Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. apríl 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Csp/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418200984
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8418200984.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO : 53 255 739, proti žalovanému T. za účasti osobitného
subjektu:ObčianskezdruženienaochranufinančnéhospotrebiteľaOFS,sosídlomPetzwalova12,Nitra,
IČO: 42 205 735, právne zastúpeného: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom M. Flengera 4, Nové
Zámky, o zaplatenie 5000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.

III. Osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný veriteľ podal dňa 27. 04. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 5 000 eur, dlžného úroku z istiny v sume 5 044,14 eur,
zmluvného úroku vo výške 25,12 % ročne zo sumy 5 000 eur od 01. 04. 2018 do zaplatenia, úroku
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 000 eur od 01. 04. 2018 do zaplatenia, bankových
poplatkov vo výške 54,61 eur a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa 11. 08.

2014 pôvodný veriteľ - Poštová banka, a.s. uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere -
dobrápôžička č. 1418438478 a jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a
Obchodné podmienky pre úver. Na jej základe poskytol žalovanému peňažné prostriedky podľa zmluvy.
Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti splátok dohodnutou v
zmluve. Žalovaný do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru splatil svoj záväzok iba čiastočne. Nakoľko
sa žalovaný dostal do omeškania, žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane
príslušenstva. Toto právo si žalobca uplatnil. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve nezaplatil dlžnú

pohľadávku. V zmysle zmluvy žalovanému vznikla povinnosť za poskytnutý úver zaplatiť úroky vo výške
25,12 % ročne. V zmysle obchodných podmienok, v prípade ak sa úver stal predčasne splatným ku
dňu 10. 07. 2015 a žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v
zmluve. V konaní si žalobca uplatňuje aj voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania.
Dátum úročenia je od 01. 04. 2018, t. j. od dátumu nasledujúcemu po dni vystavenia listiny- Aktuálny
stav úveru zo dňa 31. 03. 2018.

2. Na výsluchu konanom dňa 26. 09. 2018 žalovaný požiadal, aby súd do konania pribral osobitný
subjekt, občianske združenie, ktoré by vystupovalo na strane žalovaného ako slabšej procesnej strany v
spore. Súd uznesením zo dňa 01. 10. 2018, č. k. 8Csp/67/2018 - 66, pribral do konania osobitný subjekt,
občianske združenie, Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS.3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 16. 01. 2019, č. k. 8Csp/67/2018 - 85,
ktorým žalobu zamietol, žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a

osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti predmetnému
rozsudkupodalvzákonomstanovenejlehotežalobcaodvolanie,KrajskýsúdvPrešoveakoodvolacísúd
uznesením zo dňa 19. 09. 2019, č. k. 15Co/41/2019 - 152 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu 1. inštancie
na ďalšie konanie.

4. Počas odvolacieho konania bol súdu dňa 07. 06. 2019 doručený návrh právneho zástupcu
spol. Poštová banka, a.s., ktorým požiadal o zmenu účastníka na strane žalobcu. Uznesením č. k.
8Csp/67/2018 - 157 zo dňa 03. 12. 2019 tunajší súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu a to
na spol. EOS KSI Slovensko, s.r.o.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so žalobou a jej prílohami

a to Zmluvou o úvere - dobrápôžička z 11. 08. 2014, obchodnými podmienkami žalobcu pre úver,
sadzobníkom poplatkov žalobcu, aktuálnym stavom úveru ku dňu 31. 03. 2018,, výzvou na splatenie zo
dňa 24. 06. 2015, výzvou na úhradu zo dňa 10. 07. 2015 -zosplatnenie úveru, vyjadreniami žalobcu,
vyjadreniami osobitného subjektu, , výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový
stav veci.

6. Právny predchodca žalobcu ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 11. 08. 2014 Zmluvu o
úvere - dobrápôžička č. 1418438478. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 5 000 eur.
Výška úrokovej sadzby bola 25,12 %. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach vo
výške 120 eur, vrátane poistného. Splatnosť prvej splátky bola dňa 15. 09. 2014 a poslednej dňa 15.

08. 2024. Výška RPMN bola 28,22 %, priemerná RPMN bola 17,94 %. Celková výška nákladov nebola
uvedená. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bola 13 566,56 eur.

7. Podľa bodu 3.1. Zmluvy; ZoÚ vzniká Poštovke záväzok poskytnúť Klientovi peňažné prostriedky,
za splnenia podmienok stanovených Poštovkou, do výšky uvedenej v ZoÚ, Poštovka poskytne

Klientovi peňažné prostriedky vo výške schváleného úveru zníženého o poplatok za spracovanie
úveru podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov Poštovky. Poskytnutím prostriedkov zo ZoÚ vzniká
Dlžníkovi a Spoludlžníkovi záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace Pohľadávku banky (vrátane
úrokov, Poplatkov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty) vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle OP.

