Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618200760
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8618200760.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Konkurzná a
Reštrukturalizačná, v.o.s., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 47 245 611,
správca úpadcu O.. D. Q., F..XX.XX.XXXX, T. P. F. XXA, XXX XX T., právne zastúpený: BIZOŇ &
PARTNERS,s.r.o.,sosídlomHviezdoslavovonámestie25,81102Bratislava,IČO:36833533,konajúca

prostredníctvom prokuristu Mgr. Michala Bizoňa, LL.M., proti žalovanej: E. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. U.O.
XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom Stropkovská
633/3, 089 01 Svidník, IČO: 36153834, o zaplatenie 63.419,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
voči rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 4C/16/2018-124 zo dňa 09.10.2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 63.419,79 eur s
príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že úpadca ako postupca a žalovaná ako postupník uzavreli dňa
19.07.2016 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie peňažných pohľadávok
spolu vo výške 97.568,90 eur voči dlžníkovi L., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX z úpadcu na žalovanú,
pričom žalovaná sa v článku III., bode 3.1 zmluvy zaviazala zaplatiť za postúpenie pohľadávok odplatu
vo výške 63.419,79 eur, teda 65 % zo sumy pohľadávky s tým, že splatnosť odplaty bola v zmysle

bodu 3.2 viazaná na deň vymoženia jednotlivých pohľadávok. Dňa 11.10.2016 pod sp. zn. 6K/48/2016
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a za správcu bol ustanovený žalobca. Za deň vyhlásenia
konkurzu sa považuje deň 19.10.2016. Vzhľadom na účinky vyhlásenia konkurzu v podobe automatickej
akcelerácie nielen záväzkov úpadcu, ale aj pohľadávok voči jeho dlžníkom žalobca ako správca vyzval
žalovanú na uhradenie predmetnej pohľadávky, pričom táto predmetnú pohľadávku do dňa podania
žaloby neuhradila.

2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), rozhodol, cit.:
„I. Žalobný návrh zamieta.

II. Priznáva žalovanej náhradu trov konania na účet právneho zástupcu v rozsahu 100 %, o výške
ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovenia § 44 ods. 1, § 44 ods. 2 a § 44 ods. 3
zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie s prihliadnutím
na obsah spisu - listinné dôkazy, rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, žalobný

návrh voči žalovnej strane zamietol. Žalobca žalobný nárok odôvodnil vyhlásením konkurzu na
majetok žalobcu, ďalej uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.07.2016, predmetomktorej bolo postúpenie peňažných pohľadávok spolu vo výške 97.568,90 eur voči dlžníkov L., J..S..Z..
Titulom žalobného návrhu súd prvej inštancie doplňuje, že úpadca O.. D. Q. a žalovaná strana sú
bývalí manželia, žalobný návrh zamietol z dôvodu, že dôvod žalobného návrhu od ktorého žalobca

odôvodňoval a uplatňoval zaplatenie žalovanej sumy vo výške 63.419,79 eur s príslušenstvom v
konaní nebol preukázaný spôsobom aby súd žalobnému návrhu vyhovel, teda listinný dôkaz, od
ktorého žalobca odôvodňoval žalobný nárok voči žalovanej bol predložený v listinnej podobe (bod 4
odôvodnenia - Zmluva o postúpení pohľadávok z 19.07.2016), zároveň táto pohľadávka voči žalovanej
bola predpísaným spôsobom zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu (bod 8 odôvodnenia),

avšak toto nenaplnilo stav dôvodnosti žalobného návrhu na plnenie žalovanou, pretože táto procesným
postupom žalobcu ako úpadcu (jej bývalého manžela O.. D. Q.) podala vyjadrenie, že predmetom
postúpenia môže byť len existujúca pohľadávka a o neexistencií dlhu spoločnosti L., J..S..Z.., voči
úpadcovi, ktorý dlh mal byť na túto postupený sa dozvedela od syna O.. O. Q., ktorý v konaní o
veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok L., J..S..Z.. zistil, že spoločnosť L., J..S..Z..
nie je dlžníkom, finančné prostriedky podľa účtovnej evidencie O.. D. Q. ako pôvodným spoločníkom

neboli tejto spoločnosti požičané (bod 9,10 odôvodnenia), ďalej zmluvu z dôvodu, že v čase jej uzavretia
postupovaná pohľadávka neexistovala, považuje za neplatnú a žalobcovi nevzniklo právo na plnenie
titulom predmetnej zmuvy. Žalovanou stranou uvadzaná skutočnosť ohľadom spoločnosti L., J..S..Z..
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka L., J..S..Z.. bola v konaní preukázaná rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach (bod 10 odôvodnenia), strany toto nenamietali. Žalovaná aj napriek svojím

