Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106212997
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106212997.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevprávnejvecinavrhovateľa:KultúrnyzväzBulharovaichpriateľovnaSlovensku
Christo Botev, IČO 30842778 Panská 9, 811 09 Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Peružek, advokát,
Cintorínska 1, 920 01 Hlohovec, proti odporcovi: SoftBANK a.s., Panská 9, 811 01 Bratislava, IČO
31381740, zastúpený: JUDr. Ladislav Jonáš, advokát, Bajzova 1, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 2
470,51Eurspríslušenstvom,oodvolaníodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIvBratislave

zo dňa 6.11.2012 č.k. 26C/183/2006-268, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26C/183/2006-268 zo
dňa 6.11.2012 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol vo veci nasledovne:
1.Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.734,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

7% ročne zo sumy 804,20 eur od 17.11.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne
zo sumy 371,14 eur od 24.12.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy
559,20 eur od 15.1.2005 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
3.O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
4.Odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 104,- eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súd dňa 18.04.2006 domáhal
proti odporcovi úhrady sumy 74 426,50 Sk (2 470,51 Eur) s príslušenstvom, titulom nároku na
refakturáciu časti nákladov za spotrebu vody v zmysle písomnej dohody zo dňa 27.12.2000. Podľa
tejto dohody mal odporca mesačne navrhovateľovi uhrádzať časť nákladov na spotrebu vody vo výške
2/3 nákladov vyfakturovaných navrhovateľovi zo strany Vodární a kanalizácii Bratislava (ďalej len

„Vodárne“). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že má s Vodárňami uzatvorenú zmluvu zo dňa
28.4.1998, v ktorom bolo dohodnuté odberné miesto H. X, T., ktoré je sídlom navrhovateľa aj odporcu.
Odporca neuhradil v zmysle tejto zmluvy sumu 74 426,50 Sk, ktorá pozostáva zo čiastky 19 980,- Sk
z faktúry č. 14/04, z čiastky 26 419,- Sk z faktúry č. 16/04, z čiastky 11 181,- Sk z faktúry č. 21/04, a z
čiastky 16 846,50 Sk z faktúry č. 22/04. Navrhovateľ viackrát vyzval odporcu k úhrade žalovanej sumy,
avšak bezvýsledne. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, navrhovateľ

si uplatnil aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 zákona OZ.

Odporca nepoprel existenciu zmluvy o refakturácii časti nákladov za spotrebu vody, na základe ktorej
hradili 2/3 nákladov za dodávku vody. V januári 2006 však vykonal konsolidáciu svojich pohľadávok a
záväzkov voči navrhovateľovi a zaslal mu list s potvrdením záväzku na predmetnú pohľadávku vody v
plnej výške 74 426,50 Sk, avšak súčasne aj vyčíslenie pohľadávky za opravu prechodu na spoločný dvor

a upratovanie spoločného dvora, čo predstavovalo čiastku 83 684,60 Sk. Navrhovateľ im teda zostáva
dlžný sumu 9 258,10 Sk. Odporca potvrdil, že navrhovateľ ich pohľadávku neuznal, avšak účtovne jupovažujú za doriešenú aj s poukazom na súdny spor vedený na tunajšom súde č.k. 26C/298/2006.
Odporca namietal aj fakt, že navrhovateľ za dodávku Vodárňam riadne a včas neplatil, a v mesiaci apríl
2005 ich spoločnú budovu chceli Vodárne odpojiť od dodávky vody. Z tohto dôvodu sa Vodárne obrátili

na odporcu ako na majoritného vlastníka budovy so žiadosťou o riešenie ich pohľadávky, pričom na
základe vzájomnej dohody odporcu s Vodárňami uzatvorili dňa 7.4.2005 zmluvu č. XXXX o dodávke pitej
vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd, ktorou vyriešili situáciu spätne k 29.12.2004 a
dlhnavrhovateľavočiVodárňamvovýške38216,-SkVodárňamuhradili. Od29.12.2004platíVodárňam
za služby výlučne odporca za celý objekt, pričom podiel odberu služieb zostal nezmenený, teda od

