uviedol, že žalobca podal žalobu dňa 07.09.2019.
Zdôraznil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti

splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53
ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou,
je práve táto splátka tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 OZ.Preto od zročnosti splátky a nie až uplynutím troch mesiacov resp. zosplatnením, plynie premlčacia doba
v zmysle tohto ustanovenia. Mal za to, že v prejednávanej veci zo zmluvy vyplýva, že splátky sú zročné
k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že právny predchodca

žalobcu, celý dlh platne zosplatnil ku dňu 16.11.2016. Napriek tomu, že právny predchodca v podaní
zo dňa 21.10.2016 (výzva na splatenie dlžnej časti úveru), presne nešpecifikoval, od omeškania ktorej
splátkyodvodilprávookamžitejúhradyceléhodlhu,z§53ods.9OZ,nespornevyplývamožnosťvykonať
právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, preto v danom
prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou, splatnou najneskôr dňa 20.07.2016.

Keďže od jej splatnosti do 16.11.2016, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku z úveru za
predčasne splatnú, uplynuli viac, ako tri mesiace, v zmysle už citovaného § 103 OZ, plynie premlčacia
doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia, alebo výzvy veriteľa na jeho
splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie.
Uviedol, že ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20.07.2016, začala týmto dňom plynúť
premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného s tým, že trojročná premlčacia doba

zosplatneného zvyšku dlhu, tak uplynula najneskôr 20.07.2019 a keďže žalobca v danom spore podal
žalobu až dňa 07.09.2019, teda v tom čase bol už jeho nárok nepochybne premlčaný. Súd prvej
inštancie pre podporu správnosti svojho rozhodnutia poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov v obdobnej
veci napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/68/2018, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4Co/410/2016 zo dňa 21.09.2017, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/410/2016 zo dňa

21.09.2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/288/2016 zo dňa 15.05.2018, Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 23Co/45/2017 zo dňa 28.01.2018 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/59/2019
zo dňa 26.03.2019.
1.5 Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nárok na úroky a úroky z omeškania ako akcesorický nárok
na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Súd prvej

inštancie ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia k námietke žalobcu, že žalovaný uhradil splátku dňa
20.07.2016 uviedol, že predmetná skutočnosť nie je pravdivá, keďže podľa výpisu zaplatil len sumu
0,94 eur, čo však na uvedenom právnom posúdení nič nemení, pretože splátka splatná dňa 20.07.2016
nebola splnená (úplne). Rovnako sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa
ktorého začala premlčacia lehota plynúť odo dňa splátky splatnej 20.10.2016, pretože takýto výklad je v

priamom rozpore s ustanovením § 103 OZ veta druhá s tým, že takýto výklad podľa názoru súdu prvej
inštancie zakladá zjavný rozpor doslovného výkladu s teleologickým účelom uvedenej právnej normy, v
dôsledku čoho podľa názoru súdu nebolo cieľom zákonodarcu, aby premlčacia lehota začala plynúť odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu úveru, pretože v takom
prípade, by veriteľ nemohol uplatniť ani právo podľa § 53 ods. 9 OZ.

1.6 Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 240 eur zastavil, pretože, žalobca
využil svoje dispozičné oprávnenie z dôvodu realizácie úhrad žalovaného po podaní žaloby, avšak ešte
pred tým ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, preto súhlas
žalovaného so späťvzatím časti žaloby potrebný nebol.
1.7 O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP, avšak vzhľadom

na to, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, žiadne ani zo spisu nevyplývajú nárok na ich náhradu
žalovanému nepriznal.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj tým, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní žalobca
uviedol,žesanestotožňujesprávnymposúdenímvecisúdomprvejinštancie,vzmyslektoréhovprípade
ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ, tak ako v uvedenom prípade
podaním zo dňa 16.11.2016, tak premlčacia doba pre splátky splatné do budúcna začína plynúť odo

dňa zročnosti splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru (v danom prípade splátku zo dňa 20.07.2016, pre nezaplatenie ktorej
s poukazom na § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ mohlo dôjsť k zosplatneniu dňa 16.11.2016). Mal za to,
že súd prvej inštancie na podklade uvedeného dospel k právnemu záveru, že premlčacia doba začala
plynúť už dňom 20.07.2016 pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného a uplynula najneskôr dňom