vyjadreniam (bod 11 odôvodnenia) zotrvala na tom, že žalobný návrh je nedôvodný, nakoľko pohľadávky
uvedené v zmluve o postúpení pohľadávok boli fiktívne (v skutočnosti neexistovali) a tento stav v
konaní potvril aj svedok O.. D. Q. (bod 13 odôvodnenia) s tým, že pokiaľ zmluvami o pôžičkách boli
založené do účtovníctva fiktívne peniaze, fiktívne finančné zdroje tak i samotný prevod práv fiktívnych
finančných zdrojov musí byť fiktívny. Zmluva o prevode práv z 19.07.2016 je bezpredmetná, fiktívna

pretože predmetom tejto zmluvy sú fiktívne zdroje, pričom takéto zdroje nemal ako spoločník v čase
investovania a nemala to ani spoločníčka. Tento krok urobili v roku 2016 s tým, že pokiaľ sa má niečo
udiať tak nech aspoň niečo zostane pre deti a na tom sa dohodli ako bývali manželia, toto bola fikcia
danej zmluvy, okrem toho zdôraznil, že finančné zdroje spoločníkov za obdobie existencie firmy I. O.,
J..S..Z.. z roku 2003 až 2009 boli na prospech väčšiny fiktívne, pretože spoločníci takéto finančné zdroje

nemali. Samotný prevod bol len tunel na vyvedenie majetku z firmy, žalovaná strana sa k peniazom
nemohla reálne dostať aj napriek tomu, že firma bola nezadlžená okrem fiktívne účtovníctva nakoľko
ten majetok neodtekal ako mohol, firma je dnes s.r.o., ktorá nemá nič, k podpisu zmluvy o postúpení
pohľadávok z 19.07.2016 ku dôvodu jej uzatvorenia doplnil, že jednoznačným dôvodom jej podpisu
19.07.2016 bolo to, že na 20.07.2016 teda o deň neskôr, bola vyhlásená exekučná dražba 100 %

obchodného podielu firmy L., J..S..Z.., firma L., J..S..Z.. je tá firma I. O., J..S..Z.., v ktorej od začiatku
bol vlastníkom 50 % podielu a 50 % odkupoval od svojej spoločníčky v roku 2010, okrem toho doplnil,
že čo sa týka pohľadávky uznanie dlhu vo výške 82.893,- eur túto listinu si nepamätá, uznanie dlhu z
02.11.2013 vo výške 4.204,20 eur tak tu vidí iba pôžičku voči synovi O. lebo jeho peniazmi vyplatili J.
W. S. T., rozhodnutie na vyplatenie nerozdeleného zisku 10.471,70 eur, t.j. výsledok Valnej hromady z

roku 2016, suma vyplatená nebola. Dňa 20.07.2016 bola dražba 100 % podielu spoločnosti L., J..S..Z..
a už nebol konateľom, čo sa týka sumy tak to bola iba účtovná suma. Svedok ďalej doplnil, že bez
videnia príslušných listín sa nevie vyjadriť. K bodu 3.1 zmluvy o postúpení pohľadávok z 19.07.2016
svedok túto doslovne prečítal s tým, že tu je celá dikcia predmetného právneho úkonu, že exekútor
zobral celý tovar za nedoplatenie 50 % skupovaného tovaru je šialenstvo, absolútny nezmysel vykonaný

ľudskými hyenami, toto je gro myšlienky tejto zmluvy. Dňa 19.07.2016 mal absolútnu zmluvnú voľnosť
a žiada súd a správcu, aby prevzal dikciu tohto bodu a celej zmluvy postúpenia pohľadávok po získaní
finančných prostriedkov čo získaš rozdeľ to naším deťom. Súd prvej inštancie zobral na zreteľ stranami
uvádzané skutočnosti vrátane výpovedi svedka a dospel k tomu, že v konaní nebolo preukázané,
ani žalobca to bližšie neozrejmil, že žalovaná titulom citovaného (žalovanou a svedkom označeného

fiktívneho) úkonu má povinnosť plniť bez ohľadu na stav, že predmetná pohľadávka bola zapísaná
do súpisu, pretože toto nenaplnilo hypotézu povinnosti žalovanej voči žalobcovi, pričom svedok pred
výpoveďou bol poučený, tento vypovedal a jeho výpoveď nenaplnila povinnosť žalovanej na plnenie
žalobcovi, nakoľko táto bola uzatvorená iba titulom vyhlásenia dražby spôsobom ako je vyššie uvedená,
pričom vo vzťahu k neexistencií dlhu spoločnosti L., J..S..Z.., voči úpadcovi (žalobcovi) bolo konanie

