Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7601899713
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7601899713.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu R.. R. W., I.. XX.X.XXXX, Z. M. I.
O., Š. I. XX/X1, proti žalovanému R.. V. Š. - R., Z. M. I. O., M. Y., zast. JUDr. Jaroslavom Čollákom,
advokátom, Košice, Floriánska 19, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
2C/632/2001-493 zo 14.10.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Čolláka, advokáta v
Košiciach, Floriánska 19, náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

2. Rozhodol tak o trovách strán sporu po právoplatnom skončení konania rozsudkom č.k.
2C/632/2001-445 z 13.11.2014, ktorým súd žalobu zamietol, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č.k. 11Co/101/2015-484 z 25.5.2016, a ktorým zároveň si vymienil o trovách konania
rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd v odôvodnení uznesenia citoval
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré na rozhodnutie
aplikoval a uviedol, že priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému
náhradu trov konania neprizná. Mal za to, že v tomto konkrétnom prípade, nielen s prihliadnutím na

dôkaznú situáciu i existenciu dvoch znaleckých posudkov v jeho prospech, ale jednak aj so zreteľom
na skutočnosť, že úspech v spore závisel od zodpovedania odbornej otázky, resp. výsledku znaleckého
dokazovania, ale hlavne vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery mal súd rozhodnúť tak, že
náhradu trov žalovanému aj napriek úspechu neprizná. Poukázal na to, že od utrpenia daného úrazu
je invalidný dôchodca, bez schopnosti vykonávať riadnu prácu; nemožnosť získavať príjem preukazuje
aj miera poklesu jeho schopnosti oproti zdravej fyzickej osobe v percentuálnom vyjadrení 71 %, pričom

v súčasnosti poberá dôchodok v sume 424,70 €, o čom predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne zo
dňa 11.11.2016. Uviedol, že mesačne platí inkaso v sume 190 €, za telefón 20 €, lieky 40 €, na mal.
dcéru M. platí sumu 100 €, 50 € na stravu, na hygienu sumu 30 € a zostáva mu suma cca 20 - 30
€, a to nie vždy, nakoľko za 50 € je ťažko sa „vystravovať“, a jeho finančná situácia mu neumožňuje
realizáciu žiadnych úspor, ani iných neočakávaných výdavkov, či úhradu trov žalovanému. Aj keď súd
rozhodol tak, že žalobu zamietol, podľa žalobcu pri vyhodnocovaní otázky trov sa mal riadiť úvahou, že

vzhľadomnajehosociálnepomery(dostatočnevpriebehukonaniazistené,keďžeužnazačiatkumusúd
priznal podľa § 30 OSP bezplatného právneho zástupcu, počas konania súdu preukazoval svoj príjem)mal použiť ust. § 257 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa
špecifikované vyššie, žalovanému náhradu trov konania nepriznať. Dodal, že žalovaný subjekt použitím
ust. § 257 CSP žiadnym spôsobom neutrpí, nakoľko jeho majetkové pomery, ako aj príjmy dosahované

z podnikateľskej činnosti, jeho prípadnú stratu náhrady trov takmer neovplyvnia a on to vôbec nepocíti,
pričom pre žalobcu by to bolo sociálne aj spoločensky zatracujúce. Navrhol preto odvolaniu vyhovieť,
napadnuté uznesenie zmeniť a náhradu trov žalovanému nepriznať.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie ako správne a spravodlivé

v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že v prejednávanej veci mal plný úspech, keďže súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, a teda podľa § 255 ods. l CSP mu správne bola priznaná náhrada trov konania vo
výške 100 %. Zastával názor, že konajúci súd správne posúdil a zhodnotil všetky skutočnosti potrebné
k rozhodnutiu o náhrade trov konania. Odmietol aplikáciu ust. § 257 CSP o nepriznaní náhrady trov
konania, keďže v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým tzv.
zásadouúspechuvkonaní,kritériumprocesnéhoúspechujeprvoradýmkritériomposudzovanianáhrady

trov konania, čomu zodpovedá aj samotné systematické začlenenie tohto ustanovenia, pričom musí ísť
o celkom výnimočný prípad, aby súd aj napriek plnému úspechu strany v konaní, náhradu trov konania
tejto vôbec nepriznal. Uplatnenie osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do
úvahy len výnimočne a má sa vykladať prísne reštriktívne tak, že naň nie je možné prihliadať kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov

podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom. Poukázal na to, že svojim správaním nedal príčinu na podanie žaloby, účelne sa
niekoľko rokov bránil žalobcom vyfabulovanému a tendenčnému súdnemu sporu a po celý čas len
využíval všetky zákonné prostriedky na účelné bránenie jednak svojej osoby a jednak svojho dobrého
mena a povesti, keďže vykonáva podnikateľskú činnosť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6 M Cdo 5/2011, z ktorého citoval právny názor k ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že podľa
ustálenej súdnej praxe samotná skutočnosť, že strana bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov
alebo že jej bol ustanovený bezplatný právny zástupca, nezakladá dôvod pre použitie ust. § 257 CSP.
Uviedol, že práve náhrada účelne vynaložených trov vo výške 100 % voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech
vôbec nemal, je pre neho adekvátnym a spravodlivým zadosťučinením.

5. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného v podaní z 26.1.2017, v ktorom uviedol, že svoj
prípad jednoznačne považuje za hodný osobitného zreteľa s poukazom na jeho objektívne zlý
zdravotný stav, utrpené zranenia, invaliditu, výchovu dieťaťa a i., jeho nízky príjem ako invalidného
dôchodcu, ktorý mu neumožňuje použiť finančné prostriedky na zaplatenie právnych služieb zmluvného

advokátažalovaného.Zároveňžiadalopätovneoposkytnutiebezplatnéhoadvokátavzhľadomnaúmrtie
ustanoveného advokáta JUDr. Martina Okályho, zomr. 13.11.2016, ktorý ho v spore zastupoval.

6.Žalovanývovyjadrenízodňa15.2.2017(č.l.511)argumentyžalobcuoznačilzairelevantnéapoukázal
na svoj plný úspech v prejednávanej veci, ust. § 255 ods. 1 CSP, zopakoval skutočnosti uvedené vo

vyjadrení k odvolaniu žalobcu a mal za to, že dôvody, o ktoré žalobca opiera svoje odvolanie, nemožno
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa natoľko, aby súd odvolaniu vyhovel.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380

ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie
uznesenia (§ 387 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), lebo postupom súdu bola stranám sporu
(žalobcovi) odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené právo na spravodlivý proces, ktoré
pochybenia nie je možné napraviť v odvolacom konaní, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie procesný postup súdu, ktorým
znemožní účastníkom konania (strane sporu) realizáciu ich procesných práv priznaných procesnými
predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. Podľa

ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý
rozhodnutiupredchádza,aleajrozhodnutímsamým.Takýmrozhodnutímjeajprocesnéuznesenie,ktoré
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.9. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo neodôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale predovšetkým má byť prameňom poznania úvahy

súdu tak v otázke skutkového stavu veci, ako aj v otázke právneho posúdenia veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým poukázať na jeho správnosť a odôvodnenie
rozhodnutia súčasne musí byť i prostriedkom kontroly jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

10. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal,
označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach judikoval, že súčasťou procesných
záruk spravodlivého rozhodnutia je taktiež právo účastníkov na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Preto je povinnosťou súdu v každom rozhodnutí, a to aj v procesnom rozhodnutí uviesť dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
119/03, IV. ÚS 115/03). V náleze sp. zn. IV. ÚS 142/2014 sa ústavný súd vyjadril k otázke odôvodnenia

rozhodnutí všeobecných súdov o náhrade trov konania a uviedol, že rozhodnutie o trovách konania je
potrebné primerane odôvodniť, pričom odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania treba posudzovať
v kontexte celého rozhodnutia.

12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 67/2010, aj na rozhodnutie

o náhrade trov konania sa vzťahuje, že právo na riadne odôvodnenie patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (pozri napr. rozhodnutia ESĽP Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-A, § 29; Higgins v. Francúzsko z 19. februára 1998 a ďalšie).

13. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj
rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Rozhodnutie o náhrade trov
konania je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl.
46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy)
porušiť základné právo účastníka na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Či je základné právo na

súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom, určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá
v Civilnom sporovom poriadku. Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto treba
vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. V
náleze sp.zn. I. ÚS 119/2012 z 1.9.2012 Ústavný súd SR uviedol, že otázka náhrady trov konania
dosahuje ústavnoprávnu dimenziu vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie príslušných

ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok
svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či
celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu nemôže
byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného práva účastníka na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

14. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP)
aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Podľa dôvodovej správy k ust. § 257
CSP účelom cit. ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením sudcovského moderačného práva. Aplikácia cit. ust. pri rozhodovaní o náhrade

trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná
sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa,
ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom
hodnýmosobitnéhozreteľamožnozahrnúťneprimeranútvrdosť,podielobochstránnavznikuapriebehu
sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov

výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. Dôvodom spočívajúcim
v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, sa ocitne v takej
závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa (pozri
Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck v Prahe 2016, str. 941 - 942). Jednouzo skupín prípadov, v ktorých aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické
sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu
trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V

takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada
na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní
trov konania úspešnej strane, alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra
2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia iba poukázal na konkrétne ustanovenia
Civilnéhosporovéhoporiadku-§255ods.1a§262ods.1a2(acitujeichobsah),podľaktorýchonároku
nanáhradutrovkonaniarozhodol.Neuvádzavšakžiadne,anistručnédôvody,nazákladektorýchdospel
k záveru o priznaní nároku žalovanému na náhradu trov konania proti žalobcovi. Pritom pri rozhodovaní
onáhradetrovkonaniasavôbecnezaoberalmožnosťoupoužitiamoderačnéhooprávneniavzmysleust.

§ 257 CSP, neskúmal, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady trov konania inak procesne úspešnej strane. Súd nezohľadnil osobné, majetkové
pomery a sociálne dôvody na strane žalobcu, ale aj ďalšie relevantné okolnosti súvisiace so stavom pred
začatím sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a so správaním účastníkov v priebehu sporu, neskúmal

dopad rozhodnutia o prípadnom nepriznaní náhrady trov konania (úplne alebo čiastočne) žalovanému (v
spore úspešnému) na jeho majetkové pomery a komplexne nezhodnotil okolnosti konkrétneho prípadu
a okolnosti na obidvoch stranách sporu, a to v intenciách kritérií a zásad ustálených doterajšou súdnou
praxou (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2011 z 18.1.2012), pričom
svoje rozhodnutie z týchto hľadísk a s poukazom aj na okolnosti relevantné pre rozhodnutie o náhrade

trov podľa ust. § 257 CSP riadne a presvedčivo neodôvodnil (porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 98/2018 z 2.5.2018, III. ÚS 119/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 67/2010).

16. Napadnuté uznesenie, ktorým súd rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov konania, je
predčasné, a tým aj nesprávne a nespĺňajúce zákonné náležitosti a požiadavky na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia podľa ust. § 236 ods. 1 CSP a podľa ustálenej judikatúry súdov, ktorá je naďalej
použiteľná aj podľa novej procesnej úpravy po nadobudnutí účinnosti Civilného procesného poriadku
od 1.7.2016.

17. Pokiaľ odôvodnenie súdneho rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky, dochádza tu k procesnej

vade konania vymedzenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v dôsledku nesprávneho procesného
postupu,ktorýmsúdodnímastranesporumožnosťkonaťpredsúdomaporušujejejprávonaspravodlivý
proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedených dôvodov
muselo byť napadnuté uznesenie zrušené a odvolací súd podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie s pokynom zistiť a vyhodnotiť všetky relevantné skutkové okolnosti danej veci majúce

význam pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, posúdiť okolnosti na strane žalobcu, na ktoré
poukazuje v odvolaní, zaoberať sa tiež s námietkami žalovaného uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu a
v ďalších vyjadreniach strán, skúmať, či osobné a majetkové pomery žalobcu a sociálne dôvody na jeho
strane, príp. aj ďalšie relevantné okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú výnimočnú aplikáciu ust.
§ 257 CSP v prejednávanej veci a opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v súlade so

zákonom a zásadami ustálenými v súdnej praxi. Svoje rozhodnutie súd riadne a presvedčivo odôvodní,
a to aj vo vzťahu k možnej aplikácii ust. § 257 CSP tak, aby bolo preskúmateľné a v celom rozsahu
zodpovedalo zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 236 CSP.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.