Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010596
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516010596.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MarcelyKosovejačlenovsenátu
JUDr. Michala Valenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného Q. O., stíhaného pre prečin krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti prokuratúry proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/96/2016 zo dňa 26.9.2017, na neverejnom zasadnutí konanom
v Bratislave dňa 22.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu
a súdu prvého stupňa sa u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V („prvostupňový súd“) samosudcom uznesením sp.zn. 1T/96/2016 zo dňa
26.9.2017 rozhodol nasledovne:

„Podľa § 142 ods. 1 Tr.por. s použitím § 2 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch a
prekladateľoch (ďalej len ZoZTAP) priberá do konania proti obv. Q. O., pre prečin krivej výpovede a krivej
prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr.zák. znalca P.. P. O., bytom W., A.. M. X/B, z odboru písmoznalectvo,
odvetvie ručné písmo, na podanie znaleckého posudku, v ktorom jeho úlohou bude zodpovedať otázky:
- porovnať podpisy Q. O. so sporným materiálom, a to listiny s názvom Q. zmenka, vystavená na sumu
6.000.000,- zo dňa 22.augusta 2003, za účelom zistenia, či predmetnú zmenku vypísal a podpísal obv.

V. O. nachádzajúcej sa v civilnom spise OS Bratislava V, sp.zn. 3CbZm 10/2008,
- zistiť, či obvinený V. O. predmetnú zmenku vypísal a podpísal,
- iné zistenia znalca.“

Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd tým, že po zrušení prvostupňového rozsudku uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/88/2017 zo dňa 14.9.2017, je pre účely objasnenia veci potrebné

vypracovanie znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo.

Proti tomuto uzneseniu v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) podala
sťažnosť Okresná prokuratúra Bratislava V (uznesenie prevzaté dňa 30.10.2017) písomným podaním
doručeným na prvostupňový súd dňa 2.11.2017, ktorú odôvodnila nasledovne:

„Napadnuté uznesenie samosudcu o pribratí znalca je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé
aký porovnávací materiál bol súdom pre potreby znaleckého skúmania zabezpečený a znalcovi je na
skúmanie predkladaný, čo považujem za neodstrániteľnú vadu uvedeného uznesenia.

Súčasne konštatujem, že mám za to, že v napadnutom uznesení neboli znalcovi položené konkréte
otázky vo vzťahu k predmetu skúmania, aké konkrétne časti skúmaného materiálu sú sporné, majú

byť skúmané a najmä s čím porovnané. Zadanie uvedené znalcovi samosudcom v rozsahu „zistiť,či obvinený V. O. predmetnú zmenku vypísal a podpísal“, je neprijateľné z dôvodu všeobecnosti a
nekonkrétnosti.

V tejto súvislosti poukazujem na minimálny štandard uznesení o pribratí znalca (fo/co prikladám k
sťažnosti) tak, ako sú vyhotovované vyšetrovateľmi PZ a v prípravnom konaní, ale i ďalej v konaní
pred súdmi akceptované. Uznesenia policajtov, ktoré by uvedené minimálne náležitosti neobsahovali,
by neboli v prípravnom konaní akceptované a boli by ako nezákonné zrušené.

Záverom súčasne dodávam, že Krajský súd Bratislava vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.9.2017 pod sp.
zn. 2To 88/2017 síce konštatoval, že je potrebné opätovne do konania pribrať znalca, prípadne znaleckú
organizáciu alebo znalecký ústav, ak by to bolo potrebné pre obtiažnosť. Krajský súd však neuviedol,
že by vo veci nemohla byť ako znalec pribratá doposiaľ už činná znalkyňa P.. S. W..

Mám za to, že priberania iného znalca (mimo znalecký ústav) nie je dôvodné a je i v rozpore so zásadou

hospodárnosti a rýchlosti konania. Doteraz vo veci činná znalkyňa Mgr. S. W. nebola ani samosudcom
okresného súdu nikdy a nijako spochybňovaná a nie je žiadny dôvod prečo by vo veci nemala ako znalec
pôsobiť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave v súlade s

ustanovením § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V a
uložil tomuto orgánu aby znovu konal a rozhodol.“

K sťažnosti prokurátora zaslal vyjadrenie znalec Mgr. P. O. písomným podaním zo dňa 29.11.2017 v
tomto znení:

„Úlohe znalca v uznesení zo dňa 26.9.2017 som ako znalec porozumel. Vzhľadom na skutočnosť,
že som spornú písomnosť ešte nevidel, nemôžem sa vyjadriť ku skutočnosti, či bola vypísaná jednou
osobou v celosti, alebo viacerými osobami v jednotlivých častiach - to je úlohou znaleckého skúmania.

