Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7601899713
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7601899713.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu R.. R. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. I. O., O. nábr. XX/XX, proti žalovanému R.. V. O., bytom M. I. O., Za O. XX, zast. JUDr. Miroslavou
Slovinskou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo nám. č. 13, Spišská Nová Ves, o náhradu škody na
zdraví, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 2C/632/2001-533 zo dňa 20.1.2020 Okresného súdu

Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením

rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o nároku strán na náhradu trov konania po právoplatnom rozhodnutí sporu rozsudkom
2C/632/2001-445 zo dňa 13.11.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
11Co/101/2015-484 zo dňa 25.5.2016, ktorým súdy žalobu žalobcu o náhradu škody na zdraví z
pracovného úrazu zamietli a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2016.

3. Súd prvej inštancie po zrušení svojho pôvodného uznesenia 2C/632/2001-493 zo dňa 14.10.2016
odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie, v novom rozhodnutí o procesnom nároku strán na
náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že
z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu (úspešnému žalovanému) náhradu trov konania
nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v nepriaznivej finančnej situácii žalobcu, ktorý má

zvýšené výdavky v spojitosti so svojim zdravotným stavom, bývaním a osobnými finančnými záväzkami.
Z predložených listinných dôkazov súd mal preukázané, že žalobca je poberateľom invalidného
dôchodku vo výške 439,- € mesačne, má vyživovaciu povinnosť k dcére Simone Mandákovej, ktorá
je študentkou Vysokej školy finanční a správní v Prahe a náklady na jej štúdium vynakladá vo výške
cca 200,- € mesačne, nájomné platí mesačne vo výške 147,34 €, ďalšie výdavky platí za lieky a
stomatologické poplatky cca vo výške 40,- €, strava - 150,- €, prevádzka, údržba poistky motorového

vozidla - 50,- €, ďalej na ošatenie, osobnú hygienu a kultúru - 100,- €, náklady na obnovu a opravy
domácich zariadení a spotrebičov predstavujú cca 30,- € mesačne. Vzhľadom na zistené skutočnosti, s
poukazom na konštantnú judikatúru súdov (R 82/2006, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo
5/2006, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010, nález sp. zn. III. ÚS 638/2016
z 21.2.2017, súd stranám náhradu trov konania nepriznal. Podľa názoru súdu nepriznanie náhrady trov
konania pre žalovaného nebude „takou ujmou v jeho majetkovej sfére, ktorá by mohla spôsobiť závažné

komplikácie v živote ani v súvislosti s jeho podnikaním“.4. Proti uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil
tak, že mu prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 365 ods. 1 písmen f), g) a h) CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odmietol aplikáciu ust. § 257 CSP
o nepriznaní náhrady trov konania s poukazom na to, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť
trovy konania spravuje predovšetkým tzv. zásadou úspechu v konaní. Kritérium procesného úspechu

je prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá aj samotné systematické
začlenenie tohto ustanovenia, pričom musí ísť o celkom výnimočný prípad, aby súd aj napriek plnému
úspechu strany v konaní, náhradu trov konania tejto vôbec nepriznal. Uplatnenie osobitného kritéria na
nepriznanienáhradytrovkonaniaprichádzadoúvahylenvýnimočneamásavykladaťprísnereštriktívne
tak, že naň nie je možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách
konania. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná

tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Poukázal na to, že svojim
správaním nedal príčinu na podanie žaloby, účelne sa niekoľko rokov bránil žalobcom vyfabulovanému a
tendenčnému súdnemu sporu a po celý čas len využíval všetky zákonné prostriedky na účelné bránenie
jednak svojej osoby a jednak svojho dobrého mena a povesti, keďže vykonáva podnikateľskú činnosť.
Zdôraznil, že ust. § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu alebo odstraňovaniu majetkových rozdielov medzi

