Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. október 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421010315
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4421010315.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. M., pre zločin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 odsek 1,
odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného A. M., proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 05.08.2021 sp. zn. 2T/33/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa

13.10.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. M. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. M.
(ďalej aj ako „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

podľa § 163 ods. 1, ods. 3 písm. b/ zák. č. 312/2020 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.“) s poukazom
na § 134 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa §
324 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., na skutkovom základe, že:
obžalovaný, ktorý bol dňa 15.12.2020, kedy bol vyhlásený núdzový stav Uznesením vlády Slovenskej
republiky č. 587 zo dňa 30.09.2020 od dňa 01.10.2020 na obdobie 45 dní na postihnutom území
Slovenskej republiky a predĺžený o ďalších 45 dní Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 718 zo dňa

11.11.2020 s účinnosťou od 15.11.2020, pozitívne testovaný na ochorenie COVID - 19 (vírus SARS-
CoV-2), v čase približne o XX:XX, súc pod vplyvom alkoholu, agresívne vystúpil proti členom policajnej
hliadky Obvodného oddelenia PZ Dvory nad Žitavou v zložení hliadky ppráp. S. E., U.: XXXXXX a
nstržm. K. D., U.: XXXXXX, ktorí boli operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva PZ Nitra vyslaní
preveriť udalosť na V. X. H. K. č. XX v obci M. H. T., ktorým vulgárne nadával, pričom hliadka, ktorej
bolo oznamovateľkou B. S. oznámené, že obžalovaný je COVID-19 pozitívny, obžalovaného na dvore

rodinného domu v čase o XX.XX h vyzvala, aby si nasadil rúško na tvár, čo obžalovaný odmietol spraviť
a v tesnej blízkosti hliadky, hoci mal vedomosť, že je COVID-19 pozitívny (na vírus SARS-CoV-2),
čo členom hliadky aj sám povedal, začal na hliadku úmyselne kašľať a pľuť im do tváre so slovami
„ Zdochnite a bodaj by ste sa aj vy nakazili!“, pričom hliadka obžalovaného viackrát vyzvala, aby upustil
od protiprávneho konania, čo ale obžalovaný neuposlúchol a začal klásť aktívny odpor, na čo boli voči
obžalovanému použité donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany bez jeho

zranenia, avšak obžalovaný počas zákroku naďalej kládol aktívny odpor a búchal si hlavu o podlahu so
slovami, že príslušníkov Obvodného oddelenia PZ zabije a z uvedeného dôvodu bola privolaná hliadka
Obecnej polície z M. nad T. v zložení Mgr. Z. T., osobné číslo XXX a A. R., osobné číslo XXX, za
účelom vykonania asistencie pri služobnom zákroku, pričom po príchode na miesto sa obžalovaný aj
príslušníkom hliadky obecnej polície začal vyhrážať, že ich zabije.Za to mu bol podľa § 163 ods. 3 Tr. zák., zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., za
použitia ustanovení uvedených v § 37 písm. h/ Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák., §
41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky škodu vo výške 1.403,93 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste.
Vpísomnýchdôvodochodvolaniaobžalovanýprostredníctvomobhajcuuviedol,žeuloženýtrestpokladá
za neprimerane prísny. Uviedol, že miernejší trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák.
uložený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, vzhľadom na okolnosti prípadu, by

bol dostatočným trestom. Argumentoval, že mu bola odopretá možnosť uzavrieť dohodu o vine a treste.
Poukázalnato,žejeobyčajnýčlovek,médiaveľminesledovalapredspáchanímprejednávanéhoskutku
nemal vedomosť o tom, aký vysoký trest mu hrozí, pričom chodil iba do práce a domov k družke. Uviedol,
že v jeho prípade sa nevykonalo sekvenovanie variantu Covid-19 a ničím nebolo preukázané, či mal
variant nebezpečný a či sa reálne jednalo o ohrozovanie nebezpečnou nákazlivou ľudskou chorobou,

pričomvjehookolísanímniktonenakazil.Tiežpoukázal na„novozaužívanú“praxokresnýchprokuratúr,
ktoré neaplikujú zvýšené trestné sadzby v spojitosti s Covid-19. Žiadal odvolací súd, aby pri rozhodovaní
o výške trestu vzal do úvahy všetky okolnosti, ako aj fakt, že opatrenia vlády v súvislosti s Covid-19 boli
stále menené a podľa jeho názoru protiústavné. K vine sa priznal, skutok oľutoval a nižší trest by bol
postačujúci pre jeho ponaučenie.

