Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205153
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8812205153.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 20, 829 48 Bratislava 25, zast. JUDr. Evou Rusnákovou, IČO: 31 335 004, proti žalovaným v:
1. rade Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX I. J., 2. rade F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXX/XX, XXX XX I. J., o zaplatenie 6.810,70 eur s prísl. o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti

rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/180/2012-151 zo dňa 10.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II. a IV. vo vzťahu k žalovaným v 1. rade a
2. rade.

Zastavuje konanie voči žalovanému v 1. rade Z. I., bytom E. XXX/XX, I. J..

Žalobcovi a žalovanému v 1. rade nepriznáva náhradu trov konania.

Vracia vec súdu prvej inštancie čo do výroku II. o povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu
4.976,43 eur s prísl. a výroku IV. čo do trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade na nové
konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanej v 3. rade. Žalovaným v
1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.976,43 eur spolu s 5 %
ročným úrokom z omeškania od 01.05.2012 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaná v 3. rade nemá voči žalobcovi nárok na ich náhradu. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil
povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania s tým, že o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 7.210,50 eur s
príslušenstvomažiadalpriznaťnáhradutrovkonania.NárokodvodzovalzoZmluvyostavebnomsporení
č. XXXXXXX X XX a zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 20.05.2004, v
súladesktoroubolžalovanýmv1.a2.radeposkytnutýmedziúvervovýške6.638,78eur.Jehosplácanie

bolo dohodnuté v zmysle zmluvy. Žalovaná v 3. rade prevzala ručenie povinnosti uspokojiť uvedenú
pohľadávku. Žalobca odstúpil od zmluvy 11.01.2012 z dôvodu nesplácania úveru riadne. Po čiastočnom
späťvzatí žaloby sa predmetom konania stala suma 6.810,70 eur s príslušenstvom. Žalovaní v 1. a 2.
rade namietali, že voči žalobcovi majú všetko uhradené, dokonca, že majú preplatok. Žalovaná v 3. rade
tvrdila, že nevedela, že svojim podpisom sa zaviazala ručiť vrátenie poskytnutého úveru žalovaným v
1. a 2. rade.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka; § 39; § §
41;§49a;§52ods.1-4;§53ods.1-3,5;§54ods.1,2;§511ods.1;§517ods.1,2;§546;§547;§548
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.; § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., aplikujúc Smernicu

Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 skonštatoval, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je potrebné
vyhodnotiť ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ, kde sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Prvoinštančný súd zistil z dôkazu predloženého žalobcom, a to z výpisu
z účtu odstúpeného medziúveru, že žalobca si voči žalovaným uplatnil široký diapazon príslušenstva

pohľadávky a to rôznych poplatkov - napr. poplatok za spracovanie SÚ/NÚ 33,19 eur, pravidelne sa
opakujúci poplatok za vedenie účtu cca 10 až 15 eur. Žalobcovi nepriznal uvedené poplatky, nakoľko
za tieto poplatky nebola zo strany žalobcu žalovaným 1. a 2. poskytnutá žiadna reálna protislužba,
žalobca žalovaným spoplatnil svoje vlastné úkony, ktoré nepredstavovali reálnu protislužbu poskytnutú
žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na dohodnuté úroky aj po odstúpení od
zmluvy, rovnako si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške prevyšujúcej zákonnú sadzbu. K

nepriznaniu úrokov po odstúpení od zmluvy, kedy žalobca prestal žalovaným poskytovať službu, ako
aj k nepriznaniu uplatnených poplatkov uviedol, že existuje široká rozhodovacia prax súdov, od ktorej
nevidí dôvod sa odkloniť.

4. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, následky odstúpenia od nej

sa spravujú režimom Občianskeho zákonníka, a to i napriek tomu, že zmluvný vzťah bol označený
ako úverová zmluva, ktorý je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka. Právne následky
odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka sú výlučne také, že strany sú povinné vydať si
navzájom všetko čo si plnili. V tomto prípade to znamená výlučne rozdiel medzi poskytnutou istinou
úveru a úhradami žalovaných v 1. a 2. rade na tento úver. Tento záver rovnako vyvodil od ustálenej

súdnej praxe (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/363/2015) od ktorej
nevidí dôvod sa odchýliť.

