Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201365
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116201365.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: JUDr. Ján Bodnár, správca konkurznej
podstaty úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice, IČO: 31 661 980, so sídlom
kancelárie správcu Žriedlová 3, 040 01 Košice, zastúpeného Mgr. Bc. Marekom Figurom, advokátom,
Žriedlová 3, Košice, proti žalovanému: SIMIS s.r.o., Mlynská 11, 040 01 Košice, IČO: 44 570 791,
zastúpeného JUDr. Ing. Monikou Rehákovou, advokátkou, Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, o
vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I
č.k. 30Cbi/4/2016-501 zo dňa 3. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že určuje, že Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 15.5.2013
uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou Truck Center Košice s.r.o. (predtým CAIS s.r.o.), so sídlom
Topasová 52, 040 11 Košice, (predtým Popradská 58, 040 01 Košice), IČO: 31 661 980 a obchodnou
spoločnosťou SIMIS s.r.o., (predtým CAIS REAL s.r.o.), so sídlom Mlynská 11, 040 01 Košice, IČO: 44
570 791 je voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová
52, 040 11 Košice, IČO: 31 661 980, vedenom na Okresnom súde Košice I. sp. zn. 30K/12/2013 právne
neúčinná a žalovaný je povinný uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu Truck Center Košice

s.r.o., Topasová 52, 040 11 Košice, IČO: 31 661 980 sumu 39.420,00 eur v prospech účtu vedeného
v Slovenskej sporiteľni a.s., IBAN: SK 1309000000005061686555 a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plnú náhradu trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnej výške 100 %, ktorú je povinný nahradiť žalobca.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 25.1.2016 navrhol, aby súd určil, že Dohoda o vzájomnom započínaní pohľadávok podľa
ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka zo dňa 15.5.2013 medzi obchodnou spoločnosťou Truck
Center Košice s.r.o. (predtým CAIS s.r.o.), so sídlom Topasová 52, 040 11 Košice (predtým Popradská
58, 040 01 Košice), IČO: 31 661 980 a obchodnou spoločnosťou SIMIS s.r.o. (predtým CAIS REAL
s.r.o.) so sídlom Mlynská 11, 040 01 Košice, IČO: 44 570 791 je voči veriteľom v konkurze vedenom na
majetok úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová 52, 040 11 Košice, IČO: 31 661 980, vedenom na

Okresnom súde Košice I, sp. zn. 30K/12/2013 právne neúčinná a žalovaný je povinný uhradiť v prospech
všeobecnej podstaty úpadcu Truck Center Košice s.r.o. (predtým CAIS s.r.o.), so sídlom Topasová 52,
040 11 Košice (predtým Popradská 58, 040 01 Košice), IČO: 31 661 980, sumu vo výške 39.420,00 eur.3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi úpadcom - Truck Center Košice s.r.o., ktorý v rozhodnom
období mal obchodné meno CAIS s.r.o. a žalovaným, došlo k uzatvorenie Dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok v zmysle ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka dňa 15.5.2013, na základe,

ktorej došlo k Dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok úpadcu a žalovaného v rozsahu 39.420,00
eur a na základe toho sa žalobca mal za to, že toto započítanie je odporovateľným právnym úkonom,
nakoľko týmto úpadca dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech, keďže
došlo k jednostrannému uspokojeniu vybraného veriteľa - žalovaného na úkor ostatných. Tento právny
úkon vykonal úpadca jeden rok pred začatím konkurzného konania, išlo o zvýhodňujúci právny úkon,

uskutočnenýdňa15.5.2013,tedapredtýmakobolouznesenieozačatíkonkurznéhokonaniazverejnené
v Obchodnom vestníku dňa 11.6.2013. Žalobca preto navrhol posúdiť tento úkon podľa § 60 ods. 1
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako odporovateľný právny úkon s úmyslom ukrátiť ostatných
veriteľov a tento úmysel musel byť druhej strane, teda žalovanému známy, pretože štatutárnym orgánom
úpadcu aj žalovaného počas ich existencie bol Ing. F. E. P. jeho manželka V.. J. E..

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu odmieta v celom rozsahu a žiadal žalobu
zamietnuť. Uviedol, že medzi úpadcom a žalovaným bola dňa 10.1.2013 uzatvorená kúpna zmluva,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam z úpadcu na žalovaného a kúpna
cena dotknutých hnuteľných vecí bola vyfakturovaná faktúrou č. 201309 na sumu 39.420,00 eur (č.l.
42 v súdnom spise). Žalovaný uviedol, že k dotknutému právnemu úkonu, a to Dohode o vzájomnom

započítaní pohľadávok, došlo takmer mesiac pred zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania
a zároveň viac ako 2 rokov pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu. Ďalej uviedol, že žalovaný
mal voči úpadcovi pohľadávku, tú žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil a v danom prípade bol
prenajatý hnuteľný majetok žalovaného, pričom úpadca mohol tento majetok užívať v období od januára
2013 až máj 2013, fakturovať služby, tým získavať ďalšie príjmy a následne uhrádzať svoje záväzky.

Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v čase uzavretia dohody o započítaní nemohol mať žalovaný
vedomosť o tom, že úpadca je v úpadku, prípadne o tom, že má viacerých veriteľov. Žalovaný považuje
dohodnutú kúpnu cenu za primeranú, nakoľko bola dohodnutá v primeranej t.j. v obvyklej výške, nakoľko
cena hnuteľného majetku, ktorý bol obstarávaný niekoľko rokov pred jeho následným prevodom na
žalovaného, v žiadnom prípade nemôže zodpovedať jeho obstarávacej cene, ale nižšej cene.

5. Súd prvej inštancie ďalej zistil z prehľadu prihlásených pohľadávok veriteľov do konkurzného
konania, ktoré predložil žalobca, že úpadca mal viacerých veriteľov s pohľadávkami, ktoré vznikli pred
dňom vykonania predmetného právneho úkonu a to Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo
dňa 15.5.2013. Ďalej zistil z výpovede svedka Ing. F. E., že ako konateľ úpadcu v čase vykonania

predmetného právneho úkonu pripravoval akvizíciu so spoločnosťou Autoimpex Košice, na základe
ktorej mal úpadca získať zastúpenie pre značku IVECO. Túto činnosť nezačal vykonávať ihneď a preto
prevodom týchto hnuteľných vecí, cena ktorých bola predmetom predmetnej Dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok, úpadca nemal stroje s ktorými by mohol pracovať a preto si musel odpredané
technologické zariadenie pre žalovaného, prenajať od žalovaného. Uviedol, že nemal vedomosť o tom,

že sa úpadca v čase uzatvorenia predmetnej Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok dostane do
konkurzu. Následne predpokladaná spolupráca a vytvorenie Autiompexu Košice nebolo úspešné.

6. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že úpadca a žalovaný uzatvorili dňa 15.5.2013
predmetnú písomnú Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorých hodnota predstavovala

39.412,00 eur a pozostávala z faktúry č. 20130009 vystavenej dňa 15.5.2103 spoločnosťou CAIS REAL
s.r.o. (SIMIS s.r.o.) s dlžnou čiastkou 40.800,00 eur a č.201309 spoločnosťou CAIS s.r.o. (Truck Center
Košice s.r.o.) s dátumom vystavenia 10.1.2013 s dlžnou čiastkou 39.420,00 eur, ktoré sa vzájomne
započítali, a to vo výške v ktorej sa kryjú, v sume 39.420,00 eur.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, 3,
§ 23 ods. 1, § 57 ods. 1, 2, 3, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 59 ods. 1, 2, 3, 4, § 60 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že zisťoval, či predmetná Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok

z 15.5.2013 je zvýhodňujúci právny úkon pre žalovaného. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že
žalovaný mal pohľadávku voči dlžníkovi - úpadcovi na základe zmluvy o prenajatí hnuteľných vecí a
následne aj vystavil faktúru č. 20130009 na sumu 40.800,00 eur. Dlžník - úpadca mohol tento majetok
užívať, mohol v období od januára 2013 až mája 2013 fakturovať za služby, ktoré vykonával s týmtomajetkom a získavať ďalšie príjmy. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom žalobca nespochybnil. Dlžník
- úpadca započítaním pohľadávok a záväzkov nezvýhodnil žalovaného oproti iným svojím veriteľom.
Dohodou o započítaní plnil dlžník žalovanému svoj záväzok vzniknutý zo vzájomnej spolupráce. Je

zrejmé, že dlžník až do začatia konkurzného konania, má povinnosť plniť svoje záväzky voči veriteľom.
Opačný záver by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky svojim veriteľom v období
jedného roka pred začatím konkurzného konania v prípade, že by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov.
Inak povedané, pri väčšom počte veriteľov, než ktorých môže dlžník uspokojiť, by to jeden rok pred
vyhlásením konkurzu automaticky znamenalo zákaz dlžníkovi plniť svoje záväzky voči veriteľom, keďže

ich nemôže uspokojiť všetkých alebo by to znamenalo plniť všetkým veriteľom iba pomerne. Je vecou
samotných veriteľov ako si riešia svoje konkrétne pohľadávky a záväzky so svojím dlžníkom a akú
snahu vyvinú za účelom vysporiadania svojich záväzkov vo vzťahu k dlžníkovi. Dlžníkovi nič nebráni do
začatia konkurzného konania plniť svoje záväzky voči konkrétnym veriteľom. Iný výklad by znamenal, že
akékoľvek plnenie záväzkov dlžníka do začatia konkurzného konania by malo za následok zvýhodnenie
týchto veriteľov oproti iným, a teda aj možnosť napadnúť akékoľvek právne úkony dlžníka, ktorými

pred začatím konkurzného konania plnil svoje záväzky voči veriteľom, odporovateľnosťou. V danom
prípade je nepodstatné, či dlžník plnil formou započítania alebo finančnými prostriedkami. Žalobca
v konaní nepreukázal, že napádaným právnym úkonom došlo k zvýhodneniu veriteľa. Podľa názoru
súdu práve naopak, boli započítané vzájomné pohľadávky do výšky, v ktorej sa kryli, t.j. 39.420,00
eur. Súd prvej inštancie mal za to, že nedošlo k tej skutočnosti, že by dlžník - úpadca splnil peňažnú

pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, ani nezabezpečil svoj záväzok neskôr ako vznikol,
ani nenahradil svoj záväzok vo svoj neprospech, ani nezvýhodnil inak neodôvodnene žalovaného oproti
iným veriteľom, nevzdal sa svojho práva, ani neodpustil svoj dlh. V konaní bolo podľa názoru súdu
prvej inštancie preukázané aj svedeckou výpoveďou J.. E., že síce nebola uzavretá písomná nájomná
zmluva na hnuteľné veci, na základe ktorej bola vystavená faktúra č, 20130009 vo výške 40.800,00 eur,

ale súbor hnuteľných vecí úpadca využíval v rozhodnom období roka 2013 (január - máj). Dohodnutú
cenu nájmu hnuteľných vecí medzi účastníkmi tejto zmluvy (uzavretej ústne) považuje súd za primeranú
a obvyklú. Podľa porovnania jednotlivých položiek a ich počtu pri nájme na 1 deň vychádza cena
nájmu hnuteľných vecí - súboru na sumu 250,00 eur/deň, čo je v porovnaní s ostatnými servismi -
požičovňami za porovnateľnú cenu za vypožičanie veci/1deň (cca 1 hnuteľná vec/1deň/100,00 eur). Ako

bolo preukázané v konaní, v rozhodnej dobe
úpadca Truck Center Košice vyhral verejnú súťaž na servisovanie vozidiel firmy KOSIT, preto si úpadca
požičiaval takú technológiu aj náradie od spoločnosti úpadcu.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu Truck Center

Košice s.r.o. nepodal dlžník, ale jeden z jeho veriteľov v júni 2013 a samotný konkurz bol vyhlásený
až v roku 2015. V tomto období úpadca uhrádzal svoje záväzky svojím veriteľom a to tie, ktoré
uznával. Žalovaný správne v konaní poukázal na to, že úpadca nebol v čase vykonania predmetného
právneho úkonu 15.5.2013 v úpadku. Súd prvej inštancie pri posudzovaní úpadku v rozhodnom
období, v čase vykonania tohto právneho úkonu vychádzal, z pripojeného reštrukturalizačného spisu

31R/5/2013, z ktorého vyplýva, že v čase keď sám úpadca ešte pred vyhlásením konkurzu podal dňa
13.12.2013 návrh na svoju reštrukturalizáciu, v tomto návrhu uviedol, že je v úpadku, avšak netýka sa
to obdobia pred začatím konkurzného konania a to pred dátumom 11.6.2013, kedy bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku uznesenie o začatí konkurzného konania, pričom samotný napadnutý úkon bol
vykonaný predtým dňa 15.5.2013. Zo samotného reštrukturalizačného posudku vypracovaného JUDr.

Jurajom Birošom - reštrukturalizačným správcom zo dňa 12.12.2013 vyplýva, že k prevodom majetku
úpadcu došlo na základe kúpnych zmlúv a cena za prevádzaný majetok úpadcu zodpovedala približne
zostatkovej účtovnej hodnote tohto majetku. Reštrukturalizačný správca konštatoval, že žalovaný ako
dlžník vykonal tieto právne úkony s primeraným protiplnením. Správca nezistil, aby dlžník vykonal
zvýhodňujúce právne úkony, alebo ukracujúce právne úkony, ktorými by dlžník ukrátil svojich veriteľov.

Ani z účtovnej závierky - súvahy k 31.12.2012 nevyplynulo, že by úpadca bol v tomto čase v predlžení,
pretože mal na strane aktív majetok prevyšujúci jeho pasíva. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru,
že predmetná Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok z 15.5.2013 v rozsahu 39.420,00 eur nie je
právnym úkonom, ktorý by mal za následok zmenšenie hodnoty majetku úpadcu, pretože týmto úkonom
nedošlo k žiadnemu zmenšeniu majetku úpadcu. Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, pretože mal v konaní plný úspech.11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej

inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že napadnutému rozsudku súdu prvej
inštancie vo veci samej predchádzal skorší rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 30Cbi/4/20106-88 zo dňa
15.2.2017, proti ktorému podal žalobca odvolanie a o tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn. 4CoKR/21/2017 zo dňa 14.9.2017 tak, že zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie

vydaný v tejto veci a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V tomto zrušujúcom
uznesení odvolací súd vymedzil ďalší priebeh konania a vyslovil v odseku 67. - 80. odôvodnenia svojho
zrušujúceho uznesenia svoj právny názor a určil ďalší postup pre súd prvej inštancie. Odvolací súd v
týchto odsekoch odôvodnenia svojho zrušujúceho uznesenia uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že úpadca počas úpadku, ktorý predchádzal vyhláseniu konkurzu, previedol kúpnou zmluvou
zo dňa 10.1.2013 na žalovaného hnuteľné veci a táto kúpna zmluva predchádzala ďalšiemu právnemu