Považujem za logické (aj s poukazom na príslušné právne normy), že súd priberá do konania znalca,
aby zodpovedal na otázky, na zodpovedanie ktorých má znalec špeciálne vzdelanie, alebo špeciálne
skúsenosti v príslušnom odbore a odvetví. Z toho vyplýva, že súd ako „laik“ nemusí mať znalosti o
tom, aký porovnávací materiál má zabezpečiť - toto je úloha znalca. V mojej 18 ročnej znaleckej praxi
som si zaužíval postup, v ktorom po prevzatí uznesenia oznamujem súdu základné okolnosti, ktoré sú

nevyhnutným predpokladom vypracovania písmoznaleckého posudku. Ak sa mi predložený sporný a
porovnávací materiál javí ako nespôsobilý na znalecké skúmanie, žiadam o jeho doplnenie.

Príslušníci Policajného zboru - vyšetrovatelia majú vzdelanie v oblasti kriminalistiky a predmetom skúšky
z kriminalistiky je aj tzv. zaisťovanie stôp = sporného a porovnávacieho materiálu. V prevažnej väčšine

vyšetrovatelia PZ ešte pred vydaním uznesenia o pribratí znalca telefonicky konzultujú otázky spojené
so zabezpečením sporného a porovnávacieho materiálu.

Pani P.. S. W. je renomovanou znalkyňou v odbore písmoznalectvo a bývalou dlhoročnou znalkyňou
Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave a Ústavu súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline. Závery jej znaleckých posudkov sú kvalitné a vysoko profesionálne.

Aj napriek tomu, že ja sám sa vo veci necítim zaujatý, dovoľujem si ako vedúci sekcie kriminalistiky
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline ponúknuť služby ústavu pri vypracovaní
znaleckého posudku v predmetnom konaní.“

Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti dňa 23.1.2018.

Po jeho doručení bolo vyjadrenie znalca k sťažnosti zaslané tunajším súdom procesným stranám
na vedomie, keďže to neurobil prvostupňový súd, pričom sa k nemu vyjadrila Okresná prokuratúra

Bratislava V písomným podaním doručeným na tunajší súd dňa 13.2.2018 (ktoré bolo následne zaslané
na vedomie obžalovanému a jeho obhajcovi), v ktorom uviedla nasledujúce skutočnosti:„Zotrvávam na dôvodoch uvedených v sťažnosti zo dňa 31.10.2017. Dovolím si poukázať na
tú skutočnosť, že sťažnosťou nebola namietaná zaujatosť znalca Mgr. P. O., ale podstatné a
neodstrániteľné vady uznesenia o pribratí znalca vydaného samosudcom okresného súdu.

Dôvody sťažnosti spočívali v tom, že napadnuté uznesenie samosudcu o pribratí znalca je
nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, aký porovnávací materiál bol súdom pre potreby
znaleckého skúmania zabezpečený a znalcovi je na skúmanie predkladaný, čo považujem za
neodstrániteľnú vadu uvedeného uznesenia.

Sťažnosťoubolotiežnamietané,ževnapadnutomuzneseníneboliznalcovipoloženékonkréteotázkyvo
vzťahu k predmetu skúmania, aké konkrétne časti skúmaného materiálu sú sporné, majú byť skúmané
a najmä s čím porovnané. Zadanie uvedené znalcovi samosudcom v rozsahu „zistiť, či obvinený V. O.
predmetnú zmenku vypísal a podpísal“ je neprijateľné z dôvodu všeobecnosti a nekonkrétnosti.

V sťažnosti je poukázané i na to, že Krajský súd Bratislava vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.09.2017
pod sp. zn. 2To 88/2017 síce konštatoval, že je potrebné opätovne do konania pribrať znalca, prípadne
znaleckú organizáciu alebo znalecký ústav, ak by to bolo potrebné pre obtiažnosť. Krajský súd však
neuviedol, že by vo veci nemohla byť ako znalec pribratá doposiaľ už činná znalkyňa Mgr. S. W..
Nadväzne na vyššie uvedené konštatovanie krajského súdu mám za potrebné podotknúť, že i znalec

P.. P. O. popisuje vo svojom vyjadrení znalkyňu Mgr. S. W. ako renomovanú znalkyňu v odbore
písmoznalectvo, ktorej závery znaleckých posudkov sú kvalitné a vysoko profesionálne.