20.07.2019 s tým, že keďže žaloba bola podaná na súde dňa 07.09.2019, bola podľa názoru súdu
prvej inštancie podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z vyššie uvedeným právnym názorom
sa žalobca v podanom odvolaní nestotožnil a poukázal na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v
splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnous tým, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná
premlčacia doba podľa § 103 OZ samostatne. Zdôraznil, že keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v

posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti bezprostredne predchádza resp. v danom prípade splátky splatnej dňa 20.10.2016. V tejto
súvislosti ďalej uviedol, že v prípade splátok predchádzajúcich vyhláseniu mimoriadnej splatnosti plynie
samostatná trojročná premlčacia doba a pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie
premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru t. j. splátky splatnej dňa 20.10.2016. Uviedol, že výklad § 103 OZ druhej vety súdu prvej inštancie
považuje za nesprávny s tým, že takýto výklad by v praxi znamenal, že niektoré splátky splatné pre
vyhlásením mimoriadnej splatnosti by nemuseli byť premlčané (napr. v konkrétnom prípade splátka zo
dňa 20.09.2016), avšak zostatok dlhu resp. splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadne splatnosti)
by už bol premlčaný, pretože plynutie premlčacej doby splátok by bolo posunuté o 3 mesiace pozadu.
V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal

s tým, že napríklad splátka úveru so splatnosťou dňa 20.09.2016 bola v prejednávanom prípade bez
ohľadu na súdny výklad druhej vety § 103 OZ uplatnená v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby,
pretože ide o splátku splatnú pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru resp. splátku pre ktorú
má plynúť samostatná premlčacia doba. Záverom na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal
na rozhodnutia súdov v obdobných veciach napríklad uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

6CoCsp/12/2021 zo dňa 12.04.2021, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/5/2020
zo dňa 25.03.2021, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/6/2020 zo dňa 15.01.2021,
uznesenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.9CoCsp/45/2020zodňa08.12.2020,uznesenieKrajského
súdu v Bratislave sp. zn. 15CoCsp/13/2020 zo dňa 25.05.2020, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 17Co/228/2016 zo dňa 12.04.2017.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§

383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je nedôvodné.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Predmetom konania je žaloba zo dňa 07.09.2019, ktorou sa právny predchodca žalobcu (Poštová

banka, a.s.) domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu vo výške 2.742,64 eur s
príslušenstvom dôvodiac, že dňa 17.12.2015 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. 1589075126, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 3.000 eur s tým, že žalovaný predmetný úver neplnil riadne a včas, v dôsledku
čoho právny predchodca žalobcu v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaného na

jeho omeškanie a na možnosť predčasnej splatnosti úveru, keďže žalovaný na upozornenie nereagoval,
dňa 16.11.2016 vyhlásil úver za predčasne splatný (mimoriadne zosplatnenie úveru).
7.2 Súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 240 eur zastavil a vo zvyšku súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol , keď s postupom podľa § 54a OZ dospel k záveru o premlčaní nároku žalobcu.
Z vykonaného dokazovania mal za to, že právny predchodca žalobcu celý dlh platne zosplatnil ku dňu

16.11.2016 s tým, že s poukazom na § 103 OZ uviedol, že premlčacia doba celého zosplatneného
dlhu začína plynúť nie od okamihu doručenia oznámenia, alebo výzvy veriteľa na jeho splnenie, ale
od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie, teda splátky
splatnej dňa 20.07.2016. Trojročná premlčacia doba uplynula najneskôr 20.07.2019 a ak žalobca podal
žalobu dňa 07.09.2019, tak v tomto čase bol už jeho nárok premlčaným.

8. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby zo
strany súdu prvej inštancie, keď mal za to, že právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou
najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom
prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnostibezprostredne predchádza resp. v danom prípade splátky splatnej dňa 20.10.2016 s tým, že v prípade
splátok predchádzajúcich vyhláseniu mimoriadnej splatnosti plynie samostatná trojročná premlčacia
doba a pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od splatnosti

splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru t. j. splátky splatnej
dňa 20.10.2016. V tejto súvislosti žalobca argumentoval aj tým, že súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal s tým, že splátka úveru so splatnosťou dňa 20.09.2016 bola v prejednávanom prípade
uplatnená v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, pretože ide o splátku splatnú pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru resp. splátku pre ktorú má plynúť samostatná premlčacia doba.

9. Medzi stranami konania nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu úverovej
zmluvy dňa 18.12.2015, ako aj to že vzhľadom na postavenie žalobcu ako dodávateľa a žalovaného ako
spotrebiteľa ide o spotrebiteľskú úver, na ktorý je potrebné aplikovať právnu úpravu spotrebiteľských
úverovpodľazákonač.129/2010Z.z..Spornýmďalejneboloanito,žežalobcanazákladepredmetného
úveru poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ako aj to, že žalovaný bol zo splnením dlhu v omeškaní
viac ako tri mesiace, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu platne vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru.
10. Vzhľadom na rozsah a odvolacie námietky žalobcu je predmetom prieskumu odvolacieho súdu
posúdenie okamihu začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ, pri postupe podľa § 565 v spojení
s § 53 ods. 9 OZ, ktorej posúdenie ma fundamentálny význam pre zhodnotenie, či žalobcom uplatnený
nárok je resp. nie je premlčaným.

