Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrea Szombathová Poláková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/264/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112234103
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4112234103.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: R. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/X, E., zastúpený Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s. r. o., so
sídlom Žižkova 4D, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovaným: 1. Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.
XXX/XX, V., 2. Z.. A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, 3. Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. F.
XXX, 4. G. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 5. Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/
XX, H., 6. P.. B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 7. P.. R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.
XXX/XX, H., 8. Z.. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, H., 9. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.
XXX/XX, H., 10. B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, N. T., 11. B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.
XXX/XX, H., 12. Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 13. P. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A. XXX/XX, H., 14. G. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 15. Z.. G. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 16. E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 17. N. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 18. O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. 39X/XX, H., 19. S. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. XXX/XX, H., 20. C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 21. Z. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 22. M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 23. K. Z. nar. XX. XX. XXXX,
bytom O., 24. Z. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. 6, H., 25. P.. B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/
XXA, H.- A., 26. Z.. Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 27. P.. H. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 28. B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 29. B. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 30. A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 31. Z. N. nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 32. A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 33. R. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 34. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, H., 35. A. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U. XX, H., 36. A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, H., 37. P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A. XX, H., 38. P.. P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 39. S.. Q. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 40. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, H., 41. P.. F. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 42. A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 43. G. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 44. Q. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, D., 45. N. N., rod. N., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U. XX, 46. Z.. R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X/XX, H., 47. A. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. XXX/XX, H., 48. E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, H., 49. N. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. XXXX/X, H., 50. R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 51. G. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 52. P.. Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, 53. S.. B. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom P. O. D. XXXX/XX, R., 54. P.. Z. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Q. č. XX, N.
Q., 55. A. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 56. B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/
XX, H., 57. Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X/X, H., 58. K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX,
H., 59. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 60. Z.. Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X/
X, Z.-N. Z., 61. A. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, S., 62. doc. Q.. A. U., L.., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX/XX, H., 63. Z.. R. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 64. R. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXX/X, H., 65. P.. G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 66. O. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 67. G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/X, H., 68. O. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, H., 69. Q. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX. H. XXX/XX, K., 70. P. E.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 71. A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 72. Z.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/X, H., 73. G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 74.
N. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, H., 75. S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, 76. A.. R. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/X, H., 77. F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/X, H., 78. M. N.,nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 79. N. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 80. A.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 81. Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 82.
S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 83. B. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 84.
P. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/X, N., 85. D. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 86.
Z.. N. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, H., 87. U. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX,
H., 88. O. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, H., 89. G. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/
XX, H., 90. A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, H., 91. Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX,
H., žalovaní zastúpení advokátom JUDr. Romanom Foltínom, so sídlom Školská 3, Nitra, o zaplatenie
príslušenstva pohľadávky v sume 86.228,01 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 7. augusta 2019 č. k. 12C/289/2012-609 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (III.) p o t v r d
z u j e .
Napadnutý výrok o náhrade trov konania (IV.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. - 91. rade, okrem žalovaných v
84., 85., 89. a 90. rade, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 9%-ný úrok z omeškania
ročne zo sumy 64.133,71 eura od 15. 12. 2010 do 13. 07. 2015 vo výške 26.440,65 eura a 5,05%-ný úrok
z omeškania ročne zo sumy 45.410,92 eura od 14. 07. 2015 do 16. 06. 2016 vo výške 2.129,98 eura, a
to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie voči žalovanej v 84. rade P. D., v 85. rade D.
