Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209282
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114209282.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenovsenátu,

sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcov: 1. B. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX, XXX XX I., 2. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., právne zastúpených Mgr.
MatúšomMackom,advokátomsosídlomkancelárieKarpatská804/10,08901Svidník,IČO:50424777,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., v skratke SLSP, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
IČO: 00 151 653 právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri
s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o zdržanie sa výkonu záložného práva,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/133/2014-318 zo dňa 1.07.2019

v spojení s opravným uznesením č.k. 20C/133/2014-344 zo dňa 26.07.2019 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že žalobu zamieta.

Zrušuje predbežné opatrenie nariadené dňa 29.04.2014 uznesením Okresného súdu Prešov č.k.
20C/133/2014-9 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/154/2014-44 zo dňa
19.08.2014.

Priznávažalovanémuvočižalobcomnároknanáhradutrovprvoinštančného,akoajodvolaciehokonania
vrozsahu100%stým,žeovýšketrovbuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením ktorým opravil záhlavie rozsudku rozhodol takto:

„I.ŽalovanájepovinnázdržaťsavýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražboupodľaZmluvyozriadení
záložného práva zo dňa 20.11.2006 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese Prešov, obci I.,
katastrálne územie I., Okresný úrad, katastrálny odbor Prešov, zapísaných na LV č. XX ako pozemky

parcelné číslo XXX o výmere 505 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX
o výmere 94 m2, druh pozemku záhrady, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady
a stavby súpisne číslo XXX na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom, vo vlastníctve Z. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I..
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodní žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa
31.03.2014 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 20.11.2006 k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese O., obci I., katastrálne územie I., zapísaných na LV č. XX ako pozemkyparcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemky zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo
XXX o výmere XX m2, druh pozemku záhrady, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku
záhrady a stavby súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom, vo vlastníctve

záložcu M. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa
20.11.2006 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Výška úveru
bola 756.000 Sk (25.094,60 eura) druh úveru: Úver PLUS na bývanie. V zmluve bola dohodnutá výška
splátky 5.432 Sk (180,31 eura) s počtom splátok 283. Na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné
právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese O., obci I., katastrálne územie I., zapísaných na LV

č. XX ako pozemky parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemky zastavané plochy a nádvoria,
parcelné číslo XXX o výmere XX m2, druh pozemku záhrady, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2,
druh pozemku záhrady a stavby súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom, vo
vlastníctve záložcu M. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I.. Žalobcovia v žalobe ďalej
uviedli, že výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje
plnenie z neprijateľných podmienok (napríklad poplatok za správu úveru). Dobrovoľnú dražbu žalovaný

využívaajnaobídenienámietkypremlčanianajskôrzročnýchsplátok.Niejenevyhnutnévdemokratickej
spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý. Existuje vhodnejšie
riešenie, ktoré je súladné s princípom proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ.

2. Žalobcovia uviedli, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vážnym spôsobom zasahuje

do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl.
19 v spojení s čl. 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je teda vystavený
jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Líniu ingerencie súdnej moci podporuje aj judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd.
Spolu so žalobou podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel a

uznesením č.k. 20C/133/2014-9 z 29.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
17Co/154/2014-44 z 19.08.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese Prešov,
obci I., katastrálne územie I., zapísaných na LV č. XX ako pozemky parcelné číslo XXX o výmere XXX
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere XX m2, druh pozemku

záhrady, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady a stavby súpisné číslo XXX
na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom, vo vlastníctve záložcu M. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX, XXX XX I..
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Namietal, že obsahom
žaloby sú všeobecné úvahy o údajnej rozpornosti aktuálne platnej a účinnej vnútroštátnej úpravy. Žaloba

sa uchyľuje k nepodloženým obvineniam a obavám abstraktného charakteru, z ktorých nie je zrejmé, aký
je ich vzťah ku konkrétne prejednávanej veci. Žalovaný mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcov
v 2. a v 3. rade, keďže nie sú zmluvnými stranami záložnej zmluvy, nie je daná, čo samé o sebe je
dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobcovia sú tými, ktorí dodatočne spochybňujú záväzky, do ktorých
zmluvne vstúpili. Deje sa tak navyše v čase, keď žalobcovia v 2. a v 3. rade sú dlhodobo v omeškaní

so splnením svojich záväzkov voči banke, a preto žalovaný sa rozhodol riešiť túto situáciu spôsobom
plne zodpovedajúcim nie len zmluvnej, ale aj zákonnej úprave. Možnosť výkonu záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby vyplýva z Občianskeho zákonníka a svoje normatívne vyjadrenie
v rámci systematickej úpravy spotrebiteľského práva našla v § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný vo vyjadrení poukázal taktiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci účastníkov

Monika Kušionová proti SMART Kapital, a.s.
Z dôvodu, že v priebehu konania žalobkyňa v 1. rade zomrela, súd prvej inštancie uznesením
z 03.10.2016 č.k. 20C/133/2014-16, v spojení s opravným uznesením zo 14.02.2017 č.k.
20C/133/2014-175 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s dedičkou pôvodnej žalobkyne v 1/ rade,
jedinou dedičkou, ktorou je pôvodne označená žalobkyňa v 3. rade, ako so žalobkyňou v 2. rade.

Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.06.2017 žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcov Krajský
súd v Prešove uznesením č.k. 4Co/12/2018-286 z 27.09.2018 rozsudok v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, žalobcovia
v odvolaní namietali nezohľadnenie rozhodujúcich skutočností, ktoré uviedli už v konaní pred súdom
prvej inštancie a to ohrozenie ich spotrebiteľských práv, s čím sa súd nevysporiadal. Súd prvej inštancie

sa v rozsudku nevysporiadal ani so vznesenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie pôvodne
označených žalobcov v 2. a v 3. rade, ako aj s uplatnenými námietkami týkajúcimi sa ohrozenia obydlia
žalobcov, nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý je predmetom zálohu, má byť predmetom dobrovoľnej
dražby, v ňom bývajú spolu so 4 plnoletými deťmi. Odvolací súd mal rozhodnutie za nepreskúmateľné.3. V priebehu celého konania súd prvej inštancie z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, zistil tento
skutkový stav:

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli so žalovaným dňa 20.11.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 756.000 Sk,
ktorý sa žalobcovia v 1. a 2. rade zaviazali splácať v 283 mesačných splátkach po 5.432 Sk. Splatnosť
1. splátky bola dohodnutá na deň 20.12.2006 a konečná splatnosť dňa 20.06.2030. Účastníci zmluvy

si dohodli úrokovú sadzbu 6,69 % ročne do 20.11.2011. Na zabezpečenie úveru bola dňa 20.11.2006
medzi M. J. a žalovaným uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v okrese O., obci I., katastrálne územie I., zapísaným na LV č. XX ako pozemky parcelné číslo XXX
o výmere XXX m2, druh pozemky zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere XX m2,
druh pozemku záhrady, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady a stavby súpisné
číslo XXX na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“).

Listom zo dňa 18.07.2013 oznámil žalovaný M. J. výkon záložného práva podľa § 151l ods. 1
Občianskeho zákonníka. Ku dňu oznámenia žalovaný evidoval pohľadávku vo výške 27.152,57 eura.
Podľa oznámenia k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 8.3.2013.
Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe vyplýva, že dňa 24.02.2014 sa mala konať dražba nehnuteľnosti.

5. Zo spisu 19C/135/2016 súd zistil, že žalobca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) sa voči žalovaným (B. a
Z. V.) domáhal zaplatenia sumy 24.333,09 eura titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 24.333,09 eura, úrokov vo výške 5.798,67 eura, úrokov z
omeškania vo výške 3.994,35 eura a poplatkov vo výške 34,43 eura. Podľa predložených výpisov z
účtu žalovaní čerpali úver vo výške 25.094,60 eura a poukázali úhrady vo výške 10.179,41 eura. V

priebehu konania zobral žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 2.634,64 eura, úrokov zmluvne
vyčíslených do 08.03.2013, úrokov z omeškania vyčíslených do 08.03.2013, 5,69 % ročného úroku zo
sumy 2.634,64 eura od 04.03.2016 do zaplatenia a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 8.457,74
eura od 04.03.2016 do zaplatenia. K späťvzatiu došlo z dôvodu právnej istoty a vznesenej námietky
premlčania. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 07.06.2018, č.k. 19C/135/2016-132 konanie nad

sumu 21.698,45 eura, s 5,69 % ročným úrokom z istiny 21.698,45 eura od 03.04.2013 do zaplatenia
a 5 % ročným úrokom z omeškania z istiny 21.698,45 eura od 03.04.20123 do zaplatenia zastavil a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku. Krajský súd v Prešove rozsudok vo
výroku o zamietnutí žaloby potvrdil.

6. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že je potrebné
žalobu zamietnuť. Prioritne sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Medzi stranami nebolo
sporné, že pohľadávka dlžníkov nebola riadne a včas splnená, a preto zo strany žalovaného došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňa 08.03.2013. Premlčacia doba výkonu záložného práva
je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď žalovanému ako veriteľovi vzniklo právo na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky s jej príslušenstvom zo zálohu podľa § 100 ods. 2 OZ, lebo podľa § 100 ods.
2 OZ sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Súčasne platí, že záložné
práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. Záložné právo je majetkové právo rovnako
ako vlastnícke právo. Na rozdiel od vlastníckeho práva záložné právo podlieha premlčaniu a nebolo
zákonom vyňaté z premlčania. Zákonodarca len vymedzil, že záložné právo sa nepremlčí skôr, než