konca decembra 2004 využíva služby Vodární vo výške 1/3 z plnenia navrhovateľ bezplatne, čo bude
odporcazrejmeriešiťprotinávrhom.Akoobranuprotinávrhunavrhovateľasiuplatnilivočinavrhovateľovi
sumu 38 216,- Sk, ktorá mala byť za navrhovateľa uhradená odporcom titulom vodného a stočného.
Navrhovateľ započítanie pohľadávok namietal s tým, že k dohode medzi spoluvlastníkmi ohľadom
opravy nehnuteľnosti nedošlo. Zotrval na stanovisku, že svoje záväzky voči Vodárňam mal k 30.12.2004
uhradené. Vodárne požiadali koncom roka 2004 o odstávku vody z dôvodu útlmu činnosti združenia. Po

vykonanom znaleckom dokazovaní bol navrhovateľ ochotný uznať z celkovej hodnoty rekonštrukčných
prác sumu 44 335,044 Sk, ktorú považujú za nevyhnutné opravy. Z uvedenej sumy sú ochotní znášať
polovicu. V tejto časti však žalobný návrh späť nezobrali späť, ani nepodali návrh na zmenu petitu žaloby.
Súd poukázal na ustanovenia § 137 ods. 1; 139 ods. 1, 2, 3; 580; 517 ods. 2 OZ . Po vykonanom
dokazovaní konštatoval nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na H. K.. Č.. X
R. T.. Navrhovateľ aj odporca majú v predmetnej nehnuteľnosti sídlo, pričom navrhovateľ tu vykonáva
činnosť združenia v zmysle stanov združenia, odporca svoju podnikateľskú činnosť uvedenú vo výpise
z obchodného registra. Navrhovateľovi patrí na nehnuteľnosti podiel 1008/2500 vzhľadom k celku, t.j.
40,32%, odporcovi podiel 1325/2500, t.j. 53%. Medzi podielovými spoluvlastníkmi bola dojednané, že

navrhovateľ a odporca môžu opravovať, rekonštruovať a prenajímať priestory, ktoré majú v užívaní
ako svoje až do reálneho rozdelenia nehnuteľnosti na základe predbežných dohôd. Uvedené vyplýva
z dohody uzatvorenej dňa 11.7.1995 na porade majiteľov domu H. X. Navrhovateľ a odporca
uzatvorili dňa 27.12.2000 Zmluvu o refakturácii časti nákladov na spotrebu vody, podľa ktorej sa odporca
zaviazal mesačne uhrádzať navrhovateľovi časť nákladov na spotrebu vody vo výške 2/3 nákladov

vyfakturovaných Kultúrnemu zväzu zo strany Vodární. Táto zmluva stráca platnosť a účinnosť dňom
umiestnenia samostatného merača spotreby vody pre spoločnosť Softbank. Zmluvné strany sa ďalej
dohodli, že zmluvu je možné ukončiť vzájomnou dohodou, alebo výpoveďou s výpovednou dobou
tri mesiace. Dôvodom uzatvorenia takejto dohody o refakturácii bola existencia jedného vodomeru
v budove, ako aj skutočnosť, že zmluvu s Vodárňami mal v tom čase uzatvorenú navrhovateľ ako

odberateľ. Jednalo sa o Zmluvu o dodávke pitnej vody č. XXXX zo dňa 28.4.1998. Pravidlom bolo,
že navrhovateľ v určitých časových obdobiach vyfakturoval odporcovi spotrebu vody podľa kľúča
dohodnutého v zmluve o refakturácii. K faktúre priložil ako prílohu aj príslušnú faktúru, ktorú za dané
časové obdobie obdržal od Vodární. Navrhovateľ tak odporcovi vyúčtoval za spotrebu vody celkom
čiastku 74 426,50 Sk za obdobie od 6.8. 2004 do 30.12.2004. Splatnosť navrhovateľom vyfakturovaných

platieb bola v zmysle zmluvy o refakturácii do 14 dní odo dňa vystavenia faktúry. Uvedený záväzok
odporca navrhovateľovi písomne potvrdil listom zo dňa 31.1.2006. Odporca vyfakturovanú čiastku za
spotrebu vody navrhovateľovi neuhradil, uvedenú sumu si započítal s nákladmi na opravu budovy,
ktorú realizoval začiatkom roka 2005 prostredníctvom spoločnosti RENOM-STAVBY s.r.o., vo výške
77 204,90 Sk, ako aj s nákladmi za upratovanie spoločných priestorov (podchodu domu) vo výške

8 636,- Sk za 4. štvrťrok roku 2004, a prvý a druhý štvrťrok roku 2005 (2 159,90 Sk štvrťročne), čo
vyplýva z Potvrdenia pohľadávok pre účely auditu zo dňa 31.1.2006 (čl. 70). Celkom si tak odporca
uplatnil voči navrhovateľovi zápočet vo výške 83 684,60 Sk. Uvedený zápočet bol dôvodom neuhradenia
navrhovateľom fakturovaného vodného a stočného.
Súdmalvkonanízapreukázané,žerealizáciupredmetnýchstavebnýchúpravnavrhovateľneodsúhlasil.