úkonu a to predmetnej Dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 15.5.2013 uzatvorenej
medzi úpadcom a žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania o určenie odporovateľnosti tejto
Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok. Odvolací súd vyslovil, že oba spomínané právne úkony
sa realizovali medzi spriaznenými osobami, teda medzi štatutármi a medzi spoločníkmi úpadcu Truck
Center Košice s.r.o., ktorý predtým mal obchodné meno CAIS s.r.o. a to medzi manželmi Ing. F. E.

a Mgr. J. E.. Preto odvolací súd považoval za správne tvrdenie žalobcu v odvolaní, že tento právny
úkon - Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok z 15.5.2013 bol urobený počas úpadku, čo vyplýva
z listinných dôkazov. Odvolací súd ďalej uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie je posúdiť, či
predmetný právny úkon napĺňa zákonné znaky odporovateľného právneho úkonu podľa Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii a je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré tomuto právnemu úkonu

predchádzali a teda aj kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 10.1.2013 na hnuteľné veci. Odvolaciemu súdu sa
v tomto štádiu keď zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie javí, že išlo o snahu úpadcu počas úpadku
previesť časť svojho hnuteľného majetku na spriaznenú osobu - žalovaného a následne po odpredaní
tohto hnuteľného majetku, tento majetok od žalovaného spätne prenajať úpadcovi, vyúčtovať nájomné
a vzájomným započítaním ceny predaného majetku a nájomného sa žalovaný zbavil svojho dlhu voči

úpadcovi.

12. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nerešpektoval tieto závery odvolacieho súdu
vyslovené vo svojom zrušujúcom uznesení vydanom v tejto prejednávanej veci sp. zn. 4CoKR/21/2017
zo dňa 4.9.2017, súd prvej inštancie tieto závery neakceptoval, neprevzal ich do ďalšieho konania a

nevychádzal z nich. Preto napadnutý, už druhý rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v tejto veci, je pre
žalobcu prekvapivým rozhodnutím a narúša princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Žalobca ďalej
uviedol, že súd prvej inštancie nevyhodnotil okolnosti prejednávanej veci a to, aký bol skutočný dôvod
nakladania s hnuteľnými vecami, ktoré úpadca odpredal žalovanému. Z listín, ktoré má žalobca vyplýva,
že nedošlo ani k prvotnému prevodu týchto hnuteľných vecí z úpadcu na žalovaného v januári 2013 na

základe kúpnej zmluvy a preto ich ani žalovaný nemohol následne prenajímať žalobcovi a tieto vzájomné
pohľadávkyzkúpnejzmluvyaznájmusizapočítaťpredmetnouDohodouovzájomnomzapočítanítýchto
pohľadávok. Tieto transakcie svedčia o účelovosti a o dôvodnosti žaloby o vyslovenie odporovateľnosti
takéhoto právneho úkonu. Predmetnému úkonu - Dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok z
15.5.2013 predchádzala kúpna zmluva z januára 2013, avšak ešte v desiatom mesiaci 2013 manželia

E., ako štatutárni zástupcovia sumarizujú stav majetku úpadcu a z inventúrneho súpisu skladových
zásob vyplýva, že tieto hnuteľné veci - univerzálne zariadenie, trafostanica, olejové hospodárstvo,
odsávací systém, budova predajne, skladový priestor, oplotenie servisu, program vybavení CARIS boli
v skladových zásobách úpadcu k 30.9.2013. V tomto konaní však manželia E.i tvrdia, že od januára
2013 úpadca tieto skladové zásoby nevlastní, pretože ich predal pre žalovaného, čo nemôže obstáť.

Žalobca ďalej poukázal na odsek 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a že súd
prvej inštancie nedostatočne reflektuje na odsek 70. zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach,
pretože súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s okolnosťami zápočtu a to, či v čase vykonania
tohto zápočtu existovali aj iné splatné záväzky úpadcu voči iným veriteľom, ktorí zostali neuspokojení
a sú odkázaní na prípadné výťažky z konkurzu, aj keď žalovaný ako spriaznená osoba bude mať

predmetným započítacím úkonom uspokojenú celú svoju pohľadávku voči úpadcovi a navyše bude mať
aj nadobudnutý úpadcov hnuteľný majetok. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či je tento právny
úkonzvýhodňujúcimprávnymúkonomvzmysleustanovenia§60Zákonaokonkurzeareštrukturalizácii.13. Žalobca ďalej uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny, pretože súd prvej
inštancie dostatočne nezdôvodnil svoj záver, že úpadca nebol v úpadku v rozhodnom čase uzatvorenia
predmetnej Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok dňa 15.5.2013. Tento záver nevyplýva zo

žiadneho dôkazu aj keď súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané úpadcom uznané záväzky v
zozname, ktorý vytvoril sám úpadca. Napriek tomu súd prvej inštancie na to neprihliadol a v odôvodnení
rozsudku sa o tom ani nezmienil. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mal k
dispozícii aj reštrukturalizačný spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 31R/5/2013 a práve z tohto
spisu sú zrejme dôležité a zásadné skutočnosti pre toto konanie, z ktorého vyplýva zoznam majetku

a zoznam záväzkov úpadcu, aj zoznam spriaznených osôb a riadna účtovná závierka k 31.12.2012.
Z tohto reštrukturalizačného spisu a z následného postupu úpadcu vyplýva, že úpadca a následne aj
súd prvej inštancie selektívne prihliada na zoznam veriteľov a záväzkov úpadcu, pretože keď úpadca
podáva návrh na povolenie reštrukturalizácie, vtedy úpadca netvrdí, že má sporných veriteľov a sporné
záväzky, avšak v tomto konaní o odporovateľnosť už tvrdí, že veritelia majú sporné svoje pohľadávky
voči úpadcovi, dokonca, že ich pohľadávky neexistujú. Takýto selektívny prístup nie je zákonný. Žalobca

preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie v celom
rozsahu.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie
za správny a v celom rozsahu sa aj v tomto odvolacom konaní pridržiava svojich predchádzajúcich

písomných a ústnych vyjadrení. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z riadne zisteného
skutkového stavu a z právneho posúdenia veci, preto žalovaný navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť v celom rozsahu. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní poukazuje na rozhodnutia Okresného
súdu Košice I v iných konaniach o neúčinnosť právnych úkonov medzi žalobcom a žalovaným, sp.
zn. 31Cbi/4/2016 a sp. zn. 32Cbi/4/2016, z ktorých vyplýva, že úpadca nebol v rozhodnom období

v úpadku, čo konštatovali súdy v týchto rozhodnutiach. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k odvolaniu
cituje doslovne odôvodnenia týchto rozsudkov v iných sporoch, ktoré vedie žalobca a žalovaný. Preto
považuje žalovaný argumentáciu žalobcu v tomto odvolaní za neopodstatnenú, navyše uviedol, že
predmetným právnym úkonom nedošlo k zmenšeniu hodnoty majetku úpadcu, pretože Dohoda o
vzájomnom započítaní pohľadávok nespĺňa podmienky zvýhodňujúceho právneho úkonu. Započítanie

predstavuje splatenie pohľadávky vzájomným odpočtom a jeho účel spočíva vo vylúčení samotného
platenia. Uzatvorením Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok sa vyrovnajú vzájomné záväzky a
pohľadávky tak ako to bolo v prejednávanej veci. Preto Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok
nemôže byť zvýhodňujúci, či ukracujúci právny úkon. Žalovaný preto tvrdí, že žalobca neuniesol v konaní
dôkazné bremeno a jednoznačne nad všetku pochybnosť nepreukázal, že napadaným právnym úkonom

došlo k zvýhodneniu žalovaného ako veriteľa. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie.

15. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu odkazuje na iné
konania vedené na Okresnom súde Košice I, kde je iná dôkazná situácia. Iné konania nemajú žiadny

právny vplyv na toto konanie a ak v týchto iných konaniach bol žalovaný úspešný, toto bolo dôsledkom
nedostatku dôkazov o vyslovenie neúčinnosti, čo nemá vplyv na predmetné konanie o odporovateľnosť
tohto iného právneho úkonu. Žalobca opäť poukázal na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval závery
Krajského súdu v Košiciach vyslovené v zrušujúcom uznesení vydanom v tejto prejednávanej veci,
ale nedôvodne odkazuje na rozhodnutia Okresného súdu Košice I v iných veciach, ktoré nemajú pre

toto konanie právnu záväznosť. Žalobca uviedol, že v celom rozsahu zdieľa názor odvolacieho súdu,
ktorý vyslovil v skoršom zrušujúcom uznesení vydanom v tejto veci sp. zn. 4CoKR/21/2017 zo dňa
14.9.2017 v ktorom odvolací súd vychádzal z konkrétnych dôkazov, ktoré vyšli najavo v tomto konaní.
Ďalej žalobca poukázal, že na dražbe konanej dňa 29.4.2013 bol odpredaný zásadný majetok úpadcu a
aj predmetným právnym úkonom - započítaním pohľadávky s pohľadávkou žalovaného sa úpadca zbavil

ďalšieho svojho majetku a to peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Namiesto riadneho uhradenia
pohľadávky úpadcu voči žalovanému umožnil zánik tejto svojej pohľadávky započítaním, čím ukrátil
ostatných veriteľov od plnenia, ktoré mohli dostať za svoje pohľadávky voči úpadcovi, ak by ho v celom
rozsahu neskonzumoval žalovaný. Žalobca opätovne navrhol, aby odvolací súd vyhovel žalobe a zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie.

16. Žalovaný nepodal odvolaciu dupliku písomne, pretože ako to oznámil na odvolacom pojednávaní
dňa 9.10.2019, súd prvej inštancie mu nedoručil odvolaciu repliku žalobcu. Žalovaný však napriek tomu
navrhol, aby odvolací súd vo veci konal a rozhodol a priamo na odvolacom pojednávaní sa žalovanývysporiadal s touto odvolacou replikou a odvolací súd ju podrobne prečítaním oboznámil, tak ako to
vyplýva zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 9.10.2019.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, na nariadenom
pojednávaní, podľa § 385 ods. 1 C.s.p., pretože bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie,
odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

18. Odvolací súd nariadil pojednávanie na prejednanie odvolania žalobcu, pretože v prejednávanom
spore už odvolací súd zrušil raz rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 30Cbi/4/2016-88 zo dňa 15.2.2017
a to svojím uznesením č.k. 4CoKR/21/2017-111 zo dňa 14.9.2017 a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V tomto zrušujúcom uznesení odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie vykonať
dokazovanie za účelom posúdenia dôvodnosti odporovateľnosti predmetného právneho úkonu - Dohody

o vzájomnom započítaní pohľadávok vo výške 39.420,00 eur zo dňa 15.5.2010. Odvolací súd ďalej
uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude prihliadať na to, že predmetná Dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok z 15.5.2013 bezprostredne predchádzala uzneseniu o začatí konkurzu zo dňa
11.6.2013. Pre zákonné posúdenie toho, či ide o odporovateľný právny úkon podľa § 60 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii bude potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré tomuto úkonu predchádzali

a to najmä Kúpna zmluva o odpredaji hnuteľných veci úpadcom pre žalovaného zo dňa 10.1.2013,
ktorou sa súd prvej inštancie bližšie nezaoberal a potom následne prenajímanie týchto odpredaných
nehnuteľností zo strany žalovaného pre žalobcu. Odvolací súd v odseku 73. odôvodnenia tohto svojho
zrušujúceho uznesenia uviedol, že celý proces, ktorý sa udial medzi úpadcom a žalovaným v čase pred
uzatvorením predmetnej Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 15.5.2013 sa javí odvolaciemu

súdu ako snaha úpadcu počas úpadku previesť časť svojho hnuteľného majetku na žalovaného
ako spriaznenú osobu a následne po bezprostrednom prenajatí tohto majetku formou zápočtu, bez
akýchkoľvek relevantných ekonomických údajov, prenajať spätne tieto hnuteľné veci úpadcovi a to bez
akýchkoľvek relevantných ekonomických údajov a to najmä o dohode výšky nájmu. Ďalej odvolací súd
v tomto zrušujúcom uznesení v odseku 74. jasne uviedol, že pre toto konanie nemá žiadny právny

význam rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cbi/4/2016 zo dňa 16.11.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR/13/2017, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorými bol zamietnutý návrh na vyslovenie odporovateľnosti iného právneho úkonu a to
zo dňa 10.10.2013. Odvolací súd ďalej jasne uviedol, aby odvolací súd si zabezpečil reštrukturalizačný
spis vedený Okresným súdom Košice I sp. zn. 31R/5/2013, na ktorý poukázal žalobca a taktiež vypočul

štatutára úpadcu Ing. F. E., aby uviedol, z akých dôvodov došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na hnuteľné
veci bezprostredne po ich odpredaji žalovanému na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.1.2013 a následný
prenájom týchto vecí späť pre úpadcu. Taktiež bude potrebné, aby sa svedok vyjadril k dohode o výške
nájmu 40.800,00 eur za obdobie január 2013 až máj 2013, teda ku dňu uzatvorenia predmetnej Dohody
o vzájomnom započítaní pohľadávok z 15.5.2013.

19. Odvolací súd ďalej zistil z obsahu spisu a to zo zápisnice o pojednávaní v konaní na súde prvej
inštancie zo dňa 6.2.2019, že na tomto pojednávaní podľa pokynov odvolacieho súdu uvedených v
citovanom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zabezpečil reštrukturalizačný
spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 31R/5/2013 a oboznámil jeho prečítaním jednotlivé čísla listu tohto

reštrukturalizačného spisu. Ďalej na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vypočul svedka Ing. F. E.,
ktorý vypovedal tak ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a to v záverečnej časti odseku 38.

20. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 9.10.2019 opätovne predvolal

svedka Ing. F. E., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobca previedol ústnou kúpnou
zmluvou v mesiaci január 2013 časť hnuteľných vecí vo svojom vlastníctve na žalovaného, pretože sa
domnieval, že tieto hnuteľné veci nepotrebuje. Následne úpadca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou
KOSIT s.r.o. servisnú zmluvu na vykonávanie technických kontrol motorových vozidiel koncom roka
2012 a úpadca zistil, že KOSIT s.r.o. nemá potrebné technologické strojové vybavenie na takéto opravy

motorových vozidiel, preto si úpadca musel odpredaný majetok pre žalovaného následne prenajať od
žalovaného predmetnou nájomnou zmluvou, ktorá bola uzatvorená v ústnej forme, tak ako to tento
svedok uviedol v aj v konaní na súde prvej inštancie na pojednávaní dňa 6.2.2019. Svedok ďalej uviedol,
že nájomné bolo 250,00 eur za deň a za obdobie 4 - 5 mesiacov išlo o sumu bez DPH 34.000,00 eur.K samotnému započítaniu pohľadávok z kúpnej zmluvy o odpredaní týchto strojov zo strany úpadcu
pre žalovaného a následne k prenájmu týchto strojov zo strany žalovaného pre úpadcu, svedok Ing. F.
E. uviedol, že tento zápočet vykonaný dňa 15.5.2013 bol štandardným započítacím právnym úkonom

