Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010207
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5620010207.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna 2021 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej
prejednal odvolanie obžalovaného MUDr. K. S. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
3T/45/2020 z 30.09.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného MUDr. K. S. z a m i e t a ako nedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný MUDr. K. S. uznaný za vinného zo spáchania
prečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Tr.zák.naskutkovomzáklade
tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, na výkon

ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vykonávať
lekárske povolanie a zdravotnícke povolanie na 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej
obhajkyne. V odvolaní uviedol, že toto podáva proti výroku o treste. Uviedol, že keby vedel, že koná v
rozpore so zákonom, nebol by na základe Zmluvy o poskytovaní odborných služieb zo dňa 07.07.2018

vykonával prehliadku mŕtvych tiel. Predpokladá, že zásadami ukladania trestu a úvahami, obsiahnutými
v napadnutom rozsudku, sa súd spravoval aj pri vydávaní prvotného rozhodnutia vo veci - trestného
rozkazu zo dňa 22.05.2020. Súd vtedy považoval jednoznačne za primeraný a dostatočne naplňujúci
požiadavky zákona trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, keď obžalovanému uložil trest
odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15 mesiacov
a trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie na dobu 1 rok. Ako vyplynulo z vykonaného

dokazovania, obžalovaný prácu koronera vykonával po tom, čo ho v takejto možnosti utvrdil samotný
konateľ spoločnosti, s ktorou mal obžalovaný uzavretú platnú zmluvu o poskytovaní odborných služieb.
Bolo ďalej preukázané, že obžalovaný pri výkone činnosti profesionálne nepochybil. Ani pri jednom
z čiastkových skutkov nenastali žiadne nežiadúce účinky, obžalovaný svojím konaním nespôsobil
žiadnu majetkovú či nemajetkovú ujmu, jeho konaním nebola spôsobená žiadna škoda. Súd mal u
obžalovaného konštatovať 2 poľahčujúce okolnosti a to v zmysle ust. § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr.

zák. a trest mal ukladať s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. tak, že hornú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby by znížil o jednu tretinu. Obhajoba nepovažuje nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace za primeraný a adekvátny. Obdobným spôsobom hodnotí aj uloženie trestu
zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie a zdravotnícke povolanie. Krajskému súdu navrhuje, aby
napadnutý rozsudok vo výroku o vine zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest na slobode
bez uloženia trestu zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie a zdravotnícke povolanie.Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť výroku o treste, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré rozsudku predchádzalo, pričom mal na zreteli povinnosť prihliadnuť aj na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a následne zistil,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak toto nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste krajský súd poznamenáva, že preskúmaním spisu zistil, že v
konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných

ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu
a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu. V súvislosti s výrokom o treste vykonal
prvostupňový súd dokazovanie v dostatočnom rozsahu a podľa názoru krajského súdu dôkazy v tomto
smere vyhodnotil v súlade so zákonom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd podrobne vyložil, ktoré skutočnosti, a prečo vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, pokiaľ ide o výrok o treste. Keďže odôvodnenie napadnutého

rozsudku je vo vzťahu k výroku o treste podrobné a zrozumiteľné a krajský súd sa s ním stotožňuje,
preto v zásade naň odkazuje.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Tr. por. a uznal ho vinným zo spáchania

prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pretože vykonané
dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s výrokom o treste krajský súd poznamenáva, že obžalovaný bol priestupkovo postihnutý

trikrát za priestupky na úseku cestnej premávky. Doposiaľ bol trikrát právoplatne odsúdený výlučne
za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Posledný trest odňatia slobody vykonal dňa
01.11.2018 a trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie vykonal dňa 22.04.2020.

Obžalovaný sa ku skutku síce priznal, oľutoval ho, avšak uviedol, že nemal vedomosť o tom, že

nemôže vykonávať funkciu koronera. Táto odvolacia námietka obžalovaného je vo vzťahu k výroku o
treste neopodstatnená, nakoľko sa vzťahuje k výroku o vine, vo vzťahu ku ktorému sa dokazovanie
nevykonávalo, keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinný a prvostupňový súd jeho vyhlásenie prijal.
Krajskému súdu preto ani neprináleží preskúmavať zákonnosť výroku o vine.