o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok L., J..S..Z.. (konanie zastavené, bod 10
odôvodnenia). Pri rozhodovaní vo veci súd zobral zreteľ na všetky okolnosti uvadzané stranami, bez
povšimnutia nenechal ani vyjadrenie žalobcu na adresu svedka (bod 14 odôvodnenia) k tomu iba
doplňuje, že tento bol poučený, pred súdom vypovedal opakovane, svoju výpoveď potvrdil a zodpovedalna otázky žalobcu a potvrdil fiktívnosť úkonov, preto za daného stavu súd sa nestotožnil so žalobným
návrhom na uloženie povinnosti žalovanej plniť žalobcovi žalovanú sumu (63.419,79 eur), zobral do
úvahy žalobcom uvadzaný stav ohľadom pohľadávok, že svedok klamal aj o svojich záväzkoch v čase

vyhlásenia konkurzu keď uviedol, že výška jeho záväzkov nebola väčšia ako päťdesiat tisíc eur, avšak
prihlášky pohľadávok uplatnených v konkurze vyhlásenom na majetok svedka boli spolu vo výške
245.183,88 eur, pričom výšku pohľadávok (bod 14, 15 odôvodnenia) súd nespochybňuje, vo veci koná
o návrhu žalobcu, taktiež komunikáciu medzi svedkom a žalobcom ako správcom majetku úpadcu
nekomentuje a z ich pohľadu ani neposudzuje, nakoľko podaná žaloba smeruje proti žalovanej v tejto

súvislosti neobstojí ani obrana žalobcu v ťarche (bod 17 odôvodnenia), kde žalovaná podala vysvetlenie,
ktoré žalobca označil za účelové, avšak z pohľadu vysvetlenia súd sa s tou argumentáciou žalobcu
nestotožnil, nevidí účelovosť v postupe žalovanej (matka a dcéra), tento úkon nemá vôbec vplyv na
majetok úpadcu. Žalobca žalobný návrh uplatnil titulom zmluvy o postúpení pohľadávok z 19.07.2016,
a od tejto odôvodňoval svoj nárok, súd prvej inštancie v tejto intencií konal a dospel, že tento nie
je dôvodný, pričom zobral zreteľ na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo a v tejto intencií rozhodol

spôsobom, že žalobný návrh zamietol spôsobom a z dôvodov ako je vyššie uvedené.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že žalobca dňa 25.04.2018 zapísal
pohľadávku voči žalovanej do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu (bod 8 odôvodnenia), nakoľko právny
dôvod vzniku ako odplata za postúpenie pohľdávok - zmluva z 19.07.2016 v sume 63 419,79 eur nemala

reálne opodstatnenie pretože nešlo o majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, z toho
pohľadu nie je naplnený postup podľa § 67 ods. 1 písm. a) o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého konkrzu podlieha a) mejetok, ktorý patril úpadcovi v čase
vyhlásenia konkurzu, nakoľko obranou žalovanej strany a výpoveďou svedka tento stav nebol reálny
preukázný, bola preukázaná fikcia úkonov spôsobom ako je vyššie uvedené, za daného stavu ťarchu

zodpovednosti nie je možné prenášať na žalovanú bez ohľadu za zmluvu o postúpení pohľadávok z
19.07.2016 a prihlásené pohľadávky na majetok úpadcu/žalobcu spôsobom ako je vyššie uvedené.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku s tým, že priznal žalovanej strane voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške

100 %.

7. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal včas odvolanie žalobca, pričom
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia §
389 CSP a v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Ako odvolacie dôvody označil ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), teda, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1
písm. h), a teda, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
sa nestotožňoval so zistením súdu prvej inštancie, že pohľadávky postúpené zmluvou na žalovanú
mali byť fiktívne. Túto skutočnosť v žiadnom prípade nemôže preukazovať uznesenie Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 4CoKR/16/2017, pretože ich právny dôvod a výška neboli
v predmetom konkurznom konaní posudzované. Konkurzné konanie nebolo zastavené z dôvodu, že
by pohľadávky voči dlžníkovi L., J..S..Z.. neexistovali, ale preto, že boli sporné. Zároveň uviedol, že
otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného
sporového konania, pričom konkurzný súd nevedie vrámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom

preukázania právneho základu pohľadávky, v ktorej spornosť sa namieta tak, ako to navrhoval odvolateľ
vo svojom odvolaní. Neexistencia postúpených pohľadávok mohla byť preukázaná jedine v konaní, v
ktorom by si žalovaná uplatňovala voči spoločnosti L., J..S..Z.. Žalovaná sa ale nikdy nedomáhala ich
priznania prostredníctvom žaloby podanej na príslušný súd. Neexistencia pohľadávok rovnako nemohla
byť preukázaná výpoveďou úpadcu, pretože týmto sa úpadca sám priznal k spáchaniu trestného činu

s tým, že sa spoliehal na premlčanie trestnosti tohto skutku. Úpadca riadne nespochybnil oprávnenosť
žiadnej z predmetných pohľadávok, pretože tvrdená pôžička zo dňa 03.09.2004 vo výške 79.693,12
eur je očividne iná pohľadávka, ako pohľadávka vo výške 82.893,- eur vo vzťahu, ku ktorej bolo
dňa 06.09.2014 podpísané uznanie dlhu, tá, ktorá sa týkala zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
19.07.2016. Svedok zároveň vyslovene uznal oprávnenosť pohľadávky vo výške 4.204,20 eur v vzťahu,

ku ktorej bolo dňa 02.11.2013 podpísané uznanie dlhu, a to zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 19.07.2016. Svedok zároveň uznal oprávnenosť pohľadávky vo výške 10.471,70 eur vo vzťahu, ku
ktorej bolo dňa 14.07.2016 prijaté rozhodnutie valného zhromaždenia. Žalobca považoval napadnuté
rozhodnutie za nesprávne aj v prípade, ak by predmetné pohľadávky skutočne boli fiktívne. Poukázalna to, že zmluva spĺňa všetky náležitosti ustanovené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, bola
uzavretá slobodne a vážne a je teda platná. Rovnako platný je aj článok III. zmluvy, ktorý zakladá
povinnosť žalovanej na zaplatenie uplatneného nároku. V podnikateľskej praxi je úplne bežné, že

predmetom postúpenia sú aj sporné pohľadávky, tieto bývajú príslušným súdom často zamietnuté z
dôvodu nepreukázania ich právneho dôvodu a výšky. Toto ale rozhodne nezakladá právo postupníka
domáhať sa vrátenia odplaty od postupcu, pretože v takomto prípade by sa stratilo opodstatnenie
ustanovenia § 527 ods. 2 občianskeho zákonníka.

8. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že súd prvej inštancie
v predmetnej veci vykonal obsiahle dokazovanie, a to výsluchom účastníkov ako aj svedkov a na základe
takto vykonaného dokazovania aj rozhodol. Odvolanie žalobcu považuje za vecne nedôvodné. Žalobca
spochybňuje vo svojom odvolaní všetky vyjadrenia žalovanej ako aj výpoveď svedka, ktorý vo svojej
opakovanej výpovedi objasnil všetky sporné a problematické dôkazy obsiahnuté v žalobnom návrhu a
podal k nim primerané vysvetlenia a odôvodnenie. Z výpovedi svedka O.. Q. je zrejmé, že všetky pôžičky,

nerozdelený zisk a pohľadávky boli iba papierové, teda fiktívne, a preto nemôžu byť ani predmetom
postúpenia. Žalovaná má za to, že prvoinštančný súd vydal rozsudok, ktorý je vecne správny a vydal
ho na základe vykonaných dôkazov.

9. Žalobca využil podanie odvolacej repliky, v ktorej uviedol, že zotrváva na názore, že napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.02.2013, sp. zn. 33Cdo/4155/2011, podľa
ktorého „v případě úplatné cese ostatně ani neexistence pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím
postoupenínemázanásledekneplatnostsmlouvyopostoupení,nýbržzakládáodpovědnostpostupitele
vůči postupníkovi (§ 527 ods. 2 psím. a/ Občianskeho zákonníka)“. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ

ide o možnosť postúpenia pohľadávky, žiadne ustanovenie platného právneho poriadku nevylučuje
možnosť postúpenia pohľadávky aj v čase, keď je predmetom súdneho konania. Spôsobilým predmetom
postúpenia môže byť vo všeobecnosti pohľadávka splatná, alebo nesplatná, premlčaná, podmienená,
prípadne aj relatívne neplatná pokiaľ sa dotknutá osoba pred postúpením neplatnosti účinne nedovolala
podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Pre platnosť postúpenia pohľadávky je irelevantný právny dôvod

jej vzniku, pokiaľ tento nevylučuje postupiteľnosť pohľadávky vo všeobecnosti. Z uvedeného vyplýva,
že pohľadávka môže nepochybne existovať bez ohľadu na to, či deklaruje nejaké rozhodnutie k súdu
alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či dlžník uznáva, alebo nie.

