Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204269
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8617204269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne: G.. I. U., P.. XX.XX.XXXX,
N., L. XX, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát, Advokátska kancelária so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanej: D.. D. Č., P.. XX.X.XXXX, Y. Y. XX, XXX XX U., o zaplatenie
2.999,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.
3C/40/2017-86 zo dňa 3.10.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o
ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. žalobu
zamietol a výrokom II. priznal žalovanej zo strany žalobkyne náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Po vykonanom dokazovaní s odkazom na ust. § 724, § 725, § 727, § 100 ods. 1, § 101, §

111 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že v danom prípade Zmluvou o poskytnutí právnej
pomoci zo dňa 8.3.2010 žalobkyňa ako advokátka zastupovala žalovanú ako klientku v konaní proti
odporcom M.. G. Ž. a spol. o určenie otcovstva a určenie výživného, vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 20C/102/2008. Bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanej právne
zastupovanie za obdobie od 8.3.2010 do 11.3.2014, kedy jej žalovaná ústne vypovedala plnú moc. O
tom, že žalobkyňa ako advokátka poskytovala právne služby žalovanej do 11.3.2014 svedčí aj faktúra
vystavená žalobkyňou žalovanej dňa 18.6.2015 s dátumom splatnosti dňa 3.7.2015 za vyúčtovanie

odmeny za poskytnutie právneho zastúpenia vo veci navrhovateľky D.. D. Č. proti odporcovi M.. G.
Ž. a spol. o určenie otcovstva a určenia výživného vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
20C/102/2008 po odpočítaní zálohy 150,- eur celkom fakturovaná suma 2.999,86 eura. Je nesporné z
obsahu predmetnej faktúry, že žalobkyňa ako advokátka si fakturuje voči žalovanej úkony za poskytnutie
právnej pomoci za obdobie od 8.3.2010 do 10.3.2014, teda k tomuto obdobiu došlo k ukončeniu zmluvy
medzi sporovými stranami ústnou formou. Taktiež žalobkyňa sama vo svojej žalobe zo dňa 2.10.2017,
ktorú doručila súdu dňa 11.10.2017 uvádza, že: „Odporkyni som poskytla právne zastupovanie od

8.3.2010 do 11.3.2014, kedy mi odporkyňa doručila vypovedanie plnomocenstva.“ Teda sama žalobkyňa
potvrdila, že k ukončeniu zastupovania došlo dňa 11.3.2014, pričom aj takto bola vystavená faktúra
za jednotlivé úkony právnej pomoci, pričom posledný úkon bol 10.3.2014. Žalovaná vzniesla vo veci
námietku premlčania uplatneného nároku. Súd prvej inštancie sa stotožnil s vyjadrením žalovanej,že žalobkyni vypovedala splnomocnenie na zastupovanie, ústne v marci 2014, pričom už predtým jej
vyjadrila s jej prácou značnú nespokojnosť. Svoju nespokojnosť žalobkyni oznámila aj emailom ešte
dňa 1.6.2013, žalobkyňa sama v žalobe uvádza, že jej poskytovala právne zastupovanie od 8.3.2010 do

11.3.2014. Z dôvodu, že žalobkyňa zrušenie zastupovania neoznámila konajúcemu Okresnému súdu
Prešov, po právnom poučení bola žalovaná nútená urobiť tak ešte raz písomne v marci 2015. Pričom už
ústne došlo k ukončeniu plnomocenstva dňa 11.3.2014. Preto sa súd prvej inštancie v danom prípade
stotožnil s tvrdením žalovanej, že nárok žalobkyne je premlčaný, nakoľko pokiaľ došlo k ukončeniu
plnomocenstva dňa 11.3.2014, čo preukazuje aj samotná faktúra, tak žalobca ako advokát mal vystaviť

faktúru za poskytnutie služby neodkladne, teda dňom 12.3.2014 začala plynúť premlčacia doba, ktorá
uplynula dňa 12.3.2017. Žaloba bola podaná na súd po uplynutí tejto lehoty až dňa 11.10.2017. V danom
prípade súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej a žalobu v celom rozsahu
ako premlčanú zamietol.

