Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819204121
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819204121.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., H. XX/
X a 2/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., H. XX/X, zastúpených JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou,
so sídlom Handlová, ul. ČSA 12 proti žalovanému INTERNACIONAL CONSULTING, spol. s r.o., so
sídlomTrenčín,Palackého29,IČO36314641,zastúpenémuNozdrovický,Šuvert&Co.s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Ferienčíkova 7, IČO: 36 858 536, o zaplatenie 3.300,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 24C/51/2019-71 zo dňa 20. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov a rozhodol, že žalovaný má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že
žalobcoviasapodanoužaloboudomáhaliodžalovanéhozaplateniasumy3.300,36eurspríslušenstvom
a to titulom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z dôvodu, že sa za neho plnilo,
čo mal podľa práva plniť sám. Skutkovo žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
garáže, ktorú kupovali od žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa 3.4.2007 ako rozostavanú garáž. Na

garáži sa vyskytla závada - vlhnutie garáže a žalobcovia sa domáhali práva na odstránenie tejto vady
stavby v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 17C/45/2011, v ktorom bola žalovanému
rozsudkom zo dňa 16.7.2012 uložená povinnosť vykonať stavebné práce tak, ako boli špecifikované vo
výrokurozsudku.Rozsudoknadobudolprávoplatnosť28.8.2012avykonateľnosť28.10.2012.Vzhľadom
k tomu, že si žalovaný ako povinný svoju povinnosť nesplnil, obrátili sa na súdneho exekútora, ktorý im
v exekučnom konaní vymohol peňažné plnenie - súdne trovy. Nepeňažné plnenie - opravu garáže si
žalobcovia (mimo exekučného konania) objednali v stavebnej firme Radko Marget A - gips, so sídlom

Mostná 7/10, Handlová, ktorá si za uvedené práce vyfakturovala cenu vo výške 3 300,36 eur vrátane
DPH.

2. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.
k. 17C/45/2011-175 zo dňa 16.07.2012 (ďalej len "rozsudok") bola žalovanému uložená povinnosť
"vykonať navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na rozostavanej garáži postavenej na
pozemku parcela číslo 1566/19 v katastrálnom území P. stavebné práce tak, ako sú špecifikované

v znaleckom posudku znalca Ing. Miroslava Hamáčka č. 162/2011 na čl. 116-118, 125-128 a v
doplnku znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Hamáčka č. 71/2012 na čl. 154-158, a to do
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku." Uvedený výrok nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2012
a vykonateľnosť 28.10.2012. Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 17C/45/2011-182 zo dňa20.9.2012, právoplatným dňa 26.10.2012, vykonateľným dňa 30.10.2012 bol žalovaný okrem iného
zaviazaný nahradiť žalobcom trovy predmetného konania vedeného na Okresnom súde Prievidza.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoju povinnosť nesplnil, obrátili sa žalobcovia na súdneho exekútora

JUDr. René Matušku, so sídlom Exekučného úradu v Prievidzi, avšak len v časti peňažného plnenia
spočívajúceho v trovách konania, ktoré súdny exekútor vymohol prikázaním pohľadávky z účtu v banke
v konaní pod sp. zn. EX 757/14. V časti nepeňažného plnenia žalobcovia sami, mimo exekučného
konania, oslovili spoločnosť Radko Marget A - gips, ktorá vypracovala cenovú ponuku - rozpočet dňa
14.11.2018 za účelom rekonštrukcie garáže na ulici H., P. vo výške 3 300,36 eur (vrátane DPH), na ktorú

sumu bola následne vystavená faktúra č. 201819 a ktorú sumu žalobcovia dňa 15.11.2018 aj uhradili
(PPD). Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 232 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 z.z. Civilného sporového
poriadku /ďalej len CSP/, § 191 ods. 1, ods. 3 až 5, § 191 ods. 2, písm. a), b) zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že dospel k záveru, že
je potrebné žalobu zamietnuť. Prvým výrokom rozsudku Okresného súdu Prievidza bola žalovanému

uložená povinnosť vykonať žalobcom na rozostavanej garáži postavenej na pozemku parcela číslo
1566/19 v katastrálnom území P. stavebné práce tak, ako sú špecifikované v znaleckom posudku
znalca Ing. Miroslava Hamáčka č. 162/2011 na čl. 116-118, 125-128 a v doplnku znaleckého posudku
znalca Ing. Miroslava Hamáčka č. 71/2012 na čl. 154-158, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku. Uvedený výrok nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2012 a vykonateľnosť dňa 28.10.2012.

