Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817204421
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817204421.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. C., G.. XX. XX. XXXX,
K. B. XXXX/XX, XXX XX Z. G. E., zast.: AK Mgr. Ivan Chvostek, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o
zaplatenie 1.136,32 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 19,21 € s prísl. z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.117,11 €, úrok 54,69 €, úrok z omeškania vo výške
2,02 €, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.140,81 € od 21.3.2013 do

22.3.2017, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.136,32 € od 23.7.2017
až do dňa zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 87,52 €, splatných vždy každého 30-teho
dňa toho ktorého mesiaca, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody
splátok.

Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1136,32 eur, úrokov v sume
54,69 eur, úrokov z omeškania vo výške 2,02 eur, úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny
vo výške 1140,81 eur od 21. 03. 2013 do zaplatenia, z nezaplatenej istiny vo výške 1136,32 od 23. 03.
2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1140,81 eur od 21.
03. 2013 do 22. 03. 2017 a nezaplatenej istiny vo výške 1136,32 eur od 23. 03. 2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne nezaplatených úrokov 54,69 eur od 21. 03. 2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 06.03.2014 úverovú zmluvu
č.XXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000
eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných
splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15. 02. 2018. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol vyzvaný na predčasné
splatenie poskytnutého úveru v lehote 20. 03. 2017. Napriek skoršej výzve nebola pohľadávka žalobcu

voči žalovanému do dňa spísania žaloby uhradená. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi ku dňu
predčasného zosplatnenia (dňa 20. 03. 2017) predstavovala sumu 1.257,52 eur a pozostávala z istiny
poskytnutého úveru vo výške 1.140,81 eur, úrokov 54,69 eur ( predstavujú dohodnutý úrok v zmysle
zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasnéhozosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 17,90 % ročne vyplýva zo zmluvy), úrokov z omeškania 2,02
eur ( každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne. Úrok z omeškania bol dohodnutý b zmluve v zmysle § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností: „ Ak klient neuhradí
úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých
peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej zaplatenia“.) V ďalšom poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 02. 2017, sp.zn. 12Co/149/2016 ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu Trenčín zo dňa 28. 02. 2017, pod č.k. 6Co/68/2017-46.

3. Dňa 03. 05. 2017 Okresný súd Vranov nad Topľou v predmetnej veci vydal platobný rozkaz pod č.k.
4Csp/142/2017-31.

4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý bol súdu doručený dňa 17. 05. 2017. V odpore
žalovaný uviedol, že je spotrebiteľom a že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, nakoľko nepredložil dôkaz o doručení výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.
Žalobca taktiež neuviedol koľko splátok žalovaný uhradil a v akej výške a ani to, že ktorou splátkou sa
žalovaný dostal do omeškania. Žalobca taktiež nepredložil dôkaz akým spôsobom bola overená bonita
klienta podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň poukazoval aj
na neprijateľné podmienky v zmysle ust. 53 ods. 4 Obč. zák. Žalobca zároveň požaduje úrok z úveru

vo výške 17,90% ročnej aj po zosplatnení úveru, čo je v rozpore so zákonom nakoľko veriteľovi patrí
priznanie úrokov z úveru len do zosplatnenia istiny.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom
a jeho prílohami - úverovou zmluvou, žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru, výzvou na

úhradu, výzvou na predčasné splatenie úveru spolu s doručenkou, prehľadom splátok do predčasného
zosplatnenia, podaním žalobcu zo dňa 31. 08. 2017, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima
banka Slovensko, a.s., sadzobníkom poplatkov, vyjadrením žalovaného zo dňa 04. 10. 2017, a zistil
nasledovný skutkový stav.

6. Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 06. 03. 2014 úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. zák. č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej banka poskytne klientovi peňažné prostriedky
formousplátkovéhobezúčelovéhoúveruzapodmienokuvedenýchvúverovejzmluveavoVšeobecných
obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s. ( ďalej aj „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť.

7. V zmysle úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v 48 anuitných splátkach vo výške 87,52 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti
17,90 % ročne a RPMN vo výške 23,36 %. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 17.
03. 2014 a splatnosť úveru na deň 15. 02. 2018.

8. V zmysle čl. 2 bod 2.1 zmluvy, podrobné podmienky splácania úveru, podmienky uplatňovania
úrokovej sadzby a jej zmien sú uvedené vo VOP.

9. Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri

úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne, a to až do jej
zaplatenia. Sankcie uvedené v úverovej zmluve môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne ( čl. 4
bod 4.3 a 4.4 zmluvy).