X., v 89. rade G. Z., a v 90. rade A. X. zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 369 ods. 1, § 735 Obchodného zákonníka. Uviedol,
že žalobca - pôvodne spoločnosť Ratima & KF, s. r. o. sa žalobou doručenou súdu dňa 03. 10. 2012
domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 76.319,10 eura s príslušenstvom. V priebehu konania došlo
k zmene na strane žalobcu a súd vyhovel návrhu na zmenu žalobcu a namiesto pôvodného žalobcu:
Ratima & KF s. r. o., so sídlom Komárno, Vodná 15/8, IČO: 44 533 128 do konania vstúpil: R. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E., N. XXX/X. Čo sa týka uplatňovaného nároku, konanie bolo v časti zaplatenia istiny
zastavené pre úhradu celej istiny, konkrétne suma 30.908,18 eura bola uhradená dňa 14. 07. 2015 a
suma 45.410,93 eura bola uhradená dňa 17. 06. 2016. Žalobca sa domáhal vyčísleného príslušenstva
- úroku z omeškania vo výške 86.228,01 eura, ktoré si žalobca uplatňuje ako 0,05 % úrok z omeškania
denne zo sumy 64.133,71 eura od 15. 12. 2010 do 13. 07. 2015 = 72.695,56 eura a 0,05 % úrok z
omeškania denne zo sumy 45.410,92 eura od 14. 07. 2015 do 16. 06. 2016 = 13.532,45 eura, spolu
= 86.228,01 eura. V prvom rade sa súd vysporiadal s otázkou, či žalobca, ktorý je v konaní aktívne
legitimovaný, nakoľko bola na neho platne a riadne postúpená pohľadávka voči žalovaným s poukazom
na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka, má nárok na príslušenstvo, teda úrok z omeškania, ktorý
si uplatnil a ktorý je predmetom tohto sporu. V konaní nebolo sporné, že žalovaní v postavení dlžníka si
svoj dlh voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nesplnili riadne a včas. Za vykonané práce
podľa zmluvy o dielo na bytovom dome A. XX, H. bola právnym predchodcom žalobcu správcovi -
spoločnosti Službyt Nitra, s. r. o. dňa 30. 11. 2010 vystavená faktúra na sumu 76.319,11 eura, splatná
dňa 14. 12. 2010. V konaní nebolo sporné, že suma 30.908,18 eura bola uhradená až dňa 14. 07.
2015 a suma 45.410,93 eura bola uhradená až dňa 17. 06. 2016, teda po splatnosti faktúry, a to potom
znamená, že zo strany žalovaných došlo k omeškaniu, neplnili riadne a včas, pretože plnenie už bolo
splatné. Obrana žalovaných, že k plneniu nedošlo a že to zavinil správca bytového domu a ich vzťah so
správcom - spoločnosťou Služby Nitra, s. r. o., je právne irelevantná vo vzťahu k žalobcovi, je to vzťah
medzi správcom a vlastníkmi bytov, ale vo vzťahu k žalobcovi je podstatné to, že došlo k omeškaniu,
za akých okolností k omeškaniu došlo, to už je na vysporiadaní sa medzi vlastníkmi bytov a správcom.
Právne dôsledky spojené s omeškaním sú upravené v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka, keďžežalovaní meškali s plnením peňažného dlhu, žalobca má právo požadovať od nich úroky z omeškania,
pričom výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.
