Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. júl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112207936
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4112207936.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Q.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24Er/275/2012-18 zo dňa 14. augusta 2019 v spojení s

opravným uznesením č. k. 24Er/275/2012-44 zo dňa 12. februára 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k.
24Er/275/2012-44 zo dňa 12. februára 2020 p o t v r d z u j e.

Odvolací súd povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok) a súd
uložil oprávnenému, aby súdnemu exekútorovi nahradil trovy exekúcie vo výške 50,03 Eur, v lehote troch
dní od doručenia tohto uznesenia (II. výrok). Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 243h ods.
1, § 36 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom zo dňa 27.02.2012

požiadal oprávnený, súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Konanie začalo dňa
01.03.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5403 106283*, bolo súdnemu exekútorovi udelené
dňa 08.03.2012. Súdny exekútor dňa 20.03.2018 doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie po preskúmaní spisu
konštatoval, že súdny exekútor v priebehu exekúcie bola preukázaná nemajetnosť povinného, a teda
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedených skutočností mal za

to, že nastali okolnosti, ktoré predpokladá citované ustanovenie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku) - a teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, na základe čoho súd exekúciu
zastavil. Po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie súd prvej inštancie dospel k záveru, že poverenému
súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy vo výške 50,03 Eur. K náhrade
trov exekúcie zaviazal súd oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. Proti výroku o zastavení exekúcie vyššie citovaného uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnený. Oprávnený je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné nemajetnosť
posudzovať ako stav prechodný a preto zastavenie exekúcie z tohto dôvodu považuje za predčasné.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016 a dospel
k záveru, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcie hospodárne, prislúcha oprávnenému.
Poukázal na judikatúru, ktorá ustálila, že na preukázanie nemajetnosti je potrebné nielen preukázanie

aktuálnehonedostatkumajetku,aleajzistenie,žeideodlhodobý,prípadnetrvalýstavaniejepredpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Uviedol, že povinná je fyzická osoba v produktívnom veku (39rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že v povinná v budúcnosti nadobudne
majetok. Oprávnený je toho názoru, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo
na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený

výkon súdnych rozhodnutí. Podľa jeho názoru súdny exekútor ani súd prvej inštancie nezistili majetkové
pomery povinnej dôkladne, pretože povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo
prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nemožno zistiť z lustrácií. Taktiež
nebolo zisťované, či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním
exekúcie (napr. práva na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinnou). Podotkol, že ak by

predmetná exekúcia bola zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky bude
premlčané. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne a zruší a vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou
oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že v
predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj
výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej možno

konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore
so zásadou hospodárnosti. Zdôraznil, že nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže
nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 4CoE/56/2018, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 41CoE/98/2019 zo dňa 25.04.2019 a 2CoE/375/2018 zo dňa 28.03.2019, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 25CoE/73/2018 zo dňa 25.06.2019). Záverom poukázal na skutočnosť, že zákonodarca
vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30
mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných
osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a pri použití prípadnej

analógie je uvedený časový úsek možné aplikovať aj na konania začaté do 31.03.2017 a dodal, že
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej
veci pre začatie exekučného konania (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 452/2011 zo dňa
20. 10. 2011), pričom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania oprávneného,
odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal
podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého

uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 31.05.2013,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním zo dňa 08.06.2013, doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.06.2013, požiadal

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 18.06.2013 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - výkaz
nedoplatkov č. 1300032379 zo dňa 01.02.2013. Dňa 02.08.2019 bola súdu prvej inštancie doručená
urgencia na vydanie zastavujúceho uznesenia, podľa ktorej mal byť dňa 21.08.2017 predložený súdu
prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Na základe

výzvy súdu prvej inštancie súdny exekútor opätovne predložil podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko
lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok, pričom si súdny exekútor zároveň
uplatnil aj náhradu trov exekúcie vo výške 50,95 Eur. Dňa 25.11.2019 súdny exekútor predložil súdu
prvej inštancie spisový materiál a následne súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného spisu vydal
napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.8. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci

nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného
konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlenako„ZoUNEK“).Tentozákonupravujepostup

ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do
31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“) (§ 1 ods. 1). Starou exekúciou sa rozumie exekúcia
začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods. 2). Podľa
dôvodovej správy je cieľom tohto zákona zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom

chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku
exekúcií ocitli v dlhovej pasci. Odvolací súd je však toho názoru, že ZoUNEK rieši iba zastavenie
starej exekúcie (začatej pred 01.04.2017) s nevyhnutnou podmienkou uplynutia 5 ročnej (§2/1-a)
rozhodnej doby od poverenia exekútorovi (§ 3), ktorá rozhodná doba k 01.01.2020 už uplynula alebo
(po 01.01.2020) uplynie neskôr (ak podmienky zákona nastanú neskôr). ZoUNEK nerieši zastavenie

exekúcie ako absolútny postup, bez ohľadu na stav exekučného konania ku dňu 01.01.2020, resp.
ku dňu uplynutia 5 ročnej rozhodnej doby po tomto dni (vtedy - inak by vôbec nemal výnimku v § 4),
ale v § 4 ako v kolíznom ustanovení vylúčil stret (účinky) zastavenia - ukončenia exekúcie zo zákona
(ZoUNEK) so zastavením exekúcie podľa Exekučného poriadku tak, že ak k 01.01.2020 (resp. ku dňu
uplynutia 5 ročnej rozhodnej doby až po tomto dni) súd rozhoduje (lebo účinky úkonov exekúcie k

01.01.2020 zostali zachované - ako podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP) o odklade exekúcie (ods. 1) alebo
o veciach špecifikovaných v ods. 2 písm. a - g, sa rozhodná doba (ak by aj inak k 01.01.2020 uplynula)
predlžuje (ods. 1), resp. neuplynie skôr (ods. 2), teda rozhodná doba 5 rokov pre zastavenie (podľa §
2 ods. 1 písm. a/ ZoUNEK) neuplynula /uplynúť nemohla/ a teda zastavenie exekúcie podľa ZoUNEK
nenastáva (k 01.01.2020, resp. ku dňu uplynutia 5 ročnej rozhodnej doby po tomto dni) a súd rozhoduje

podľa Exekučného poriadku; teda až vtedy, ak by súd svojím rozhodnutím odklad exekúcie nepovolil/
exekúciu nezastavil (KS zastavenie nepotvrdil) a došlo by následne i k uplynutiu 12 mesačnej lehoty,
až vtedy by mohol exekúciu zastaviť podľa ZoUNEK (ktorý v prípade nevydania poverenia exekútorovi
ani neplatí - § 3), avšak v danej veci odvolací súd rozhoduje o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom k 31.03.2017, teda rozhoduje o

zastavení exekúcie podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoNEK, a preto rozhodná doba neuplynula a k zastaveniu
exekúcie podľa ZoUNEK nedošlo, a preto odvolací súd odvolanie oprávneného prejednal.16. V predmetnej veci má odvolací súd za to, že súdny exekútor preukázal nemajetnosť povinnej,
pretože nebol zistený žiaden majetok povinnej, z ktorého by bolo možné predmetnú exekúciu ukončiť
vymožením. Súd prvej inštancie mal z obsahu exekučného spisu preukázané, že povinná nie je

vlastníkom nehnuteľnosti, nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky a rovnako tak
ani dávky v nezamestnanosti a nie je držiteľom účtu v banke. Nie je ani vlastníkom motorového vozidla,
a teda povinná nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov na účte a nie je ani predpoklad,
že by takýto majetok nadobudla, nakoľko v priebehu konania nenastala žiadna zmena majetkových
pomerov povinnej nebola zistená. Odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia prebieha od roku 2013, pričom

súdny exekútor pravidelným lustráciami majetku povinnej, žiaden majetok nezistil. Ďalším pokračovaním
exekúcie by však dochádzalo len k ďalšiemu navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku
znášal oprávnený.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený vo svojom odvolaní namietal nesprávne zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

18. Odvolací súd je toho názoru, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní
majetkové pomery povinnej, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať
podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Konštatovanie nemajetnosti povinnej v
exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora

a relevantných dôkazoch. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu
uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinnej nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

19. Argumenty oprávneného, že existuje predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov povinnej,

čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie
sú špekulatívne, nakoľko v zmysle § 217 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vychádzať zo
stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať.

20. Súd prvej inštancie rozhodol správne a exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku, nakoľko dôvodom na zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinnej.

21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej povinnej nepriznal voči oprávnenému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).