Vykonateľnosťou rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktorý umožňuje nútené splnenie uloženej
povinnosti štátno-mocenskými prostriedkami (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Kometár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 845).
Uvedenýrozsudoktakpredstavovalexekučnýtitulnanepeňažnéplnenie(uskutočnenieprácavýkonov).
Napriek tejto existencii vykonateľného rozhodnutia, a teda existencii exekučného titulu si žalobcovia dali

opraviť garáž treťou osobou mimo exekučného konania, čím nielen že preniesli spor už z vykonávacieho
konania späť do sporového konania (vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške fakturovanej sumy)
ale uvedeným postupom žalobcov taktiež dochádza k neefektívnemu a najmä nedôvodnému množeniu
sporov. Súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobcovia iniciovali konanie na Okresnom súde Prievidza,
keď sa potom realizácie vykonateľného výroku ani nedomáhali. Navyše za stavu keď na uvedený postup

žalobcov neexistoval žiadny zákonný dôvod. Ako vyplýva z vyššie uvádzaných zákonných ustanovení,
exekučný poriadok upravuje postup pri uspokojovaní práv na nepeňažné plnenia, s tým, že pamätá aj
na prípady, kedy by povinný odmietal dobrovoľne plniť uloženú povinnosť. Uvedeným postupom tak
žalobcovia svojvoľne obišli ustanovenia exekučného poriadku, pričom takémuto konaniu žalobcov, ktoré
obchádza zákon nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 262 ods. 1, 2 CSP s poukazom na plnú
úspešnosť žalovaného v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Uviedli, že sa po právoplatnosti a

vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza dožadovali od žalovaného vykonania stavebných
prác na garáži žalobcov v rozsahu aký bol uvedený v rozsudku, špecifikované v znaleckom posudku Ing.
Miroslava Hamáčka č. 162/2011 a v doplnku znaleckého posudku č. 71/2012 opakovane niekoľkokrát.
Za týmto účelom žalovaný zvolal aj stretnutie na obhliadku predmetnej garáže a dohodnutia ďalšieho
postupu prác s časovým horizontom - listinné dôkazy boli k žalobe priložené. Následne žalovaný bol

vyzývaný viackrát v dlhšom časovom období, na realizovanie súdom uloženej povinnosti a to e-mailami,
telefonicky. Žalovaný viac rokov nevykonal v prospech žalobcov žiadne stavebné práce. Žalobcovia
po konzultácii veci s exekútorom zistili, že postup súvisiaci s domáhaním sa vykonania stavebných
prác bude zdĺhavý a v konečnom dôsledku si žalobcovia ako oprávnení budú musieť dať sami vykonať
práce inému subjektu. Vzhľadom na to, že vlhnutie garáže nebolo žalovaným odstránené a pokračovalo

ďalej do veľkých rozmerov, žalobcovia potrebovali nutne chrániť svoj majetok, zastaviť zväčšovanie
škody na ich majetku a zvolili postup, aký je uvedený v žalobe. Žalobcovia nepovažujú svoje konanie
za svojvoľné obchádzanie zákona, konkrétne Exekučného poriadku. V záujme nezväčšovania škody
na svojom majetku považujú nimi zvolený postup za rýchlejší, čím žalovanému vzniká len povinnosť
zaplatiť žalobcom finančné prostriedky, ktoré by aj v exekučnom konaní bol povinný, v súvislosti

s nariadením vykonania prác exekútorom vynaložiť. Konkrétna povinnosť žalovaného uložená mu
súdom by v konečnom dôsledku žalovaného v exekučnom konaní určite zaťažila niekoľkonásobne
vyššou sumou. Žalobcovia poukázali na to, že podľa § 220 ods. 1 CSP súd poučuje strany sporu
o možnosti exekúcie, teda oprávnený má takéto právo, nie povinnosť. Žalobcovia svojím postupomriešenia veci nekonali nezákonne, nepoužili protiprávne prostriedky na zabránenie zväčšovania škody
na ich majetku, zdôrazňujú len to, že sa domáhajú úhrady finančných prostriedkov, ktoré má znášať
žalovaný, pretože keby žalovaný rešpektoval právoplatný vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu

Prievidza, stavebné práce, ktoré má povinnosť vykonať žalovaný, by uhrádzal tiež žalovaný. Žalobcom
sa teda nejaví ako správne a spravodlivé, že im súd neposkytol ochranu ich práva, ktoré im vyplýva z
právoplatného rozsudku súdu a to len preto, že zvolili odlišný postup riešenia veci, ktorý sa však nedá
charakterizovať ako porušenie zákona. Na záver poukázal žalobcovia na to, že pokiaľ zo zdôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva to, že súd vytýka žalobcom len tú skutočnosť, že pri realizácii svojho

práva mali postupovať výlučne iba podľa Exekučného poriadku, mohol ich podľa § 138 CSP pri
predbežnom právnom posúdení vyzvať na späťvzatie podľa neho bezdôvodnej žaloby, a to v súlade so
zásadou hospodárnosti konania. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie, alebo ho zmenil rozsudok tak, že ich
žalobe vyhovie.

6. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že rozsudok Okresného súdu Prievidza
č.k. 17C/45/2011-175 zo dňa 16.07.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2012 a vykonateľnosť
dňa 28.10.2012. Z faktúry č. 201819 vystavenej dodávateľom Radko Marget A - gips, ktorá tvorila
prílohu žaloby vyplýva, že určité výkony na garáži žalobcov mali byť údajne vykonané v novembri 2018.
Odhliadnuc od toho, že dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že

by výkony boli reálne na garáži vykonané a že tieto výkony sú totožné s prácami, ktoré mal žalovaný
vykonať podľa uvedeného rozsudku, žalovaný podotýka, že od nadobudnutia vykonateľnosti uvedeného
rozsudku do údajného vykonania výkonov na garáži uplynulo vyše päť rokov. Žalobcom nič nebránilo
v tom, aby sa bezprostredne po nadobudnutí vykonateľnosti rozsudku sp.zn. 17C/45/2011, teda po
28.10.2012, domáhali núteného splnenia povinnosti žalovaného postupom podľa Exekučného poriadku.

Tvrdenie žalobcov o tom, že po konzultácii veci s exekútorom zistili, že postup súvisiaci s domáhaním
sa vykonania stavebných prác bude zdĺhavý a v konečnom dôsledku si žalobcovia ako oprávnení
budú musieť dať sami vykonať práce inému subjektu, je absolútne irelevantné. Podaniu návrhu na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného zákona nepredchádza povinná konzultácia veci s exekútorom.
Pokiaľ teda údajne exekútor poskytol žalobcom nepresnú informáciu (čo však preukázané nebolo),

nemá táto skutočnosť žiaden vplyv na objektívnu možnosť žalobcov podať návrh na vykonanie exekúcie
na podklade rozsudku sp.zn. 17C/45/2011 už v októbri 2012. Žalobcovia nepreukázali jestvovanie
žiadnych okolností, ktoré by im v domáhaní sa núteného vykonania rozsudku bránili. Postup núteného
vykonania exekúcie na nepeňažné plnenie - konkrétne na uskutočnenie prác a výkonov, je zakotvený
v § 191 Exekučného poriadku. K nútenému splneniu povinností vyplývajúcich z rozsudku sp.zn.

17C/45/2011 mohlo v právnom štáte dôjsť výlučne spôsobom ustanoveným Exekučným poriadkom.
V rámci exekúcie má povinný právo brániť sa voči upovedomeniu o začatí exekúcie okrem iného
podaním návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (podľa právnej úpravy
účinnej do 31.03.2017 podaním námietok), okrem toho mu z Exekučného poriadku vyplýva penzum
ďalších práv, ktorých uplatnenie je však možné výlučne za predpokladu, že exekúcia bola začatá.