stranami sporu (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2862/07), ale má slúžiť len na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho
konania a jeho výsledok. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že v danom prípade existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktoré spočívajú v jeho nepriaznivej finančnej situácii.
Argumentoval tým, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku v nemalej výške, pričom výdavky

na domácnosť a na dospelú dcéru nie je nútený financovať výlučne sám. Napr. podľa LV č. XXXX v
k.ú. M. žalobca s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v obytnom dome na ul. O.
I.. Akcentoval, že vo veci bolo právoplatne skonštatované, že žalobca neutrpel žiaden pracovný úraz, a
preto tvrdenia žalobcu, že do konca života bude musieť znášať následky pracovného úrazu bez žiadnej
renty a náhrady za prežité utrpenie, sú zavádzajúce. Podľa ustálenej súdnej praxe samotná skutočnosť,

že strana bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov alebo že jej bol ustanovený bezplatný právny
zástupca, nezakladá dôvod pre použitie ust. § 257 CSP (citované z uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1M Obdo V/19/2008). Žalovaný bol toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom nemožno
považovať za hodné osobitného zreteľa, pričom práve náhrada účelne vynaložených trov vo výške 100
% voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech vôbec nemal, je pre žalovaného adekvátnym a spravodlivým

zadosťučinením. Záverom podporne uviedol, že rozsah moderácie v ust. § 257 CSP pripúšťa aj tzv.
čiastočnú moderáciu, čo znamená, že v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
namiesto toho, aby úspešnej strane nepriznal náhradu trov konania vôbec, túto môže určiť v podiele
napr. 1/2, 1/3, 50 %, 25 %, atď.

5. Žalovaný svojimi výhradami obsiahnutými v odvolaní podľa úvahy odvolacieho súdu účinne uplatnil
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní žalovaným formálne označený
a i citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP nebol podopretý konkrétnymi
odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávne, resp. neúplne zistený skutkový
stav a ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré v doterajšom konaní neboli

uplatnené, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento odvolací dôvod odvolateľom materiálne,
a preto ani procesne účinne uplatnený.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním (účinne) uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písmen f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné a uznesenie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Súd prvej inštancie o nároku strán na náhradu trov konania v danej veci nerozhodol podľa výsledku
konania, resp. zásady procesného úspechu strán vo veci (ust. § 255 CSP), ale odchýliac sa od tejtozásady, správne aplikoval ust. § 257 CSP. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy a správne aj vyhodnotil
všetky relevantné (výnimočné) skutkové okolnosti prípadu, okolnosti uplatnenia práva i dôvody na strane
žalobcu spočívajúce jeho nepriaznivých majetkových pomeroch, ktoré odôvodnili aplikáciu ust. § 257

CSP a nepriznanie náhrady trov konania v spore inak procesne úspešnému žalovanému z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

9. Podľa platnej právnej úpravy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu, resp. stranu, ktorá
spôsobila vznik trov svojim zavinením, na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, ak

má preukázané dôvody uvedené v ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od
zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie
(§ 256 ods. 1 CSP). Podľa dôvodovej správy k ust. § 257 CSP účelom cit. ustanovenia je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením sudcovského
moderačného práva. Aplikácia cit. ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v

prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa
a o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie
nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno
zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu,
zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy,

osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj a správanie strán v priebehu konania a
podobne (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 5/2006). Dôvodom
spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, sa
ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného

zreteľa (pozri Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck v Prahe 2016, str.
941 - 942). Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými
ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch

strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom
nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na
intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 8.
decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

10. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.6.2016,
účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného práva súdu. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa (JUDr. Edmund Horváth - JUDr. Andrea Andrášiová: Civilný sporový poriadok
Komentár, vyd. Wolters Kluwer s.r.o., 2015, s. 567).

