Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207244
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8319207244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: T. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. C. X.I. XXXX/X, G., o zaplatenie 3707,03
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 9Csp/129/2019-109 zo
dňa 2. júla 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o nároku
na náhradu trov konania.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie 90,- eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.033,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.123,21 eur od 30.1.2017 do 18.3.2020, zo sumy 2.083,21 eur od 19.3.2020 do 4.5.2020, zo

sumy 2.033,21 eur od 5.5.2020 do zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 47,50 eur splatných k
27. dňu v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod
stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 14,56 % proti žalovanému.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 144, § 145, § 146 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodnéhozákonníka,§52ods.1ažods.4,§54ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1 a ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a
žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.07.2015,na základe ktorej bol žalovanej reálne poskytnutý úver celkom vo výške 5000 eur, ktorý sa zaviazala
vrátiť formou pravidelných 36 mesačných splátok vo výške 197,89 eur s ročnou úrokovou sadzbou
27,64 %, RPMN 27,64 %, pri priemernej hodnote RPMN 18,24%, s termínom konečnej splatnosti

7/2018, pri celkovej sume pôžičky 7124,04 eur a celkovými nákladmi spotrebiteľa 2124,04 eur. V danom
prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi

typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve
absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s tam
uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. Keďže predmetná úverová zmluva nemá všetky náležitosti predpísané zákonom o
spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie ju v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

považoval za bezúročnú a bez poplatkov.

4. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 27,64 % ročne.
Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli
priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej

sadzby od 1 do 5 rokov v júli 2015, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,29 %.
Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 27.07.2015 bola so splatnosťou 36
mesiacov. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 2,6-násobkom priemernej sadzby
úverov poskytovaných v rovnakom období. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška

úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch
nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie
je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne
neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú

peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer
úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaná reálne čerpala
titulom úveru. Žalovaná v danej veci čerpala titulom úveru sumu 5000 eur a jednotlivými splátkami

uhradila sumu 2966,79 eur. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobcovi priznal sumu
2033,21 eur ako rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovanou uhradenými
sumami a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, výška ktorého je
v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
6. Vzhľadom na žiadosť žalovanej a súhlas žalobcu, súd povolil žalovanej uhradiť dlžnú sumu splátkami

po 47,50 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaná stratí túto výhodu splátok.

7. Výrok o trovách odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 odsek 1 C.s.p. a podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

8. Proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku o trovách konania podal

žalobca odvolanie včas. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 odsek 1 písm. h) C.s.p.. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
1583,82 eur, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 1583,82 eur od 30.1.2017 do zaplatenia,
to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania a
náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

9. V podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu
záveru o bezúročnosti úveru. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia všetkých predpokladov na výpočet RPMN nie je
správny. Z rozhodnutia súdu I. inštancie nie je možné zistiť, ktoré konkrétne parametre pre výpočet

RPMN v zmluve chýbajú a pre absenciu ktorých parametrov má byť úver postihnutý prísnou sankciou
bezúročnosti. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere neurčité a celkom
nepreskúmateľné.10. Rovnako je podľa názoru žalobcu nesprávny aj právny názor o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi.
Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 27,64 %
zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný

úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v
čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií SR v súlade s ust. § 21 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. v
Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 1.štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 31.3.2015 predstavovala 13,83 %. Najvyššia
prípustná výška odplaty podľa zákona (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1a ods.

1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala 27,66 %, tj. 2 x priemernej RPMN 13,83 % tak,
ako je uvedená v úverovej zmluve. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v
úverovej zmluve 27,64 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v
čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

platného a účinného od 1.9.2014.

11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza

nasledovné:

15. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

17. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom závere o bezúročnosti úveru odvolací súd uvádza:
Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9 odsek
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Podľa
tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskehozákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve o úvere absentujú uvedené predpoklady použité na
výpočet RPMN, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve musí byť jasné a pre spotrebiteľa jednoznačné,
z akých predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN. Z predloženej zmluvy je zistiteľná iba samotná
výška RPMN banky a priemerná RPMN na trhu.

20. Hodnota RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky
náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti
či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet,
teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky
RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.

21. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre
výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Odvolací súd
preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu
splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej
úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN,

a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je úlohou spotrebiteľa hľadať a „pátrať“ v úverovej zmluve, či
táto obsahuje všetky potrebné údaje pre výpočet RPMN, o ktorých spotrebiteľ napokon ani len nemá

vedomosť, ktoré všetky údaje to sú (teda nevie ani ktoré má hľadať) a aj preto spotrebiteľ má mať
prehľadne a na jednom mieste sprístupnené všetky tieto vstupné údaje k výpočtu RPMN použité. S
poukazom na cit. § 9 ods. 2 písm. k), § 19 ods. 1, 2 a § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v rozhodnom čase, má odvolací súd za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v
rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval, aby v úverovej zmluve boli uvedené nie len

predpoklady na výpočet RPMN, ale aj samotný jej výpočet, pretože, ako sa z citovaných noriem javí,
výpočet RPMN nie je len internou záležitosťou dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve
uviesť už len výsledok tohto svojho výpočtu, ale tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s
komplexným uvedením vstupných premenných na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel ktoré z
množstva údajov uvedených v úverovej zmluve sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak

aby tento výpočet bol odkontrolovateľným nie len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, ale hlavne a predovšetkým, aby bolo odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným
orgánom za účelom zistenia, ako a či dodávateľ (veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte
RPMN v súlade so zákonom.

23. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere spájal v
zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b) následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

24. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie výšky dohodnutej úrokovej sadzby, ktorá je

podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi.

25. Úroková sadzba predmetného úveru je skoro 2,6 - násobkom priemernej sadzby úverov
poskytovaných v rovnakom období. V danom prípade sa preto prvoinštančný súd správne zaoberal
výškou úroku z úveru, ktorá je určená úrokovou sadzbou 27,64 % ročne a porovnával ju s úrokmi

poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Z internetovej stránky NBS súd prvej
inštancie preveril úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere bola
priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru 10,29 %. Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný
úrok v danom prípade bol viac ako 2,6 - násobne vyšší ako úrok, ktorý za podobných podmienok bankyposkytovali. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak
sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o viac ako 260 % priemernú cenu porovnateľných
úverovposkytovanýchbankami.Žalobcompožadovanýúrokzúverusúrokovousadzbouvovýške27,64

% spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože
bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerne v tomto období boli úroky
10,29 % ročne. Tento názor je súladný aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom
v rozsudku zo dňa 31.7.2009 sp.zn. 1M Cdo/1/2009.

26. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

27. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému

vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

28. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v
rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

29.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov

svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímkúrokovýchsadzbámuplatňovanýmbankamipri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného

trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
všakviacakoo100%oprotipriemerubánk.Dohodnutáúrokovámieratedapodstatneprevyšujeobvyklú
úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

30. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).