Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617208736
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:7617208736.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej, sudkyne
JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu WM Consulting & Communication,
s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného spoločnosťou
Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti
žalovaným: 1) N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R. a 2) N. J., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom R. XXX, XXX XX R. zastúpeným advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov.
Hrdinov 66/163, 089 01 Svidník za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 79/7, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 42 362 962,
o zaplatenie 5.741,71 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
19Csp/199/2017-132 zo dňa 04.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalobu zamieta .
II. Priznáva žalovaným voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi osobitnému subjektu nepriznáva.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou 06.04.2017
domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 5.741,71 eura s 10,80 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 4.684,71 eura od 26.09.2014 do zaplatenia a s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy
4.684,71 eura od 26.09.2014 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.09.2006 bola
medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a. s., IČO: 00 151 653, so

sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 163.000,- Sk s ročnou úrokovou sadzbou
vo výške 10,80 %. Nakoľko žalovaní úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere vyčerpali v celom
rozsahu, vznikla im povinnosť úver zaplatiť, zaplatiť úroky a plniť ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky.
Jednou zo zmluvných povinností žalovaných bolo splácať poskytnutý a vyčerpaný úver mesačnými
splátkami vo výške 2.300.- Sk mesačne vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca pričom prvá splátka bola

splatná dňa 20.01.2006 a konečná splatnosť bola dohodnutá na 20.09.2016. Nakoľko si žalovaní neplnili
riadne a včas zmluvne dohodnuté povinnosti a nesplácali splátky v dohodnutej dobe a v dohodnutej
výške, dostali sa do omeškania so splácaním, nakoľko toto omeškanie trvalo po dobu dlhšiu ako 90 dní,
Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala žalovaným dňa 15.08.2014 výzvy, ktorými ich vyzvali na doplatenie
omeškanej dlžnej sumy. Žalovaní boli zároveň týmito výzvami upozornení, že v prípade neuhradenia
omeškanej dlžnej sumy, veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Žalovaní

omeškanúdlžnúsumuajnapriekvýzvamzodňa15.08.2014nezaplatili.Nakoľkobolisplnenépodmienky
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, Slovenská sporiteľňa, a.s., vyhlásila mimoriadnu splatnosť úverua to dňu 09.09.2014, o čom boli žalovaní informovaní listami zo dňa 10.09.2014. Dňa 25.09.2014
bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne,a.s. voči žalovaným Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa,

a.s. žalovaných o postúpení pohľadávky, pričom boli informovaní o tom, že uhradiť pohľadávku je
možné výlučne žalobcovi. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. 25.09.2014, dosiahla výška splatného dlhu
žalovaných sumu 5.741,71 eura, ktorá suma pozostáva z istiny vo výške 4.684,71 eura a príslušenstva
vo výške 1.057 eur. Výzvami na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.06.2015 boli žalovaní vyzvaní na
zaplatenie dlžnej sumy, avšak napriek týmto výzvam dlh nezaplatili“.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili argumentujúc dôvodmi, ktoré
uviedli v odpore voči súdom vydanému platobnému rozkazu č.k. 9Csp/141/2017-42 z 02.06.2017,
osobitne žalovaní argumentovali existenciou neprijateľných zmluvných podmienok ako aj premlčaním a
nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil vznik záväzkového vzťahu opísaného v žalobe s

konštatovaním, že žalovaní v zmluve vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými
sú VOP, úverové podmienky, sadzobník. Konštatoval taktiež, že pôvodný veriteľ zo zmluvy adresoval
žalovaným výzvu ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, a to na adresu, ktorá bola
uvedená ako adresa ich trvalého pobytu v úverovej zmluve konštatujúc, že predmetné písomnosti sa
vrátili s tým, že adresát je neznámy. Súd uviedol, že žalovaná v 1. rade v rámci výsluchu okrem iného

uviedla,žezadresy,ktorábolauvedenánazmluvesaodsťahovalivroku2014.ZoSlovenskejsporiteľne,
a.s. ich nikto nekontaktoval, výzva ani vyhlásenie mimoriadnej splatnosti im doručené neboli. Popreli
taktiež vedomosť o zmluvných podmienkach, podľa ktorých mali byť písomnosti zo strany Slovenskej
sporiteľne, a.s. doručované na adresu, ktorá bola uvedená ako adresa ich trvalého pobytu.
Súd prvej inštancie, odkazujúc na ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a na ust. §

