Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118224466
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7118224466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Y. U., O.. XX.X.XXXX, V. X. M.,
X. XXXX/XX, 2/ X. V., O.. XX.X.XXXX, V. X. M., L. XX/X, o zaplatenie 1.897,50 Eur s prísl., o odvolaní
žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1. októbra 2019 sp.zn. 35C/2/2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 1. októbra 2019 č.k. 35C/2/2019-120
vo výroku o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade

sumu 1.897,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.897,50 € od 12.2.2018 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade.

Žalobcovi a žalovanej v 1. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 1. októbra 2019
č.k. 35C/2/2020-120 rozhodol nasledovne:
Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.897,50

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.897,50 Eur od 12.2.2018 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej
konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanej v 1. rade náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne
a nerozdielne sumu 1.897,50 € s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 9.9.2017 spôsobil vodič -
žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom zn. ŠKODA - Felícia, EČV: M.-XXXDB, ktorého držiteľom je
žalovaná v 1. rade v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle MERCEDES - BENZ,
EVČ: M.-XXXIA, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol Ľ. X. (ďalej len poškodený). Vzhľadom
na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vznikla žalobcovi v zmysle §

24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol plnenie dňa 9.1.2018 vo výške
2.087,25 Eur, z ktorej suma 189,75 Eur predstavuje delegačný poplatok, ktorého náhrady sa žalobcanedomáha. Žalobca si listom zo dňa 11.1.2018 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči
žalovanému 1. aj v 2. rade vo výške 1.857,50 Eur v zmysle § 24 ods. 7 citovaného zákona. Žalovaní dlh
neuhradili. Žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. OZ ako prevádzateľ motorového

vozidla. Žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 OZ za škodu porušením právnej povinnosti.

3. Právne vec posúdil podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1,2, § 438 ods. 1, § 511 ods. 1, § 45 ods. 1, § 563, §
517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (OZ) spolu s § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z., § 24 ods.
2 písm. b/, § 3 ods. 1, § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

4. Z evidencie žalobcu súd zistil, že žalovaná v 1. rade bola v čase dopravnej nehody držiteľkou
motorového vozidla zn. ŠKODA - Felícia, EČV: M., ktoré nebolo poistené u žiadneho poisťovateľa. Zo
záznamu o dopravnej nehode súd zistil, že dňa 9.9.2017 došlo ku škode na motorovom vozidle držiteľa
- poškodeného Ľudovíta Vargu, ktorý si aj uplatnil nárok na náhradu škody. Rozsah nákladov na opravu

tohto motorového vozidla bol vyčíslený v sume 2.087,25 Eur, z čoho vyrovnanie škody predstavuje
sumu 1.857,50 Eur a poplatok za spracovanie 189,75 Eur (č.l. 12 spisu), ktorá suma bola poukázaná
poškodenému prostredníctvom poverenej poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. (č.l. 19-22 spisu).
Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 11.1.2018 žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na
úhradu sumy 1.857,50 Eur titulom náhrady toho, čo plnil žalobca za tieto osoby v zmysle § 24 ods. 7

zákona č. 381/2001 Z.z. do 11.2.2018.

5. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla, ktorého držiteľom
bola žalovaná v 1. rade, spôsobil dňa 9.9.20107 dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené motorové
vozidlo pána Ľudovíta Vargu. Mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody

nebolo na motorové vozidlo na vlastníka - žalovanej v 1. rade uzavreté poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobcovi poskytnutím poistného plnenia vo výške
1.857,50 Eur poisťovni poškodeného z poistného garančného fondu vzniklo v zmysle § 24 ods. 7 právo
požadovať takto vyplatenú sumu od žalovaného v 1. a 2. rade. Zodpovednosť žalovanej v 1. rade je daná
v zmysle § 427 OZ, t.j. objektívna zodpovednosť založená na skutočnosti, že žalovaná v 2. rade bola

vlastníkom (držiteľom) motorového vozidla, pričom na toto motorové vozidlo neuzavrela poistnú zmluvu
na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak
ako ukladá § 3 citovaného zákona. Podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že žalovaná v 1. rade „iba“
odovzdala kľúče od motorového vozidla jej svokrovi (za účelom preparkovania motorového vozidla) a
tento následne poskytol kľúče ďalšej osobe - žalovanému v 2. rade, ktorý ako vodič spôsobil dopravnú

nehodu, žalovanú nezbavuje zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný v 2. rade svoju vinu neprel,
naopak priznal a preto jeho zodpovednosť vyplýva z § 420 OZ. Súd teda žalobu uplatnenú žalobcom
voči obom žalovaným považoval za dôvodnú a zaviazal ich na zaplatenie sumy 1.857,50 Eur spoločne
a nerozdielne.