5. K námietke žalovaných v 1. a 2. rade, že úver bol celý splatený, poukázal na daňový exekučný
príkaz Daňového úradu I. J. zo dňa 23.03.2011 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.06.2017, podľa ktorých

prostriedky zo stavebného sporenia boli na základe daňového exekučného príkazu voči žalovanému
1. v sume 2.085,44 eur prevedené daňovému úradu, preto žalovaní v 1. a 2. rade sa tak mohli mylne
domnievať, že ich dlh mohol byť platený z ich stavebného sporenia. Zostatok stavebného sporenia po
prevode daňovému úradu v sume 162,35 eur súd započítal na čistý rozdiel poskytnutej istiny a úhrad
žalovaných po odstúpení od zmluvy žalobcu ako je uvedené vyššie. Preto o túto sumu ponížil žalovaný

nárok.

6. Zamietnutie žaloby voči žalovanej v 3. rade odôvodnil absolútnou neplatnosťou ručiteľského záväzku
žalovanej.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 2 CSP. Žalovaná v 3. rade, ktorá
bolaplneúspešnávkonaní,malabynároknaplnúnáhradutrovkonania,avšakžiadnetrovyjejnevznikli,
preto jej ich súd nepriznal. Voči žalovaným v 1. a 2. rade bol žalobca čiastočne úspešný, preto bude mať
nárok na náhradu trov konania podľa pomeru svojho úspechu v spore. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Súd prvej inštancie v závere svojho rozsudku konštatoval, že dňa 05.10.2018 mu bolo doručené
podanie žalobcu, z ktorého vyplynulo, že voči žalovanému v 1. rade navrhuje konanie zastaviť z titulu
vyhlásenia konkurzu. Toto podanie sa konajúcemu súdu dostalo do dispozičnej sféry až po pojednávaní
a vyhlásení rozsudku dňa 10.10.2018. S poukazom na § 153 v spojení s § 470 ods. 2 CSP uviedol, že

na predložený listinný dôkaz by neprihliadal, lebo nebol predložený včas.

9. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku II. a výroku IV. týkajúceho sa trov konania medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. Rade, v stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade.
V odvolaní poukázali na inú vadu v konaní. Rovnako zdôraznili, že v podaní žalobcu z 01.10.2018,

ktoré súdu bolo doručené 05.10.2018 bol návrh žalobcu na zastavenie konania voči žalovanému v 1.
rade z titulu vyhláseného konkurzu, ktoré však sa dostalo do dispozičnej sféry konajúceho sudcu až po
pojednávaní a vyhlásení rozsudku dňa 10.10.2018. Konkurz voči žalovanému v 1. rade bol skončený
17.12.2018, preto dôkaz o uvedenom nebolo možné doručiť skôr. K predmetu konania uviedli, že úverbol splácaný bez problémov 5 rokov. Mali v úmysle úver splatiť hypotékou, preto žiadali o „odblokovanie“
domu,ktorýbolzrealizovanýexekúciami,čímúrokynarástliatietosúneprijateľné.Žalobcaimneumožnil
vyrovnať úver z hypotéky, nedalo sa s ním dohodnúť. Poskytnutý úver v sume cca 7.000 eur je už dávno

vyplatený,kebynebolzbytočneúrokovaný.Vyslovilipretosvojnesúhlassrozsudkom.Navrhlinapadnutý
rozsudok zrušiť.

10.Kodvolaniužalovanýchv1.a2.radesavyjadrilžalobcatak,žeprvoinštančnýsúdsamalvysporiadať
so skutočnosťou, že na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz, čo súdu v podaní z

01.10.2018 oznámili. Tvrdenie žalovaných, že úverové prostriedky boli vyplatené sú nepravdivé a
zavádzajúce, a preto trvá na tom, aby dlžnú sumu s príslušenstvom priznanú žalobcovi z napadnutého
rozsudku vyplatila žalovaná v 2. rade.

11. K replike žalobcu k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade sa títo úž nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade je dôvodné.

13. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok
odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie

súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS/78/05).