zabezpečená pohľadávka. Právo sa premlčí, ak sa nevykoná v dobe ustanovenej zákonom. Po uplynutí
zákonom stanovenej doby sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva námietkou premlčania.
V dôsledku premlčania právo nezaniká, ale sa oslabuje možnosť jeho úspešného uplatnenia. Ak je
vznesená námietka premlčania, súd nárok z premlčaného práva nemôže priznať. Pre začatie plynutia
premlčacej doby záložného práva je rozhodujúci deň, kedy žalovanému vzniklo právo na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, čo je deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti t.j.
08.03.2013, pričom k dražbe malo dôjsť 24.02.2014, teda v zákonom stanovej premlčacej dobe. K
uplynutiu premlčacej doby nemohlo dôjsť, keďže žalovanému bola predbežným opatrením uložená
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a teda mal zakázané vykonať záložné právo.
Vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie neposúdil ako námietku, ktorá by mala byť v rozpore

s dobrými mravmi, keďže bol toho názoru, že žalovaný mal „striehnuť“ plynutie premlčacej doby, aby
nedošlo k jej uplynutiu. Podľa osvedčenia o dedičstve, nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom výkonu
záložného práva, majú hodnotu 22.900 eur. Keďže pohľadávka žalovaného zo zmluvy o splátkovom
úvere je premlčaná, čo znamená, že je na vôli dlžníka, či bude plniť alebo nie, tak vo vzťahu k istine,ktorá je premlčaná, je hodnota založenej nehnuteľnosti v hrubom nepomere. Prípadný výkon záložného
práva založených nehnuteľností bol by v tomto prípade v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

7. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu, mal súd prvej inštancie za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcov
vyplýva zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili žalobcovia so žalovaným. Na zabezpečenie úveru bola dňa
20.11.2006 medzi M. J. a žalovaným uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.
M. J. v priebehu konania zomrela, pričom jedinou dedičkou M. J. sa stala žalobkyňa v 2. rade. Aktívna
vecnálegitimáciažalobkynev2.radejetedanepochybná.Pokiaľideoaktívnuvecnúlegitimáciužalobcu

v 1. rade, uviedol, že záložné právo nemá vlastný hospodársky účel, nemôže ani existovať samostatne.
Záložná zmluva preto nikdy nie je zmluvou samostatnou, ale zmluvou závislou, a to od hlavného
záväzku. Povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva je teda viazaná na hlavný záväzok, ktorým je
úverová zmluva a teda stranou konania musia byť všetci účastníci úverovej zmluvy. Rozhodnutie bude
mať vplyv nielen na vlastníka nehnuteľnosti (žalobkyňu v 2. rade), ale aj žalobcu v 1. rade, keďže záložná
zmluva slúži na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru,

že aj žalobca v 1. rade je aktívne vecne legitimovaný. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva zo
zmluvy o zriadení záložného práva a aj zmluvy o úvere.

8. Pokiaľ dôvodom vyhovenia žalobe mala byť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve, mal súd prvej inštancie za to, že uvedené nebolo dôvodom uloženia povinnosti zdržať sa

výkonu záložného práva. V tejto súvislosti poukázal na to, že existencia neprijateľných podmienok by
mala za následok neprijateľnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie zmluvy celej, pričom aj Súdny
dvor Európskej únie v rozsudku z 10.09.2014 vo veci C-34/13 Kušionová proti SMART Capital, a.s.
pripustil výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

9. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3, 4, § 151c ods. 1, 2, 3, § 151j ods. 1, 2, § 53 ods. 10, §
100 ods. 1, 2, § 101, § 103.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku majúc za to, že

existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola tvrdená a v zmysle § 257
CSP ani zo spisu nevyplynula.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP
poukazujúc taktiež na to, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Žalovaný namietal predovšetkým nesprávnosť nosnej právnej myšlienky napadnutého rozsudku, z
ktorého vyplynulo, že záložné právo žalovaného premlčané nebolo, avšak nemôže byť vykonané,
keďže došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky a dlžník vzniesol „do vykonania dražby námietku
premlčania“. V tomto ohľade je rozsudok nepreskúmateľný, keďže v ňom vôbec nie je identifikovaná

právna norma, na základe ktorej súd dospel k príslušnému právnemu posúdeniu. Podľa žalovaného je
však ešte zásadnejšie, že v slovenskom právnom poriadku nielenže takáto právna norma absentuje, ale
naopak,platípresneopačnépravidlonežakéaplikovalsúdprvejinštancie,ktoréjeuvedenév§151jods.
2 Občianskeho zákonníka. Prostý gramatický výklad tohto ustanovenia nepripúšťa žiadne pochybnosti
o tom, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky nie je prekážkou výkonu záložného práva. Vychádza

sa zreteľne z premisy, že premlčanie záložného práva nemusí byť totožné s premlčaním pohľadávky,
naopak môže nastať aj neskôr (nie však skôr, ako normuje § 100 ods. 2 in fine Občianskeho zákonníka).
V tejto súvislosti poukázal na názory právnej teórie, ale aj na ustanovenie § 54a Občianskeho
zákonníka, ktoré bolo zavedené novelou č. 343/2018 Z.z. s účinnosťou od 05.12.2018, podľa ktorého
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie

§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Poukázal aj na to, že ešte aj zákonodarca v jednej z ostatných
noviel Občianskeho zákonníka, ktorou výrazne posilnil právne postavenie spotrebiteľov v záležitostiach
premlčania, explicitne ponechal zachované pravidlo vyjadrené v ustanovení § 151j ods. 2 Občianskeho
zákonníka, teda možnosť výkonu záložného práva na premlčanú zabezpečenú pohľadávku. Uvedené
potvrdzuje aj dôvodová správa k predmetnej novelizácii, podľa ktorej premlčané právo zo spotrebiteľskej

zmluvy v zmysle navrhovanej právnej úpravy nemožno platne zabezpečiť, čo však nemá vplyv na
výkon zabezpečenia v prípade, ak bolo právo zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečené pred uplynutím
premlčacej doby. Zabezpečením v tomto prípade treba rozumieť všetky zabezpečovacie inštitúty
upravené v § 544 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, vrátane záložného práva. V tejto súvislostiprávna úprava výslovne uvádza, že premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nebráni uspokojiť sa
alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj v prípade, ak ide o premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka). Táto právna úprava zodpovedá platnému právnemu

stavu a požiadavke zabezpečenia právnej istoty veriteľov.
Žalovaný vzniesol námietku aj voči tomu argumentu napadnutého rozsudku, podľa ktorého výkon
záložného práva by mal zakladať hrubý rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti uviedol, že
nepochybne jedným z cieľov zákonnej regulácie inštitútu záložného práva je kreovanie alternatívneho
súdneho spôsobu uspokojenia pohľadávky. Aj v sprísnenom režime spotrebiteľského práva ide o plne

legálny a legitímny nástroj vymáhania práva, čo dokazuje ustanovenie § 53 ods. 10 Občianskeho
zákonníka.
Podľa žalovaného súd prvej inštancie v rozsudku nešpecifikoval žiadnu konkrétnu okolnosť, ktorá by vo
vzájomnom vzťahu medzi stranami sporu mala zakladať neobhájiteľnosť jeho postupu. Opomenul, že
v čase keď žalovaný pristúpil k začatiu výkonu záložného práva, jeho úverová pohľadávka nebola ani
z ďaleka premlčaná. Jediným dôvodom, pre ktorý ho nebolo možné dokončiť, bolo vlastné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktorým nariadil predbežné opatrenie prikazujúce žalovanému zdržať sa výkonu
záložného práva, a to až do vyriešenia merita. Podľa žalovaného je taktiež arbitrárny a nepreskúmateľný
názor súdu prvej inštancie o rozpore výkonu záložného práva s dobrými mravmi. Tento záver nie je
len arbitrárny a nepreskúmateľný, ale aj neudržateľný v celom svetle rozhodujúcej normatívnej úpravy.
Nepochybne bola ignorovaná jednoznačná zákonná regulácia nepripúšťajúca uplatnenie zmieneného

korektívu na zvrátenie dôsledku výkonu záložného práva, konkrétne ustanovenie § 853 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podľa ods. 1 nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu
bytov podľa § 711 - § 712c, ani ustanovenie § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom
bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva.
Zazásadnenesprávnypokladalžalovanýajtendôvodnapadnutéhorozsudku,ktorýmsaargumentovala

neproporcionalita výkonu záložného práva na uspokojenie premlčanej pohľadávky, keďže je
nezrozumiteľná tá jeho zložka, ktorá sa zakladá na komparácii hodnoty založených nehnuteľností s
„hodnotou zabezpečenej úverovej pohľadávky“.
Žalovaný taktiež namietal absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade. V tejto súvislosti
odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010

a na rozsudok 3Cdo/192/2004. Poukázal na to, že výkon záložného práva sa z povahy veci môže
uskutočňovať iba v rámci záväzkového právneho vzťahu založeného záložnou zmluvou, ktorého
subjektmi sú záložný veriteľ a záložca ako vlastník založenej veci. Žalobca v 1. rade takéto postavenie
nemá, nebol ani zmluvnou stranou zmluvy o zriadení záložného práva, ani sa neskôr nestal vlastníkom
ani spoluvlastníkom zaťažených nehnuteľností, čo by mohlo viesť k nadobudnutiu postavenia záložcu v

zmysle§151hObčianskehozákonníka.Akvtakejtosituáciipožadujeochranuprotiniečomu,čoočividne
žalovaný nevykonáva a ani po práve vykonávať nemôže, nemožno to označiť inak ako právny nonsens.

11. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobu
zamietne a prizná žalovanému voči žalobcom právo na náhradu trov prvoinštančného, ako aj

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, v neprospech ktorého
bolo rozhodnuté, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z odvolania,
ako aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasledujúcich CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania, vychádzajúc z ustanovenia § 385
ods. 1 CSP a contrario; skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený bez potreby jeho modifikácie

odvolacím súdom.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli do uplynutia odvolacej
lehoty explicitne uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 24.09.2020 (§ 219 ods. 3

CSP), a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného bolo dôvodné.