Ďalej sa súd musel vysporiadať s otázkou, ktoré zákonné ustanovenia bude aplikovať na prejednávaný
spor. Základná úprava úrokov z omeškania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom
zákonníku. Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník majú svoju vlastnú úpravu vzťahujúcu sa
na úroky z omeškania: Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 ustanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Obchodný
zákonník v § 369 ods. 1 a § 735 ustanovuje, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku,
je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri omeškaní dlžníka s platením
peňažného záväzku vyplývajúceho z obchodnej zmluvy sa neuplatňuje všeobecná úprava Občianskeho
zákonníka o úrokoch z omeškania. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku platí len v prípade
porušenia peňažných záväzkov neobchodného charakteru. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo
pohľadávky. Čo sa týka úrokov z omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri samotnom plnení aj úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis k Občianskemu zákonníku, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného nariadenia
vlády je výška úrokov z omeškania o osem, resp. päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Obchodný zákonník upravuje úroky z omeškania nasledovne: Ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. Zároveň platí, že ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (tu platí nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z. z.). Súd dospel k záveru a vyhodnotil vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a
posúdil tak prejednávanú vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a aplikoval na výšku úroku
z omeškania ustanovenia nariadenia vlády č. 87/19995 Z. z. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že
žaloba bola podaná sčasti dôvodne a sčasti nedôvodne práve pre uplatňovaný úrok z omeškania vo
výške 0,05% denne zo sumy 64.133,71 eura od 15. 12. 2010 do 13. 07. 2015 a 0,05% úrok z omeškania
denne zo sumy 45.410,92 eura od 14. 07. 2015 do 16. 06. 2016. Z listinných dôkazov, predovšetkým zo
Zmluvy o dielo zo dňa 17. 08. 2010, súd vyvodil ten právny záver, že medzi stranami sporu bola platne
uzavretá zmluva o dielo, pričom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa Zmluvy o dielo jej účastníkmi
na jednej strane boli ako objednávateľ - vlastníci bytov v dome A. XX, H., zastúpení správcom Službyt
Nitra, s. r. o., ktorý za objednávateľa zmluvu o dielo podpísal, na strane druhej vystupoval žalobca,
resp. jeho právny predchodca ako zhotoviteľ. Z obsahu spisu je jednoznačne preukázané, že právny
predchodca žalobcu je obchodná spoločnosť, ktorá má v predmete činnosti prípravné práce k realizácii
stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a
interiérov, to znamená, že vystupoval ako podnikateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Spotrebiteľská zmluva
sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten,
ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto
zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce,
či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a vlastníci bytov ako podnikatelia nekonali, potom zmluva o dielo spĺňa
všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné
ustanovenia, súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1.- 91. rade, okrem žalovaných v 84., 85., 89., 90.
rade, spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 9%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 64.133,71 eura
od 15. 12. 2010 do 13. 07. 2015 vo výške 26.440,65 eura a 5,05%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy
45.410,92 eura od 14. 07. 2015 do 16. 06. 2016 vo výške 2.129,98 eura. Skutkové tvrdenia ohľadne
sumy, z ktorej je úrok z omeškania uplatňovaný, ani obdobie, za ktoré je úrok z omeškania uplatňovaný,
strana žalovaných výslovne nepoprela a tieto sa považujú za nesporné s poukazom na ustanovenie §
151 ods. 1 CSP. Výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. zvýšená o 8
percentuálnych bodov a následne 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB, čo bolo v čase omeškania
1% a 0,05%. Počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni splatnosti vystavenej faktúry a potom deň
nasledujúci po dni plnenia, kedy žalovaní plnili najskôr sumu 30.908,18 eura bola uhradená dňa 14. 07.
2015 a suma 45.410,93 eura bola uhradená dňa 17. 06. 2016. Čo sa týka lehoty na plnenie, žalovanížiadali o možnosť splatenia sumy v dvoch splátkach, jednu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, druhú
do konca r. 2019, pričom poukazovali na stav vo fonde opráv a na tú skutočnosť, že ak by bola naraz
čerpaná vysoká suma, ohrozená by mohla byť existencia 60 bytov a 200 obyvateľov bytov. Keďže súd
žalobcovi priznal sumu 26.440,65 eura + 2.129,98 eura, a nie žalovanú sumu v celej výške, umožnil
žalovaným zaplatiť súdom priznanú sumu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako sami v
podstate žiadali. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalobca si uplatňoval úrok
z omeškania v neprípustnej výške 0,05% za každý deň omeškania, čo je 18,25% ročne, keďže záväzok
vznikolzospotrebiteľskejzmluvyadlžníkomjespotrebiteľ,možnopriznaťadohodnúťúrokyzomeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. a potom dojednanie o výške úroku z omeškania v zmluve vo výške 0,05% za každý deň omeškania
je absolútne neplatné s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka výroku o
zastavení konania voči žalovanej v 84. rade P. D., v 85. rade D. X., v 89. rade G. Z., a v 90. rade A. X.,
tu súd postupoval s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby voči týmto žalovaným, ku ktorému došlo
ešte pred otvorením pojednávania a ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnej veci boli ako
žalobca, tak aj žalovaní sčasti úspešní a sčasti neúspešní, preto súd o náhrade trov konania rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a ustanovenie § 255 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozhodnutiu, v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania, podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia podanej
žalobe v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Výrok rozhodnutia súdu o nepriznaní náhrady trov konania považuje za
nesprávny, poukazujúc na to, že celá suma istiny bola pod vplyvom podanej žaloby zo strany žalovaných
zaplatená ešte v priebehu súdneho konania, a tak mal úspech 100%, bez ohľadu na to, že súd
následne nepriznal celú sumu príslušenstva, t. j. úrokov z omeškania, uplatňovaných v tomto konaní.