14. Keďže odvolanie nebolo podané proti výroku I., ktorým súd žalobu voči žalovanej v 3. rade zamietol,

ani proti výroku III., ktorým rozhodol o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti voči žalovaným v 1. a 2.
rade,rovnakoaniprotičastivýrokuIV.,ktorýmbolovyslovené,žežalovanáv3.radenemávočižalobcovi
nárok na náhradu trov konania, tieto výroky sa v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP stali právoplatnými.
Odvolací súd preto preskúmaval v odvolacom konaní iba výroky II. a časť výroku IV. o trovách konania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, ktoré odvolaním boli napadnuté.

15. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len „procesné podmienky“) (§ 161 ods. 1 CSP).

16. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky sú také podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa
dosiaholcieľcivilnéhokonania.Existenciasplneniaprocesnýchpodmienokjepredpokladomposkytnutia
súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 CSP. Pritom
procesné podmienky môžeme rozdeliť do 4 základných skupín, a to a) procesné podmienky na strane

súdu, b) procesné podmienky na strane strán sporu, c) vecné procesné podmienky a d) negatívne
procesné podmienky. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania
môže spočívať v nedostatku procesnej podmienky, ktorú je možné alebo nie je možné odstrániť. Ak súd
zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť.

17. Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením
rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku (§ 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o konkurze)).

18. Ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje

pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú
(§ 166b, § 167e ods. 1 Zákona o konkurze).19. Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom
môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v
ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“, b)

budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v
súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzavretú pred
vyhlásením konkurzu. Pohľadávky podľa ods. 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou (§ 166a Zákona o
konkurze).

20. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky (§
389 ods. 1 písm. a) CSP).

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
15.05.2012 domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade zaplatenia sumy 7.210,50 eur s príslušenstvom, po

úpravách a čiastočnom späťvzatí žaloby sa domáhal zaplatenia sumy 6.810,70 eur s prísl. Na majetok
žalovaného v 1. rade - dlžníka Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, I. J., bol vyhlásený konkurz
uznesenímOkresnéhosúduPrešovč.k.2OdK/471/2018-20zodňa24.08.2018.Zdôvodu,žekonkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu, bol vyhlásený konkurz na majetok uvedeného úpadcu ukončený,
čo bolo oznámené v Obchodnom vestníku 242/2018, č. zv. K096211 zo dňa 17.12.2018.

22. Zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného v
1. rade sa začal konkurz, a keďže v predmetnom konaní si žalobca uplatňuje pohľadávku, ktorá môže
byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného v 1. rade , súd prvej inštancie mal z úradnej
povinnosti predmetné konanie s poukazom na ust. § 167e ods. 1 Zákona o konkurze zastaviť.

23. Z vyššie uvedených dôvodov a vzhľadom na citovanú právnu úpravu bolo nutné konanie v
predmetnej veci v zmysle § 167e ods. 1 Zákona o konkurze vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zastavil,
nakoľko v tomto konaní je uplatňovaná peňažná pohľadávka, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom a
nejedná sa o konkurzom nedotknutú pohľadávku podľa § 166c Zákona o konkurze. Preto odvolací súd

zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, lebo už v čase jeho
vydania bol na majetok uvedeného žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz. Konanie pred súdom prvej
inštancie je preto postihnuté vadou, ktorá sa týka neodstrániteľných procesných podmienok a ktoré v
zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP odvolací súd musí zohľadniť.

24. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a konanie voči nemu zastavil.

25. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobca a žalovaný v 1. rade bolo rozhodnuté podľa §
396ods.1vspojenís§257CSP.Odvolacísúdskutočnosť,žepočaskonaniapredsúdomprvejinštancie

bol na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz považoval za okolnosť hodnú osobitného
zreteľa, kedy súd nemusí priznať náhradu trov konania. To, že došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok
žalovaného v 1. rade počas konania nemožno pričítať ako zavinenie na zastavení konania žiadnej zo
stránsporu,nakoľkozavinenieakotakejjenutnéposudzovaťvýlučnezprocesnéhohľadiska.Vyhlásenie
konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade je okolnosťou, ktorá nastáva bez toho, aby niektorá zo strán

procesne zavinila zastavenie predmetného konania. Z uvedeného dôvodu nie je pre daný prípad možné
aplikovať ust. § 256 CSP. Odvolací súd preto s poukazom aj na článok 4 ods. 2 CSP pri rozhodovaní o
trovách konania aplikoval ust. § 257 CSP a rozhodol tak, že žalobcovi ani žalovanému v 1. rade nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