8. Podľa článku 5. bod 5.7., 5.8., Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, Banka úročí úver
dohodnutou úrokovou sadzbou. Ak je dlžník v omeškaní so splácaním úveru, banka dlžné sumy úročí
dohodnutouúrokovousadzbou,akoajzákonnýmúrokomzomeškania,atoaždočasuúplnéhosplatenia
omeškanej sumy. Splatením úroku z omeškania nie je dotknutý nárok banky na náhradu škody, ktorá je
vznikne porušením povinností vyplývajúcich zo zmluvy zo ZoÚ, z OP alebo VOP. V prípade, že sa úver

stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.8 a nedodrží stanovenú lehotu na zaplatenie istiny a úroku,
táto dlžná čiastka samu bude úročiť zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania.

Podľa článku 6. bod 6.1. Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, Dlžník sa zaväzuje splácať
poskytnutý úver v pravidelných anuitných splátkach, zahrňujúcich splátku istiny a úrokov.

Podľa článku 6. bod 6.8. písm. a) b) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, ak : dlžník je
v omeškaní čo i len jednej dohodnutej splátky alebo jej časti /alebo porušil akékoľvek z ustanovení
ZoÚ, OP alebo VOP/, je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania
dlžníka /spoludlžníka s platením splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne s platný, ak je

dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka/ spoludlžníka
na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní

9. Podľa Sadzobníka poplatkov Poštovej banky a.s., výška poplatku za 1. upomienku po omeškaní
splátky je 9,96 eur, výška poplatku za 2. Upomienku po omeškaní splátky je 24,90 eur, výška poplatku

za výzvu na splatenie celého úveru s príslušenstvom - pôžička na bývanie je 3,32 eur, výška poplatku
za výzvu na splatenie celého úveru s príslušenstvom - pôžička na bývanie je 2 eurá.10. Vo výzve na splatenie dlžnej sumy zo dňa 25. 06. 2015 žalobca žalovanému oznámil, že podstatne
porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných a neuhradil svoj záväzok v sume 971,11 eur. Zároveň
ho upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, nakoľko ku dňu 23. 06. 2015 je viac ako 3

mesiace v omeškaní.

11. Vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10. 07. 2015 žalobca žalovanému oznámil, že nakoľko
svojim konaním podstatne porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva sa jeho úverová pohľadávka k 10. 07. 2015 predčasne

splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy, ktorú banka evidovala k tomuto dňu bola nasledujúca:
dlžná istina - 5 000 eur, úrok - 931,98 eur a poplatky za upomienky - 39,61 eur, poistné vo výške 15
eur, spolu dlžná suma bola 5 986,59 eur. Zároveň žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote
10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

12. Z aktuálneho stavu úveru žalovaných ku dňu 31. 03. 2018 sa uvádza, že poskytnutá výška úveru

bola 1 000 eur, vyčerpaných bolo 5 000 eur, splatených 0 eur, mimoriadne splatené 0 eur, možnosť
čerpať 0 eur, nedočerpané 0 eur, celková istina 5 000 eur a čakajúce úhrady 0 eur.

13. Z tohto výpisu z časti „Zaplatené splátky“ súd zistil, že žalovaný v období od 11.08.2014 do
31.03.2018 uhradil Poštovej banke a.s. spolu sumu 230 eur ( dňa 15.09.2014 v sume 115 eur, dňa

20.00.2015 v sume 115 eur )

14. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03. 04. 2020 uviedol, že celá pohľadávka
vyplýva z predloženej listiny - Aktuálny stav účtu. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5 000 eur. Dňa 06. 05. 2019 pôvodný veriteľ

postúpil na žalobcu pohľadávku z úveru vo výške 12 027,08 eur, ktorá pozostávala z istiny 5000 eur,
úrokov vo výške 6 672,47 eur, poplatkov 354,61 eur v súlade so Zmluvou o postúpení pohľadávok.
Žalovaný čerpal z úveru peňažné prostriedky vo výške 5 000 eur a uhradil sumu 125 eur. Z týchto úhrad
nebola na istinu započítaná žiadna suma, na riadny úrok bola započítaná suma 115 eur a na poplatky
suma 10 eur. Výzvou zo dňa 03. 12. 2015 vyhlásil pôvodný veriteľ predčasnú splatnosť úveru, pričom

k tejto skutočnosti došlo oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03. 12. 2015. Žalobca
resp. jeho právny predchodca by nemohol svoj nárok uplatniť pred tým, ako dlžníka vyzval na plnenia. V
zmysle uvedeného pôvodný veriteľ využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa
03. 12. 2015. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva teda uplynula dňom 04. 12. 2018. Keďže
žaloba bola podaná dňa 31. 03. 2018 nemohlo dôjsť k premlčaniu. Ďalej uviedol, že z ust. § 53 ods. 9