14. Predmetom konania začatého dňa 31.03.2014 na základe žaloby podanej žalobcami, ktorými v
čase začatia konania boli M. J., ako osoba vlastniaca nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom výkonuzáložného práva (žalobkyňa 1), a B. V. (žalobca 2), a Z. V. (žalobkyňa 3), ako osoby v pozícií dlžníkov
zo záväzkového vzťahu voči žalovanému, pohľadávka z ktorého bola zabezpečená záložným právom
na nehnuteľnosti vlastniace M. J., bolo zdržanie sa výkonu záložného práva na založené nehnuteľnosti.

M. J. mala postavenie záložcu na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XX, v kat. území I. ako pozemky parc. č. XXX, o výmere XXX mX - zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. XXX o výmere XXX mX - záhrady, a rodinný dom súpisné č. XXX na pozemku parc.
č. XXX uzavretej so žalovaným ako záložným veriteľom dňa 20.11.2006.
B. V. a Viera Dzivá mali postavenie dlžníkov zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z

20.11.2006, na základe ktorej im žalovaný poskytol peňažné prostriedky ako úver vo výške 756.000
Sk, t.j. 25.094,60 eura, pričom pohľadávka žalovaného bola zabezpečená záložným právom na
nehnuteľnosti vo vlastníctva M. J..

15. Záložné právo v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka je vecným právom k cudzej veci,
oprávňujúce veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného

práva, má plniť funkciu zabezpečovaciu aj uhradzovaciu, pričom jeho výkon sa realizuje iba vo vzťahu
k tomu subjektu, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v danom právnom vzťahu ide.
Nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zo záväzkového vzťahu vzniknutého zmluvou o zriadení záložného
práva je, keďže ide o právo vecné, len ten subjekt, ktorému vecné právo, v danom prípade vlastníctvo
k predmetu zálohu, svedčí.

16. Právny dôvod žaloby, ktorý žalobu legitimizuje súd hodnotí z objektívneho hľadiska, s čím súvisí aj
posúdenie vecnej legitimácie strán sporu. Stranou sporu sa stáva ten, kto podá žalobu, to či je aktívne
vecne legitimovaným závisí od toho, či je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia vo vzťahu, o ktorý v
konaní ide, nie od toho, či sa za takého nositeľa sám považuje.

17. V prejednávanej veci nositeľkou hmotnoprávneho oprávnenia, objektívnej právnej motivácie na
uložení povinností zdržať sa výkonu záložného práva bola pri podaní žaloby len M. J. ako záložca, po
tom ako v priebehu konania zomrela, sa ňou stala Z. V. ako jediná dedička po M. J., keďže sa stala
vlastníčkou založených nehnuteľností.

18. Žalobca v 1. rade, pôvodne žalujúci ako žalobca v 2. rade, už od začiatku konania nebol nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní išlo, nakoľko v čase začatia konania do času než súd
o žalobe rozhodol, nebol záložcom, subjektom domáhajúcim sa ochrany svojho vlastníckeho práva,
čo zakladalo dôvod na zamietnutie jeho žalobného návrhu z dôvodu absencie jeho aktívnej vecnej

legitimácie k tomu, aby súd žalobe vyhovel, nie ako to právne nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie
tvrdiac, že žalobca musel byť stranou konania z dôvodu, že povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva je viazaná na hlavný záväzok, úverovú zmluvu. V tomto zmysle mal súd prvej inštancie nesprávne
za to, že bol aj subjektom oprávneným vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva. Žalobca
v 1. rade je však len obligačným dlžníkom, ktorý môže vzniesť námietku premlčania na zaplatenie

pohľadávky z úverovej zmluvy, námietku premlčania práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu môže
iba záložca, nie však obligačný dlžník zabezpečenej pohľadávky (Ústavný súd Slovenskej republiky II.
ÚS 250/2011 z 08.12.2011).

19. Žalobkyňa v 2. rade sa aktívne vecne legitimovanou vo vzťahu k nároku, ktorý bol predmetom

konania, stala zdedením založených nehnuteľností po ich pôvodnej vlastníčke, M. J.. Na základe
uvedeného bola aktívne vecne legitimovaná nie len k požiadavke uložiť žalovanému zdržať sa výkonu
záložného práva, ale aj k vzneseniu námietky premlčania výkonu záložného práva a taktiež k vzneseniu
námietky premlčania pohľadávky vzniknutej žalovanému z úverovej zmluvy, z ktorej aj jej spolu so
žalobcom v 1/ rade vyplývala povinnosť zaplatiť dlžnú sumu.

20. Žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bola založená na výhradách k
tomu, že slovenský právny poriadok umožňujúci realizáciu dražby na základe zákona o dobrovoľných
dražbách odporuje princípom práva Európskej únie, má byť dôsledne rešpektovaná ochrana ústavných
práv osôb zúčastnených na dražobnom procese a najmä ústavný princíp primeranosti. Výkon záložného

práva na predmet zálohu zo zmluvy o zriadení záložného práva bol už avizovaný, môže byť realizovaný
na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, poplatok za
správu úveru.21. Takto vymedzený objekt žaloby zostal bez zmeny žaloby predmetom posúdenia, čo bolo žalobcami
akcentované na pojednávaní dňa 21.11.2014. Na pojednávaní dňa 18.01.2016 právny zástupca
žalobcov uviedol, bez bližšej špecifikácie, že žalobcovia sa domáhajú premlčania. Na pojednávaní

dňa 16.06.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia vznášajú námietku premlčania
uplatňovaného nároku a námietku premlčania výkonu dobrovoľnej dražby, uviedol taktiež, že si je
vedomý toho, že dražbu je možné vykonať aj na premlčaný nárok, ale len vo forme naturálnej obligácie.

22. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

23. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,

ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania

záložného práva bolo možné záloh určiť.

24. Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v

budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy,
ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

25. Podľa § 151j ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie

je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov)
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu

aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

26. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.06.2014, ak záložné právo
zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa

osobitných zákonov.

27. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

28.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Ustanovenia citované v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, okrem ustanovenia
§ 53 ods. 10 a § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka, sa stali súčasťou Občianskeho zákonníka
na základe zákona č. 526/2002 Z.z., s účinnosťou od 01.01.2003. Dôvodom zmeny právnej úpravy
bolo, ako vyplýva z dôvodovej správy k predmetnému zákonu, ktorá je interpretačným pravidlom,

to, že dovtedajšia úprava záložného práva bola nedostatočná a neefektívna, veriteľ, ktorý svoju
pohľadávkuzabezpečujezáložnýmprávomzískavaistotu,ževprípadenesplnenejpohľadávkyzostrany
dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Istota veriteľa pozitívne ovplyvňuje veriteľa v jeho
rozhodovaní o poskytnutí úveru.30. V konaní nebola spochybnená relevantnosť záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a právnou
predchodkyňou žalobkyne v 2. rade opísanej v žalobe. Nesporným bolo to, že medzi žalobcami v 1. a v

2. rade ako dlžníkmi, a žalovaným ako veriteľom bola uzavretá 20.11.2006 Zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 25.094, 60 eura, ktorý
mal byť splatený 20.06.2030, ani to, že pre porušenie povinnosti plniť na základe zmluvy žalovaný úver
zosplatnil k 08.03.2013, dňa 18.07.2013 oznámil právnej predchodkyni žalobkyne v 2. rade M. J. výkon
záložného práva pre pohľadávku vo výške 27.152, 57 eura.

31. Žalobcova vzniesli námietku premlčania výkonu záložného práva a námietku premlčania nároku
žalovaného zo zmluvy o splátkovom úvere poukazujúc na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 19C/135/2016, bolo o žalobe žalovaného (tam žalobcu) voči žalobcom v 1. a v 2.
rade (tam žalovaným), rozhodnuté okrem zastavenia konania v časti prevyšujúcej sumu 21.698,45 Eura
s príslušenstvom tak, že vo zvyšku, t.j. o zaplatenie 21.698,45 eura s príslušenstvom, úrokom 5,69 %

ročne zo sumy 21.698,45 eura od 03.04.2013 a 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 21.698,45 eura
od 03.04.2013 do zaplatenia bola žaloba z dôvodu premlčania nároku zamietnutá.

32. Námietka premlčania je hmotnoprávnym prostriedkom procesnej obrany, ktorú súd posudzuje podľa
obsahu tohto prostriedku. Je totiž na vôli strany, o aký skutkový základ chce oprieť námietku premlčania.

Súd nesmie námietku riešiť na skutkovom základe, ktorý je zo spisu síce zrejmý, ale nie prednesený (NS
RvI.2131/31,rozhodnutíNejvyššíhosouduČeskoslovenskérepublikyvevěcechobčanských,č.12377).
Vychádzajúc z citovaného súdneho rozhodnutia, ktoré je doposiaľ súdnou praxou, ale aj právnou teóriou
prijímané (Promlčení a prokluze, Wolters Kluwer ČR, a.s., Praha, 2013, strana 56), podstatným bolo
posúdiťrelevantnosťtvrdeniažalobkynev2.radeopremlčanívýkonuzáložnéhopráva,zdržaniaktorého

sa žalobou domáhala.

33. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva,
s výnimkou práv vlastníckeho. Z uvedeného zákonného ustanovenia a contrario vyplýva, že okrem
vlastníckeho práva sa aj iné vecné práva premlčujú; keďže záložné právo je právom vecným podlieha

premlčaniu taktiež.

34. Právo záložného veriteľa na uspokojenie zo zálohu vzniká márnym uplynutím splatnosti pohľadávky.
Nie je podstatné, či záložný veriteľ mohol pohľadávku zosplatniť, ale či a kedy sa rozhodol toto
právo využiť a či ho využil (Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. 31Cdo/1181/99, 21Cdo/616/2005,

21Cdo/1685/2008).