Súd prvej inštancie tiež dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď vyhodnotil právny vzťah medzi
stranami ako spotrebiteľský a posúdil tak prejednávanú vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a v dôsledku toho aplikoval na výšku úroku z omeškania príslušné ustanovenie nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. Uvedený vzťah nemožno chápať ako spotrebiteľský, keďže zmluvu uzavrel podnikateľský
subjekt Službyt Nitra s. r. o., ktorý v rámci výkonu podnikateľskej činnosti konal ako správca bytového
domu na A. ul. XX v H.. V tomto konaní sa jedná o zmluvný úrok, ktorý spoločnosť Službyt Nitra,
s. r. o. v rámci zmluvnej voľnosti platne uzavrel so spoločnosťou Ratima & KF, s. r. o., t. j. právnym
predchodcom žalobcu. Tento zmluvne dojednaný úrok vo výške 0,05% denne bol dojednaný medzi
dvoma podnikateľskými subjektmi, pričom na povahe právneho vzťahu nič nemení tá skutočnosť, že
časť záväzku vyplývajúca zo zmluvy o dielo boli povinní zaplatiť žalovaní v tomto konaní. Postavenie
žalovaných ako ručiteľov za spoločnosť Služby Nitra, s. r. o. vyplynulo zo zákona iba z dôvodu, že
spoločnosť Služby Nitra, s. r. o. neuhradila celú odplatu podľa zmluvy o dielo. Správca je pritom priamo
zo zákona účastníkom právneho vzťahu, uzatvára zmluvu a vstupuje do tohto vzťahu. Nakoľko je
správca podnikateľským subjektom, tak logicky pri uzatváraní zmluvy o dielo s iným podnikateľským
subjektom (Ratima KF s. r. o.) došlo k vzniku obchodnoprávneho vzťahu, ktorý umožňuje dojednať
úrok z omeškania. Povahu tohto vzťahu ako obchodnoprávneho nepriamo potvrdzuje aj to, že skoršie
súdne konanie žalobcu Ratima KF s. r. o. proti žalovanému Služby Nitra s. r. o. bolo vedené pod sp.
zn. 23Cb/110/2011, teda ako obchodnoprávny spor. Je nutné uviesť, že správca zodpovedá za záväzky
vzniknuté pri výkone správy bytového domu až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky
zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Uplatňovaný nárok zo strany žalobcu
voči žalovaným predstavuje nárok vyplývajúci z vedľajšieho (akcesorického vzťahu), t. j. zodpovednosti
jednotlivých vlastníkov bytov, ktorá nastupuje až po tom, čo správca bytového domu nesplnil svoju
primárnu povinnosť. V zmysle tohto osobitného ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z., ak záväzky
správcu (t. j. záväzky, ktoré vznikli zo zmlúv uzavretých so správcom pri výkone správy domu), nie
sú kryté zaplatenými úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv, vlastník bytu a nebytového priestoru v dome zodpovedá za záväzky nad rámec zaplatených úhrad
za plnenia alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu v zmysle ustanovení § 5 ods.1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. Vzhľadom k uvedenému má
za to, že súd mal priznať celý úrok z omeškania ako bol dojednaný v zmluve o dielo zo dňa 17. 08.