OZ vyplýva, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
kedykoľvek, ak sú splnené podmienky § 53 ods. 9 OZ. Postupca v posudzovanom prípade využil svoje
právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 10.07.2015 upozornil, že si toto právo uplatňuje. Žalobca
zároveň žalovaného pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti opakovanie vyzýval k úhrade omeškaných
splátokúveru(napr.výzvaodňa24.06.205,ktorejodoslaniepreukazujepriloženýpodacíhárok),pričom

vo výzvach žalovaného upozorňoval na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Vyhlásenie o
mimoriadnej splatnosti bolo právne účinné bez ohľadu na vykonanie týchto výziev, nakoľko postupca v
podaní zo dňa 10. 07. 2015 dodržal všetky zákonné náležitosti § 53 ods. 9 OZ. Ešte uviedol, že poštový
podací hárok dostatočne naplňuje požiadavku podľa § 53 ods. 9 OZ, nakoľko jednoznačne preukazuje
snahu postupcu vyzvať žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Skutočnosť, či reálne dôjde k doručeniu

zásielky, je pre posúdenie naplnenia zákonných požiadaviek podľa § 53 ods. 9 OZ, bezpredmetné. Preto
na podanej žalobe trval v celom rozsahu.

15. Osobitný subjekt vo svojich vyjadreniach poukázal na ust. bodu 6.8 obchodných podmienok pre
spotrebiteľské úvery, ktorý hovorí, kedy je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Mal

za to, že toto ustanovenie je vo viacerých smeroch v rozpore s § 565 OZ, ktorý nehovorí o predčasnej
splatnosti, ale o práve veriteľa žiadať zaplatenie celého úveru pre neuhradenie niektorej splátky.
Poukázal na dôkazy, ktoré žalobca predložil a to Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru
zo dňa 24. 06. 2015, ktorý podľa jeho názoru žalovanému doručený nebol, nakoľko z podacieho lístku,
ktorý pôvodný veriteľ doručil súdu nevyplýva doručenie písomnosti. Doručená bola iná písomnosť, a to

písomnosť zo dňa 10. 07. 2015, ktorým bol zosplatnený úver, nakoľko k nej pôvodný žalobca priložil aj
doručenku. Nakoľko žalovaný výzvu, ktorou mal byť upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia
neprevzal, mal za to, že nedošlo v roku 2019 k platnému postúpeniu pohľadávky v súlade s § 92 ods. 8
zákona o bankách. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť viacerých poplatkov, ktoré rozpísalvo svojom vyjadrení. Zároveň mal za to, že zmluva neobsahuje náležitosti zákona o spotrebiteľských
úveroch podľa § 9 ods. 2, čo má za následok, že úver je podľa § 11 bez úrokov a bez poplatkov. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že žalobca sa v podaní venuje aj otázke premlčania s tým, že právo žalobcu

premlčané nie. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol. Uplatnil trovy konania.

16. Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver v celkovej výške 5 000 eur s tým, že boli dohodnuté podmienky splácania tohto

úveru, ktoré žalovaný akceptoval. Žalovaný uhradil z celkovej dlžnej sumy 125 eur, vo zvyšnej časti
nesplnil svoje záväzky zo zmluvy. Žalovaný tvrdenia žalobcu o týchto skutočnostiach žiadnym spôsobom
nespochybnil a nevyvrátil, že by úver splatil vo vyššej výške, ako je uvedené žalobcom. Ako to vyplýva
z písomného podania PZ žalobcu, tejto sumy 125 eur boli započítané platby na úroky za poskytnutie
úveru a na poplatky vyúčtované bankou v súvislosti s poskytnutým úverom. Z tohto dôvodu žalobca trval
na žalobe v celom rozsahu, nakoľko žalovaný svoj záväzok nesplnil ani po podaní žaloby. Žalobca je

toho názoru, že pohľadávka bola uplatnená riadne a včas. K podaniu žaloby došlo v rámci všeobecnej
trojročnej premlčacej doby, ktorej začiatok začal plynúť dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a
je toho názoru, že k premlčaniu pohľadávky nedošlo. Žalobca je tiež toho názoru, že boli splnené všetky
podmienky pre postúpenie pohľadávky na žalobcu, a teda je v tejto veci vecné aktívne legitimovaný.