10. Žalovaná nevyužila podanie písomnej odvolacej dupliky.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“), v zmysle zásad uvedených v ustanovení §
470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez

nariadenia pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že dospel k záveru, že odovlanie žalobcu je
dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanový medze, v ktorých je odvolací súd oprávnení a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym zisteným skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením veci, teda
či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS

78/05).

14.Knámietkenesprávnychskutkovýchzisteníodvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesný
postup, ktorý je založený na vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnomzhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje
aj konkrétnu právnu normu, respektíve právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,

ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností vrámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazný overený skutkový stav je
významný aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoj nárok, alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

15. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napríklad rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp.
zn. 7Cdo/7/2010).

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nedostatočne zistil skutkový

stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel zároveň k nesprávnym skutkovým zisteniam,
čo malo za následok, že prejednávanú vec zároveň aj nesprávne právne posúdil. Námietky žalobcu z
týchto dôvodov považuje odvolací súd za dôvodné.

17. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého dôvodu možno skonštatovať, že je
nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v zásade v ods. číslo 21 svojho rozhodnutia v podstate iba
okopíroval vyjadrenia jednotlivých strán sporu. Zároveň je možné konštatovať, že právny záver súdu
prvej inštancie je uvedený v ods. číslo 22 je nesprávny, keď podľa názoru súdu prvej inštancie
správca konkurznej podstaty zapísal pohľadávku voči žalovanej do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu

nesprávne z dôvodu, že v prípade tejto pohľadávky nešlo o majetok, ktorý patril úpadcovi v čase
vyhlásenia konkurzu. Tu možno konštatovať, že konkurz bol vyhlásený dňa 19.10.2016, teda deň
nasledujúci po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 18.10.2016 pod značkou
P.. Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej vzniklo aj právo na odplatu za postúpenie
pohľadávok, bola uzatvorená dňa 19.07.2016. Z tohto dôvodu je právny názor súdu prvej inštancie, že sa

nejednalo o majetok, ktorý by patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu hodnotiť ako v zásade právne
nesprávny. Taktiež nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že
bola preukázaná fikcia úkonov a taktiež nie je zrejmé aké úkony mal súd prvej inštancie vlastne na mysli,
pričom len poukazuje na akýsi „vyššie uvedený spôsob argumentácie“.

18. Zároveň odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
29Cdo/142/2018 zo dňa 27.06.2019, v ktorom sa okrem iného uvádza cit.: „dlžníkovi pohľadávky,
ktoré má voči nemu insolvenčný dlžník nesvedči aktívna vecná legitimácia k podaniu žaloby na
vylúčenie pohľadávky insolvenčného dlžníka z majetkovej podstaty, ak je dôvodom, pre ktorý sa domáha
vylúčenia pohľadávky z majetkovej podstaty, (iba) „spornosť“ pohľadávky; samotné popretie existencie

pohľadávky je z hľadiska oprávnenosti súpisu pohľadávky do majetkovej podstaty nevýznamné. Ak je
totiž insolvenčný dlžník predstavovaný insolvenčným správcom reprezentujúcim majetkovú podstatu
presvedčený, že má voči tretej osobe (dlžníkovi) pohľadávku, je tým daný aj dôvod pre súpis pohľadávky
do majetkovej podstaty. Prípadné posúdenie, či pohľadávka (čo do základu, respektíve výšky uvedenej
v súpise) v skutku existuje, je vyhradené (až) prípadnému sporu, v ktorom sa bude insolvenčný správca

voči dlžníkovi domáhať jeho zaplatenia“. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.19. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť listinné dôkazy
predložené žalobcom zaoberať sa výpoveďami svedkov, respektíve sporových strán, pri zohľadnení
skutočností, že v prípade, ak konkrétna pohľadávka nie je zaradená v účtovníctve, uvedená skutočnosť

a priori neznamená, že pohľadávka neexistuje. Taktiež bude povinný súd prvej inštancie zohľadniť
aj ustanovenie § 527 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že zodpovednosť postupcu voči
postupníkovi vzniká za podmienky, že postúpenie pohľadávky bolo dojednané za odplatu a len ak dôjde
k zmareniu pohľadávky postupníka z dôvodov uvedených v ustanovení § 527 ods. 1 Občianskeho
zákonníka s tým, že postupca zodpovedá za pravosť pohľadávky, teda za to, že pohľadávka v dobe

postúpenia trvala, respektíve existovala.

20. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o náhrade všetkých trov
konania v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).