2010, teda úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Vo vzťahu k trovám konania uviedoltiež, že žaloba v konaní bola podaná z dôvodu nezaplatenia dohodnutej sumy z titulu vystavenej faktúry
za prevedené práce. Samotné úroky predstavovali len príslušenstvo tejto nezaplatenej pohľadávky.
Samotná skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k úhrade nezaplatenej istiny zo strany žalovaných už bez
ďalších pochybností sama o sebe predstavuje úspech žalobcu v samotnom konaní. Ak by aj pripustil, že
nemal v konaní plný úspech, tak bez ďalších pochýb mal v konaní čiastočný (teda väčšinový úspech),
v dôsledku čoho má nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že v žiadnom prípade nemožno súhlasiť
so závermi žalobcu, že zmluva bola uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, a to Služby
Nitra, s. r. o. ako správcom bytového domu žalovaných a právnym predchodcom žalobcu obchodnou
spoločnosťou Ratima & KF, s. r. o., Komárno. Zo samotného znenia zmluvy o dielo je zrejmé, že
zmluvnou stranou-objednávateľom sú fyzické osoby nepodnikatelia, vlastníci bytov v dome A. XX, H.,
pričom zmluvu za nich podpisoval ako splnomocnenec správca bytového domu- spoločnosť Službyt
Nitra, s. r. o.. Aj z uvedeného je zrejmé, že objednávateľom sú fyzické osoby-spotrebitelia, a teda
uvedený vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťah spotrebiteľský, z čoho vyplýva, že v tomto prípade
je možné priznať úroky z omeškania žalobcovi maximálne do výšky podľa predpisov Občianskeho
práva. S poukazom na vecne správne rozhodnutie prvoinštančného súdu navrhli, aby bol rozsudok v
napadnutom rozsahu potvrdený.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je
dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec
aj správne právne posúdil. Vo vzťahu k napadnutému výroku o náhrade trov konania dospel odvolací
súd k záveru, že tento výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.
10. Pôvodný žalobca - Ratima & KF s. r. o., Komárno sa žalobou zo dňa 03. 10. 2012 vo vzťahu k
žalovaným ako vlastníkom bytov bytového domu Jurkovičova 21,
Nitra domáhal zaplatenia istiny vo výške 76.319,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05%
denne zo sumy 64.133,71 eura od 15. 12. 2010 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Žalobca v
žalobe dôvodil, že so žalovanými, v zastúpení správcom spoločnosťou Službyt Nitra s. r. o., uzatvoril
dňa 17. 08. 2010 zmluvu o dielo s predmetom oprava fasády, pretmelenie medzipanelových špár, náter
fasády materiálom Thermoshield na bytovom dome A. XX, H.. Žalobca vystavil za vykonanie diela dve
faktúry, a to faktúru č. 10/008 na sumu 76.319,10 eura zo dňa 02. 09. 2010, žalovanými prostredníctvom
správcu uhradenú a faktúru č. 18/010 na sumu 76.319,10 eura zo dňa 30. 11. 2010, splatnú dňa 14. 12.2010, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal prostredníctvom tohto konania. Vzhľadom na omeškanie
žalovaných s plnením, spolu so zaplatením žalovanej istiny žiadal súdom priznať i úrok z omeškania
vo výške 0,05% denne z ceny diela bez DPH. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 10. 02. 2016 č. k. 12C/289/2012-187, z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, konanie,
čo do zaplatenia 30.908,18 eura, zastavil. Keďže pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola
žalobcom postúpená na postupníka R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., N. XXX/X, na základe
návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12. 03. 2018 č.
k. 12C/289/2012-369 vyhovel návrhu na zmenu žalobcu a namiesto pôvodného žalobcu do konania
vstúpil R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., N. XXX/X. Ďalším uznesením zo dňa 29. 04. 2019 č. k.