V dôsledku skutočnosti, že žalobcovia údajne nechali vykonať určité výkony na svojej garáži tretej
osobe (svojvoľne, mimo exekúcie) a nimi tvrdené náklady si uplatňujú voči žalovanému v tomto konaní,
dochádza zo strany žalobcov k obchádzaniu zákona (konkrétne Exekučného poriadku), v dôsledku
čoho boli žalovanému odňaté práva vyplývajúce z Exekučného poriadku brániť sa proti exekúcii.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov, že opravou garáže treťou osobou sa snažili predísť značnej škode na

svojom majetku, týmto sa žalobcovia v podstate dovolávajú plnenia všeobecnej preventívnej povinnosti.
Zakročovacia povinnosť podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby ten, komu škoda
hrozí, zakročil spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia, teda nie akýmkoľvek spôsobom. Pokiaľ
sa mohli žalobcovia domáhať núteného vykonania rozsudku sp.zn. 17C/45/2011 už v októbri 2012, ich
konanie by bolo lege artis a v súlade s § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa bezodkladne

po zistení, že im hrozí škoda (čo vzhľadom na okolnosti museli vedieť už v čase judikovania povinnosti
žalovaného vykonať práce), domáhali spôsobom ustanoveným Exekučným poriadkom, vykonania prác.
Žalobcovia tak však nepostupovali a po uplynutí piatich rokov od vykonateľnosti rozsudku si údajne
svojvoľne nechali vykonať určité výkony na garáži treťou osobou. Z tohto konania žalobcov však
nevznikajú žalovanému žiadne práva ani povinnosti. Nárok uplatnený žalobou nie je možné posúdiť

ani ako nárok na náhradu škody, ako ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalobcov, že mali právo domáhať sa núteného výkonu rozsudku vo forme exekúcie, nie ale
povinnosť tak urobiť, žalovaný uviedol, že márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej v rozsudku, je
rozsudok vykonateľný. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť,ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Civilný
sporový poriadok teda neuvádza, že vykonateľnosť znamená možnosť oprávneného svojpomocne
dosiahnuť splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím, ale možnosť postupu oprávneného v

prípade, ak povinný nesplní povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím, obmedzuje len na priamu a
bezprostrednú vynútiteľnosť povinnosti zákonným prostriedkami. Za zákonné prostriedky je pritom bez
akýchkoľvek pochybností potrebné považovať postup určený Exekučným poriadkom. Ustanovenie §
232 ods. 1 Civilného sporového poriadku pritom logicky nezavádza povinnosť oprávneného podať návrh
na vykonanie Exekúcie, ale zavádza len právo, keďže je na slobodnom rozhodnutí oprávneného, či sa

splnenia judikovanej povinnosti bude zákonom predpísaným spôsobom vôbec domáhať. Zákon nemôže
ukladať oprávnenému povinnosť podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže judikovaná povinnosť
môže byť splnená dobrovoľne a oprávnený má tiež právo slobodne sa rozhodnúť, že sa splnenia
judikovanej povinnosti domáhať nebude. Zákon síce nezakazuje, aby oprávnený, napriek jestvovaniu
judikovanej povinnosti, dosiahol výsledok inak (napríklad postupom, ktorý zvolili žalobcovia), avšak
v takom prípade sa jedná o svojvoľné konanie oprávneného mimo zákonom predpísaného rámca, z

ktorého z objektívnych dôvodov nemôžu vznikať, a ani nevznikajú, protistrane (t.j. osobe, ktorej bola
rozsudkom uložená povinnosť) žiadne povinnosti. Na základe skutočností žalovaný považuje napadnutý
rozsudok za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

7. K vyjadreniu žalovaného na svoje odvolanie sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že žalovaný poukazuje

vo svojom vyjadrení na to, že určité výkony na predmetnej garáži boli údajne vykonané v novembri
2018 a že dokazovaním pred súdom prvej inštancie ani nebolo preukázané že výkony na garáži boli
reálne vykonané. Podľa žalobcov však v prvostupňovom konaní súd vzhľadom na jeho vyslovený právny
názor, ani ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával. Žalobcovia opakovane uvádzajú, že po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku sp.zn. 17C/45/2011 vyzývali žalovaného k vykonaniu uloženej

im povinnosti vykonať stavebné práve špecifikované v rozsudku, ktorú povinnosť žalovaný aj prisľúbil
splniť a k čomu bolo aj vykonané pracovné stretnutie 28.11.2012 pred garážou žalobcov, s dohodnutým
termínom. Zároveň na uvedenom stretnutí sám žalovaný vyjadril názor, že nech si žalobcovia dajú
opraviť garáže sami a žalovaný im práce na odstránenie závad zatekania garáže zaplatí. Následne sa
na žiadosť žalovaného posúval termín opráv, ktoré naďalej prisľúbil žalovaný vykonať, ale nevykonal.