Čo sa týka doručenia výzvy zo strany osobitného subjektu, poukázal na skutočnosť, že žalobca je toho
názoru, že sa nejedná o účinné popretie týchto skutkových okolností a že tieto skutkové okolnosti a
tvrdenia môže poprieť jedine žalovaný, ktorý ako jediný môže vyvrátiť alebo potvrdiť, či písomnosti banky
mu boli alebo neboli doručené. Zo strany žalovaného k popretiu týchto skutkových okolností nedošlo.

V súvislosti s tým poukázal napríklad na uznesenie KS v BB z 21. 10. 2020 sp. zn. 43CoCsp/40/2020,
v zmysle ktorého pokiaľ strana, resp. žalovaný, nepoprie skutkové tvrdenia žalobcu, považujú sa tieto
za nesporné, pričom ust. § 151 CSP platí aj v prípade sporov s ochranou slabšej strany. Pokiaľ žalobca
v konaní tvrdí, že žalovanému boli doručené výzvy banky a spotrebiteľ toto tvrdenie nepoprel, súd je
povinný vychádzať zo skutkového zistenia, že upomienky a výzvy banky žalovanému doručené boli.

Súd taktiež nemôže poprieť toto tvrdenie žalobcu, nakoľko v zmysle ust. CSP v rámci prostriedkov na
ochranu spotrebiteľov mu toto neprináleží. S poukazom na tieto skutočnosti mal za to, že uvádzané
skutkové tvrdenia popreté neboli, uplatnenú pohľadávku preukázal riadne čo do dôvodu a výšky a preto
žiada súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a v prípade úspechu žiadal priznať náhradu trov konania.

17. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§
497),zmluvyokontrolnejčinnosti(§591),zasielateľskejzmluvy(§601),zmluvyoprevádzkedopravného
prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy

o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o
vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonník)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti:

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05. 12. 2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

Podľa § 875v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere dobrápôžička, teda spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k

podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná.

23. Uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol
poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 5 000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120splátkach po 120 eur. Žalovanému bola celkovo poskytnutá čiastka 5 000 eur a uhradil celkovo sumu
230 eur (podľa prehľadu úhrad splátok).

25. Z dôvodu neplnenia záväzkov žalovaným následne žalobca oznámením o okamžitej splatnosti
vyhlásil splatnosť celého úveru, a to podľa výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10. 07. 2015, k dátumu
10. 07. 2015 sa pohľadávka žalovaného stala predčasne splatnou (žalobca vo svojom vyjadrení uviedol,
že pohľadávka sa stala splatnou dňa 03. 12. 2015, avšak žiaden listinný dôkaz o tom nepredložil, súdu
naopak bola predložená aj opakovane výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10. 07. 2015, podľa ktorej

sa pohľadávka stala splatnou dňa 10. 07. 2015). Zároveň v upozornení - výzve na splatenie dlžnej sumy
zo dňa 24. 06. 2015 uviedol, že pohľadávka banky je ku dňu 23. 06. 2015 viac ako 3 mesiace po lehote
splatnosti vo výške 971,11 eur, teda žalovaný bol k tomuto dátumu v omeškaní viac ako 3 mesiace.
Keďže zmluva bola uzatvorená dňa 11. 08. 2014 prvá splátka bola splatná dňa 15. 09. 2014 a ostatné
k 15-temu dňu v mesiaci.

26. Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste
používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné,
aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s
ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne
premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne

právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka).

Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí
premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je
presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky,

niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo
spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je
automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je
vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom
a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo

vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho
pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím
premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne
povinnýmsubjektom,avšaktotoprávonemožnovymáhaťprotivôlipovinnéhosubjektu(dlžníka).Vtomto
prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté

plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie
premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné
konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy
zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať
veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.

Na účely zachovania právnej istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov sa navrhujú aj
prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených
konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, t. j. v súdnom, exekučnom alebo
rozhodcovskom konaní, ktoré boli začaté na základe návrhu na začatie konania podaného pred dňom

účinnosti tohto zákona.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v prvom rade v danom spore skúmal, či voči žalovanému v konaní
nie je uplatňovaný premlčaný nárok, ktorý už nie je možné vymáhať. Žaloba vo veci bola podaná na
tunajšom súde 25. 04. 2018, o čom svedčí elektronická doručenka (nie dňa 31. 03. 2018, ako uviedol

žalobca vo svojom vyjadrení).