vykonaným v čase keď svedok ako štatutárny zástupca úpadcu nemal vedomosť o tom, že na majetok
úpadcu môže byť vyhlásený konkurz. Svedok sa vyjadril, že úpadca sám podal v novembri 2013 návrh
na povolenie reštrukturalizácie obchodnej spoločnosti Truck Center Košice s.r.o., teda úpadcu, ako
ochranný mechanizmus proti konkurzu. Ďalej svedok poukazoval na viacero projektov, ktoré úpadca
plánoval realizovať v roku 2012 a v roku 2013, ktoré sa však ukázali ako nereálne a preto následne

bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Svedok potvrdil, že v čase vykonania tohto právneho úkonu
- Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 15.5.2013 úpadca mal viacerých veriteľov z
normálneho obchodného styku, ktoré však plánoval uhradiť, ak by tieto plánové podnikateľské aktivity
úpadcu sa naplnili, avšak VÚB a.s., ktorá poskytla úpadcovi úver, odstúpila od úverovej zmluvy a
úpadca nebol schopný uhrádzať svoje záväzky pre viacerých veriteľov. Svedok potvrdil, že druhým
veľkým veriteľom úpadcu bol v tom čase Leasing Slovenskej sporiteľne a.s. Ďalej svedok potvrdil, že

ak pri podávaní návrhu na povolenie reštrukturalizácia v reštrukturalizačnom posudku z 12.12.2013 je
uvedené, že úpadca mal záväzky voči veriteľom 1.500.000,00 eur a majetok za 224.000,00 eur, svedok
uviedol, že bolo to preto tak, že VÚB a.s. ako záložný veriteľ si podvodne v rámci dražby uspokojil
svoju pohľadávku 1.062.000,00 eur a rozdiel peňažných prostriedkov nevyplatil konateľovi úpadcu Ing.
F. E., aj keď vydražená nehnuteľnosť bola postavená na jeho osobnom majetku a napriek tomu aj tento

jeho osobný majetok bol v dražbe vydražený. K záväzkom, ktoré mal úpadca v rozhodnom období
svedok uviedol, že úpadca mal peňažné záväzky voči svojim veriteľom, tak ako sú uvedené na str. 129.
reštrukturalizačného posudku z 12.12.2013, ktoré však postupne úpadca uhrádzal a úpadca mal úmysel
všetky tieto záväzky uhradiť. Nepodarilo sa mu to pre spornú dražbu v prospech VÚB a.s. a v dôsledku
toho, že očakávaný úspech ďalšieho predpokladaného obchodného vzťahu úpadcovi nevyšiel.

21. Na tomto pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 9.10.2019 konateľka žalovaného Mgr. J. E.
uviedla, že v čase vykonania predmetného právneho úkonu dňa 15.5.2013 ako manželka štatutárneho
zástupcu úpadcu Ing. F. E., teda ako jeho blízka osoba, sa rozprávali o týchto plánoch úpadcu a

mala vedomosť o tom, že v čase vykonania tohto právneho úkonu nebola obchodná spoločnosť Truck
Center Košice s.r.o. v úpadku a nemyslela si, že by úpadca nebol schopný uhrádzať svoje záväzky voči
veriteľom, pretože úpadca mal rozbehnuté projekty, v ktorých bol zastavený zo strany VÚB a.s. a zo
strany Q. S. ako potencionálneho obchodného partnera.

22. Odvolací súd mal v konaní za preukázané, tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v ods. 16.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, že dňa 15.5.2013 uzatvorili zmluvné strany CAIS REAL s.r.o., teda
žalovaný, ktorý v tom čase mal obchodné meno CAIS REAL s.r.o. v zastúpení Mgr. J. E. a CAIS s.r.o.,
teda úpadca Truck Center Košice s.r.o., ktorý v čase vykonania tohto právneho úkonu mal obchodné

meno CAIS s.r.o. a za ktorého konal Ing. F. E. ako konateľ. Mgr. J. E. a Ing. F. E. sú blízke osoby -
manželia. Táto Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok z 15.5.2013 bola uzatvorená v písomnej
formeajevspisenač.l.7.Ztejtodohodyvyplýva,žepohľadávkaCAISREALs.r.o.vočispoločnostiCAIS
s.r.o., teda pohľadávka žalovaného voči úpadcovi vznikla z faktúry č. 20130009 vystavenej 15.5.2013
na 40.800,00 eur a pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške 39.420,00 eur vznikla z faktúry č.

201309. Splatnosť týchto vzájomných pohľadávok nie je v tejto Dohode uvedená. Započítali sa teda
pohľadávky vo výške, v ktorej sa kryli, vo výške 39.420,00 eur. Týmto právnym úkonom teda zanikla
pohľadávka úpadcu voči žalovanému a žalovaného voči úpadcovi v rozsahu 39.420,00 eur. Faktúrou
č. 201309 vyfakturoval úpadca žalovanému kúpnu cenu 39.420,00 eur za odpredaný hnuteľný majetok
úpadcu a faktúrou č. 20130009 na 40.800,00 eur vyfakturoval žalovaný úpadcovi nájom za hnuteľný

majetok, ktorý úpadca odpredal žalovanému za 39.420,00 eur a to nájomné za obdobie január - máj
2013, teda za 5 mesiacov. Odvolací súd k tomu udáva, že takáto Dohoda o vzájomnom započítaní
pohľadávok svedčí o tom, že úpadca sa zbavil svojho hnuteľného majetku v prospech žalovaného
za kúpnu cenu 39.420,00 eur a následne tento majetok úpadca od žalovaného prenajal za nájomné
40.800,00 eur, ktoré za 5 mesiacov bolo vyššou sumou ako bola samotná dohodnutá kúpna cena tohto

majetku.Čiže5-mesačnénájomnébolovyššieakocelkováhodnotatohtoodpredanéhomajetkuúpadcu.
Toto vzájomné posúdenie kúpnej zmluvu a následnej nájomnej zmluvy a následné započítanie týchto
pohľadávok z kúpnej zmluvy a nájomnom zmluvy, malo svedčiť o odporovateľnosti tohto právneho úkonu
a toto mal posudzovať súd prvej inštancie tak ako mu to uložil odvolací súd už v skoršom zrušujúcomuznesením č.k. 4CoKR/21/2017-111 zo dňa 14.9.2017 v odseku 72., 73. a 79. tohto zrušujúceho
uznesenia. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s pokynom odvolacieho súdu, aby bolo preukázané,
na základe akých skutočností dospeli zmluvné strany k určeniu výšky nájomného za tieto prenajaté

hnuteľné veci úpadcovi vo výške 40.800,00 eur. Ani v konaní pred odvolacím súdom nebola preukázaná
primeranosť tohto dohodnutého nájomného v porovnaní s kúpnou cenou tých istých hnuteľných vecí,
ktoré úpadca odpredal pre žalovaného za 39.420,00 eur, teda za cenu nižšiu, ako bolo len o 4 mesiace
po uzatvorení kúpnej zmluvy 10.1.2013 dohodnuté nájomné vo výške 40.800,00 eur. Toto primerané
protiplnenie mal v konaní preukazovať žalovaný, pretože žalovaný týmto právnym úkonom a následným

zápočtom takýchto pohľadávok získal prospech na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Žalovaný toto v
konaní nepreukázal.

23. Odvolací súd ďalej zistil, že stave záväzkov úpadcu v čase vykonania predmetného úkonu svedčí
celý reštrukturalizačný spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 31R/5/2013. Z tohto reštrukturalizačného

spisu vyplýva, že úpadca podáva dňa 13.12.2013 návrh na povolenie reštrukturalizácie. Na č.l. 10
tohto spisu je uvedený majetok úpadcu, ide o nehnuteľný majetok za cca 2.000,00 eur, hnuteľný za
cca 12.000,00 eur. Na č.l. 50 sám úpadca uvádza záväzky k 12.12.2013, na č.l. 61 zoznam sporov
proti úpadcovi, na č.l. 63 sú uvedené záväzky z leasingu voči Leasing Slovenskej sporiteľne a.s. v
rozsahu 26.655,00 eur a na č.l. 64 sú uvedení ďalší veritelia úpadcu s pohľadávkami za 936.412,02 eur.

