Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1T/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010596
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Benedikovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1516010596.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudcom, JUDr. Romanom Benedikovičom na hlavnom pojednávaní

konanom v Bratislave dňa 25. 11. 2019 rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd obžalovaného Q. O., nar. XX. XX. XXXX/XXXX v F., bytom W. XXX,
okres W., spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V, č.k. 1 Pv 349/16/1105-8 z 28. 09. 2016, pre
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

Dňa 19. 05. 2014, v čase od 10:32 h do 11:40 h na OKP OR PZ v Bratislave V, Nám. hraničiarov 1/B v
Bratislave - Petržalke, v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-353/1-VYS-B5-2014, v procesnom

postavení svedka-poškodeného po tom, ako bol riadne poučený o následkoch krivej výpovede v zmysle
§ 346 ods. 1 Trestného zákona uviedol pred prokurátorom a vyšetrovateľom PZ nepravdu o okolnosti,
ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie, pretože na položenú otázku vyšetrovateľa, či podpis na
predloženej listine je Váš (Q. O. bola predložená kópia listiny s názvom Vlastná zmenka vystavená na
sumu 6 000 000,-, pričom vystaviteľom je Q. O., M. X, XXX XX W., r.č. XXXXXX/XXXX, na remitenta Ing.
W. P., D. XX, W. XXX XX, zo dňa 22. augusta 2003, ktorá bola uplatnená v civilnom konaní na Okresnom
súdevBratislaveV,podsp.zn.3CbZm10/2008),Q.O.uviedol,že„Moholbybyť“,naotázku,kedydošiel

prvýkrát do styku s originálom uvedenej listiny, uviedol, že „S originálom uvedenej listiny som nedošiel
nikdy do kontaktu.“, na otázku, či vypisoval nejaké údaje na predmetnej listine pod názvom vlastná
zmenka, ak áno, tak ktoré presne, uviedol, že „Pravdepodobne je moje písmo v časti údajov vystaviteľa.“,
naotázku,abyvysvetlil,aksoriginálomlistinynikdyneprišieldokontaktu,akosadostalopravdepodobne
jeho písmo a parafa na originál predmetnej listiny, uviedol, že „Nie, neviem ako sa to tam dostalo.“,
na otázku, či vystavoval niekedy nejakú zmenku, uviedol, že „Nie“, na otázku prokurátora „Originál tej
zmenky, o ktorej sa tu bavíme, ste vy vypísali a predpísali?“, Q. O. uviedol, že „Nie“, na otázku, či
vypísal v súvislosti s jeho podnikaním s pánom W. a pánom C. akúkoľvek zmenku, uviedol, že „Nie.“,

pričom znaleckým posudkom pod č. 4/2016, vypracovaným znalkyňou, Mgr. Ľubicou Benkovičovou,
znaleczodborupísmoznalectvo,zodvetviaručnépísmo,zodvetviastrojovépísmoazodvetviajazyková
analýza, bolo potvrdené, že sporný podpis na zmenke vyhotovil Q. O., Q. O. vyhotovil textové, číselné
zápisy v časti zmenky „Dátum a miesto vystavenia:..“, „slovom:...“ (okrem zápisu „2007“), „Vystaviteľ:...“,

o s l o b o d z u j e,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Obž. Q. O. v prípravnom konaní ku skutku uviedol, že neklamal, nič vedome nezamlčal, predmetnú
zmenku nepodpisoval, hoci podpis na nej vyzerá ako jeho. Priznal, že v roku 2003 si od svedka W.požičal 3 milióny Sk a to na viackrát, pričom spísali o tom i notársku zápisnicu. Peniaze riadne vrátil.
Neskôr mu svedok W. poslal predmetnú zmenku na 6 miliónov Sk, ale len kópiu, nebola tam mena ani
nič. Keď prišla zmenka i s platobným rozkazom, sám podal trestné oznámenie, nakoľko bola falošná.

Zmenku-originál nevidel. Ďalej uviedol, že nemal žiadny dôvod požičiavať si 6 miliónov Sk, nakoľko 9
miliónov Sk mal, z toho 3 mu požičal svedok W. a 6 miliónov dostal z eurofondov.

Obžalovaný na obsahu svojej výpovede zotrval i na hlavnom pojednávaní, keď opätovne spáchanie
skutku poprel. Dodal, že pokiaľ ide o požičané 3 milióny Sk od svedka W., tieto dostal od neho na

viackrát a to v obálkach pred Auparkom v Bratislave, pričom vtedy nič nepodpisoval, ale pôžičku potvrdili
v notárskej zápisnici. V zmenke, ktorú mu svedok W. poslal, nebola uvedená mena, dátum splatnosti
bol viditeľne prepisovaný ako i jeho podpis. On pánovi C. žiadnu zmenku nedával.

Súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo i v súhrne, považoval obhajobné tvrdenia obž. za
vierohodné, zodpovedajúce realite, a to s poukazom na ďalšie vo veci vykonané dôkazy.

Dvaja svedkovia, a to Ing. F. C. a Ing. P. W., ktorí vypovedali k spôsobu odovzdávaných peňazí - pôžičky
obž. od svedka W., ako aj k spôsobu a okolnostiam podpisovania, resp. odovzdávania predmetnej
zmenky, vypovedali diametrálne rozdielne a v ich výpovediach súd zistil zásadné a podstatné rozpory.

Svedok C. uviedol, že s obž. O. ho zoznámil svedok W., dohodli sa a začali realizovať cez stavebnú
spoločnosti svedka C. obž., projekt - penzión. Ďalej uviedol, že vie o tom, že obž. mu pre svedka W. dal
zmenku, avšak sumy si už nespomenul. Tú zmenku potom odovzdal svedkovi W., pričom to bola jediná
zmenka, ktorú cez neho obž. svedkovi W. posielal. Sám na tej zmenke nič neprepisoval, nedopisoval do
nej nič, vlastne jej nevenoval nejakú zvláštnu pozornosť, nakoľko to nemalo žiadnu súvislosť s ním. Pri

pôžičke peňazí od W. obž. nebol, preto sa k tomu vyjadriť nevie. Zmenku pre svedka W. obž. priniesol
do jeho kancelárie na Zadunajskej ulici
v Bratislave, prevzal ju s tým, že ju odovzdá svedkovi W., čo aj urobil. Na otázky prokurátora svedok C.
zdôraznil, že po 14-tich rokoch si presne spomenúť nevie, ale obž. mal pre svedka W. u neho nechať
zmenku, resp. mala to byť zmenka, pričom celý čas žije v tom, že to bola zmenka.

Výpoveď svedka W. je však od výpovede svedka C. v podstatných skutočnostiach diametrálne odlišná.
Tento svedok uviedol, že firma svedka C. sa rozhodla projekt obž. - stavbu penziónu prefinancovať a
keďže obž. peniaze nemal, poprosil ho zohnať peniaze na stavbu, resp. túto prefinancovať. On preto
zohnal 6 miliónov Sk, potom 300 000,- Sk a neskôr ešte 3 milióny, ktoré boli garantované notárskou

zápisnicou. Tých 6 miliónov a 300 000,- Sk nechal na dvakrát u svedka C., a ako ďalšiu garanciu žiadal
podpísanú vlastnú zmenku bez protestu, ktorú mu mal obž. vystaviť. Ten však posúval čas odovzdania
zmenky a prevzatia peňazí, vyzistil si, kedy ide na dovolenku. Svedok nechal peniaze u svedka C. aj s
tlačivom zmenky, kde vypísal len svoje dáta, zvyšné dáta a zmenku samotnú mal vyplniť obž. a nechať
mu ju u svedka C., ktorý mu ju potom dal. Predmetnú zmenku mal obž. vypisovať pred svedkom C. a ako

perličku mu svedok C. povedal, že predmetnú zmenku obž. vypisoval v kancelárii pred ním a dokonca
sa mu pokazilo pero, tak použil ďalšie.

Tieto rozpory vo výpovediach vyššie uvedených svedkov sa súdu nepodarilo odstrániť ani vykonaním
konfrontácie medzi nimi, každý zo svedkov uviedol, že trvá na obsahu svojej výpovede. Svedok C.

uviedol, že zmenku nechal obž. u neho, po 15-tich rokoch sa nevedel vyjadriť, či ju obž. aj pred ním
podpísal.Vyjadrilsa,žejeabsolútnevylúčenéanepravdepodobné,žebyunehoniektonechal6miliónov
Sk bez toho, aby mu boli vystavené účtovné doklady.

Svedok W. na to uviedol, že „bol v tom“, že predmetnú zmenku nechal u svedka C., ale mohlo to byť aj

tak,žezmenkunechaluobž.predtým,alebouinéhospoločnéhokamaráta.Užsinepamätal,žeusvedka
C. obž. nechával peniaze, ale mohlo to byť aj tak, že obž. mohol peniaze dostať aj v ich prevádzke.

Jeevidentné,žeobajasvedkovia,najmävšaksvedokW.,celýprocesspôsobuodovzdávaniapeňažných
súm obž. O., ako i proces odovzdávania zmenky, zahmlievajú, zjavne majúc na celom prípade svoj

vlastný, súdom doposiaľ len predpokladaný, záujem a to obohatiť sa na úkor obž.