12C/289/2012-525 súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom konanie v časti
zaplatenia sumy 45.410,92 eura zastavil a súčasne pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 86.228,01 eura, predstavujúcu žalobcom uplatnený a
vyčíslený úrok z omeškania, vychádzajúc z úhrad žalovanej istiny vo výške 30.908,18 eura a 45.410,92
eura. Predmetom sporu, po zastavení konania, čo do zaplatenia žalovanej istiny, zostalo zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 64.133,71 eura od 15. 12. 2010 do 13. 07. 2015 a
úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 45.410,92 eura od 14. 07. 2015 do 16. 06. 2016,
žalobcom uplatneného vo výške 86.228,01 eura, o ktorom nároku žalobcu súd prvej inštancie rozhodol
napadnutýmrozsudkom,preskúmavanýmodvolacímsúdom(vdôsledkupodanéhoodvolaniažalobcu)v
jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania. Zásadnou právnou otázkou nastolenou v
tomto konaní pritom bolo to, či právny vzťah medzi stranami sporu je obchodnoprávnym, tak ako žalobca
tvrdil, a teda, či dôvodne uplatnil nárok na zaplatenie dojednaného úroku z omeškania vo výške 0,05%
denne alebo, či na žalobcom uplatnený nárok titulom omeškania žalovaných s plnením treba aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej správne zistil skutkový stav a
z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
12. Pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že účastníkom zmluvného vzťahu
z uzavretej zmluvy o dielo boli na strane objednávateľa vlastníci bytov bytového domu A. XX, H., a nie
správca Službyt Nitra s. r. o., s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd jednoznačne
stotožňuje. Potom odvolacia argumentácia žalobcu, že zmluvu na strane objednávateľa uzatváral
podnikateľský subjekt Službyt Nitra s. r. o. nie je správna. To, že objednávateľmi boli vlastníci bytov
a správca ich len zastupoval, vyplýva nielen zo samotného označenia zmluvných strán v zmluve o
dielo zo dňa 17. 08. 2010, ale i zo zákonnej úpravy postavenia správcu, v zmysle ktorej správca koná
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet, teda nie vo svojom mene a vo svoj
prospech. I keď je dôvodné prisvedčiť odvolateľovi, že správca ako taký je podnikateľským subjektom,
ktorého v predmete činnosti je správa a údržba bytového domu a z hľadiska tohto jeho postavenia
vstupuje do zmluvného vzťahu s vlastníkmi bytov na základe zmluvy o výkone správy, ktorá je svojim
charakterom zmluvou spotrebiteľskou, ako už opakovane judikovali súdy SR (napr. rozhodnutie NS
SR sp. zn. 8Cdo/172/2019), vo vzťahu k uzavretej zmluve o dielo nie je možné v žiadnom prípade
konštatovať, že by jej účastníkom bol na strane objednávateľa podnikateľský subjekt - správca, ktorý v
tomto zmluvnom vzťahu plnil úlohu zástupcu objednávateľa - vlastníkov bytov, t. j. fyzických osôb, ktoré
priuzatváranítejtozmluvynekonalivrámcipredmetusvojej obchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Sám správca si vo svojom mene žiadne dielo neobjednal
a v jeho prospech ani žiadne dielo nebolo vykonané.
13. Pri aplikácii režimu Obchodného zákonníka sa vyžaduje, aby obe zmluvné strany boli podnikateľmi,
t. j. osobami vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a
za účelom dosahovania zisku. V občianskoprávnej úprave zmluvy o dielo však minimálne jeden zo
subjektov musí byť fyzická osoba - nepodnikateľ. Teda aplikáciu Obchodného zákonníka, aj keď bol
písomne dohodnutý, koriguje kogentné ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
odvolacieho súdu je potom nepochybné, že vlastníkov bytov ako fyzické osoby treba považovať za
spotrebiteľov, a tak predmetný zmluvný vzťah vzniknutý na základe uzavretej zmluvy o dielo je potrebné
posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko nejde o vzťah, ktorý by vznikol pri podnikateľskej
činnosti oboch sporových strán (resp. právneho predchodcu žalobcu) so zreteľom na to, že žalovaní
podnikateľským subjektom nie sú. Pokiaľ potom žalobca tvrdil, že správca je priamo zo zákonaúčastníkom právneho vzťahu, uzatvára zmluvu a vstupuje do tohto vzťahu, s takýmto názorom žalobcu
sa opätovne odvolací súd nestotožňuje, pretože tak ako už uviedol vyššie, správca do tohto zmluvného
vzťahu nevstúpil vo svojom mene, ale v pozícii zástupcu vlastníkov bytov, konajúceho v ich mene a
práve vlastníci bytov boli objednávateľmi prác, realizovaných v ich prospech.