Medzi týmito pohľadávkami ďalších veriteľov na č.l. 51 sú veritelia so záväzkami splatnými, počínajúc
dátumom 17.10.2008 až do dňa vykonania predmetného právneho úkonu dňa 15.5.2013, celkovo ide
o 148 záväzkov vo vysokých sumách, je tam uvedený aj Leasing Slovenskej sporiteľne a.s. celkove
za 30.000,00 eur splatných ku dňu 15.5.2013. Ďalej je tam pohľadávka FRISOMAT, s.r.o. za 60.000,00
eur splatná taktiež pred dátumom 15.5.2013. Z tohto prehľadu záväzkov vyplýva, že v čase vykonania

predmetného právneho úkonu nebol úpadca schopný uhrádzať splatné pohľadávky mnohých veriteľov
uvedených v tomto zozname svojich záväzkov. Je treba uviesť, že sám úpadca vypracoval tento zoznam
svojich záväzkov pri podávaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie a sám úpadca neuvádza žiaden
väčší likvidný majetok, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie týchto splatných pohľadávok veriteľov.
Je tam uvedený iba nehnuteľný majetok za 2.000,00 eur, hnuteľný za cca 12.000,00 eur. Z tohto

reštrukturalizačného spisu vyplýva, že na č.l. 344 je uznesenie súdu, ktorý odmietol návrh úpadcu na
povolenie reštrukturalizácie, pretože návrh neobsahuje zákonné dôvody na povolenie reštrukturalizácie.

24. Odvolací súd si zabezpečil ďalší dôkaz z Okresného súdu Košice I, z

konkurzného spisu úpadcu Truck Center Košice s.r.o., č.k. 30K/12/2013 (č.l. 628, 629 spisu) a to,
správcom uznané záväzky úpadcu voči jednotlivým veriteľom z ktorého vyplýva, že veritelia úpadcu
majú celkovo uznané pohľadávky zo strany správcu v celkovej výške 1.784.363,32 eur. Je medzi nimi
aj pohľadávka FRISOMAT, s.r.o., aj pohľadávka Leasing Slovenskej sporiteľne a.s., aj pohľadávka
CEMING, s.r.o., teda tie pohľadávky, ktoré boli splatné pred vykonaním predmetného právneho úkonu

dňa 15.5.2013.

25. O ďalších splatných záväzkoch úpadcu pred vykonaním predmetného právneho úkonu svedčí
rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/132/2012-35 z 24.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť

19.11.2013, ktorým veriteľ Tandem plus crc, s.r.o. Spišská Nová Ves vymáha od úpadcu 1.586,80
eur za neuhradenú cenu tovaru, ktorého cena bola vyfakturovaná faktúrou splatnou 8.12.2008 v
celkovej výške 299.404,00 Sk, ktorú žalovaný neuznával v priebehu tohto súdneho konania však
žalovaný uznal uplatnenú pohľadávku. Ďalšia pohľadávka vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice
II sp. zn. 35Cb/46/2010 zo dňa 3.6.2013 svedčiaca o pohľadávke žalobcu ako veriteľa TESMONT,

s.r.o. Spišská Nová Ves proti úpadcovi o zaplatenie 33.222,30 eur titulom neuhradenej ceny diela.
Táto pohľadávka bola splatná 21.1.2009, súd zaviazal úpadcu na zaplatenie 7.345,10 eur, rozsudok
nadobudol právoplatnosť 25.7.2013. Žalovaný predložil súdu vybranú evidenciu právnych sporov CAIS
s.r.o. (č.l. 325 spisu) z ktorého vyplýva, že obchodná spoločnosť CEMING, s.r.o. viedla proti úpadcovi
spor o zaplatenie 6.517,63 eur, súd tejto žalobe vyhovel a táto pohľadávka bola splatná 21.10.2008,

oprávnenosť tejto pohľadávky vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 34Cb/27/2009
zo dňa 18.4.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ktorý potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie. Ďalšia pohľadávka uvedená v tejto evidencii sporov je pohľadávka veriteľa FRISOMAT,
s.r.o. o zaplatenie 83.284,14 eur s príslušenstvom, žaloba bola podaná v roku 2009 a 5.1.2012 boluzatvorený súdny zmier o uplatnenej pohľadávke. Ďalšia pohľadávka úpadcu v rozhodnom období
vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoZm/7/2015-219 zo dňa 23.12.2015 (č.l. 331
spisu), ktorým Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V. v časti, ktorou bol

ponechaný v platnosti zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 4Zm/946/2013 zo dňa 2.9.2013 o ponechaní
v platnosti zmenkového platobného rozkazu o povinnosti úpadcu zaplatiť žalobcovi Leasing Slovenská
sporiteľňa a.s. sumu 172.587,18 eur s príslušenstvom.

26. Podľa § 60 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať možno každému právnemu
úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s
úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

27. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o právny úkon urobený v prospech

osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o
tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

28. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii spriaznenou osobou právnickej osoby sa

na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej

rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.

29. Podľa § 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný
alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2)
Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň
dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej

schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak
nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku
nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa
§ 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný

viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov
presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza
z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť
a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky
ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať,

že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa
nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov,
ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. (4) Podrobnosti o spôsobe
určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

30. Podľa § 62 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa
uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník
odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka

priamo nadobudol prospech. (2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre
koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase
nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatnéhoprávneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže
preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol
poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (3)

Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez
likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu
nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno
uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu. (4)
Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým

právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. (5) Právo
odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo
žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty
uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. (6) Právo odporovať právnemu
úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na

základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť
tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe
odporovateľnéhoprávnehoúkonupopriečodoprávnehodôvodu,výšky,zabezpečeniazabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

31. Z citovaného ustanovenia § 60 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že ak
bol právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. V
prejednávanej veci to znamená, že ak Ing. F. E. bol v čase vykonania predmetného právneho úkonu

a to uzatvorenia Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok dňa 15.5.2013 konateľom u úpadcu aj
u žalovaného a vykonal ako oprávnená osoba predmetný právny úkon za obe strany, predpokladá sa
úmysel a nemusí sa teda v konaní preukazovať, pretože v prípade odporovateľného právneho úkonu
uskutočneného medzi dlžníkom a ním spriaznenou osobou podľa citovaného ustanovenia § 60 ods. 2
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je žalobca - správca povinný preukazovať úmysel dlžníka

ukrátiť uspokojenie pohľadávok niektorých z veriteľov dlžníka a ani vedomosť spriaznenej osoby -
žalovaného o tomto úmysle. Dôkazné bremeno zaťažuje spriaznenú osobu ako žalovaného v súdnom
konaní, aby hodnoverným spôsobom preukázal, že úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka nemohla rozpoznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