39 Občianskeho zákonníka dospel pri právnom posúdení k záveru, že nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky. Žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu k podaniu žaloby, preto ju zamietol. Konštatoval,
že písomná výzva Slovenskej sporiteľne, a.s., ani oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, neboli
žalovaným doručené. Pokiaľ žalovaná v 1. rade na pojednávaní prehlásila, že v roku 2014 už mali
žalovaní adresu trvalého pobytu R. XXX, bolo povinnosťou Slovenskej sporiteľne, a.s. ako veriteľa,

aby si z verejne dostupných registrov túto skutočnosť preveril. Je nemysliteľné, aby sa veriteľ nesnažil
kontaktovať žalovaných ako dlžníkov a zisťovať dôvody, pre ktoré nemohli úver splácať.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 a § 262 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) a písm. f)

CSP. Poukázal na všeobecné obchodné podmienky jeho právneho predchodcu ktorým bola Slovenská
sporiteľňa, a.s., zákonnú úpravu umožňujúcu časť obsahu zmluvy určiť odkazom na všeobecné
obchodné podmienky a v tejto súvislosti na ich text zdôrazňujúc, že v zmysle všeobecných obchodných
podmienok klient je povinný oznámiť banke adresu, na ktorú mu bude banka zasielať všetky oznámenia
a dokumenty a povinnosť informovať o zmenách, pričom pri opaku sa považuje doručenie vykonané

na naposledy banke známu adresu. Žalobca poukázal na to, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanými bola platne uzatvorená dohoda o tom, že v prípade ak si žalovaní neprevezmú zásielky
odoslané bankou na adresu uvedenú v úverovej zmluve, tieto zásielky sa považujú za doručené
3. deň po odoslaní. Táto dohoda uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bola do
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX inkorporovaná, Slovenská sporiteľňa, a.s. postupovala

dobromyseľne v súlade s uzavretou zmluvou keď žalovaným výzvy z 15.08.2014 a oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 10.09.2014 adresovala na adresu E. XX, I.. Pokiaľ žalovaní v
konaní pred súdom uviedli, že v roku 2014 predali byt, ktorý vlastnili na adrese E. XX a odsťahovali sa
do rodinného domu do R., uvedenú skutočnosť v rozpore so všeobecnými obchodnými podmienkami
právnemu predchodcovi žalobcu ako zmenu adresu neoznámili. Žalobca uviedol, že je v rozpore s

princípom právnej istoty, aby bol právny predchodca žalobcu, resp. žalobca, znevýhodňovaný z dôvodu,
že žalovaní si nesplnili povinnosť oznámiť zmenu adresy vyplývajúcu im z úverovej zmluvy. Právny
predchodca žalobcu pritom nemal možnosť zo žiadneho verejne dostupného zdroja zistiť na akej adrese
sa žalovaní zdržujú. Existenciu výziev a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca súdu
preukázal. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie,

dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.3. Žalovaní, ani Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, sa k
odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o
neexistencii predpokladov pre potvrdenie, ani pre zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.

5. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na súdnu ochranu
a práva na spravodlivý proces je, aby súd vo veci na skutkový stav aplikoval účinný právny predpis,
objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v
zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu
(sp.zn.: II. ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04), pričom rozhodnutie všeobecného
súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi

účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).

6. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby konštruoval na úvahe o nie riadnom, nie platnom inkorporovaní
všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj len „VOP“), úverových podmienok a sadzobníka do
zmluvy, nakoľko neboli žalovanými podpísané. Žalovaným neboli doručené písomnosti podmieňujúce

platnosť postúpenia pohľadávky banky a jej zosplatnenia, bolo povinnosťou veriteľa zisťovať, resp.
preveriť adresu pobytu žalovaných a dôvody, pre ktoré žalovaní nemohli úver splácať.

7. Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o úvere je vzťahom, obsah ktorého je daný vzájomnými
právami a povinnosťami. Podstatou tohto vzťahu je, ak veriteľ dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver

poskytne, oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie poskytnutého plnenia podľa dohodnutých podmienok
a tomu zodpovedajúca povinnosť, dohodnuté plnenie veriteľovi v súlade s ďalšími relevantnými
zmluvnými podmienkami vrátiť.

8. Z listín zo spisu vyplýva, že obsahom zmluvy, ktorú uzavreli žalovaní s právnym predchodcom žalobcu

je aj ich vyhlásenie, že sa oboznámili so súčasťami úverovej zmluvy, medzi inými aj s VOP. Podľa VOP
priložených ako dôkaz k žalobe sa dlžník (podľa VOP „klient“) zaväzuje okrem iného bez zbytočného
odkladu oznámiť banke všetky zmeny adresy, aj zmeny týkajúce sa majetkovej a príjmovej situácie (bod
7.5.1 VOP).

9. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že by boli VOP žalovanými podpísané.
Podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky (I. ÚS 3512/11) obchodné podmienky spotrebiteľských
zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Podľa Súdneho dvora Európskej únie (C-42/15) zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená

ako jediný dokument, ale tie náležitosti, ktoré zmluva v zmysle smernice musí obsahovať, musia byť
vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, aby bola zachovaná požiadavka dobrej viery v
záväzkovo-právnom vzťahu.

10.Žalovanáv1.radepredsúdomuviedla,ženemalavedomosťozmluvnejpodmienkežejejpísomnosti

zo strany veriteľa budú doručované na adresu uvedenú v zmluve, Uviedla taktiež, že úplne opomenuli
(zrejme oznámiť - pozn. odv. súdu) zmenu adresy veriteľovi.

11.Podľaodvolaciehosúdu,ajbezpotrebyvedomostioexistenciitohtotextuVOP,ktorýupravujeadresu
pre doručovanie, je všeobecne prijímaným očakávaním v zmysle naplnenia dobrej viery účastníkov

záväzkového právneho vzťahu, ktorú akcentoval aj Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-42/15,
také konanie dlžníka zo záväzkového vzťahu, ktoré nevytvára prekážky vo vzájomnej komunikácii s
veriteľom. Oznámenie zmeny adresy pre účely doručovania ním bezpochyby je, osobitne za situácie
existencie údajných dôvodov omeškania s plnením zmluvných povinností, resp. dôvodov pre ich
neplnenie. V kontexte s uvedeným nie je preto zrozumiteľným záver súdu prvej inštancie o tom, že bol to

veriteľ ktorý mal mať povinnosť zisťovať adresu, na ktorej sa žalovaní zdržiavajú. Z čoho táto povinnosť
má vyplývať, z akej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti nie je zrejmé, v tomto zmysle je rozsudok súdu
prvej inštancie nepreskúmateľný.12. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018,
na ktorý súd prvej inštancie odkázal, špeciálnymi podmienkami, ktoré musia byť splnené v prípade
postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, je preukázateľné zaslanie

písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako
90 dní.
Podľa Krajského súdu v Trenčíne (4Co/55/2018 z 28.06.2018), ak sa z dôvodu zmeny adresy, ktorú mal
žalovaný v zmysle VOP banke oznámiť, výzva vráti s poznámkou adresát neznámy, je potrebné výzvu
považovať za doručenú.