Súdtiežzistil,žeodporcarealizoval tietostavebnéúpravynanehnuteľnosti,ktorájekultúrnoupamiatkou
bez stavebného povolenia, ako aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti, za čo mu
bola uložená zo strany stavebného úradu (MČ T. - J. E.) pokuta vo výške 50 000,- Sk rozhodnutím
zo dňa 15.3.2006. Uvedenú pokutu odporca aj uhradil. Súd nemal v konaní za preukázanú ani
dohodu ohľadom nákladov za upratovacie práce na spoločnom podchode. Po vykonanom znaleckom

dokazovaní bol navrhovateľ ochotný uznať polovičnú sumu z celkovej hodnoty rekonštrukčných prác vo
výške 44 335,044 Sk, pretože ako podielový spoluvlastník musí znášať náklady za nevyhnutné úpravy.
Súd si ako predbežnú otázku musel vyriešiť otázku platnosť jednostranného započítania sumy
83 684,60 Sk odporcom voči navrhovateľovi titulom nákladov na opravu spoločnej nehnuteľnostia za upratovanie spoločného dvora. Z dokazovania vyplynulo, že k dohode o oprave spoločnej
nehnuteľnosti, ani k spôsobu znášania nákladov na opravu medzi navrhovateľom a odporcom ako
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nedošlo. Stavebné práce realizoval odporca ako 53,68 %-tný

spoluvlastník nehnuteľnosti bez súhlasu ostatných dvoch spoluvlastníkov a bez príslušného stavebného
povolenia. V danom prípade sa nejednalo o dôležitú zmenu spoločnej veci. Jednalo sa najmä o opravu
fasády - odstránenie starých omietok, nové omietnutie, nanesenie novej sanačnej omietky, opravenie a
vymaľovanie stropov, odstránenie poškodenej omietky stropu, vymaľovanie portálu dverí, vymaľovanie
podchodu. Navyše odporca zrealizoval aj prekrytie vstupu do podjazdu, kde bola vybudovaná markíza,

pričom v tomto prípade sa jedná o realizáciu novej konštrukcie, nie o opravu, resp. o bežnú údržbu
nehnuteľnosti. Vyplýva to zo znaleckého posudku súdneho znalca č. XX/XXXX. Stavebné práce boli
stavebnou firmou vyfakturované odporcovi v celkovej výške 210 044,25 Sk, pričom odporca refakturoval
navrhovateľovi dňa 12.8.2004 sumu vo výške 77 204,90 Sk, ktorá predstavuje jeho spoluvlastnícky
podielnanehnuteľnosti,t.j.40,32%.Znalectiežkonštatovalnavýšeniekonečnejcenyo10%anavýšenie
množstvafakturovanýchprácoprotireálnevykonanýmiprácami.Vzhľadomnaskutočnosť,žekrealizácii

stavebných úprav odporcom došlo bez stavebného povolenia, a bez súhlasu navrhovateľa, nemôže sa
jednať o platné započítanie pohľadávok.
Odporca si ako obranu uplatnil voči navrhovateľovi sumu 38 216,- Sk, ktorú mal za neho uhradiť
Vodárňam za odber vody na základe faktúry, ktorá im bola zaslaná dňa 29.4.2005 a riešila pohľadávku
Vodární do tohto dátumu. Súd však po vykonanom dokazovaní zistil, že táto obrana odporcu

nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Navrhovateľ účtoval odporcovi len náklady za vodné a
stočné za obdobie do 30.12.2004, teda do prepisu vodomeru, ku ktorému došlo k 29.12.2004, čo
vyplýva z predložených faktúr č. 14,16, 21 a 22/04 a z pripojených faktúr vystavených Vodárňami
navrhovateľovi ako v tom čase zmluvnému odberateľovi. Súd dôvody obrany odporcu nemohol
akceptovať, nakoľko predmetná Zmluva o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní

odpadových vôd č. XXXX bola síce uzatvorená dňa 7.4.2005, avšak so spätnou účinnosťou od
29.12.2004, pričom k tomuto dátumu bol stav vodomeru zistený a zapísaný 3771m3. K prepisu
vodomeru, k zdokumentovaniu jeho faktického stavu a následnému uzatvoreniu novej zmluvy o
dodávke vody medzi Vodárňami ako dodávateľom a odporcom ako odberateľom došlo dňa 7.4.2005
so spätnou účinnosťou od 29.12.2004. Preto od 30.12.2004 nemohol odporca právne plniť Vodárňam

za navrhovateľa. Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 31.3.2005 (čl. 73 súdneho spisu) bolo Vodárňami
odporcovi fakturované vodné a stočné za obdobie od 29.12.2004 do 31.3.2005 v celkovej výške 32
114,18 Sk, pričom ako počiatočný stav vodomeru bol uvedený 3771 m3, teda stav zhodný ku dňu
účinnosti zmluvy. Navyše odporca navrhovateľom fakturované náklady za odber vody vo výške 74
426,50 Sk potvrdil listom zo dňa 31.1.2006. Odporcom uvádzané úhrady dvoch faktúr č. 355368223

na sumu 13 116,50 a č. XXXXXXXXX na sumu 14 845,- Sk za navrhovateľa sa týkali už obdobia po
30.12.2004, jednalo sa o mesiace január a február 2005.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Súd
zaviazal odporcu k úhrade sumy 52 258,97 Sk, t.j. 1734,68 eur, nakoľko navrhovateľ počas konania
uznal opodstatnenosť realizovaných stavebných prác vo výške 44 335,044 Sk, pričom z uvedenej

sumy je ochotný znášať polovicu, čo predstavuje sumu 22 167,52 Sk, t.j. 735,82 Eur (napriek tomu, že
veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu je 40,32%). O túto čiastku 735,82 eur súd znížil navrhovateľom
požadovanú istinu, nakoľko v rámci posudzovania predbežnej otázky dospel k záveru, že v tejto
časti došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k dodatočnej dohode ohľadom rozsahu zrealizovaných
stavebných prác.

Súd zaviazal odporcu k úhrade uvedenej istiny spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7% ročne s
poukazomnadojednanú14dňovúsplatnosťfaktúrododňajejvystaveniavzmysleDohodyorefakturácii
nákladov za spotrebu vody, čo je navrhovateľom v petite žaloby zohľadnené správne. O príslušenstve
k istine súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z,.
Úroková sadzba NBS bola ku dňu omeškania 17.11.2004, 24.12.2004 a 15.1.2005 vo výške 4,5%, jej

dvojnásobok činí 9%, pričom navrhovateľ požaduje úroky z omeškania vo výške 7%.
Keďže vo zvyšnej časti 735,82 Eur súd žalobu zamietol, zohľadnil to aj v príslušenstve vo vzťahu k
úrokom z omeškania zo sumy 663,21 Eur (19.980,- Sk), ako aj o časť z druhej čiastky 876,95 eur
(26.419,- Sk), od ktorej bola odpočítaná suma 72,75 eur (spolu sa jedná o sumu 735,82 eur).
Rozsudoknapadolodvolanímodporcaprostredníctvomprávnehozástupcupodanímzodňa22.11.2012,

do priznávajúcej časti nároku navrhovateľovi. Uplatnil nasledovné odvolacie námietky:
1. Žiadna z faktúr navrhovateľa neobsahovala označené prílohy a nespĺňala náležitosti na preplatenie.
Na základe náhodnej kontroly zistili, že fakturovaná čiastka z Vodární nezodpovedala skutočne
odobranému množstvu vody. Odber na hlavnom vodomere vykazoval nižšiu hodnotu ako odber napodružnom meradle patriacom odporcovi. Z výpovede pracovníka Vodární Ľudovíta Beňu priamo
vyplýva, že odporca za navrhovateľa dorovnal jeho nedoplatok. Bez dokumentácie Vodární nie je možné
zistiť či evidované dorovnanie 38 216,- Sk bolo správne riešené. Odvolávanie sa iba na stav vodomeru

zachytený a účtovaný na základe zmluvy medzi Vodárňami a odporcom je nepostačujúci.
2. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že odporca za práce a dodávky, ktoré navrhovateľovi riadne
započítal, bol riešený pre konanie bez stavebného povolenia a že za to dostal a zaplatil pokutu 50
000,- Sk. Súd pokutu z inej opravy bez akéhokoľvek dôvodu pričlenil k spornej oprave podchodu, na
ktorú odporca nepotreboval stavebné povolenie a za čo neboli riešení na stavebnom úrade. Táto chyba