11. K odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
14. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§

565),začneplynúťpremlčaciadobaododňa
zročnosti nesplnenej splátky.
15. Podľa ustanovenia § 103 OZ pri dohodnutom plnení v splátkach, plynie premlčacia doba odo dňa
zročnosti každej jednotlivej splátky. Ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh
(§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podstatné pre začatie

plynutia premlčacej doby v tomto prípade je posúdenie, ktorá nesplnená splátka spôsobila splatnosť
celého dlhu (úveru). Keďže ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je nutné zohľadniť aj ustanovenie §
53 ods. 9 OZ, podľa ktorého môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ pred uplatnením práva podľa

§ 565 OZ musí v lehote nie kratšej ako 15 dní upozorniť spotrebiteľa, že dané právo (zosplatnenie
celého dlhu) využije. Zároveň musia uplynúť aspoň tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky.
Pokiaľ dodávateľ toto právo nevyužije a mimoriadnu splatnosť dlhu - úveru nevyhlási, dlh je aj naďalej
splatný v jednotlivých splátkach dohodnutých v zmluve a tieto sa premlčujú samostatne. Ak však pre
nesplnenie niektorej zo splátok nastane splatnosť dlhu, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti

nesplnenej splátky. Premlčacia doba na zaplatenie takto zosplatneného dlhu začína plynúť skôr, ako
dôjdekzosplatneniudlhu.Uplatniťinštitútzosplatneniacelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky
je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Pokiaľ veriteľ toto právo dané mu v ustanovení § 565 OZ
nevyužije, plynie premlčacia doba pre jednotlivé splátky samostatne. Ak však veriteľ dané právo využije,
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (103 OZ druhá veta).

16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že právny predchodca žalobcu platne a
súladne s § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ zosplatnil celý dlh ku dňu 16.11.2016, keď dňa 21.10.2016
upozornil žalovaného na jeho omeškanie s planením jednotlivých splátok viac ako tri mesiace a súčasne
ho vyzval k úhrade zameškaných splátok s tým, že žalovaný napriek predmetnej výzve svoj záväzokvyplývajúci zo záväzkovoprávneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere nesplnil. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaný ku dňu doručenia výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 21.10.2016 bol
v omeškaní viac ako 3 mesiace resp. bol v omeškaní s plnením splátok 20.08.2016, 20.09.2016 a

20.10.2016. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že splátka, ktorá spôsobila resp. bola príčinou
zročnosti celého dlhu je práve splátka ku dňu 20.08.2016, naopak splátka splatná k 20.10.2016
bola splátkou, ktorá v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ umožnila veriteľovi uplatniť inštitút
mimoriadneho zosplatnenia.
17. Je nevyhnutné dať do pozornosti, že pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej trojročnej

premlčacej doby celého úveru (v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru) je v prvom rade nevyhnutné
diferencovať medzi okamihom vyhlásenia zročnosti úveru zo strany veriteľa a okamihom, ktorým
nastáva zročnosť celého úveru. Veriteľ okamihom vyhlásenia zročnosti úveru rešpektujúc zákonné
podmienky pre daný postup podľa ustanovení § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ poukazuje na skutočnosť,
že došlo z jeho strany k uplatneniu predmetného inštitútu resp. jeho oprávnenia z dôvodu riadneho
a včasného neplnenia jeho pohľadávky zo strany dlžníka, avšak daný úkon (vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru) veriteľa má len deklaratórne, osvedčujúce účinky s tým, že ho nemožno spájať
resp. stotožňovať s okamihom, ktorým nastáva zročnosť samotného úveru. Z uvedeného je zrejmé,
že okamihom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ako úkonu ktorým si veriteľ uplatňuje svoje
oprávnenie podľa § 565 OZ, nenastáva súčasne aj samotná zročnosť celého úveru, pretože naopak
tá sa viaže ku dňu zročnosti nesplnenej splátky, ktorá zapríčinila resp. bola konštitutívnou príčinou

zosplatnenia dlhu (§ 103 OZ druhá veta), preto je nevyhnutné začiatok plynutia trojročnej objektívnej
premlčacej lehoty viazať na predmetný okamih.
18. Ak teda v danom prípade bol žalovaný v omeškaní s riadnym a včasným plnením splátok splatných
ku dňu 20.08.2016, 20.09.2016 a 20.10.2016, na základe čoho veriteľ platne vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, tak s poukazom na § 103 OZ druhá veta okamih, ktorým nastala zročnosť úveru sa