6. Čo sa týka úroku z omeškania súd mal za to, že žalovaní v 1. a 2. rade mali vedomosť o predmetnom
nároku žalobcu z výzvy na úhradu poisteného plnenia zo dňa 11.1.2018, čo v konaní nerozporovali a
preto súd vychádzal z toho, že ide o nespornú skutočnosť. Priznal preto žalobcovi aj úrok z omeškania vo
výške5%ročnezosumy1.857,50Eurod12.2.218dozaplatenia.Malzato,ževýškaúrokuzomeškania
je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 12.2.2018 sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0 %

ročne, čo za použitia ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5% ročne.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP aplikujúc aj ust. §
257 CSP. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd rozhodol v zmysle § 257 CSP a úspešnému žalobcovi
nepriznal voči nej náhradu trov konania vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, kedy táto nie je

zamestnaná, je na materskej dovolenke a poberá iba 230 Eur mesačne. O trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade a to voči výroku

I., ktorým jej súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade zaplatiť žalobcovi
požadovanú istinu s príslušenstvom z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súdžalobu voči nej zamietol a zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi požadovanú istinu s príslušenstvom
iba žalovaného v 2. rade v plnom rozsahu.

9. Poukázala na to, že dopravnú nehodu dňa 9.9.2017 spôsobil žalovaný v 2. rade, čo sám potvrdil
a táto skutočnosť je nesporná. Zdôraznila, že ona škodu nespôsobila, a preto za uvedený stav nie je
zodpovedná. Potvrdila síce, že na motorovom vozidle nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie,
avšak podľa jej názoru by mohla byť za uvedené iba sankcionovaná pokutou v rámci správneho konania.
Za náhradu škody však zodpovedá žalovaný v 2. rade, pričom poukázal na ust. § 420 ods. 1,2,3 .

10.Kpodanémuodvolaniusažalobcavyjadrilpísomnetak,žepovažujerozhodnutiesúduprvejinštancie
v napadnutej časti za správne tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázal na nespornú skutočnosť, že v čase dopravnej
nehody na predmetné vozidlo nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, preto žalobca už v žalobe

vymedzil osoby, ktoré boli za vznik škody zodpovedné. Citoval ust. § 427 ods. 1, § 420 ods. 1, § 438 ods.
1 Občianskeho zákonníka ako aj § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 3 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z., z
ktorých vyplýva, že žalovaná v 1. rade mala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na predmetné motorové
vozidlo. Nárok žalobcu voči žalovanému v 1. a 2. rade je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za
nich plnil poškodenému z poistného garančného fondu. Jedná sa o škodu, za ktorú zodpovedá osoba

bez poistenia zodpovednosti podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b/ Zák. o PZP, na základe čoho má žalobca
právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa tohto ustanovenia na náhradu toho, čo za neho plnil
v zmysle § 24 ods. 7 Zákona o PZP. Žalobca mal povinnosť uhradiť poškodenému škodu za osoby
zodpovedné za škodu, t.j. za vodiča, či prevádzkovateľa a má teda právo, aby mu boli vrátené späť
prostriedky, ktoré boli z garančného fondu vyplatené, teda, aby sa uplatnilo v zmysle zákona postihové

právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu.

11. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1. rade zodpovedá ako prevádzateľ motorového vozidla za
škoduvyvolanúosobitnouprevahouprevádzkymotorovéhovozidlapodľaust.§427anasl.Občianskeho
zákonníka a žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ust.