V súvislosti s výrokom o treste krajský súd poznamenáva, že tresty uložené prvostupňovým
súdom obžalovanému zodpovedajú stavu veci a zákonu. Ani predchádzajúce odsúdenia, a to aj k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody nemali na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv v tom
smere, aby v budúcnosti viedol riadny život. Obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostáva do
rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine, preto možno konštatovať, že u obžalovaného sa jedná o

recidívutrestnejčinnosti.Vzhľadomnatietoskutočnostipovažujekrajskýsúdpožiadavkuobžalovaného,
aby mu namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody bol uložený iný alternatívny trest nespojený s
odňatímslobodyzaneopodstatnenú.Bolobyprotilogikeúčelutrestuočakávať,žepovýkoneprísnejších
trestov, ktoré nemali na obžalovaného očakávaný výchovný vplyv k jeho náprave a prevýchove bude
postačovať trest miernejší. Len výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere určenej

prvostupňovým súdom možno aj podľa názoru krajského súdu zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchanímďalšejtrestnejčinnostiobžalovanýmavytvoriťtýmajpodmienkykjehonápraveaprevýchove.
Trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom podľa názoru krajského súdu dostatočne vyjadruje
aj morálne odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Krajský súd poznamenáva, že obžalovaný bol v období rokov 2018 až 2020 dvakrát odsúdený za
úmyselnú trestnú činnosť súvisiacu s jeho povolaním ako lekár. Z výkonu posledného trestu odňatia
slobody bol prepustený 1.11.2018 a skutok, pre ktorý je stíhaný teraz spáchal 23.5.2019. V páchaní
úmyselnej trestnej činnosti pritom pokračoval v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019, teda v krátkych
časových obdobiach, a to aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam. Je zrejmé, že doterajšie tresty,

ktoré mu boli uložené, a to aj jeden nepodmienečný trest odňatia slobody nezabezpečili jeho nápravu a
prevýchovu v tom smere, aby už viedol riadny život. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
preto považuje aj krajský súd nielen za zákonné, ale aj za nevyhnutné.Pokiaľ obžalovaný v odvolaní poukazuje na svoje rodinné pomery v tejto súvislosti krajský súd
poznamenáva, že týchto rodinných pomerov si bol obžalovaný vedomý aj v čase páchania trestnej
činnosti a pokiaľ by mu skutočne na nich záležalo tak, ako uvádza v odvolaní, mali mu práve tieto rodinné

pomery zabrániť v páchaní trestnej činnosti, nakoľko si musel byť vedomý, že prípadným výkonom trestu
odňatia slobody a trestu zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie bude sťažená jeho starostlivosť
o rodinu.
Za neopodstatnenú považuje krajský súd aj námietku obžalovaného, že prvostupňový súd mal prihliadať
aj na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., a to, že napomáhal pri objasňovaní

trestnej činnosti príslušným orgánom. Pokiaľ obžalovaný poukázal, že k trestnej činnosti sa priznal a túto
úprimne oľutoval, táto okolnosť bola zohľadnená v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. Len fakt, že obžalovaný
sa k trestnej činnosti priznal, sám osebe nepostačuje k tomu, aby sa automaticky konštatovalo, že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. V tomto smere je potrebné poukázať, že trestná činnosť
obžalovaného bola fakticky odhalená a preukázaná správnym orgánom. V tejto súvislosti krajský súd
poznamenáva, že hodnotenie významu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák. závisí

predovšetkým od toho, aké iné možnosti okrem pomoci obžalovaného mali orgány činné v trestnom
konaní na objasnenie trestného činu. Ako už bolo vyššie konštatované, bolo spáchanie trestného činu
obžalovaným preukázané najmä činnosťou správneho orgánu a následným zistením o existencii zákazu
činnosti vykonávať lekárske povolanie príslušným rozhodnutím. Prvostupňový súd preto podľa názoru
krajského súdu nepochybil, keď nepriznal poľahčujúcu okolnosť v prípade obžalovaného aj v zmysle

§ 36 písm. n/ Tr. zák., nakoľko samotné priznanie obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti nemalo
podstatný, resp. rozhodujúci vplyv na objasnenie trestnej činnosti obžalovaného.

Zákonu zodpovedá aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so
stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V súlade so zákonom je aj výrok o treste zákazu činnosti vykonávať lekárske a zdravotnícke povolanie,
nakoľko obžalovaný sa dopustil trestného činu práve v súvislosti s touto činnosťou.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd aj odvolaciu námietku v tom smere, že trestným rozkazom bol
vo veci obžalovanému uložený miernejší trest, nakoľko ani podľa názoru krajského súdu trest uložený
obžalovanému trestným rozkazom nie je možné považovať za zákonný a primeraný, v dôsledku čoho
podal aj prokurátor odpor.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje výrok o treste v napadnutom

rozsudku za zákonný a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré rozsudku prvostupňového súdu
predchádzalo, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie
obžalovaného MUDr. K. S. podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.