26. Odvolací súd tiež uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo strany sporu na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti
takémuto uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami

sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a
právny základ rozhodnutia (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/115/03, III. ÚS/209/04).27. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP).

28. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP. Civilný
sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie
rozsudku v zmysle cit. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku je veľmi dôležitou súčasťou rozsudku,
pretože z neho musí vyplývať, z čoho súd vychádzal pri hodnotení dôkazov a ktoré skutkové tvrdenia
strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Odôvodnenie nie je súhrnom súdneho spisu, preto sa v ňom
nemajú opisovať napr. celé výpovede strán sporu, ani texty listinných dôkazov. Obsahom hodnotenia

dôkazov je totiž opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý
nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si napr. odporujú alebo sa vylučujú. Tiež uvedie, ktoré dôkazy
neboli vykonané a z akého dôvodu. Je vhodné najprv uviesť dôkazy, z ktorých vyplynuli rozhodujúce
čiastkové skutkové zistenia. V prípade rozporov súd odôvodní, prečo konkrétny dôkaz považuje za
vierohodný a iný nie. Je pritom potrebné vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov

zakotveného v článku 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1. Nie je pritom prípustný eklektický a
neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (pozri nález sp. zn. I. ÚS/114/2008).

29. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré bolo napadnuté odvolaním totiž nie je možné
zistiť, ako súd vypočítal priznanú sumu. Na to, aby bolo možné riadne preveriť správnosť rozhodnutia

súdu prvej inštancie je nevyhnutné, aby v odôvodnení súd uviedol presné čísla, z ktorých vychádzal pri
svojom rozhodovaní. Nepostačuje iba uviesť, že rôzne poplatky, výšku ktorých uvedenie iba príkladmo,
neboli priznané. Vzhľadom na to, že zo žalovanej strany bolo namietané a tvrdené, že boli vyplatené
všetky sumy, bolo potrebné zistiť a vyčísliť, koľko bolo na poskytnutom úvere už uhradených súm.
Priznané sumy v rozsudku musia byť riadne zdôvodnené a musia zodpovedať konkrétnym výpočtom,

tam uvedeným.

30.Zasprávneodvolacísúdvšakpovažujekonštatovaniesúduprvejinštancie,ženárokžalobcuvyplýva
zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto správne bolo ju podrobiť súdnej kontrole v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku
II. vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, ako aj v súvisiacom výroku IV. čo do trov konania vo vzťahu žalobcu
a žalovanej v 2. Rade, postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a postupom podľa § 391
ods. 1 CSP vrátiť vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite dodržiavať procesné postupy pri
opätovnom rozhodovaní vo veci samej. Predovšetkým bude úlohou súdu prvej inštancie pri vedení
pojednávania postupovať v zmysle CSP. V rámci pojednávania súd je povinný určiť, ktoré skutkové
tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, s čím je povinný oboznámiť osoby
prítomné na pojednávaní. Pri svojom rozhodovaní môže vychádzať iba z riadne vykonaných dôkazov

a záverov z nich vyplývajúcich. Ak nevykoná niektorý navrhnutý dôkaz, musí to v odôvodnení rozsudku
uviesť. Následne bude jeho úlohou riadne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby bolo možné z neho zistiť,
ako postupoval pri ustálení prípadných priznaných resp. nepriznaných žalovaných súm, čo samozrejme
musí vyplývať z vykonaného dokazovania. Predmetom ďalšieho konania je už iba nárok na zaplatenie
sumy 4.976,43 eur s prísl., a to voči žalovanej v 2. rade.

33.Vnovomrozhodnutíotrováchkonaniarozhodnesúdprvejinštancieajotrováchodvolaciehokonania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).