Žalobcovia nespochybňujú tú skutočnosť, že mali možnosť sa domáhať vykonania stavebných prác v
exekučnom konaní, ktorú možnosť aj zvažovali, nepovažujú však postup ktorý použili za rozporný so
zákonom. Splnenie povinností žalovaného sa dá dosiahnuť aj finančným plnením žalovaného, tak ako
to navrhoval bezprostredne po vydaní rozsudku sám žalovaný. Žalobcovia sa nestotožňujú s názorom,
že ich postupom a obchádzaním zákona - Exekučného poriadku, by bolo žalovanému odňaté právo

vyplývajúce mu z Exekučného poriadku brániť sa proti exekúcii a proti samotnému rozsudku sp.zn.
17C/45/2011. Rozsudok bol už právoplatný, teda proti povinnosti uloženej mu rozsudkom sa už žalovaný
nemá možnosť brániť v prípadnom exekučnom konaní. Je to práve žalovaný, ktorý si nectí právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie súdu. Pokiaľ je žalovaný podľa svojho vyjadrenia toho názoru, že sa žalobcovia
v odvolaní dovolávajú plnenia všeobecnej preventívnej povinnosti, s týmto názorom oni nesúhlasia.

Žalobcovia sa dovolávajú len plnenia povinností žalovaným, ktoré mu boli uložené a ktoré nevykonal.
Splnením povinností vykonať stavebné práce na predmetnej garáži by bol aj v exekučnom konaní
zaťažený práve žalovaný. Žalobcovia preto na svojom odvolaní trvajú.

8. K tomuto vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný tak, že nemá vedomosť o tom, že by sa vyjadril

tak, že nech si žalobcovia dajú opraviť garáže sami a on im práce na odstránenie závad zatekania
garáže zaplatí. Jedná sa výlučne o tvrdenie žalobcov, vo vzťahu ku ktorému samotní žalobcovia
nenavrhli v tomto konaní vykonať žiadne dokazovanie. Na dôvažok je potrebné uviesť, že žalobcovia
začali účelovo toto tvrdenie uplatňovať až po vyhlásení napadnutého rozsudku, teda ide o prostriedky
procesného útoku, ktoré žalobcovia neuplatnili v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto ich teraz

nemôžu uplatňovať a súd na ne nemôže prihliadať. Žalovaný považuje tieto tvrdenia za účelovú
obranu žalobcov v snahe zvrátiť dôsledky pre nich nepriaznivého rozsudku. Okrem toho tieto tvrdenia
nič nemenia na skutočnosti, že domáhať sa splnenia judikovanej povinnosti je možné len postupom
podľa Exekučného poriadku. Tento zákonný postup žalobcovia obišli. Skutočnosť, že rozsudok sp. zn.
17C/45/2011 bol právoplatný a vykonateľný nič nemení na skutočnosti, že žalovanému boli postupom

žalobcov odňaté práva, ktoré Exekučný poriadok priznáva v takomto konaní povinnému. Žalovaný
nepopiera, že žalobcovia mali právo vykonať na svojej garáži akékoľvek práce a ani netvrdí, že samotné
vykonanietýchtoprácbybolvrozporesozákonom.Vlastníkvecijepredsaoprávnenýsvojuvecpoužívať
akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je zákonom zakázaný a pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, je oprávnenýza podmienok ustanovených zákonom vykonať na veci aj zmeny alebo úpravy. Žalovaný však trvá na
tom, že v danej veci sa jednalo o obchádzanie Exekučného poriadku, ktoré mohlo byť realizované jedine
na náklady a nebezpečenstvo žalobcov.

9. Odvolací súd pri predbežnom preskúmaní napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie sa v
napadnutom rozsudku dôsledne nevysporiadal s prípadným posúdením uplatneného práva žalobcov
ako práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 v spojení s § 454 Občianskeho zákonníka,
prípadne ako práva na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto zákonné

ustanovenia stanovujú, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať /§ 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka/, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov /§ 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka/ a bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám /§ 454
Občianskeho zákonníka/. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom platí, že každý zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Uvedené zákonné ustanovenia pri doterajšom rozhodovaní neboli súdom prvej inštancie použité a
sú pre rozhodnutie veci podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce a preto odvolací súd vyzval strany
sporu podľa § 382 CSP, aby sa vyjadrili k možnému použitiu týchto zákonných ustanovení v danej veci.