32. Odvolací súd udáva, že žalovaný túto zákonnú fikciu o úmysle úpadcu aj vedomosti žalovaného
nevyvrátil a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalovaný v čase vykonania predmetného právneho
úkonu bol konateľom úpadcu aj žalovaného - J.. F. E.. Odvolací súd ho vypočul ako svedka na
nariadenom pojednávaní dňa 9.10.2019. Ing. F. E. ako svedok uviedol, že uzatvoril predmetnú Dohodu

o vzájomnom započítaní pohľadávok dňa 15.5.2013 ako klasickú dohodu v rámci bežného podnikania.
Uviedol, že v roku 2010 keď bola táto dohoda uzatvorená, mu ani nenapadlo, že v roku 2015 bude
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Truck Center Košice s.r.o. Potvrdil, že dvakrát úpadca odvrátil
návrhy veriteľov na vyhlásenie konkurze v rámci začatých súdnych konaní a až na tretíkrát bol vyhlásený
konkurz v roku 2015. Potvrdil, že spoločnosť mala veriteľov, ale tým, ktorým spoločnosť úpadcu uznávala

pohľadávky, tým tieto pohľadávky uhrádzala, o mnohých sa viedli súdne spory. Potvrdil, že v čase
vykonania predmetného úkonu v roku 2010 mal úpadca záväzky voči obchodnej spoločnosti Leasing
Slovenskej sporiteľne a.s., úpadca ich uznal vo výške 20.000,00 eur, avšak tieto leasingové záväzky
neboli uhrádzané preto, lebo úpadca nakúpil na leasing motorové vozidlá, ktoré sa následne nepodarilo
odpredať a preto nebolo možné splácať leasing. Uviedol, že tieto záväzky voči leasingovej spoločnosti

„išli mimo bežnej prevádzkovej činnosti“. Žalobca - správca konkurznej podstaty na tomto pojednávaní
uviedol, že Leasing Slovenskej sporiteľne a.s. prihlásil tieto pohľadávky do konkurzu a správca ich v
celom rozsahu uznal, pretože neboli zo strany úpadcu pred vyhlásením konkurzu uhradené. O ďalších
pohľadávkach ďalších veriteľov úpadcu v rozhodnom období svedčí dôkaz na č.l. 389 spisu a to Dohoda
o uznaní záväzku a Dohoda o splátkovom kalendári keď úpadca Truck Center Košice s.r.o., v tom čase

podnikajúci pod obchodným menom CAIS s.r.o., uznáva pohľadávku veriteľa STS KOVO, s.r.o. vo výške
25.588,13 eur splatnú 11.12.2008 s tým, že ju bude uhrádzať v mesačných splátkach od 1.5.2011.
Žalovaný správca uviedol, že ani táto pohľadávka tohto veriteľa nebola zo strany úpadcu uhradená pred
vyhlásením konkurzu.33. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že dlžníkov právny úkon môže byť súdom určený ako

odporovateľný právny úkon, v zmysle citovaného ustanovenia § 60 ods. 1 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii sa vyžaduje, aby tento právny úkon bol urobený v čase úpadku dlžníka. Úpadok
podľa citovaného ustanovenia § 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je objektívny stav nezávislý
od orgánov verejnej moci súdov a nastáva pred vyhlásením konkurzu a je jedným z hmotnoprávnych
predpokladov pre rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu. Vyhlásenie konkurzu má už iba deklaratórnu

niekonštitutívnupovahu.PretoajkeďbolkonkurznamajetokdlžníkaTrucCenterKošices.r.o.vyhlásený
dňa 26.1.2015, neznamená to, že dlžník nemohol byť v úpadku už skôr, teda aj v čase vykonania
predmetnéhoprávnehoúkonudňa30.12.2010.Tentostavúpadkudlžníkasúdzisťovalztýchtolistinných
dôkazov, najmä z reštrukturalizačného spisu, ktorý je hodnoverným dôkazom na preukázanie toho, že
už sám dlžník pri podávaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie dňa 13.12.2013 konštatoval, že má
veriteľov s pohľadávkami splatnými od 17.10.2008, ide o viacerých veriteľov. Žalovaný nepreukázal v

konaní to, že ako spriaznená osoba nemal vedomosť o tomto úpadku dlžníka, keď predmetný právny
úkon vykonávala jedna a tá istá osoba J.. F. E. ako štatutárny zástupca úpadcu aj žalovaného ako
osoby, ktorá bola zvýhodnená predmetným právnym úkonom. Predmetný právny úkon je Dohoda
o vzájomnom započítaní pohľadávok (č.l. 7 spisu), ktorou úpadca započítava svoju pohľadávku so
žalovaným v celkovej výške 86.114,11 eur. Predmetná pohľadávka úpadcu 86.114,11 eur vznikla zo

Zmluvy o krátkodobej pôžičky, na základe ktorej J.. F. E. poskytol úpadcovi pôžičku 1.000,00 eur, ďalej zo
Zmluvy o krátkodobej pôžičke, na základe ktorej J.. K. C. požičala J.. F. E. a V.. J. E. peňažné prostriedky
vo výške 85.000,00 eur, ktoré títo dlžníci splatili a následne úpadca J.. F. E. poskytol úpadcovi pôžičku
85.000,00 eur a ďalšiu pôžičku vo výške 300,00 eur, ktorú mal úpadca vrátiť J.. F. E. a takto mu vznikla
pohľadávka proti úpadcovi vo výške 86.300,00 eur. Následne J.. F. E. postúpil túto svoju pohľadávku voči

Truck Center Košice s.r.o. na žalovaného v nominálnej hodnote 86.114,11 eur a následne si úpadca a
žalovaný vzájomne započítali tieto pohľadávky. Pohľadávka žalovaného voči úpadcovi vznikla z Kúpnej
zmluvy, ktorou úpadca previedol na žalovaného vlastnícke práva k hnuteľným veciam, ktorých cenu
vyfakturoval faktúrou č. 201023 na sumu 86.114,11 eur. Je treba uviesť, že aj kúpna zmluva, aj dohody
o pôžičkách boli uzatvorené v ústnej forme, čo zhodne tvrdil úpadca aj žalovaný.

34. Všetky uvedené rozhodnutia súdov uvedené v odseku 25. odôvodnenia tohto rozsudku a v
zozname veriteľov úpadcu uvedený v reštrukturalizačnom spise citovaný v odseku 23. odôvodnenia
tohto rozsudku a ďalšie samotným, úpadcom tvrdené záväzky splatné pred vykonaním predmetného

právneho úkonu dňa 15.5.2013, svedčia o úpadku úpadcu Truck Center Košice s.r.o. už v čase
vykonania predmetného právneho úkonu.

35.Úpadokvzmyslecitovanéhoustanovenia§3Zákonaokonkurze a

reštrukturalizácii môže mať dve základné formy a to platobnú neschopnosť a predlženie. Platobná
neschopnosť a predlženie môžu nastať nezávisle od seba, ale aj súčasne. Stačí, ak je aspoň jedna z
týchto foriem úpadku preukázaná, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a aby v čase vykonania
tohto predmetného právneho úkonu mohol súd konštatovať, že právne úkony, ktoré vykonával úpadca v
čase svojho úpadku vo forme platobnej neschopnosti alebo predlženia, sú právne úkony odporovateľné,

pretože môžu ukracovať uspokojenie ostatných splatných pohľadávok veriteľov. V prejednávanej veci
úpadca uzatvoril predmetnú Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok so žalovaným ako so
spriaznenou osobou prostredníctvom spoločníka a konateľa J.. F. E., čo v konaní nebolo sporné a teda
so zvýhodnením žalovaného ako veriteľa na úkor ostatných svojich veriteľov, voči ktorým mal úpadca
splatné záväzky v čase vykonania predmetného právneho úkonu dňa 15.5.2013.

36. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovaného v tomto konaní aj na pojednávaní pred
odvolacím súdom dňa 9.10.2019, že úpadca Truck Center Košice s.r.o. v čase vykonania predmetného
úkonu, podnikajúci pod obchodným menom CAIS s.r.o., nebol v úpadku a že v čase vykonania tohto

právneho úkonu nemohol predpokladať, že v roku 2015 na jeho majetok bude vyhlásený konkurz.
Odvolací súd k tomu udáva, že už len to, že sám dlžník Truck Center Košice s.r.o. podal dňa 13.12.2013
návrh na reštrukturalizáciu svedčí o tom, že bol v úpadku vo forme platobnej neschopnosti a vyplýva
to aj z citovaných zoznamov záväzkov uvedených v tomto reštrukturalizačnom spise. Ako uviedol sámkonateľúpadcuajžalovanéhovrozhodnomobdobíJ..F.E.,konkurzbolvyhlásenýažvroku2015,avšak
odvrátili viaceré návrhy veriteľov na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný ani svedok J.. F. E. nevyvrátili to,
že v čase vykonania predmetného právneho úkonu, nebol úpadca spôsobilý uhrádzať splatné záväzky

svojich veriteľov, ktoré sám úpadca deklaroval v svojich účtovných dokladoch, tak ako ich uviedol
odvolací súd v odôvodnení tohto rozsudku. Tvrdenie J.. F. E. na pojednávaní, že veriteľovi Leasing
Slovenskej sporiteľne, a.s. neuhrádzal úpadca záväzky splatné pred obdobím vykonania predmetného
právneho úkonu preto, lebo sa spoločnosti nepodarilo odpredať zakúpené motorové vozidlá a že
tieto záväzky voči Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. viedli „pomimo bežnej prevádzkovej činnosti“

nepovažujeodvolacísúdzatakétvrdenie,ktorébyvyvrátiloto,žeúpadcanebolvtomtoobdobíspôsobilý
uhrádzať tieto splatné záväzky viacerých veriteľov, aj veriteľa Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s..
Žalovaný ani úpadca nikdy nepopreli v konaní tieto záväzky obchodnej spoločnosti Leasing Slovenskej
sporiteľne,a.s.ažalovanývkonanínepreukázalto,žeúpadcavšetkyvtomtorozsudkuodvolaciehosúdu
citované záväzky veriteľov uhradil, alebo že by majetok úpadcu postačoval na ich úhradu v konkurznom
konaní.

37. Odvolací súd preto dospel k inému záveru ako súd prvej inštancie v tom, či bol úpadca Truck
Center Košice s.r.o. dňa 15.5.2013, teda v čase vykonania predmetného právneho úkonu - Dohody o
vzájomnom započítaní pohľadávok, v úpadku. Odvolací súd dospel k záveru, že úpadca bol v tomto

období v úpadku, napriek tomu, že konkurz bol vyhlásený až neskôr dňa 19.1.2015. Konkurzné konanie
však bolo začaté už 4.6.2013, teda iba necelý mesiac po uzatvorení predmetnej Dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok z 15.5.2013. Vyhlásenie konkurzu má iba deklaratórnu povahu, ktorou sa
konštatuje úpadok dlžník, avšak nemá konštitutívnu povahu, čo znamená, že úpadok dlžníka mohol
existovať aj dlhý čas pred vyhlásením konkurzu a existoval aj v čase vykonania predmetného právneho

úkonu 15.5.2013. Už samotné tvrdenie konateľa úpadcu J.. F. E., že sa im opakovane podarilo odvrátiť
konkurz na základe návrhov veriteľov a to, že sám úpadca požiadal návrhom z 13.12.2013 o povolenie
reštrukturalizácie svedčí o tom, že úpadca bol dlhodobo v platobnej neschopnosti a počas tohto obdobia
vykonával viaceré právne úkony so spriaznenou osobou - so žalovaným, o čom svedčia viaceré súdne
konania vedené na Okresnom súde Košice I o odporovateľnosti právnych úkonov, aj tie, ktoré citoval súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku, aj keď odporovateľnosť týchto právnych
úkonov nebola rozhodnutím súdu určená, avšak svedčí o rozsiahlych prevodoch majetku úpadcu na
spriaznenú osobu žalovaného. Svedčí o tom aj konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn. 2CoKR/26/2019.

38. K úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a o vedomosti žalovaného ako spriaznenej osoby o tomto
úmysle, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 60 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/59/2018 z 26.3.2019, podľa ktorého „v prípade
odporovateľného právneho úkonu uskutočneného medzi dlžníkom a ním spriaznenou osobou podľa §

9 ods. 1 písm. a), b), c), d) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, nie
je správca povinný preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka a ani vedomosť spriaznenej osoby o tomto úmysle. Na úspešné ubránenie sa
odporovacej žalobe zaťažuje dôkazné bremeno spriaznenú osobu, aby hodnoverným spôsobom
preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka

nemohla rozpoznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti“. To znamená, že žalovaný v tomto spore
mal preukázať, že nemal vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný túto zákonnú
fikciu v tomto spore nevyvrátil. Preto odvolací súd považoval za preukázanú vedomosť žalovaného ako
spriaznenej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. a), b), c), d) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii o tejto
vedomosti podľa § 60 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

39. Úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov v čase vykonania tohto úkonu, ako ďalšiu zákonnú fikciu, nevyvrátil
v konaní vypočutý svedok J.. F. E., ako konateľ úpadcu v rozhodnom čase vykonania tohto právneho
úkonu dňa 15.5.2013 a zároveň aj ako konateľ žalovaného.

40. Úpadca týmto úkonom ako zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 60 ods. 2 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii a § 59 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zvýhodnil žalovaného, akospriaznenú osobu, podľa § 9 ods. 1 písm. a), b), c), d) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorej
bola manželka spoločníka a konateľa úpadcu J.. F. E., V.. J. E. spoločníčkou a konateľkou na úkor
iných svojich veriteľov tým, že umožnil, aby pohľadávka úpadcu voči žalovanému zanikla započítaním

a aby pohľadávka žalovaného voči žalobcovi bola uspokojená formou zápočtu, na úkor ostatných
veriteľov úpadcu, ktorých splatné pohľadávky neboli úpadcom uspokojené a nebudú uspokojené ani v
konkurznom konaní.

41. Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že vyhovel žalobe správcu konkurznej podstaty úpadcu a určil, že Dohoda o vzájomnom započítaní
pohľadávok podľa ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka zo dňa 15.5.2013 uzatvorená medzi
obchodnou spoločnosťou Truck Center Košice s.r.o. (predtým CAIS s.r.o.), so sídlom Topasová 52, 040
11 Košice, (predtým Popradská 58, 040 01 Košice), IČO: 31 661 980 a obchodnou spoločnosťou
SIMIS s.r.o., (predtým CAIS REAL s.r.o.), so sídlom Mlynská 11, 040 01 Košice, IČO: 44 570 791

je voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová 52,
040 11 Košice, IČO: 31 661 980, vedenom na Okresnom súde Košice I. sp. zn. 30K/12/2013 právne
neúčinná a žalovaný je povinný uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu Truck Center Košice
s.r.o., Topasová 52, 040 11 Košice, IČO: 31 661 980 sumu 39.420,00 eur v prospech účtu vedeného
v Slovenskej sporiteľni a.s., IBAN: SK 1309000000005061686555 a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku. Suma 39.420,00 eur je nominálnou výškou vzájomne započítaných pohľadávok medzi
úpadcom a žalovaným, predmetnou dohodou z 15.5.2013, ktorú je žalovaný podľa § 63 ods. 2 Zákona o
konkurzeareštrukturalizáciipovinnývrátiťdokonkurznejpodstatyúpadcu,lebovtejtovýškepohľadávka
úpadcu zanikla vzájomným zápočtom nedôvodne, ako neúčinným právnym úkonom.

42. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov celého konania a to
prvoinštančného konania aj tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov prvoinštančného
konania a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

43.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).