3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle § 255 a v spojení s § 262 ods. 2 CSP

podľa pomeru úspechu strán sporu, pričom žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, preto súd priznal
žalovanej náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o ich výške súd rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

4. Voči tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa odvolanie a navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Mala za to, že ak súd akceptoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej s tým, že
premlčacia lehota začala plynúť dňom 12.3.2014, takáto konštatácia neobstojí a vyslovený právny názor
je v napadnutom rozsudku vysoko formalistický a je v rozpore s princípom spravodlivosti, keď žalobu

zamietol. Namietala, že súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupoval podľa ust. § 220 ods. 2 CSP,
pričom vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy. Nevyhodnotenie, resp. nesprávne vyhodnotenie právne
významných skutočností je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu. Je na mieste preto
zo strany odvolacieho súdu napadnutý rozsudok zrušiť postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

Názor súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že súd sa stotožnil s vyjadrením žalovanej, že žalobkyni
vypovedala splnomocnenie na zastupovanie „ústne v marci 2014“ a že dokonca to mala byť žalobkyňa,
ktorá potvrdila, že k ukončeniu zastupovania došlo dňa 11.3.2014, je absolútne neopodstatnené, ničím
nepotvrdené a nemá žiadnu oporu v doteraz vykonanom dokazovaní. Je nesporné, že žalobkyňa ako
advokátka zastupovala žalovanú na základe udeleného plnomocenstva v spore sp.zn. 20C/102/2008

a to riadne až do doby 11.3.2015, kedy žalovaná osobne do advokátskej kancelárie doručila dvakrát
písomné podanie zo dňa 10.3.2015, pričom z obsahu jedného jej podania adresovaného žalobkyni
vyplýva, že „ďalšie zastupovanie vo veci 20C/102/2015 si nežiadam“ podpísané žalovanou, (správne
20C/102/2008) a z druhého podania adresovaného G.. U. z toho istého dňa doručeného do advokátskej
kancelárie vyplýva, že „ďalšie zastupovanie vo veci 20C/102/2015 si nežiadam“ - podpísaný D. Y.. Na

uvedené žalobkyňa ako advokátka reagovala tak, že listom adresovaným Okresnému súdu Prešov vo
veci 20C/102/2008 oznámila, že z dôvodu vypovedania plnomocenstva navrhovateľku v ďalšom konaní
nezastupuje. Pokiaľ by si bol konajúci súd aj vzhľadom na ňou podaný návrh pripojil predmetný spis
Okresného súdu Prešov sp.zn. 20C/102/2008, čo neurobil a opomenul, bol by zistil, že jej tvrdenie je
pravdivé a že až doručením takéhoto jej oznámenia došlo k zániku účinnosti udeleného plnomocenstva

v konaní o určenie otcovstva voči súdu. Z uvedeného spisu Okresného súdu Prešov, a to zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 10.3.2014 sa dalo tiež zistiť, že sa jednalo o nemeritórne pojednávanie, že
„na tomto pojednávaní bola prítomná aj žalobkyňa a že na tomto pojednávaní za moju osobu G.. U.
vystupoval substitút G.. B. U., čo značí, že v tento deň som sa nemohla stretnúť s klientkou a táto mi
objektívne nemohla ani ústne vypovedať plnomocenstvo.“ Pokiaľ by už na tomto pojednávaní mala vôľu

plnomocenstvo vypovedať, nič jej nebránilo takúto svoju vôľu učiniť pred súdom na tomto pojednávaní
a plnomocenstvo vypovedať do zápisnice. Poukázala na ust. § 28 ods. 3 v tom čase platného OSP,
podľa ktorého platí, že odvolaním plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči
súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili. Voči ostatným účastníkom konania sú
účinné, len čo im ich oznámil súd. Okrem takéhoto aktu vypovedania plnomocenstva jediným možným

a zákonným spôsobom by bolo voči súdu (nie voči advokátovi) to, že v konaní o určenie otcovstva by
žalobkyňa predložila udelenie plnej moci novému zástupcovi pre celé konanie, čo sa však nestalo.
Zákon logicky viaže zánik plnomocenstva na odvolanie splnomocniteľom. Odvolanie plnomocenstva
splnomocniteľom jednostranným, adresovaným právnym úkonom je vyjadrením zásady preferencie jehoautonómie, vôle a tiež potreby dôvery, ktorá by mala v príkaznom vzťahu existovať. Ak splnomocniteľ
stratí dôveru v osobe splnomocnenca, nebolo by správne zachovať zastupovacie oprávnenie pre takúto
osobu. Pokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky

ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.
Po skončení právneho zastúpenia žalovaná adresovala dňa 21.4.2015 Slovenskej advokátskej komore
sťažnosť, kde v poslednom odstavci uvádza: „zašla som osobne do právnej kancelárie a odovzdala im
žiadosť o zrušenie zastupovania. Toto sa udialo tesne pred záverečným pojednávaním, pretože som
nechcela, aby mňa a môjho syna títo právnici vo veci ďalej zastupovali, keďže som im už nedôverovala.“

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zjavne preukázané, že k ukončeniu právneho zastupovania
došlo písomným vypovedaním plnomocenstva žalovanou, ktoré bolo doručené žalobkyni 11.3.2015
samotnou žalovanou do advokátskej kancelárie. Vzhľadom k tomu, že doplnenie dokazovania je nad
rámec odvolacieho konania, je tu dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku.

