Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. september 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/1784/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120437403
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Hazucha
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120437403.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr.
Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti povinnému: S. A., D.. XX.XX.XXXX,
H. A. U. XXX/XX, XXX XX O., o vymoženie 884,45 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov, pod sp. zn.: 317EX

679/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa voči povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 04.02.2021 podanie povinného zo dňa 17.01.2021
označené ako: „Žiadosť o vyjadrenie a zrušenie exekúcie 317EX 679/20 - 13 MJ“ (ktoré súd podľa
obsahu posúdil ako návrh povinného na zastavenie exekúcie), vyjadrenie oprávneného k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie. Súdny exekútor vo svojom
vyjadrení uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní neeviduje úhrady finančných prostriedkov a ani
oznámeniaoúhradeodoprávneného,žektvrdeniam,ktorésúuvedenévnávrhunazastavenieexekúcie

sa nevie vyjadriť, nakoľko mu nie sú známe skutočnosti, ktoré predchádzali exekučnému konaniu.

2.Povinnývosvojompodaní(ktorésúdpodľaobsahuposúdilakonávrhnazastavenieexekúcie)uviedol,
že týmto žiada o vysvetlenie a takisto aj zrušenie exekúcie, nakoľko má za to, že je neoprávnená.
Do dnešného dňa neobdržal žiadne tomuto predchádzajúce listiny, upovedomenia, respektíve súdne
rozhodnutia. Od roku 2013 nie je zákazníkom spoločnosti Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova

8, 821 08 Bratislava. V uvedenom roku previedol svoje telefónne číslo do spoločnosti O2 Slovensko, kde
pri prevode telefónneho čísla mu spoločnosť O2 garantovala, že všetky úkony, respektíve nedoplatky,
či zmluvné pokuty uhradí za povinného. V opačnom prípade by prevod telefónneho čísla nemohol byť
vykonaný. V súčasnej dobe už siedmy rok využíva služby mobilného operátora O2 a so spoločnosťou
Orange Slovensko nemá žiadne zmluvy ani voči tejto spoločnosti žiadne záväzky. Takisto od roku 2013
akékoľvek vzniknuté nedoplatky, či nejasnosti spojené s prevodom telefónneho čísla sú po premlčacej

dobe. V tejto súvislosti žiada o zrušenie vedenej exekúcie a takisto o poukázanie zadržaných finančných
prostriedkov späť na jeho osobný účet.

3. Oprávnený podal vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že
oprávnený postupuje pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom, ktorí si neplnia svoje zmluvné
povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si uplatňuje v súdnom

konaní. K postupu súdu pri vydávaní a doručovaní exekučného titulu sa oprávnený nebude vyjadrovať.
Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, preto ho oprávnený nemá dôvodspochybňovať. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a trvá na podanom návrhu na vykonanie
exekúcie v celom rozsahu.

4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže

ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

7. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného
súdu Banská Bystrica vydanom v upomínacom konaní dňa 10.03.2020, sp. zn.: 32Up/406/2020, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.05.2020. V zmysle exekučného titulu bol povinný

(žalovaný) zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) istinu vo výške 308,45 Eur, istinu
vo výške 576,00 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 487,24 Eur od 04.11.2018
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 602,79 Eur a náhradu trov konania vo výške 241,28 Eur, a to v
lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor.

8. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.12.2020 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13,
080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 317EX 679/20.

9. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je

oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná
zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismiscieľomuspokojiťnárokoprávneného,ktorýmubolpriznanývykonateľnýmrozhodnutímsúdu
alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.

10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.:
3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu.
Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli
povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne.

Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť
exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp.
spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade
s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota
na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný

prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.
Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“

11. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: 5 M Cdo 8/2008:
„Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje

teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na
preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke
právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale
len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“12. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.03.2016, sp. zn.: 43CoE/45/2016:
„Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je

existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je
vykonateľnétakpostránkeformálnej(zpohľaduprávnehopredpisuupravujúcehokonanie,vktorombolo
vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho

formálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti
(potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“

13. K námietke premlčania uplatnenej povinným súd uvádza, že nie je dôvodná, nakoľko v zmysle §
110 ods. 1 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa

malo podľa rozhodnutia plniť. Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica
vydaný v upomínacom konaní dňa 10.03.2020, sp. zn.: 32Up/406/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 05.05.2020. Exekučné konanie sa v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku začalo dňa 26.11.2020, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu.
Oprávnený si teda právo priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu uplatnil v premlčacej

dobe.

14. Súd uvádza, že všetky ďalšie námietky povinného predstavujú skutočnosti, ktoré nastali pred
vznikom exekučného titulu. Povinný uviedol, že od roku 2013 nie je zákazníkom oprávneného a že
s ním nemá uzavreté žiadne zmluvy. Súd uvádza, že zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp.

zn.: 32Up/406/2020 vyplýva, že oprávnený k návrhu na vydanie platobného rozkazu priložil zmluvy
č. A12212582 zo dňa 02.05.2018; A12219202 zo dňa 04.05.2018; A12221422 zo dňa 05.05.2018;
A12221442 zo dňa 05.05.2018, ako aj dodatky k uvedeným zmluvám a dohody o splátkach uzavreté
medzioprávnenýmapovinným. Povinnývnávrhunazastavenieexekúcietedapoukázalnaskutočnosti,
ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd

exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta
skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, tieto sú pre exekučné konanie bez právneho
významu. Tieto skutočnosti mal povinný uplatniť a namietať v základnom konaní a nie v exekučnom
konaní. Povinný sa mohol voči exekučnému titulu - platobnému rozkazu vydanému v upomínacom

konaní brániť podaním odporu (v zmysle poučenia exekučného titulu). V zmysle druhej vety § 11 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov platí, že podaním
odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podľa § 7 ods. 2 zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, v platobnom rozkaze súd
žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy

konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Súd zistil zo spisu vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn.: 32Up/406/2020, že exekučný titul (spolu s prílohami) bol povinnému doručený dňa 14.03.2020,
čo vyplýva z informácii o výsledku doručenia listinného rovnopisu (exekučného titulu s prílohami),
podacie číslo: Z., v ktorej je uvedené, že správa bola listinne doručená dňa 14.03.2020, pričom v
podrobných informáciách je uvedené ID prijímateľa: rodné číslo, priezvisko a meno povinného. Povinný

proti platobnému rozkazu nepodal v zákonom stanovej lehote odpor, preto platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.05.2020. Súd uvádza, že doručenka je verejnou listinou a údaje v
doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Súd má na základe uvedených skutočností
za to, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak, nakoľko dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

Námietka povinného ohľadne nedoručenia exekučného titulu je teda nedôvodná.

15. Súd poukazuje na skutočnosť, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného
rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a
nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný

rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie
určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či
rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd taktiež uvádza, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovenýchv zákone a nie ďalší opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo
vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú
správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu,

ktorý exekučný titul vydal. Cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej
pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej
lehote nesplnil a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho
práva, ktorého skúmanie a posudzovanie je predmetom základného konania. Exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť a je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči

povinnému.

16. Súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.12.2019, sp. zn.:
15Ek/984/2019, ktorým vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku a v ktorom (v bode 15., 16.) vyšší súdny úradník okrem iného
uviedol, že: „Povinný 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj skutočnosti, ktoré vznikli pred

samotným vydaním exekučného titulu, a to že spotrebiteľská zmluva, kde vystupoval ako ručiteľ
obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a taktiež neobsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona
č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú skutočnosť exekučný súd nepreskúmaval,
nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len
takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Predmetom skúmania v exekučnom

konaní nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred jeho
vznikom. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Prípadné nedostatky v
základnom konaní nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom
konaní. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. V tomto bode považuje súd za potrebné

dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním

môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SRsp. zn. 5 Sžf
65/2011).“ Súd zároveň poukazuje na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.04.2020,
sp. zn.: 15Ek/984/2019, ktorým sudca zamietol sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn.: 15Ek/984/2019/ zo dňa 30.12.20198, v ktorom (v bode 20. a 21. odôvodnenia)

sudca okrem iného uviedol, že:„...Naopak, je nutné konštatovať, že sám povinný 2/ svoje právo podať
odpor nevyužil a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Teda, vychádzajúc zo
skutočnosti, že povinný 2/ nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadnu skutočnosť, ktorá
by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a), b), c), d ) Exekučného
poriadku, ani inú skutočnosť odôvodňujúcu zastavenie exekúcie, napadnuté rozhodnutie vyššieho

súdneho úradníka súd považoval za správne. Na základe uvedeného, súd sťažnosť podanú povinným 2/
považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.“
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že povinný (v konaní 15Ek/984/2019) podal voči predmetnému
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.04.2020, sp. zn.: 15Ek/984/2019, ústavnú
sťažnosť, v ktorej namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/984/2019 zo dňa
02.04.2020, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky túto ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú, a to uznesením ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.12.2020, č. k.: I.

ÚS 565/2020-12, v ktorom (v bode 4.2, 18. odôvodnenia) Ústavný súd Slovenskej republiky okrem
iného uviedol, že: „V časti námietky sťažovateľa o tom, že spotrebiteľská zmluva, v ktorej vystupoval
ako ručiteľ, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, okresný súd poukázal na správnosť záveru
vyššieho súdneho úradníka. Išlo o skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, a tieto
exekučný súd nemohol preskúmavať, pretože v rámci návrhu na zastavenie exekúcie sa zaoberá

len okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil, že exekučný
súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože vo vykonávacom konaní sa
už iba vykonáva to, o čom bolo právoplatne rozhodnuté. Prípadné nedostatky v základnom konaní
nie sú pre exekučné konanie relevantné a sťažovateľ ich mal namietať v základnom konaní. ... Popreskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že v odpovediach na námietky sťažovateľa
formulovaných okresným súdom nezistil nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo arbitrárnosti
aleboústavnejneakceptovateľnostinapadnutéhorozhodnutia.Vyššísúdnyúradníkjasneazrozumiteľne

vysvetlil, z akých dôvodov nevyhovel návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie, sudca okresného
súdu sa následne v napadnutom uznesení s týmito dôvodmi stotožnil a vysporiadal sa i s námietkami
sťažovateľa obsiahnutými v jeho sťažnosti. Okresný súd podrobne objasnil, z akých úvah vychádzal
pri výklade aplikovaných ustanovení Exekučného poriadku a jeho právne závery sú podľa názoru
ústavného súdu založené na dostatočnom zistení skutkového stavu a sú výsledkom primeranej aplikácie

príslušných ustanovení Exekučného poriadku.“

17. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011, sp. zn.: 3 M Cdo
11/2010: „V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade

pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd
naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí
vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo
rozhodcovský súd.“

18. Súd zároveň uvádza, že povinný nepreukázal, že by z jeho strany došlo k úhrade dlžnej sumy (ani
jej časti), pričom platí, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v
návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi (v zmysle
konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného: viď
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002).

19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva,
že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné

skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda
nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

20. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné

skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú
splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie
podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa prvej vety § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. O trovách konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd rozhodoval v zmysle § 199a, §
199d Exekučného poriadku a § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného
poriadku.Keďžesúdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúciezamietol,nároknanáhradutrovbyvznikoloprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však
na to, že oprávnený si náhradu trov riadne a včas neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu
trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.