viedla súd k nesprávnemu záveru, že sa nejednalo o nevyhnutné opravy podľa § 415 OZ. Práce, ktorých
realizáciuodporcanavrhovateľovizapočítal,bolivykonanévsúlades§86Stavebnéhozákonaaztýchto
prác má prospech aj navrhovateľ. Navrhovateľ však nebol ochotný podieľať sa na ničom vo vzťahu
k údržbe nehnuteľnosti a realizácii prác predchádzajúcich vzniku škody. Potvrdením napadnutého
rozsudku by navrhovateľovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ aj súd argumentovali, že nie
všetky dodávky a práce boli nevyhnutné a rozsah nevyhnutných dodávok a prác bol iba v rozsahu

44 335,044 Sk. Inkriminovaná strieška nad podchodom však zamedzila mnohým život ohrozujúcim
situáciám, pretože žľab na streche bol plný odpadnutých škridiel z tej časti strechy, o ktorú sa mal starať
navrhovateľ.
Odporca sa preto domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa
na doplnenie dokazovania a po zohľadnení dôvodov definovateľných ako bezdôvodné obohatenie na

opätovné rozhodnutie.
K odvolaniu sa navrhovateľ vyjadril písomne prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa
21.12.2012.Namietol, že v odvolaní odporca uplatnil nové skutočnosti, ako napr. nezrovnalosti dvoch
vodomerov, ktoré mal preukázať do skončenia dokazovania a na túto odvolaciu námietku nie je možné
prihliadať. Z dôvodu opatrnosti namieta premlčanie nárokov odporcu na úhradu vodného a stočného do

konca roku 2010. Prvostupňový súd sa v rozsudku detailne zaoberal obranou odporcu, túto skutkovo aj
právne vyhodnotil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal odporcovi náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ) prejednal vec v rozsahu podľa ust.
§ 212 ods. 1 O. s. p., a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie a ani na zmenu
napadnutého rozsudku.

Na pojednávanie pred odvolacím súdom dňa 10.3.2015 sa nedostavil odporca bez ospravedlnenia, hoci
jeho právny zástupca predvolanie prevzal dňa 16.1.2015. Odvolací súd preto prejednal vec podľa § 101
ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že podľa ich názoru je započítací prejav odporcu v súvislosti s
platbami za vodné a stočné premlčaný, pretože odporca ho uplatnil až v podanom odvolaní. Následne ho

odvolací súd upozornil, že odporca započítanie uplatnil už na pojednávaní pred prvostupňovým súdom
dňa 22.11.2007, konkrétne sumu 38 216,- Sk (1 268,- eur), teda včas. Právny zástupca ďalej uviedol, že
v súvislosti so stavebnými prácami odporca podľa ich názoru nikdy netvrdil v priebehu prvostupňového
konania, že išlo o práce nevyhnutné, a začal to tvrdiť až po podanom odvolaní. Preto navrhujú rozsudok
v napadnutej časti potvrdiť.

Štatutárny zástupca navrhovateľa E. E. v súvislosti so stavebnými prácami poukázal na to, že išlo
o pamiatkovo chránenú budovu, na ktorú bolo potrebné vždy pri akejkoľvek úprave mať stavebné
povolenie. Vybudovanie striešky si takéto povolenie vyžadovalo. Nesúhlasí ani so znaleckými závermi
o hodnote investovaných prostriedkov. Keďže išlo o sumu nad 30 000,- Sk išlo už o investíciu do
spoločnej veci, na ktorú odporca potreboval súhlas spoluvlastníkov. Navyše vybudovaná strieška by ani

nemohla zabrániť nejakým škodám. Ak by zo strechy niečo padalo, vybudované prekrytie podchodu
bolo široké len 1 m od steny, a teda nezabránilo by škode napríklad z padajúcej škridly. Malo viac menej
funkciu ozdoby. Pokiaľ ide o vodné, ktoré započítava odporca, zotrval na tom, že za rok 2004 uhradili
celé fakturované vodné zo strany Bratislavských vodární a kanalizácií. Nevedel sa vyjadriť k tomu,
aké dve faktúry mal odporca za rok 2004 uhrádzať aj za navrhovateľa. V r. 2005 sa situácia zmenila,

pretože Vodárne mali zmluvu už len s odporcom, ktorý platil celé vodné a príslušnú časť navrhovateľovi
refakturoval, čo mu riadne uhrádzali. Má k dispozícii doklady, ktorými vie preukázať, že celé vodné za rok
2004 Vodárňam uhradili. Tieto doklady súdu predkladal, ale nie sú založené v spise. Nevie sa vyjadriť,
či mu súd tieto doklady vrátil. Po roku 2004 vzťah s Vodárňami trval s odporcom až do r. 2009, kedy sa
zmenil spoluvlastník. V súčasnosti už odporca nie je spoluvlastníkom tejto budovy.