11. Odvolací súd z obsahu spisu v danej veci a preskúmaním napadnutého uznesenia v intenciách
uplatnených odvolacích dôvodov a námietok žalovaného zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o náhrade trov konania sa dôkladne zaoberal použitím § 257 CSP, ktoré ust. aj správne interpretoval
a dôvodne aplikoval na posudzovaný prípad, zohľadniac pritom v súlade s kritériami aprobovanými

právnou praxou jednak nepriaznivé celkové majetkové (sociálne) pomery na strane žalobcu (konkrétne
opísané v dôvodoch napadnutého rozsudku), ktoré v spojitosti s predmetom sporu (a jeho zložitosťou)
a okolnosťami uplatnenia práva na súde, aj podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému aj napriek tomu, že v spore mal plný procesný úspech.
Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne zák. ustanovenie, ktoré aj správne vyložil,

nedopustil sa omylu pri aplikácii právneho predpisu, svoje úvahy a z nich plynúce závery zrozumiteľne,
jasne a dostatočne vysvetlil v dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré odvolací súd považuje za vecne
správne, zákonné a spravodlivé.12. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania (nároku strán na ich náhradu) a
neodôvodňujú prijať rozhodnutie v prospech žalovaného pri aplikácii zásady zodpovednosti za výsledok

sporu v zmysle ust. § 255 CSP. V danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné
predpokladypreaplikáciuust.§257CSP,ktoréslúžikodstráneniuneprimeranejtvrdostivočineúspešnej
strane sporu (žalobcovi) a je v plnom v súlade so zákonom i s princípom spravodlivosti, žalovanému
náhradu trov konania výnimočne nepriznať. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal svoju
nepriaznivú finančnú situáciu, nízky príjem z invalidného dôchodku vo výške 439,- € mesačne,

okrem ktorého nemá iný zdroj príjmu a ďalšie príjmy žalobca ani nemôže získať z dôvodu trvalého
poškodenia zdravia a pokles svojej pracovnej schopnosti v miere 71 %. Aj podľa odvolacieho súdu
uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému za tejto situácie by mohlo ohroziť uspokojovanie
jeho základných životných potrieb a predstavovalo by to pre neho mimoriadnu záťaž. Odvolací súd
výnimočnosť okolností, vo svetle ktorých by priznanie náhrady trov konania žalovanému bolo voči
žalobcovi nespravodlivé, vzhliadol tiež v okolnostiach uplatnenia nároku (práva) na súde, predmete

sporu a skutkovej i právnej zložitosti daného prípadu, v ktorom posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku záviselo od zodpovedania zložitých odborných otázok, resp. od výsledkov znaleckého posúdenia
predovšetkým otázky existencie príčinnej súvislosti medzi úrazmi žalobcu z 11.3.2000 a 10.4.2000,
ku ktorým došlo na zahraničných pracovných cestách (počas trvania jeho pracovného pomeru u
žalovaného) a zisteným psychickým ochorením žalobcu a jeho invaliditou. Za danej situácie sa žalobca

mohol domnievať, že so žalobou na náhradu škody na zdraví z pracovného úrazu môže byť v spore
úspešný a nešlo z jeho strany o prejav šikanózneho konania, procesnej nezodpovednosti či zjavného
zneužitia práva voči žalovanému. Uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu umožňujú
prijať záver o výnimočnosti danej veci a aplikovať ust. § 257 CSP na rozhodnutie o nároku sporovej
strany na náhradu trov konania. Súd správne poukázal tiež na to, že nepriznanie náhrady trov konania

sa výrazne negatívne neprejaví v majetkovej sfére žalovaného, ktorý (podľa údajov obchodného registra
je spoločníkom a konateľom v spoločnosti IMBIZ s.r.o. s rozsiahlym predmetom podnikateľskej činnosti
a v podanom odvolaní žalovaný ani netvrdí opak.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené a potvrdil napadnuté uznesenie podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca

mal plný úspech v odvolacom konaní, avšak žiadne trovy mu preukázateľne nevznikli, žalovaný bol v
odvolacom konaní neúspešný, a preto odvolací súd podľa cit. ust. stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.