Navrhol, aby krajský súd po zrušení rozsudku Okresného súdu Nové Zámky vychádzal zo základných
zásad pre ukladanie trestu uvedených v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. a trest ukladal v zmysle ustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr. zák. pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výška by bola
dostatočným trestom za spáchaný trestný čin.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa plne pridržiava písomne odôvodneného
odvolania a vyzdvihol, že v prejednávanej veci žiadny negatívny následok nevznikol a nikto neochorel.
Odôvodnenie súdu I. stupňa považuje za správne, no subjektívne to hodnotí tak, že keď sa nikomu nič
nestalo, bol by dostatočný aj nižší trest. Tiež poukázal na to, že nebolo možné uzatvoriť dohodu o vine
a treste v danom čase, keďže vzhľadom na opatrenia vlády z kapacitných možností sa nemohli všetci

dostaviť do jednej miestnosti. Navrhol zrušiť napadnutý výrok o treste a obžalovanému uložiť trest podľa
§ 39 ods. 1 Tr. zák. vo výmere, ako by mu mohol byť uložený v prípade konania o dohode o vine a treste.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že k veci kladenej mu za vinu sa priznal v plnom rozsahu,
skutok oľutoval a nemal vedomosť o tom, čo znamená vyhlásenie výnimočného stavu v štáte. Pred

súdom I. stupňa na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Poukázal, že jeho odvolanie
nesmerovalo k vine, ale odvolal sa na základe výšky jeho trestu a má obavy, že táto zasiahne najmä
jeho rodinu narušením psychiky z odlúčenia a taktiež, že sa mu rozpadne rodina. Uviedol, že konal v
nevedomosti, ktorého konania veľmi ľutuje a v budúcnosti sa bude vyvarovať podobnej situácie. Zároveň
poukázal na to, že nikomu nespôsobil ujmu a jeho konanie nebolo vedené úmyslom niekomu uškodiť,

ale nevedomosťou, čo ľutuje a bude ho to mrzieť po celý život. Žiadal, aby krajský súd zohľadnil všetky
ním uvádzané skutočnosti pri výmere trestu, keďže trest uložený mu Okresným súdom Nové Zámky je
privysoký. Očakáva, že krajský súd bude pozerať na tieto skutočnosti pri vynášaní rozsudku voči jeho
osobe. Navrhol zníženie trestu.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje
za dôvodné, trest uložený obžalovanému na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby nie je
neprimerane prísny. Poukázal na to, že neexistujú také okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré
by odôvodňovali použitie ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Navrhol podľa § 319
Tr. por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Splnomocnený zástupca poškodených sa na verejnom zasadnutí k odvolaniu obžalovaného nevyjadril
z dôvodu, že odvolaním nebola napadnutá náhrada škody a navrhol potvrdiť rozsudok súdu I. stupňa.NazákladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobouKrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací,
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané ,prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že obžalovaný A. M. na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 05.08.2021 vyhlásil po zákonnom poučení, že je vinný zo spáchaného skutku

podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Súd I. stupňa preto nevykonával dokazovanie v otázke viny. Následne
rozhodol o vine obžalovaného zo skutku uvedeného v podanej obžalobe právne kvalifikovaného ako
zločin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 134 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom útoku na verejného
činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a uložil
mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyri roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný čo do výroku o treste z dôvodu, že sa mu
javil neprimerane prísny. Prokurátor odvolanie voči rozsudku súdu I. stupňa nepodal. Z dôvodu, že
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho obžalovaný ani prokurátor nepodali odvolanie voči
výroku o vine, tento výrok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom prieskumnej činnosti krajského

súdu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por.
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
pokiaľ ide o ukladanie trestu, a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.

por., s ktorými aj odvolací súd súhlasí a dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr. zák.
Odvolací súd preto na úvahy súdu I. stupňa ako na správne v podrobnostiach poukazuje.

K osobným pomerom obžalovaného je nutné uviesť, že má evidovaný trvalý pobyt v obci K., kde sa
však od 08.11.2019 nezdržiava a nevlastní v nej žiadne nehnuteľnosti. Presťahoval sa do obce M. H. T.

kde žije s družkou B. S.. Obec M. o ňom nemá aktuálne žiadne informácie. Od 18.12.2020 sa
nachádza vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, pričom
z ústavu je hodnotený tak, že väzbu vykonáva v zmiernenom režime, jeho správanie a vystupovanie
je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiava, pracovne zaradený nebol a súčasne nebol
disciplinárne odmenený ani potrestaný.

Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný (naposledy rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/152/2012 zo dňa 27.09.2012, právoplatným dňa 27.09.2012,
ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní jeden rok a šesť mesiacov), pričom sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu z

Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že sa dopustil dvanástich priestupkov,
z toho deväťkrát priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a trikrát priestupku na úseku cestnej
dopravy.

Pri preskúmavaní veci odvolací súd zistil, že správne súd I. stupňa vychádzal pri ukladaní trestu

obžalovanému z trestnej sadzby najprísnejšie trestnej v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. uvedenej pre zločin
šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 ods. 3 Tr. zák., za ktorý je možné uložiť
trest odňatia slobody v rozpätí štyri až desať rokov.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa

dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu aj na ustanovenie § 34 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri
ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Správne súd I. stupňa zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák., keďže obžalovaný
sa k spáchanému skutku pred súdom I. stupňa priznal a tento úprimne oľutoval. Správne vzhliadol ajpriťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., keďže spáchaním skutku sa dopustil dvoch trestných
činov.