§420ods.1Občianskehozákonníka.Žalovanýv1.radebolvrozhodnejdobeprevádzkovateľomvozidla
z titulu jeho držby a preto zodpovedá za škodu v zmysle ust. § 427 OZ. Ust. § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa ust. § 420
Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba, preto
za spôsobenú škodu v danom prípade zodpovedajú držiteľ vozidla a vodič spoločne a nerozdielne v

súlade s ust. § 438 OZ. Na základe uvedeného napriek tomu, že v čase vzniku dopravnej nehody a
škody viedol motorové vozidlo žalovaný v 2. rade, žalovaný v 1. rade naďalej zostal prevádzkovateľom
motorového vozidla a teda zostal osobou, ktorá v zmysle ust. § 427 OZ zodpovedá za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 z.č. 160/2015 Z.z. CSP) prejednal odvolanie
žalovanej v 1. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, teda preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej

v 1. rade nie je dôvodné.

13. Rozsudok je v odvolaním napadnutej časti výroku o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť spoločne
a nerozdielne so žalovaným v 2. rade sumu 1.897,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.897,50 € od 12.2.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade vecne správny, preto ho
odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.mája 2021 o 10.15 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.5.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.15. Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.1 písm. h/ CSP, t.j. pretože podľa nej
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval

na daný prípad.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.

§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku I. ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Žalovaná v 1. rade v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom

prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej v 1. rade

odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Predmetom konania je osobitný regresný nárok žalobcu (v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.),
ktorý má žalobca proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a), b), s) a g) ako náhradu
toho, čo za takúto zodpovednú osobu plnil. V predmetnom spore pritom nie je sporným, že držiteľkou a

teda prevádzkovateľkou predmetného osobného motorového vozidla bola žalovaná v 1. rade a vodičom
bol žalovaný v 2. rade.

23. Podstatou odvolacích námietok žalovanej v 1. rade je tvrdenie, že zodpovedným za vzniknutú škodu
je iba žalovaný v 2. rade, ktorý bol vodičom vozidla v čase dopravnej nehody (a ktorý ju spôsobil).

24. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

25. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/, s/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c/.

26. Rozhodným pre posúdenie veci je teda ustálenie za koho žalobca plnil poistenému v zmysle § 24
ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z., t.j. koho možno považovať za osobu zodpovednú za škodu.

27. Súd prvej inštancie správne vychádzal z úvahy, že v takomto prípade možno za zodpovedné
osoby považovať jednak žalovanú v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade, s tým, že na základe ust.

§ 427 Občianskeho zákonníka žalovaná v 1. rade zodpovedá ako prevádzateľ motorového vozidla za
túto škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a zároveň žalovaný v 2. rade
zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Tieto skutkové podstaty stoja popri sebe a za spôsobenú škodu zodpovedajú držiteľ vozidlaaj vodič spoločne a nerozdielne v súlade s ust. § 438 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa s týmito
úvahami plne stotožňuje.

28. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 je
osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie, t.j. zavinenie nie je
podmienkou vzniku tejto zodpovednosti.

29. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na
prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla (kde škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na
rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich
prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (pozri zákon č. 381/2001 Z.z. v
znení neskorších predpisov).

30. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší
ako pojem vlastník (hoci spravidla bude s pojmom vlastník totožný), pretože okrem vlastníka zahŕňa aj
inú osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového
vozidla (napr. štátny orgán, ktorý má právo hospodárenia s motorovým vozidlom). Prevádzkovateľ, ktorý

požičal inému motorové vozidlo alebo iný dopravný prostriedok, ostáva prevádzkovateľom motorového
vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Vodič motorového
vozidla nie je prevádzkovateľom a za škodu podľa § 427 OZ a nasl. zodpovedá len vtedy, keď sú u neho
splnené podmienky ustanovené v § 420 OZ.

31.Nedôvodnájepretonámietkažalovanejv1.rade,ževtakomtoprípadejezodpovednýmibažalovaný
v 2. rade.

32. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

33. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP, pričom však v zhode so súdom prvej inštancie dospel k názoru, že v danom prípade je
potrebné aplikovať aj ust. § 257 CSP a preto aj keď žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal
mu voči žalovanej v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na jej nepriaznivú finančnú

situáciu (žalovaná v 1. rade je nezamestnaná, je na materskej dovolenke a poberá dávky vo výšky 230
€ mesačne).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).