10. Podľa čl. 5 bod 5.6 zmluvy, právne pomery v tejto zmluve výslovne neupravené, sa spravujú

príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

11. Listom zo dňa 16. 01. 2017 bol žalovaný opätovne vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy.

12.Listomoznačenýmakovýzvanapredčasnésplatenieúveruzodňa20.03.2017žalobcažalovanému

oznámil, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru, nakoľko žalovaný neplnil podmienky úverovej
zmluvy podpísanej dňa 06. 03. 2014 a vyzval ho, aby jednorázovo uhradil banke celú zostávajúcu
sumu úveru vo výške 1257,52 eur najneskôr do 30. 03. 2017. Zároveň ho upozornil, že táto výzva je
spoplatnená sumou 30 eur.13. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 31. 08. 2017 ako aj priloženej doručenky vyplýva, že dňa 27. 03. 2017
bola žalovanej doručená výzva o predčasnom splatení úveru. Zároveň podaním zobral svoju žalobu v

časti 19,21 eur späť, nakoľko dňa 20. 06. 2017 žalovaná uhradila 6,40 eur ako aj dňa 01. 08. 2017 sumu
12,81 eur, pričom doposiaľ nesplatená istina je vo výške 1117,11 eur.

14. V zmysle úvodných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s.
účinných od 01.07.2012 ( ďalej len „ VOP“) Prima banka Slovensko, a.s. vydáva v súlade s právnymi

normami platnými na území Slovenskej republiky tieto VOP, ktorými podrobne upravuje vzťahy medzi
bankou a klientmi.

15. VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu. Odchylné
dojednania zmluvy podpísanej medzi bankou a klientom majú prednosť pred znením VOP ( čl. I bod
3 VOP).

16. Z čl. II VOP vyplýva, že banka môže uzatvoriť s klientom zmluvu, ak je klient na uzatvorenie takejto
zmluvy oprávnený.

17. Podľa čl. V. bod 1 VOP, ustanovenia článku V. týchto VOP upravujú podmienky a právne vzťahy v

súvislosti s poskytnutím úveru, ktorý je spotrebiteľským úverom s výnimkou úveru formou povoleného
prečerpania na účte, ktorý je upravený v čl. III. časť T. týchto VOP a sú súčasťou úverovej zmluvy.
Špecifické podmienky úveru stanovuje úverová zmluva uzatvorená medzi bankou a klientom.

18. Anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku

mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Prvá anuitná splátka bude vykonaná v termíne
uvedenom v zmluve. Čerpanie úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov úveru klientovi na základe
žiadosti o poskytnutie úveru po podpise úverovej zmluvy a splnení ďalších stanovených podmienok, a
to jednorázovo na úverový účet. V tento deň sa poskytnutá časť prostriedkov začína úročiť ( čl. V. bod
3 VOP).

19.Vzmyslečl.V.časťA.bod3a4VOP,posplnenípodmienokstanovenýchvúverovejzmluveposkytne
bankaklientovinaúverovýúčetpeňažnéprostriedkyformouúveru,atojednorazovodovýškystanovenej
v úverovej zmluve. Úver môže byť poskytnutý ako účelový alebo ako bezúčelový. Úver bude v deň
čerpania úveru poskytnutý na úverový účet v plnej výške, z ktorej bude automaticky inkasovaný poplatok

za poskytnutie úveru.

20. Podľa čl. V. časť B. bod 1 VOP, klient môže použiť peňažné prostriedky podľa vlastného uváženia,
ak nejde o úver poskytnutý za účelom splatenia záväzkov klienta alebo ak právny predpis neustanovuje
inak.

21. Podľa čl. V. časť D bod 1 VOP, splácanie úveru klientom je vykonávané formou anuitných splátok vo
výške uvedenej v úverovej zmluve, pričom posledná splátka vo výške zostatku úveru s príslušenstvom
musí byť vykonaná najneskôr do dňa splatnosti úveru.

22. V zmysle čl. V časť E bod 2 VOP, banka má právo požadovať od klienta nasledovné druhy nákladov:
a) istinu úveru, b) úroky úveru, pričom výška a typ úrokovej sadzby budú dojednané v úverovej zmluve,
c) poplatok za poskytnutie úveru, d) poplatok za správu úveru, e) poplatok za predčasné splatenie úveru
alebo jeho časti so súhlasom banky, ak sa na daný prípad predčasného splatenia úveru vzťahuje, f)
poplatok za zmenu zmluvných podmienok na klientovu žiadosť, g) poplatok za vklad v hotovosti na

úverový účet, h) poplatok za potvrdenia a súhlasý vydané bankou na klientovu žiadosť, i) sankčné platby
( úroky z omeškania, zmluvné pokuty za omeškanie, poplatky za upomienky- výzvy, pokuty za porušenie
zmluvných podmienok).