viaže ku dňu 20.08.2016 resp. ku dňu tej nesplatenej splátky, ktorá je príčinou zročnosti úveru ako celku
a zároveň týmto okamihom dochádza aj k začiatku plynutia trojročnej objektívnej lehoty v zmysle § 103
OZ druhá veta, ktorá uplynula najneskôr 21.08.2019.
19. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie naviazal začiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby ku dňu splatnosti splátky zo dňa 20.07.2016, preto jeho posúdenie

v tomto prípade správne nie je, avšak napriek tomu to nič nemení na vecnej správnosti výroku jeho
rozhodnutia. Je tomu tak preto, že vzhľadom to čo už odvolací súd vyššie uviedol k začiatku plynutia
premlčacej doby došlo odo dňa 20.08.2016 resp. od tej splátky, ktorá spôsobila zročnosť celého úveru
a s poukazom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu na uplatnenie svojho práva dňa 07.09.2019 jeho
nárok sa stal premlčaným najneskôr dňa 20.08.2019.

19.2 Preto ak súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zamietol žalobu žalobcu z dôvodu jej
premlčania jeho právny záver bol správny, bez ohľadu na skutočnosť, že pre posúdenie začiatku plynutia
premlčacej doby bral v úvahu splátku splatnú ku dňu 20.07.2016, napriek tomu že premlčania doba
začala plynúť dňom 20.08.2016. Vzhľadom na hore uvedené teda odvolacia námietka žalobcu, keď
uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože mal za to, že právo vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť
úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádza resp. v danom prípade splátky splatnej
dňa 20.10.2016 obstáť nemôže.
20. Žalobca v podanom odvolaní poukázal aj na znenie § 101 Občianskeho zákonníka, k čomu

odvolací súd uvádza, že § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou, t.j. lex generalis a
§ 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má
pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Pokiaľ teda ide o zosplatnenie poskytnutého úveru, t.j.
o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, uvedená skutočnosť len deklaruje, že došlo k splatnosti dlhu v
celom rozsahu, avšak dôvodom vzniku zosplatnenia celého poskytnutého úveru je nesplatenie určitej

splátky (v konkrétnom prípade splátky splatnej k 20.08.2016), teda už od tohto momentu splatnosti
nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru začína plynúť premlčacia doba. Moment
zosplatnenia poskytnutého úveru tak nezakladá začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 OZ,
ale rozhodujúcou okolnosťou, z ktorej je potrebné vychádzať, je § 103 OZ druhá veta , teda dátum
splatnosti tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru.

21. Pre jednotlivé splátky splatné pred dátumom splatnosti tej splátky, ktorá bola príčinou zosplatnenia
celého úveru platí, že premlčacia doba pre každú z týchto splátok je samostatná a pre každú z
nich začína plynúť odo dňa zročnosti tej ktorej nesplnenej splátky (§ 103 OZ prvá veta), avšak po
mimoriadnom zosplatnení úveru objektívna premlčacia doba začína pre celý úver plynúť ako jedencelok, a to od okamihu zročnosti splátky, ktorá spôsobila zročnosť celého dlhu (§ 103 OZ druhá veta).
Vzhľadom na uvedené teda nemôže obstáť odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal s tým, že napríklad splátka úveru so splatnosťou dňa 20.09.2016 bola v prejednávanom

prípade bez ohľadu na súdny výklad druhej vety § 103 OZ uplatnená v rámci plynutia trojročnej
premlčacejdoby,keďžeideosplátkusplatnúpredvyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúveruresp.splátku
pre ktorú má plynúť samostatná premlčacia doba, a to pretože súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí výslovne uviedol, že premlčacia doba pre celý úver (po mimoriadnom zosplatnení) začína
plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá spôsobila zročnosť celého dlhu, preto je zrejmé, že aj splátky

splatné od splátky, ktorá bola príčinou zročnosti celého úveru až do úkonu veriteľa, ktorým vyhlásil
mimoriadne zosplatnenie úveru sú započítané do objektívnej trojročnej premlčacej doby celého úveru,
ktorá začala plynúť odo dňa 20.08.2016.
22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu s tým, že
vecne správne je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu, aj keď počítal
začiatok plynutia premlčacej lehoty od iného dátumu (20.07.2016), pretože to nič nemení sa skutočnosti,

že žalobcov nárok je premlčaným, pretože začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (pre celý úver §
103 OZ druhá veta), tak ako to vyhodnotil odvolací súd, začína od dátumu splatnosti splátky 20.08.2016
a keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 07.09.2019 t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej
doby celého úveru, je jeho nárok premlčaným.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd bol presvedčený o správnosti rozhodnutia

súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania,
pretože mu žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).