13. Súdprvejinštancievbode26.odôvodneniarozsudkuuviedol,žežalovanýmneboladoručenávýzva,
ani oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Z odôvodnenia však nie je zrejmé, či súd tento svoj záver
hodnotil, ak mal za to, že tieto písomnosti majú byť doručené, v kontexte s ustanovením všeobecne
záväzného právneho predpisu - § 45 Občianskeho zákonníka, nakoľko v rozsudku nie je o ňom zmienka.
V zmysle ust. § 45 Občianskeho zákonníka pre účinnosť adresovaného hmotnoprávneho úkonu sa

predpokladá, že prejav vôle sa dostane do dispozičnej sféry adresáta, pričom nie je nevyhnutné, aby
sa adresát skutočne oboznámil s obsahom úkonu, postačuje, ak mal objektívnu príležitosť tak urobiť.
Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov
právnych vzťahov (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 5Cdo/129/2010, Najvyšší súd Českej
republiky sp.zn.: 26Cdo/864/2004). V zmysle tejto tzv. „teórie dôjdenia“ nie je dôležitá skutočná

vedomosť adresáta pravého úkonu, nakoľko inak by mohol účinkom prejavu vôle druhého subjektu
zabrániť a vedomým nepreberaním zásielky sa vyhnúť riešeniu možného problému. Dôkazné bremeno
na preukázanie objektívnej nemožnosti je na adresátovi úkonu.

14. Z odôvodnenia rozsudku v zmysle uvedeného nevyplýva, že by súd prvej inštancie v jednotlivosti

a vzájomnej súvislosti hodnotil dôkazné prostriedky, ktorými disponoval - písomné dôkazy predložené
žalobcom a vyjadrenie žalovanej v 1. rade na pojednávaní, žalobu zamietol, žalobcovi vyčítajúc
porušenie bližšie nešpecifikovaných povinností.

15.Podľaodvolaciehosúdusúdprvejinštanciezdôvodov,naktorépoukázalvpredchádzajúcichbodoch

tohto uznesenia, svoje rozhodnutie zaťažil vadou, odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné ako rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

16. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejedná a rozhodne, s tým, že sa

vysporiadanielensvýhradamiuvedenýmiodvolacímsúdomvtomtorozhodnutí,aleajstýminámietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní, ktoré boli ním namietané v priebehu konania.

17. Pokiaľ opätovne dospeje k záveru, že zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky neboli
splnené a aktívna legitimácia žalobcu tým nie je daná, aj z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany

jeho právneho predchodcu, uvedie, ktoré povinnosti, kde upravené, právny predchodca žalobcu pri
komunikácii so žalovanými nesplnil. V kontexte s tým vyhodnotí, žalovanou v 1. rade priznané dôsledky
nečinnosti žalovaných neoznámením zmeny ich doručovacej adresy v situácii neplnenia ich zmluvných
povinností. Vyhodnotí, na základe procesnej aktivity žalovaných to, či mali alebo nie, objektívnu možnosť
oboznámiť sa s písomnosťami, ktoré im adresoval právny predchodca žalovaných - s výzvou, s

oznámením o predčasnom zosplatnení úveru.
Ak dospeje k záveru, že predpoklady pre postúpenie splnenými neboli, žalobu zamietne, v opačnom
prípade posúdi nárok tak, ako bol žalobou kvantifikovaný s prioritným posúdením žalovanými vznesenej
námietky premlčania.

18.Vprípade,ženámietkapremlčaniadôvodnounebude,posúdičivprocesekontraktáciebolidodržané
všetky podmienky vyžadované pre zmluvný vzťah, na základe ktorého boli žalovaným ako spotrebiteľom
poskytnuté peňažné prostriedky ako úver, či boli splnené predpoklady pre zosplatnenie úveru, ak nie,
vezme zreteľ na to, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky mohol veriteľ, banka, postúpiť
aj časť pohľadávky ako to uviedol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 1Cdo/147/2017, v

bode 19.

19. V novom rozhodnutí rozhodne taktiež o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.