Preto súd tieto výpovede vyhodnotil ako nevierohodné, účelové a zjavne nezodpovedajúce realite.Jediným dôkazom svojím obsahom smerujúcim proti obž. a preukazujúci len niektoré skutočnosti
tvrdené prokurátorom v obžalobe, je obsah znaleckého posudku znalkyne - grafologičky, Mgr. Ľubice
Benkovičovej, ktorú súd v predmetnej veci vypočul ako znalkyňu, hoci táto znalecký posudok

vypracovala pre účely iného trestného konania, ako aj pre účely obž.-právneho konania. Znalkyňa však
skúmala stále tú istú zmenku. Pokiaľ ide o podpis na zmenke, znalkyňa sa vyjadrila, že patrí obž. Q.
O.. Nevedela však určiť, v akom časovom období a časovom slede boli jednotlivé zápisy na zmenke
vykonané, pričom jeden mohol byť vykonaný skôr, druhý neskôr.

V tomto smere pre súd vyplýva podstatné zistenie, že ak by obž. mal predmetnú zmenku skutočne
vypisovať sám, znalkyňa by musela identifikovať aj ostatné zápisy na nej, ako písmo vykonané obž. a
to zápis „2007“. To vyplýva z obyčajnej logiky a nedáva zmysel identifikovať len podpis a nie ostatné
zápisy, za predpokladu, že by celú zmenku vypisoval skutočne obž. Q. O.. To isté sa týka zápisu „6 000
000,-„, bez uvedenia meny.

Okrem toho je absolútne nelogické, ak by svedok W. obž. poskytol 3 milióny Sk cez bankový účet a
spísali by o tom notársku zápisnicu ako garanciu, ale sumu vyššiu - 6 miliónov Sk, mu mal dávať na
viackrát bez akéhokoľvek písomného potvrdenia a garancie. Naviac nelogickým je i to, že ak by naozaj
obž. predmetnú zmenku vypísal i podpísal, prečo by tam neuviedol i menu (SK) a prečo by sám podával
trestné oznámenie pre falšovanie zmenky.

Po doplnení dokazovania po zrušení prvého oslobodzujúceho rozsudku uznesením Krajského súdu
Bratislava, sp.zn. 2Tos/9/18 z 22.03.2018, súd vykonal znalecké dokazovanie písmoznaleckým
posudkom a to KEPZ Bratislava, z ktorého vyplýva nanajvýš pravdepodobnosť, že zmenku vypísal a
podpísal obž. V. O..

Odhliadnuc od vyššie uvedeného sa žiada uviesť ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré majú zásadný
význam na právne posúdenie konania obžalovaného.

V prvom rade podľa zmenkového zákona č. 191/1950 Zb. - § 75 „vlastná zmenka“ okrem iného musí

obsahovať bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu.

Podľa § 76 citovaného zákona, ods. 1, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v
predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, okrem prípadov... To isté platí aj ohľadne
„cudzej zmenky“ (§ 1, 2 citovaného zákona).

Peňažnou sumou treba rozumieť označenie číselné, t.j. aká veľká suma, ako aj označenie meny, t.j. aká
mena - ktorého štátu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, teda že predmetná zmenka neobsahuje označenie meny, je v podstate

len zdrapom papiera a nemá žiaden právny význam.

Po druhé, ak by aj neplatilo to vyššie uvedené, súdu nie je vôbec jasné, aké nepravdivé skutočnosti
majúce rozhodujúci význam pre rozhodnutie, či už v trestnom, alebo civilnom konaní, mal V. O. pred
vyšetrovateľom dňa 19.05.2014 uviesť, keď na otázku, či na predmetnej „zmenke“ je jeho podpis, obž.

odpovedal: „mohol by byť...“, na ďalšiu otázku, či na zmenke vypisoval nejaké údaje, obž. uviedol:
„pravdepodobne je to moje písmo v časti údajov vystaviteľa...“, „...neviem, ako sa to tam dostalo...“.

Za daného stavu by ani neboli naplnené zákonné znaky objektívnej stránky žalovaného trestného činu,
ako obligatórnej náležitosti skutkovej podstaty.

Na uznanie viny obž. zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia skutkového
stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne
preukázané fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných
variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obž. priaznivejšia, resp. ak

existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v
prospech obž. v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine
pravdepodobnosti. Obž. musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti na
základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade existencie pochybností, musí

súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obž. (in dubio pro reo). Zo
zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré
nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného.
Zozásadyprezumpcienevinyustanovenejvčl.50ods.2ÚstavySR,čl.40ods.2Listinyzákladnýchpráv
a slobôd a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že obž. musí byť

vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, hoci
svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a
význam ako dokázaná nevina, resp. obž. nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu.

Preto súd obž. spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresnom súdu Bratislava V.