Odvolací súd po oboznámení s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa zistil nasledovné
pochybenia v postupe prvostupňového súdu a v jeho skutkových aj právnych záveroch:
1. Je nesprávne tvrdenie súdu I. stupňa, že realizácia sporných stavebných prác (ktoré mali byť
predmetom započítania) bola predmetom stavebného konania a rozhodnutia založeného na čl. 81 spisu,a odporcovi bola uložená za tieto práce pokuta. Z rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že išlo o práce
vykonané začiatkom roka 2005 - v interiéry spoločných priestorov bytového domu. Predmetom konania
však boli stavebné práce v súvislosti s vybudovaním markízy nad podchodom, ktoré boli realizované v

letných mesiacoch v r. 2004. To či na uvedené sporné práce skutočne bolo potrebné stavebné povolenie
nebolo vôbec predmetom dokazovania. Závery súdu prvého stupňa sú predčasné, hoci čiastočne aj na
tomto základe založil záver, že započítací prejav odporcu je neplatný,
2. Taktiež nebolo vykonané dokazovanie na to, či išlo o nevyhnutné práce alebo nie. Pribratý znalec sa k
tomu nevyjadroval a odporca po celý čas tvrdil, že vybudovaná markíza zabránila škodám, ktoré hrozili

z odpadnutých škridiel z časti stavby, ktorú mal udržiavať navrhovateľ,
3. . Nie sú jasné ani závery súdu I. stupňa, pokiaľ ide o započítací prejav v súvislosti s platbami, ktoré mal
odporca uhradiť za navrhovateľa v súvislosti s odberom vody. Konkrétne dve faktúry za obdobie v roku
2004 a január 2005, spolu v sume 1 268,- Eur. Keďže tieto platby mali byť vykonané pred započítacím
prejavom odporcu zo dňa 31.1.2006, súd sa ním mal zaoberať v súlade s § 580 OZ bez ohľadu na to,
že zmluva s odporcom mala byť uzavretá až 7.4.2005, so spätnou účinnosťou od 29.12.2004. Navyše z

dokazovania vyplýva, že Vodárne mali až do 7.4.2005 určité obdobie od roku 2004 paralelne uzavreté
dve zmluvy na odber vody - s navrhovateľom aj s odporcom. V prípade potvrdenia uvedenej obrany
odporcu, vznikla by mu voči navrhovateľovi splatná pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia
navrhovateľa podľa § 454 OZ ešte pred dňom započítacieho prejavu, a bola by spôsobilá na započítanie.
4. Z napadnutého rozsudku nevyplýva ani to, ako sa súd vyporiadal so započítacím prejavom na 215,08

Eur za upratovanie spoločného dvora. Súd len uviedol všeobecnú vetu, že nebola preukázaná dohoda
účastníkov ohľadom nákladov za upratovacie práce. Pokiaľ by odporca platil náklady za upratovanie
priestorov, o ktoré sa mal starať navrhovateľ, rovnako by mal nárok na kompenzáciu týchto nákladov z
titulu bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa podľa § 454 OZ.
Zuplatnenýchodvolacíchnámietoknemožnozohľadniťnovétvrdenieodporcuposkončenídokazovania

na súde prvého stupňa, ktorým spochybňuje správnosť faktúry Vodární na sumu 74 426,50 Sk, teda
žalovanú čiastku 2 470,51 Eur. Túto obranu si neuplatnil ani raz v priebehu prvostupňového konania a
preto na ňu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. už nemožno prihliadať.
Doplnenie dokazovania v naznačenom smere presahuje rámec odvolacieho konania. Odvolací súd
preto rozsudok v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p z dôvodu nedostatočne

zisteného skutkového stavu, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a
napadnuté rozhodnutie bolo predčasné. Vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom
doplní dokazovanie v naznačenom smere a opätovne rozhodne podľa výsledku v merite veci.
Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V ďalšom konaní prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.