35. V prejednávanej veci žalovaný pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere zosplatnil 08.03.2013,
dňa 18.07.2013 záložcovi - M. J., oznámil výkon záložného práva. Výkon záložného práva uplatnil
pred premlčaním pohľadávky. Uznesením č.k. 20C/133/2014-19 z 29.04.2014 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/154/2014-44 z 19.08.2014 bola žalovanému uložená predbežná
povinnosť zdržať sa výkonu tohto záložného práva; ako uviedol súd prvej inštancie, k uplynutiu
premlčacej doby výkonu záložného práva z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť.

36. Žalobkyňa v 2. rade námietku premlčania výkonu záložného práva založila na skutkovom základe

spočívajúcom v premlčaní pohľadávky žalovaného ako veriteľa z úverovej zmluvy. Zásadným pre
posúdenie relevantnosti tvrdenia o premlčaní výkonu záložného práva žalovaného bolo to, či dôsledkom
premlčania pohľadávky je aj premlčanie výkonu záložného práva.

37. Podľa § 52 ods.1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

38. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.06.2014, ak záložné právo
zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov.

39. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

40. Úprava záložného práva vyplývajúca z Občianskeho zákonníka má kogentný charakter. Vyplýva z
nej nie len to, že začiatok plynutia samotnej zabezpečenej pohľadávky sa nekryje s momentom začatia

plynutia práva záložného veriteľa na výkon záložného práva, ale aj to, že ak sa premlčí záložným právom
zabezpečená pohľadávka, záložnému veriteľovi nič nebráni, ak nie je premlčaný aj výkon záložného
práva, aby uhradzovaciu funkciu, ktorá je kľúčovou funkciou záložného práva, realizoval.

41. Pohľadávka žalovaného, ako veriteľa voči žalobcom v 1. a v 2. rade zo zmluvy o splátkovom úvere,

bola pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy, uspokojenie ktorej mohol realizovať spôsobom určeným
zákonom ustanovením § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, t.j. spôsobom, ktorý žalovaný zvolil,
predajom zálohu na dražbe, ktorý bol právnej predchodkyni žalobkyne oznámený listom žalovaného zo
dňa 18.03.2013.

42. Súd prvej inštancie posudzujúc premlčanie výkonu záložného práva na základe § 151j ods. 2
Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že záložný veriteľ sa môže domáhať výkonu záložného práva
aj z premlčanej zabezpečenej pohľadávky, ale len vtedy, ak dlžník do vykonania dražby nevznesie
námietku premlčania.

43. Nie je zrejmé z akého ustanovenia, resp. na základe akej výkladovej metódy dospel súd prvej
inštancie k záveru o tom, že záložný veriteľ sa môže domáhať výkonu záložného práva z premlčanej
zabezpečenej pohľadávky len za situácie, ak dlžník nevznesie námietku premlčania.

44. Logickým začiatkom interpretácie práva je jazykový výklad. Ak je primárnym objektom interpretácie

kontinentálneho práva právny predpis, nemôže sa nezačať jeho textom. Právny prepis je písomné
zachytenie vôle normotvorcu, a ako taký je publikovaný v Zbierke zákonov. Aj ústavný súd, prikláňajúci
sa skôr k teleologickému výkladu, uznáva vo svojej najvýznamnejšej interpretačnej smernici, ako
východiskovú interpretáciu (prima facie) prednosť jazykového výkladu: „ V prípade aplikácie právneho
ustanovenia je nutné prvotne vychádzať z jeho doslovného znenia - stanovisko Ústavného súdu Českej

republiky Pl.ÚS - st. 1/96 (Ján Wintr: Metódy a zásady interpretace práva, Auditorium, Praha, 2013,
strana 45).

45. Jazykovým výkladom ustanovenia § 151j ods. 2 nie je možné dospieť k takému výkladu, ako
k nemu dospel súd prvej inštancie, naopak, je zreteľné, že ak dôjde k premlčaniu zabezpečenej

pohľadávky (nie k jej zániku), záložné právo nezaniká, záložný veriteľ ho môže, ak jeho výkon
nebol premlčaný, realizovať. V predmetnej právnej úprave sa realizuje vôľa zákonodarcu posilniť
zabezpečujúci prostriedok, vyjadrená v dôvodovej správe zákona č. 526/2002 Z.z., na ktorú už odvolací
súd poukázal. Zákonodarca v dôvodovej správe akcentoval okrem iného to, že záloh je v zmysle zákona
vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je vyhradená pre záložného veriteľa, ktorý zabezpečením

pohľadávky získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť
uspokojiť sa zo záloh. V danej právnej úprave sa tak prejavuje aj názor pochádzajúci z rímskeho práva
Plus Caution is in re est quam in persona - Väčšiu istotu dáva vec než osoba (M. Skřejpek, Maxima,
Soudce č. 8/2005, s. 39-40).
Prekážkou výkonu záložného práva pritom nie je ani skutočnosť, že právnym dôvodom premlčanej

zabezpečenej pohľadávky je spotrebiteľská zmluva (Občiansky zákonník, Komentár C.H. Beck, 2015,
strana 1309).46. Z uvedeného tak vyplýva, že ak výkon záložného práva žalovaného premlčaný nebol, výkonu
nebránilo to, že pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, je vo vzťahu k predmetu zálohu vo vlastníctve
žalobkyne v 2. rade realizovateľná napriek jej premlčaniu.