14. Pokiaľ žalobca poukázal na skôr právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 23Cb/110/2011 a na charakter tohto sporu, je treba uviesť, že prijaté závery súdu v
danej veci odzrkadľujú práve postavenie správcu vo vzťahu k jeho povinnostiam v zmysle zmluvnej
i zákonnej úpravy a jeho zákonnej zodpovednosti za záväzky vlastníkov bytov, do výšky zostatku vo
fonde prevádzky, údržby a opráv, ktorý v rámci predmetu činnosti správcu spravuje. I z výsledkov tohto
konania vyplývajú také právne závery súdu, že účastníkom zmluvného vzťahu na strane objednávateľa
boli vlastníci bytov a správca v danom vzťahu vystupoval ako ich zástupca, pričom súd ho považoval
za pasívne legitimovaného, len čo do zaplatenia sumy 30.908,18 eura, a to práve vzhľadom na
vyššie vymedzenú zodpovednosť za záväzky vlastníkov. Nastolenou spornou právnou otázkou v danom
konaní, i napriek tomu, že súd aplikoval i ustanovenia Obchodného zákonníka, však nebolo vyriešenie
charakteru vzťahu medzi zmluvnými stranami na základe uzavretej zmluvy o dielo, ale posúdenie
postavenia správcu (jeho pasívna legitimácia) ako účastníka daného konania z hľadiska jeho zákonnej
zodpovednosti za záväzky vlastníkov. Potom ani nemožno konštatovať, že vedenie tohto sporu ako
obchodnoprávneho (navyše za stavu, že jeho účastníkom bol priamo správca ako podnikateľ pomerne
zodpovedajúci za záväzky vlastníkov bytov a z tejto pozície v danom spore i vystupoval) by automaticky
predurčovalo charakter vzťahu medzi zmluvnými stranami zmluvy o dielo.
15. S poukazom na vyššie konštatované, pokiaľ súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie úroku z
omeškania ako nárok vyplývajúci z občianskoprávnej úpravy, s takýmito závermi súdu prvej inštancie sa
odvolací súd stotožňuje, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku
ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Vo vzťahu k napadnutému výroku o náhrade trov konania dospel odvolací súd k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, aplikujúc ustanovenie §
255 ods. 2 CSP a odôvodniac, že obe strany sporu boli v danej veci čiastočne úspešné. Z takéhoto
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však vôbec nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie
vysporiadalspomernýmúspechomstránsporukomplexne,vovzťahukcelémupredmetutohtokonania,
a teda i vo vzťahu k žalobcom uplatňovanej istine, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie v dôsledku
čiastočnýchspäťvzatížalobcuzastavenédvomirozhodnutiamisúdu,avšakbeztoho,žebybolosúčasne
rozhodované i o trovách konania. Teda bezpochyby, pokiaľ súd v konečnom rozhodnutí rozhodoval o
trovách celého tohto konania, bolo jeho povinnosťou posúdiť úspech strán sporu vo vzťahu k celému
predmetu konania. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, či takýmto spôsobom súd prvej
inštancie postupoval, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia vo vzťahu k trovám konania uvedené
nevyplýva a v tomto smere je ho potrebné považovať i za nepreskúmateľné. Preto bude povinnosťou
súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách celého konania a v tomto kontexte posúdiť mieru
úspechu tej-ktorej strany sporu a rozhodnutie o trovách konania odôvodniť tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.