Týmto bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný, a preto s poukazom na § 38 ods.
2 Tr. zák., súd I. stupňa správne uložil obžalovanému úhrnný trest v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1
Tr. zák., vychádzajúc z trestnej sadzby za najprísnejší trestný čin uvedenej v § 163 ods. 3 Tr. zák., t.
j. štyri až desať rokov. Súd I. stupňa takto uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní štyri roky
na samej dolnej hranici trestnej sadzby.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil skutku v čase
vyhláseného núdzového stavu súvisiacim s protipandemickými opatreniami ohľadne nákazlivej choroby
COVID-19, a to po zistení, že je pozitívny na vírus SARS-CoV-2 a s úmyslom nakaziť aj príslušníkov
polície. Krajský súd zdôrazňuje, že skutok bol spáchaný v čase, keď kulminovala zlá situácia v súvislosti
s COVID-19 na území Slovenskej republiky a všeobecne medzi občanmi sa šíril strach z nakazenia

sa touto chorobou, najmä v dôsledku vysokej úmrtnosti. Okrem toho sa obžalovaný dopustil skutku
na štyroch osobách, naplnil ním znaky dvoch trestných činov a bez ohľadu na to, či bolo vykonané
sekvenovanie, akým typom ochorenia COVID-19 trpel, všetky druhy vysoko ohrozujú život každého
človeka, preto nemožno konanie obžalovaného zľahčovať.
Nazákladevyššieuvedenýchskutočností,ajnadriadenýsúdzistil,žeobžalovanémuje nutnéuložiťtrest

odňatia slobody ako trest nepodmienečný, poukazujúc aj na jeho predchádzajúci spôsob života. I keď
sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, neznamená to, že sa v minulosti nedopúšťal trestnej činnosti,
na čo môže súd poukázať pri ukladaní trestu aj bez toho, aby aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m/ Tr. zák. (ktorú správne súd I. stupňa nevzhliadol s ohľadom na zahľadenie týchto odsúdení).
Rovnako je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal aj protiprávnej

činnosti menšej spoločenskej nebezpečnosti v podobe priestupkov, čo je evidentné z výpisu z Centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorej vyplýva, že bol celkovo priestupkovo prejednávaný
dvanásťkrát, z toho deväťkrát proti občianskemu spolunažívaniu a trikrát na úseku cestnej dopravy,
pričom všetkých týchto priestupkov sa dopustil od leta roku 2017, t. j. za pomerne krátky čas.

Z vyššie uvedených dôvodov považuje krajský súd súdom I. stupňa uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere štyri roky, napriek námietkam obžalovaného, za zákonný, spravodlivý a
primeraný. Krajský súd sa nestotožnil s jeho tvrdením, že trest je neprimerane prísny. V tomto smere nad
rámec vyššie uvedeného krajský súd poukazuje na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, ako i
skutočnosť, že obžalovaný bol pod vplyvom návykových látok, do ktorého stavu sa privodil sám vlastným

pričinením a pred spáchaním prejednávaného skutku sa dopustil výtržnosti a agresívneho správania
voči svojej družke, ktorá na neho zavolala príslušníkov polície.

Z týchto dôvodov odvolací súd nevyhovel obžalovanému a trest uložený súdom I. stupňa mu neznížil,
keďže nezistil splnenie zákonných podmienok na aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák., t. j. žiadnu existenciu

či už okolností prípadu alebo pomerov páchateľa, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že použitie trestnej
sadzbyustanovenejTrestnýmzákonom,vdanomprípadeštyriaždesaťrokov,bybolopreobžalovaného
neprimerane prísne a súčasne ani nezistil, že by na ochranu spoločnosti postačovalo uloženie trestu
kratšieho trvania.

K námietkam obžalovaného, že nie je nutné mu ukladať tak prísny trest, keďže trestným činom
nespôsobil žiadny následok na zdraví u príslušníkov polície, krajský súd konštatuje, že trestný
čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby je ohrozovací trestný čin, čo znamená, že i
v prípade, že následok nenastane, páchateľ takéhoto skutku sa dopúšťa protiprávneho konania
napĺňajúceho znaky skutkovej podstaty podľa § 163 Tr. zák., ktorý chráni ľudský život a zdravie

pred nebezpečnými nákazlivými ľudskými chorobami. Z uvedeného dôvodu nemožno bagatelizovať
závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, ktorý ohrozoval poškodených nakazením chorobou,
na ktorú doposiaľ nie je vyvinutý účinný liek. Ani jeho prípadné narušenie psychiky z odlúčenia od svojej
rodiny nie je takou okolnosťou, ktorá by umožňovala vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti
u neho znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia súdom I. stupňa v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., toto považujekrajský súd taktiež za správne, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu
pre spáchanie úmyselného trestného činu.

Nad rámec prieskumnej povinnosti krajského súdu smerujúce čo do výroku o treste, krajský súd
konštatuje, že správne tiež postupoval súd I. stupňa, keď podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. a § 74
ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou poukazujúc
na závery znaleckého dokazovania po zistení jeho závislosti na viaceré psychoaktívne látky a súčasne
správne v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. priznal poškodenému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky

riadne a včas uplatnený a vyčíslený nárok na náhradu škody vo výške 1.403,90 eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného A. M. považoval za nedôvodné, a preto ho
v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.