5. K odvolaniu opätovne pripojila listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ako aj fotokópiu zápisnice

o pojednávaní vo veci 20C/102/2002 na Okresnom súde Prešov zo dňa 10.3.2014 a tiež fotokópiu
sťažnosti žalovanej adresovanú Slovenskej advokátskej komore zo dňa 21.4.2015.

6. Následne v lehote na podanie odvolania zaslala žalobkyňa doplnenie odvolania s tým, že má za
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, neúplné, pretože súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, poukázal,
že okrem iného vykonal ďalšie listinné dôkazy, pričom nie je zrejmé, o aké listinné dôkazy súd oprel
svoje rozhodnutie, keď sa nevyporiadal s mailovou komunikáciou, z ktorej jednoznačne vyplýva, že
žalovaná nevypovedala, resp. neodvolala plnú moc žalobkyni a nezrušila zmluvu o poskytnutí právnej
pomoci. Svoje odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Rozhodnutie

prvoinštančného súdu sa vyznačuje popisným charakterom, ktorým konajúci súd opisuje len výpoveď
žalovanej a žiadnym spôsobom sa podrobne nevenuje právnej stránke veci a uplatnený nárok neskúmal
z hmotnoprávneho a procesného hľadiska. Súd sa dostatočným spôsobom nevyporiadal s mailovou
komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovanou, z ktorej do 9.3.2015 nevyplýva, že by odvolala plnú
moc žalobkyni. Súd vychádzal z posledného úkonu 10.3.2014 a týmto úkonom sa malo ukončiť právne

zastúpenie. Takýto názor súdu je mylný a nesprávny, pretože i keď žalobkyňa urobila úkony do odvolania
právneho zastúpenia v roku 2015, tieto neúčtovala.
PoukázalanajudikatúruEurópskehosúdupreľudsképrávaarozhodnutieÚstavnéhosúduSR,zktorých
vyplýva aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Podľa názoru
žalobkyne nie je zrejmé, akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa súd riadil, keď vychádzal len z

výpovede žalovanej, že táto jej mala ústne dňa 10.3.2014 oznámiť odvolanie plnomocenstva. Pokiaľ by
žalovanáodvolalaplnomocenstvovroku2014,nebolbydôvodpredpojednávaním,ktorébolostanovené
na deň 10.4.2015, doručiť písomné odvolanie plnomocenstva žalobkyni do kancelárie osobne. Súd
prvej inštancie hodnotil len žalovanej argumenty a nie dôkazy a bez právneho odôvodnenia vyhodnotil
žalovanej výpoveď ako základ pre rozhodnutie vo veci samej s tým, že bez náležitého odôvodnenia

rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu premlčania. S poukazom na ust. § 18 Zákona o advokácii
mala za to, že do úkonov právnej pomoci prináleží aj mailová komunikácia medzi advokátom a klientom.

7. K odvolaniu zaslala svoje vyjadrenie žalovaná, v ktorom uviedla, že zotrváva na svojom stanovisku
zo dňa 30.1.2018 (č.l. 24) a na odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 27.11.2017 (č.l. 14).

8. Následne zaslala žalobkyňa vyjadrenie zo dňa 19.2.2020 (č.l. 113), v ktorom požadovala priznať trovy
odvolacieho konania a uviedla, že ak žalovaná mala uzatvorenú so žalobkyňou písomnú zmluvu na
poskytnutie právnej pomoci podľa § 48 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné odstúpenie od zmluvy
vykonať písomne. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že odstúpila od zmluvy o poskytnutí právnej pomoci ústne,

táto skutočnosť mala byť preukázaná. Z úkonov, ktoré žalobkyňa uskutočnila, jasne plynie, že žalovaná
jej písomne odovzdala svoje odvolanie tesne pred termínom pojednávania. Z toho dôvodu tvrdenie
žalovanej považovala za účelové a ničím nepodložené.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení,

že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§
359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie
v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhláseniarozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobkyne k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom
prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobkyne nemožno vyhovieť a ku svojim záverom

dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

11. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav použil správne právne
predpisy, ktoré aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
Súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvej inštancie. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa
nasledovné.

12. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala zaplatenia sumy 2.999,86 eura s príslušenstvom

titulom neuhradených trov právneho zastúpenia.

13. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

14. Podľa § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu
iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený
porušením povinnosti príkazníka.

15. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom ku dňu 11.3.2014, advokát
je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej
služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí.
To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Ako vyplynulo z dokazovania na súde prvej inštancie, bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa
poskytovala žalovanej právne zastupovanie v období od 8.3.2010 do 11.3.2014. Uvedené skutočnosti
nevyplývajú len z tvrdenia žalovanej tak, ako to v odvolaní namieta žalobkyňa, že súd prvej inštancie

vychádzal „len“ z výpovede žalovanej, ale ako správne uzavrel už prvoinštančný súd, vyplýva to
aj zo samotnej žaloby predloženej žalobkyňou, v ktorej sama žalobkyňa uvádza „odporkyni som
poskytla právne zastupovanie od 8.3.2010 do 11.3.2014, kedy mi odporkyňa doručila vypovedanie
plnomocenstva.“ (č.l. 1 spisu). Rovnako táto skutočnosť vyplýva aj z faktúry predloženej samotnou
žalobkyňou (č.l. 5 spisu) - vyúčtovania, z ktorej je zrejmé, že posledný fakturovaný úkon právnej služby

je zastupovanie pri pojednávaní dňa 10.3.2014.

19. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, keď žalobkyňa v odvolaní uvádza, že na pojednávaní dňa
10.3.2014 na okresnom súde vo veci 20C/102/2008 bola osobne prítomná a na tomto pojednávaní zajej osobu vystupoval substitút I., čím paradoxne tvrdí, že to má značiť, že v ten deň sa nemohla stretnúť
s klientkou a táto jej nemohla objektívne ústne vypovedať plnomocenstvo. Javí sa, že pravdepodobne
chcela uviesť, že na tomto pojednávaní žalobkyňa osobne prítomná nebola.

20. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania bolo potrebné, aby súd skúmal začiatok
plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu advokáta na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne
služby. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie začiatok plynutia premlčacej doby posúdil správne.
V tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.4.2020 sp.zn. 5Cdo/102/2018,

ktorého právna veta znie:
„Ak činnosť advokáta spočíva v poskytovaní právnych služieb pri uplatňovaní nároku klienta a príkaz
klienta nie je obmedzený len na určité právne úkony, pričom medzi advokátom a klientom nebolo
dohodnuté inak, nárok advokáta na odmenu sa nepremlčuje samostatne za každý jednotlivý úkon
právnej služby, ale vykonaním celej činnosti, spočívajúcej v právnych službách, ku ktorým sa advokát
zaviazal.“

21. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že právna pomoc
zo strany žalobkyne bola žalovanej poskytovaná v období od 8.3.2010 do 10.3.2014. V tomto prípade
premlčacia lehota začína plynúť vykonaním celej činnosti spočívajúcej v právnych službách, ku ktorým
sa advokát zaviazal. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje aj na ďalšiu mailovú komunikáciu v období od 6.3.2015

do 9.3.2015, odvolací súd konštatuje, že uvedená mailová komunikácia v žiadnom prípade nemôže
byť považovaná za úkon právnej služby v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Dohodnutie si stretnutia s
klientom nemôže byť považované za poradu s týmto klientom. Navyše je zrejmé, že následne žalovaná
11.3.2015 doručila podanie, z ktorého je zrejmé, že potvrdila, že ďalšie zastupovanie žalobkyňou vo
veci 20C/102/2015 si nežiada. Odvolací súd má za to, že ukončenie činnosti spočívajúcej v právnych

službách nie je možné stotožňovať s vypovedaním plnej moci udelenej advokátovi.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené je dôvodný právny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
zastupovala žalovanú vo veci 20C/102/2008 pred Okresným súdom Prešov v období od 8.3.2010 do
10.3.2014, kedy bola vykonaná celá činnosť spočívajúca v právnych službách zo strany žalobkyne, ku

ktorým sa ako advokát zaviazala a od nasledujúceho dňa 11.3.2014 začala žalobkyni plynúť 3-ročná
premlčacia lehota (súd prvej inštancie nesprávne uvádza deň 12.3.2014). Premlčacia lehota žalobkyni
uplynula dňa 11.3.2017. Nakoľko žaloba bola na súde prvej inštancie podaná až 11.10.2017, stalo sa
tak po uplynutí premlčacej lehoty, a preto správne súd prvej inštancie zohľadnil námietku premlčania
vznesenú žalovanou a predmetnú žalobu zamietol.

23. Ak bolo predmetom činnosti žalobkyne ako advokátky zastupovanie žalovanej v konaní o určenie
otcovstva, tak za posledný úkon právnej služby vykonaný žalobkyňou je potrebné považovať účasť
na pojednávaní dňa 10.3.2014. Ďalšie úkony právnej služby zo spisu nevyplývajú, pričom ako bolo
uvedené vyššie, prípadná mailová komunikácia medzi žalobkyňou a žalovanou sa za úkon právnej

služby považovať nedá.

24. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, a preto ho
odvolací súd ako vecne správny rovnako postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. V odvolacom konaní žalobkyňa nebola úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V celom rozsahu úspešnej žalovanej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

zmysle § 362 ods. 1 CSP aj bez návrhu, a to v plnom rozsahu s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, o
výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).