47. Pokiaľ žalobkyňa v 2. rade v žalobe argumentovala údajným nesúladom právnej úpravy Slovenskej
republiky danej zákonom o dobrovoľných dražbách s právom Európskej únie, a rozporom so zásadou
primeranosti, je potrebné uviesť, že odpoveď na argument o tom, či je úprava daná zákonom o
dobrovoľných dražbách v súlade s právom Európskej únie alebo nie, dal Súdny dvor Európskej

únie v rozsudku z 10.09.2014 C-343/13 Kušionová/SMART Capital, a.s. Kľúčovým je záver uvedený
v bode 68. tohto rozsudku, podľa ktorého ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im
neodporuje vnútroštátna právna úprava umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných
podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný
majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol na zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava

prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľom priznáva táto
smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu“.

48. Čo sa týka žalobkyňou v 2. rade namietanej neprimeranosti výkonu záložného práva, súd prvej
inštancie mal za to, že zásade primeranosti nezodpovedá cena založenej nehnuteľnosti - 22.900 eur v

pomere k istine premlčanej pohľadávky, má ísť o hrubý nepomer.
S uvedeným názorom nie je možné súhlasiť.
Ak sa žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 19C/135/2014 domáhal po
späťvzatí žaloby zaplatenia sumy istiny 21.698,45 eura, zmluvného úroku 5,69 % ročne z nej, a 5 %
úroku z omeškania ročne zo sumy istiny od 03.04.2013 do zaplatenia, nie je možné uvažovať o žiadnom,

nie hrubom nepomere medzi cenou zálohou a pohľadávkou, ktorá je ním zabezpečená.

49.Nazákladedôvodov,ktoréodvolacísúduviedol,dospelkzáveruodôvodnostiodvolaniažalovaného,
a preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade z dôvodu
absencie jeho aktívnej vecnej legitimácie a vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade z dôvodu neexistencie

prekážok pre výkon záložného práva na predmet zálohu v jej vlastníctve, ktorými argumentovala.
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením preto zmenil a žalobu zamietol na
základe § 388 CSP, pre nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

50. Len pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s meritom veci uvádza, že pre prípadnú aplikáciu

ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka taktiež nebol dôvod napriek tomu, že v objekte, ktorý je jedným
z predmetov záložného práva podľa vlastných tvrdení žalobcovia bývajú, nielen pre úpravu danú ust. §
853 ods. 2 Občianskeho zákonníka na čo poukázal žalovaný, ale aj s poukazom na názory vyplývajúce
z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/147/2017 z 29.01.2019, 2Cdo/36/2019
z 26.08.2019 a 3Cdo/94/2019 z 18.02.2020, podľa ktorých aj keď strata obydlia predstavuje obrovský

zásah do práv spotrebiteľa a spôsobuje pre neho veľmi nepriaznivú životnú situáciu, nemožno toto právo
chápať ako absolútne nedotknuteľné.
Napokon ani z článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je možné
dospieť k záveru o inštitucionálnej garancii vytvárajúcej právo na zotrvanie v určitom obydlí, k čomu
napríklad dospela judikatúra Nemeckého Spolkového ústavného súdu vo veci 1BvR/375/62. Európsky

súdpreľudsképrávavoveciChapmanprotiSpojenémukráľovstvu(rozsudokz08.01.2001,č.27238/95,
§ 99) uviedol, že článok 8 neuznáva právo na poskytnutie bývania, v rozhodnutí vo veci O´Rourke proti
Spojenému kráľovstvu (rozhodnutie z 26.06.2001, č. 39022/97) potvrdil, že aj keď všeobecné právo na
poskytnutie bývania podľa čl. 8 Dohovoru neexistuje, povinnosť štátov poskytnúť asistenciu s hľadaním
bývania môže vzniknúť za osobitných okolností.

Odvolaciemu súdu taktiež nemohlo uniknúť to, že žalobcovia v konaní pred prvoinštančným súdom
zdôvodnili prečo po určitom období prestali úver žalovanému splácať (strata zamestnania), nie však
už to, že opätovné plnenie zmluvných povinností neobnovili po tom, ako prácu získali, čo nasvedčuje
ich vyhýbaniu sa plnenia povinností voči žalovanému, napriek tomu, že sa k plneniu zaviazali a z
prostriedkov, ktoré im žalovaný poskytol, profitovali.

51. Súd prvej inštancie vo veci vydal uznesením č.k. 20C/133/2014-19 z 29.04.2014 predbežné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,
predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.17Co/154/2014-44 z 19.08.2014 odvolací súd na základe § 335 ods. 2 CSP, v spojení s § 470 ods. 1
CSP zrušil, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 2 CSP podľa § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu odvolací súd voči žalobcom priznal nárok
na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % s
tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Predpoklady pre aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP neboli tvrdené a zo spisu ani nevyplynuli.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.