23. Podľa čl. V. časť H bod 1 VOP, v prípade, že klient nezaplatí splátku úveru alebo akýkoľvek iný

peňažný záväzok voči banke vyplývajúci z úverovej zmluvy včas a dostane sa tak do omeškania s ich
splatením, banka má právo požadovať úrok z omeškania, resp. zmluvnú pokutu za omeškanie v zmysle
úverovej zmluvy, a to od prvého dňa omeškanie klienta s úhradou jeho záväzku v zmysle úverovej
zmluvy, resp. VOP.24. Ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy, banka je oprávnená
a) žiadať splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, b) požadovať od klienta rozšírenie zabezpečenia

úveru, c) uplatniť zvýšenie úrokovej sadzby, ak je to dohodnuté v úverovej zmluve, d) požadovať pokutu
za porušenie zmluvných podmienok v zmysle Sadzobníka poplatkov, e) zastaviť čerpanie akéhokoľvek
úveru z banky. Sankcie uvedené v úverovej zmluve a v tomto článku VOP môže banka uplatniť jednotlivo
aj kumulatívne (čl. V. časť H bod 2 a 3 VOP).
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

33. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

34. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

35. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovaťz nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

36. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý mu žalobca v
pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z
omeškania v súlade s príslušným ustanovením §517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu, a to vo
výške 5,05% ročne.

37. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu omeškania tej ktorej faktúry vo
výške 0,05 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda vo výške 5,05 % ročne.

38. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,

predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za
stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca listom zo dňa 20. 03. 2017
vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a žiadal žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do
30. 03. 2017.

39. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

40. Podľa §145 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

41. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na

nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).

42. Nakoľko písomným podaním zo dňa 04. 09. 2017 žalobca zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie
sumy 19,21 eur s prísl, a to pred prvým pojednávaním, súd v tejto časti konanie zastavil.

43. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

44. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.45. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

46. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle
ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

47. Ďalej súd zistil, že podľa úverovej zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka.

48. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

49. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

50. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí

nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

51. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

52. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

53.Prvoužalobcomuplatňovanousumoujenároknazaplatenienezaplatenejistinyvovýške1117,11eur.
Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 5.000 eur, pričom žalovaný si neplnil
svoje povinnosti splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť
istinu vo výške 1117,11 eur.54. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na vyčíslený úrok vo výške 54,69 eur s tým, že
zároveň si uplatňoval úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej sumy 1140,81 eur od 21. 03. 2013

do 22. 03. 2017 a zo sumy 1136,32 eur od 23. 03. 2017 do zaplatenia.

55. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo
výške 17,90 % ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (marec
2014) činila úrok 12,80 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v

danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom
na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými
mravmi. Súd z predloženého žalobného návrhu zistil, že dátum od kedy bol vyčíslený úrok z úveru
je nesprávne uvedený, avšak podľa predloženého prepočtu predloženého žalobcom súd zistil, že jeho
výška je počítaná od prvej splátky do zosplatnenia, t.j. v takej výške ako bola požadovaná v žalobnom
návrhu.

56. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na
ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z
omeškania . Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Keďže
žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru,
ktorého platenie bolo dojednané.

57. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

58. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože

v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v
podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu
medzi účastníkmi konania.

59. V danej právnej veci navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 20. 03. 2017, teda

týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany navrhovateľa došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej
splatnosti a súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 20.
03. 2017, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj
v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp.zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v
Prešove sp.zn.. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/83/2013 zo dňa

0.05.2014.

60. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru do
zosplatnenia úveru vo výške 54,69 eur a vo zvyšnej časti úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej
istiny zamietol.

61. Žalovaný po zosplatnení úveru uhradil žalobcovi dňa 22. 03. 2017 sumu vo výške 4,49 eur, dňa 20.
06. 2017 sumu vo výške 6,40 eur a dňa 01. 08. 2017 sumu vo výške 12,81 eur.

62. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal

zaplatiť aj vyčíslený úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške
2,02 eur a úrok z omeškania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády a to vo výške 5 % ročne z istiny a úrokov odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
t.j. zo sumy 1.140,81 eur od 21. 03. 2013 do 22. 03. 2017 ( nakoľko žalovaný dňa 22. 03. 2017 uhradil
sumu 4,49 eur ) a zo sumy 1.136,32 eur od 23. 03. 2017 do zaplatenia .

63. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

64. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovanej, súd jej povolil uspokojiť nárok žalobcu v
primeraných splátkach.

65. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

68. Súd žalobe žalobcu nevyhovel len v nepatrnej časti, preto žalobcovi patrí proti neúspešnému
žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.