Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/84/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619202355
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:4619202355.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci Ž.: T.. K. C., G..
XX.XX.XXXX, K. A. XXX/XXX, O., zastúpený advokátom Mgr. Tomáš Mikelka, Vajnorská 55, Bratislava
proti žalovanej: C. O., Q..A. Z. T. W., A. A. Š. X, K., T.Č.: XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Danuše
Tichá s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku č. 6, Bratislava, IČO: 52 058 310, o zapl. 2.090,04 eur

s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.05.2021, č. k.
21C/62/2019-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku mení tak, že žalovanej sa nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (I. výrok) a žalovanej priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej si vyhradil rozhodnúť po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (II. výrok).

2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanej v

konaní domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 2.090,04 eur s prísl. ako rozdielu medzi nárokom
vo výške 2.528 eur, ktorý mu bol priznaný trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa
31.05.2018 a žalovanou uhradenou sumou 428,05 eur zodpovedajúcou 5% - nej spoluúčasti žalobcu
z havarijného poistenia. Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého uznesenia poukázal na
procesnú obranu žalovanej, ktorá vo vyjadrení k žalobe v súvislosti s trestným rozkazom namietala
existenciu prekážky res iudicata a vzniesla námietku premlčania tvrdeného nároku. Nakoľko žalobca

vzal následne podaním doručeným dňa 25.5.2020 žalobu späť, súd prvej inštancie, odkazujúc na § 144,
§ 145 ods. 1, 3, § 146 ods. 1, 2 C.s.p. konanie zastavil.

3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p a § 262 ods. 2 C.s.p.
Skonštatoval, že zavinenie sa pre potreby rozhodovania o trovách konania posudzuje z procesného
hľadiska a nie z hľadiska hmotného práva. Mal za to, že to bol žalobca, ktorý späťvzatím žaloby zavinil

zastavenie konania ako reakciu na vyjadrenie žalovanej o existencii prekážky res iudicata, ako aj jej
ďalšej argumentácie, následkom ktorej dospel jeho právny zástupca k záveru o nedôvodnosti žaloby. Za
danej procesnej situácie teda nemôže žalobca dôvodne očakávať, že by žalovaná na svojom nároku
na náhradu trov konania, ktorú si v závere podania zo dňa 31.10.2019 uplatnila, netrvala. Súd prvej
inštancie dodal, že s ohľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania, nevyzýval
žalovanú na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa obrátil priamo na

žalovanú za účelom mimosúdnej dohody, súčasťou ktorej by bol aj nárok na náhradu trov konania.4/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách
konania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil
tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne ho v tejto časti

zrušil. Voči napadnutému výroku argumentoval tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil
dohodusporovýchstránohľadomtrovkonania.Dodal,žepodaniepreukazujúcetútodohodujesúčasťou
spisu; ide o podanie zo dňa 25.05.2020, ktoré zaslala súdu priamo žalovaná, a ktorého súčasťou bolo
aj jej vyjadrenie, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. Má teda za to, že súd prvej inštancie
postupoval nesprávne, ak pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil neuplatňovanie nároku

na náhradu trov konania žalovanou a neprihliadol na jej podanie.

5/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6/ V prejednávanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná písomným podaním zo dňa
25.05.2020 oznámila Okresnému súdu Topoľčany (do konania vedeného na tomto súde pod sp. zn.
5C/58/2010), že súhlasí so späťvzatím žaloby a neuplatňuje si nárok na náhradu trov konania. Zároveň
konajúcemu súdu navrhla, aby zastavil konanie s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania (viď č. l. 56, 57). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval bez znalosti

kompletnéhospisu,akskonštatoval,že„zadanejprocesnejsituácienemôžežalobcadôvodneočakávať,
že by žalovaná na svojom nároku na náhradu trov konania, ktorú si v závere svojho podania zo dňa
31.10.2019 uplatnila, netrvala“.

7/ Odvolací súd je názoru, že pokiaľ sa v konaní procesne úspešná sporová strana (v tomto prípade

žalovaná) vyjadrí, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje (napr. akceptujúc vzájomnú dohodu
s opačnou stranou sporu), je z dôvodu procesnej ekonomiky namieste rozhodnúť tak, že sa jej nárok
na ich náhradu neprizná (pozri analogicky aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018 sp. zn. 7
Cdo 14/2018 zverejnené v Zbierke rozhodnutí pod R 72/2018). Vzhľadom na uvedené odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak,

že procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 256 ods. 1 C.s.p. v spojení
s čl. 17 základných princípov C.s.p.).

8/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 257 C.s.p. a zohľadniac vzniknutú procesnú situáciu a zásadu spravodlivosti v odvolacom

konaní úspešnému žalobcovi nepriznal voči žalovanej nárok na ich náhradu.

9/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).