28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať
splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. Takáto dohoda je obsiahnutá v bode 6.8 písm. a)
Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s platením čo

i len jednej splátky alebo jej časti, Poštovka je oprávnená podľa písm. a) vyhlásiť úver za predčasne
splatný a ktorý v zhode s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť veriteľa zosplatniť
celý dlh pre omeškanie s jednotlivou splátkou pri omeškaní jej úhrady o viac ako tri mesiace. V takom
prípade podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok ododňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 Občianskeho
zákonníka je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 pri omeškaní dlžníka,

resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého
zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale
na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva (čo neznamená, že ide o okamih, kedy
ho prvýkrát mohol využiť). V spotrebiteľských vzťahoch navyše § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
umožňuje uplatniť právo podľa § 565 až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti musí byť toto

ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo
uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami
musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve
ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v

prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po
uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné
ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí,
že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie
od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné

splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou,
„pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Preto od
jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle
tohto ustanovenia.

29. V prerokúvanej veci bol priamo Zmluve o úvere - dobrápôžička, dohodnutý termín splatnosti splátok,
a to ako dátum ďalšej platby k 15.dňu v mesiaci. Podľa tvrdenia žalobcu, celý dlh zosplatnil ku dňu
10. 07. 2015. Právny predchodca žalobcu vo výzve na úhradu dlžnej sumy z 10. 07. 2015 presne
nešpecifikoval od omeškania ktorej splátky odvodil právo okamžitej úhrady celého dlh. Zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil pre viac ako trojmesačné

omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 15. 04. 2015, tak ako to vyplýva z upozornenia zo dňa 24.
06. 2015, kde je uvedené, že ku dňu 23. 06. 2015, je pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac ako 3
mesiace po lehote splatnosti, teda žalovaný bol v omeškaní s platením splátok viac ako 3 mesiace. Z
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť vykonať právo zosplatnenia
až po 3-mesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom prípade k zosplatneniu

došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr 15. 04. 2015, keďže od jej splatnosti do 10.
07. 2015, kedy žalobca vyhlásil pohľadávku z úveru za predčasne splatnú, uplynuli viac ako 3 mesiace.
Žalobca toto právo využil, a to v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď predtým žalovaného
na túto možnosť upozornil. V zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia
doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho

splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie.
Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 15. 04. 2015, začala týmto dňom plynúť premlčacia
doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanému. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku
dlhu tak uplynula najneskôr 15. 04. 2018. Nárok na úroky a úroky z omeškania ako akcesorický nárok na
príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Žalobca

v danom spore podal žalobu až 25. 04. 2017, teda v tom čase bol už jeho nárok nepochybne premlčaný.
V konaní bola vznesená námietka premlčania, preto sa ňou súd musel zaoberať.

30.SúdpoukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.18Co/68/2018:,,Vustanovení§103
Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 špeciálne, je počiatok

premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety druhej, v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len
pre v budúcnosti splatné splátky premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky,
avšak tej, ktorá bolo dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Premlčanie
celého zvyšku dlhu preto nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
veriteľom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto

právo využíva, čo je v prejednávanej veci rozhodujúce.“

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/410/2016 zo 21. 09. 2017, Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Csp/263/2017 z 28. 02. 2018,Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/410/2016 z 21. 09. 2017, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/256/2018 z 20. 02. 2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/288/2016 z 15. 05. 2018,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/248/2018 z 31. 01. 2019, Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 23Co/45/2017 z 28. 01. 2018, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/59/2019 z 26. 03. 2019.

31. Nakoľko v danom spore vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca v konaní voči žalovanému
uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je premlčaný a tento už nemožno vymáhať a to ani v
súdnych konaniach, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd sa už aktívnou legitimáciou nezaoberal,

nakoľkobybolopotrebnévykonaťďalšiedokazovanie,čovzhľadomnapremlčanýnárokužniejeúčelné.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Vdanomprípadesúdžalobuvcelomrozsahuzamietolažalovanémutakvznikolnároknapriznanieplnej
náhrady trov konania. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli,
súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. Zároveň bol do konania strane žalovaného pribratý osobitný
subjekt a ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Tento osobitný subjekt vystupoval na strane

žalovaného, teda úspešnej strany sporu, preto súd priznal osobitnému subjektu voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

33. Súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8Csp/141/2019 zo dňa 28. 09. 2020,
rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8Csp/246/2017 zo dňa 18. 06. 2020.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.