11. Žalobcovia na výzvu odvolacieho súdu uviedli, že súhlasia s možným použitím ustanovení § 451 a
454Občianskehozákonníkaupravujúcebezdôvodnéobohatenie,resp.ajsmožnýmpoužitím§420ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu. Už vo svojej žalobe zo
dňa 20. 9. 2019 v čl. III žaloby, opreli žalobu o vyššie uvedené ustanovenia o bezdôvodnom obohatení,
nakoľko mali za to, že konaním - resp. nekonaním žalovaného došlo na jeho strane k bezdôvodnému

obohateniu, na nekonanie žalovaného s dá aplikovať § 454 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný
súd sa v konaní týmito ustanoveniami vôbec nezaoberal, žalobcov v tomto rozsahu ani nevypočul
a nezaujal k nim stanovisko ani v odôvodnení svojho rozsudku. Možné je tiež použitie všeobecných
ustanovení o náhrade škody , pretože žalovaný svojím nekonaním porušil jemu právoplatne uloženú
právnu povinnosť, čím žalobcom vznikla škoda, ktorú je možné okrem uvedenia do predošlého stavu,

uhradiť aj v peniazoch.

12. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že pokiaľ sa jedná o skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia, podľa ktorej sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám,
predpokladomvznikuzodpovednostiztakéhotobezdôvodnéhoobohateniajenajednejstraneexistencia

právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane
neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho,
za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. V danej veci je zrejmé, že nejestvovala žiadna
právna povinnosť žalovaného plniť voči subjektu Radko Marget A - GIPS (ďalej len dodávateľ), ktorému
údajne žalobcovia zaplatili sumu 3.300,36 eur. Pokiaľ žalobcovia zaplatili dodávateľovi predmetnú

sumu, plnili si svoju vlastnú povinnosť vyplývajúcu z osobitnej zmluvy, ktorú s dodávateľom uzatvorili.
Zo skutkovej podstaty nevyplýva, že by sa žalovaný na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, ani že
by žalobcovia plnili dodávateľovi to, čo mal dodávateľovi plniť žalovaný. Na vec preto nie je možné
aplikovaťustanoveniaobezdôvodnomobohatení.Pokiaľideomožnúaplikáciuustanovenia§420ods.1
Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu, predpokladmi vzniku zodpovednosti za

škodu podľa ustanovenia citovaného sú: a. protiprávny úkon (resp. právne relevantná škodná udalosť);
b. ujma; c. príčinná súvislosť medzi predpokladmi uvedenými v písm. a) a b) tohto bodu; d. zavinenie
škodcu. Ak by aj žalovaný pripustil, že nesplnenie povinnosti uloženej mu rozsudkom Okresného
súdu Prievidza č.k. 17C/45/2011-175 zo dňa 16.07.2012 je protiprávnym úkonom, pokiaľ sa jedná o
sumu 3.300,36 eur, v konaní vôbec nebolo preukázané, že na Garáži boli vykonané akékoľvek výkony,

resp. pokiaľ aj nejaké výkony vykonané boli (čo preukázané nebolo), že tieto výkony sú totožné s
tými, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku znalca Ing. Miroslava Hamáčka č. 126/2011 a v jeho
doplnku č. 71/2012, na ktoré odkazuje výrok uvedeného rozsudku. V tomto smere žalobcovia ani
nenavrhli vykonať žiadne dôkazy. Takéto prípadné prostriedky procesného útoku v odvolacom konaní
nie sú prípustné vzhľadom na to, že žalobcom nič nebránilo v tom, aby ich uplatnili v konaní pred

súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že sumu
3.300,36eur,ktorúžalobcoviaúdajnezaplatilidodávateľovi,niejemožnépovažovaťzaškoduvkontexte
posudzovania predpokladov aplikácie ustanovenia § 420ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre prípad,
že by výkony na garáži boli dodávateľom vykonané a tieto výkony by boli totožné s prácami (čopreukázané nebolo), k vzniku zodpovednosti žalovaného by bolo potrebné, aby medzi protiprávnym
úkonomaškodoubolvzťahpriamejpríčinnejsúvislosti(kauzálnynexus).Prizisťovanípríčinnejsúvislosti
je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca

iba vecná súvislosť príčiny a následku. Ako už žalovaný uviedol, vykonateľnosť rozsudku je vlastnosť
tohto súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a
bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (zákon neuvádza, že vykonateľnosť znamená
možnosť oprávneného svojpomocne dosiahnuť splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím, ale
možnosť postupu oprávneného v prípade, ak povinný nesplní povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím,

obmedzuje len na priamu a bezprostrednú vynútiteľnosť povinnosti zákonným prostriedkami), pričom
za zákonné prostriedky je bez akýchkoľvek pochybností potrebné považovať jedine postup určený
Exekučným poriadkom. Postup núteného vykonania exekúcie na nepeňažné plnenie - konkrétne na
uskutočnenie prác a výkonov je zakotvený v § 191 Exekučného poriadku a žalovaný má právo brániť sa
voči upovedomeniu o začatí exekúcie okrem iného podaním návrhu na zastavenie exekúcie, podaním
námietok, avšak v dôsledku skutočnosti, že žalobcovia údajne nechali vykonať určité výkony na garáži

tretej osobe (svojvoľne, mimo exekúcie) a nimi tvrdené náklady si uplatňujú voči žalovanému v tomto
konaní, dochádza zo strany žalobcov k obchádzaniu zákona, ich konanie je svojvoľné, mimo zákonom
predpísaného rámca, a z objektívnych dôvodov z neho nemôžu vznikať, a ani nevznikajú, žalovanému
žiadne povinnosti. V posudzovanej veci teda absentuje priama, bezprostredná (nie sprostredkovaná)
príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody - vychádzajúc z teoretickej

konštrukcie, že škoda vznikla (čo však žalovaný vzhľadom na skutočnosti už uvedené popiera).
Zaplatenie sumy 3.300,36 eur dodávateľovi zo strany žalobcov bolo vyvolané tým, že Žalobcovia údajné
výkony na garáži u dodávateľa objednali napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, hoci mali postupovať
spôsobom určeným Exekučným poriadkom. Jednalo sa ich slobodné rozhodnutie a vo svojej podstate
svojvoľný postup mimo zákonom predpísaného rámca. Z hľadiska analýzy otázky splnenia kauzálneho

nexu v posudzovanej veci žalovaný konštatuje, že medzi porušením právnej povinnosti a zaplatením
sumy 3.300,36 eur dodávateľovi zo strany žalobcov nie je vzťah príčiny a následku. Vzhľadom na
absenciu splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je potom nadbytočné sa vyjadrovať k
otázke zavinenia.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací následne vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP
v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť.

14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní
do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli,
neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP.

15. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia tým, že

sa nedomáhali núteného splnenia povinnosti, ktorá bola žalovanému uložená rozsudkom Okresného
súdu Prievidza č. k. 17C/45/2011-175 zo dňa 16.07.2012 cestou vykonania exekúcie podľa Exekučného
poriadku ale že sami cestou splnenia tejto povinnosti pomocou tretej, zmluvne dojednanej osoby, obišli
zákonom stanovený postup výkonu rozhodnutia súdu a nie je im možné poskytnúť súdnu ochranu.
Odôvodnenie napadnutého zamietavého rozsudku súdu prvej inštancie sa však dostatočným spôsobom

nevysporiadalo s prípadným právnym posúdením uplatneného práva žalobcov ako práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia, prípadne práva na náhradu škody a preto odvolací súd po dodržaní postupu
podľa § 382 CSP na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:

16. Žalobou uplatnené právo žalobcov nie je možné posúdiť ako právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému tým, že za neho plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám /
§ 451 v spojení s § 454 Občianskeho zákonníka/. Ako správne poukázal žalovaný, naplnenie tejto
skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia vyžaduje, aby tu existoval záväzok určitej osoby - dlžníka
plniť veriteľovi a aby bol tento záväzok veriteľovi splnení treťou osobou, ktorá sama takýto záväzokvoči veriteľovi nemala. V danej veci existoval právny záväzok žalovaného plniť žalobcom - vykonať
stavebné práce na garáži v zmysle uvedeného právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného
súdu Prievidza. Absentuje však naplnenie druhého predpokladu vzniku bezdôvodného obohatenia,

a to splnenie uvedeného záväzku veriteľovi treťou osobou, ktorá sama takýto záväzok nemala. Zo
skutkovýchtvrdenížalobcovvyplýva,ževykonaniestavebnýchprác,naktorýchvykonaniebolzaviazaný
uvedeným rozsudkom žalovaný, si zmluvne dojednali so stavebnou firmou Radko Marget A - gips, ktorá
stavebné práce vykonala a vyfaktúrovala si za ne cenu 3.300,36 eur, ktorú žalobcovia zaplatili. Bez
ohľadu na žalovaným namietanú skutočnosť, či tieto práce boli skutočne vykonané, prípadne či práce,

na ktorých vykonanie bol žalovaný zaviazaný a práce, ktoré vykonal dodávateľ žalobcov sú totožné,
je zrejmé, že dodávateľ Radko Marget A - gips nie je treťou osobou, ktorá plnila za žalovaného, hoci
záväzok na plnenie voči žalobcom nemala. Menovaný dodávateľ neplnil záväzok za žalovaného, ale
plnil vlastný záväzok v zmysle zmluvných dojednaní so žalobcami, ktorí si u neho vykonanie stavebných
prác objednali. Ak by aj z nejakého dôvodu bolo možné menovaného dodávateľa považovať za tretiu
osobu, ktorá plnila záväzok voči žalobcom za žalovaného, musela by to byť práve osoba dodávateľa, na

úkor ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie a ktorému sa má preto aj vydať. Aktívne vecne legitimovaní
na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia by potom nemohli byť žalobcovia, ako veritelia,
ktorým bolo za žalovaného plnené.

17. Je rovnako vylúčené, aby sa za tretiu osobu, ktorá plnila za žalovaného záväzok jeho veriteľom

považovali samotní žalobcovia. Tí majú vo vzťahu so žalovaným postavenie veriteľa, teda osôb,
ktorým má žalovaný splniť svoj záväzok a nemôžu tak v tomto vzťahu vystupovať v dvoch rozličných
postaveniach, ako veriteľ aj ako tretia osoba, ktorá veriteľovi za dlžníka plní.

18. Odvolací súd ďalej skúmal, či uplatnený nárok žalobcov nemožno posúdiť ako nárok na náhradu

škody v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade by museli byť splnené
predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to: porušenie právnej povinnosti žalovaným,
vznik škody na majetku žalobcov, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným
a vznikom škody na majetku žalobcov a nakoniec aj zavinenie žalovaného pri porušení právnej
povinnosti. Podľa odvolacieho súdu nesplnenie povinnosti uloženej právoplatným a vykonateľným

súdnym rozhodnutím zo strany žalovaného je možné považovať za porušenie právnej povinnosti zo
strany žalovaného. Tiež vyplatenie peňažných prostriedkov 3.300,36 eur zo strany žalobcov za opravu
ich garáže možno považovať za ujmu v majetkovej sfére žalobcov, teda za ich škodu. Ako však
správne poukázal žalovaný, medzi týmito dvomi skutočnosťami chýba priama, bezprostredná príčinná
súvislosť. Žalobcovia uvedené peňažné prostriedky nevyplatili ako bezprostredný a priamy následok

porušenia právnej povinnosti žalovaného ale ako plnenie svojho záväzku v zmluvnom vzťahu medzi
nimi a dodávateľom Radko Marget A - gips. Na základe ich objednávky stavebných prác menovaný
dodávateľ splnil svoj záväzok vykonať stavebné práce a žalobcovia zasa v tomto záväzkovom vzťahu
splnili svoj záväzok, za vykonané stavebné práce zaplatiť dojednanú cenu. Vyplatenie peňažných
prostriedkov preto bolo v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s plnením ich vlastného záväzku

voči menovanému dodávateľovi a nie s porušením právnej povinnosti žalovaným. V danom prípade
preto nemôže byť uplatnený nárok žalobcov voči žalovanému ani nárokom na náhradu škody v zmysle
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Na základe uvedených úvah odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný a patrí mu tak proti žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).