S poukazom na vyššie uvedené preto opätovne poukazujem na to, že pribratie iného znalca je dôvodné,
ani potrebné, navyše je v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, preto som toho názoru,

že v predmetnej veci je opodstatnené konať so znalcom P.. S. W.. Pokiaľ by však súd v konečnom
dôsledku prijal záver o nevyhnutnosti a dôvodnosti pribratia iného znalca, trvám na tom, že uznesenie,
ktorým prvostupňový súd o pribratí znalca rozhodol, nie je z dôvodu arbitrárnosti (z dôvodov, ktoré sú
zrejmé z mojej sťažnosti) v súlade so zákonom.“

Podľa § 142 ods. 1 Tr.por. ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141
postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na
podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci.
Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o vyšetrenie duševného stavu a pitvu mŕtvoly.

Podľa § 143 ods. 1 Tr.por. orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie do trestného konania na
podanie znaleckého posudku podľa § 142 predovšetkým znaleckú organizáciu špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom
znaleckého posudku. Táto organizácia v znaleckom posudku uvedie meno znalca, ktorého možno
vypočuť k obsahu znaleckého posudku.

Podľa § 145 ods. 1 Tr.por. úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla
vuzneseníopribratíznalca,atoformouotázok.Trebadbaťpritomnato,žeznalecniejeoprávnenýriešiť
právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v
potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť,

aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca
možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní má právo
byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis.

Podľa § 194 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak

je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu
konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe
podľa § 72 ods. 1 písm. a) , d)
a f) , rozhodovania
o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po
podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76ods. 3 alebo , rozhodovania o sťažnosti proti
rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení

ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a
ods. 3 alebo a rozhodovania o sťažnosti
proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462 .

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr.por. jednak správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému bola podaná sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce výroku napadnutému uznesenia so
záverom, že sťažnosť je dôvodná.

Nadriadený súd zo spisového materiálu zistil, že vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod
sp.zn. 1T/96/2016 bola na obžalovaného Vladimíra Katonu dňa 28.9.2016 podaná obžaloba Okresnou
prokuratúrou Bratislava V č.k. 1 Pv 349/16/1105-8 pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa §
346 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe v nej uvedenom.

Prvostupňový súd o podanej obžalobe rozhodol dňa 14.6.2017 rozsudkom sp.zn. 1T/96/2016, ktorým
obžalovanéhoQ.O.podľa§285písm.a)Tr.por. oslobodilspodobžalobyzdôvodu,ženebolodokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na základe odvolania prokurátora bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/88/2017 zo

dňa 14.9.2017 podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr.por. zrušený rozsudok prvostupňového
súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. bola vec vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave v zrušovacom uznesení okrem iného uviedol, že prvostupňový súd bude musieť

doplniť dokazovanie pribratím znalca resp. znaleckej organizácie, príp. znaleckého ústavu za účelom
vypracovania nového znaleckého posudku z odboru písmoznalectva, keďže pôvodne vypracovaný
znalecký posudok znalkyne Mgr. Ľubice W. z odboru písmoznalectva č. 4/2016 nebol vypracovaný v
prejednávanej trestnej veci.

Potom, ako bol spis odvolacím súdom vrátený prvostupňovému súdu, samosudca prvostupňového súdu
uznesením zo dňa 26.9.2017 pribral do konania nového znalca z odboru písmoznalectvo G.. P. O., ako
je to bližšie rozvedené na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Nadriadený súd po posúdení celej veci uvádza, že prvostupňový súd síce rešpektoval pokyn vyplývajúci

zo zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu, aby bol pribratý znalec za účelom vypracovania nového
znaleckého posudku z odboru písmoznalectva, avšak na druhej strane samotné uznesenie o pribratí
znalca je sporné jednak v osobe pribratého znalca, jednak v úlohách, ktoré má znalec riešiť (obsah
výroku napadnutého uznesenia).

I. K osobe pribratého znalca

K osobe pribratého znalca treba uviesť, že pôvodne vypracovala znalecký posudok z odboru
písmoznalectvo znalkyňa P.. S. W..

Z vyššie citovaného ustanovenia § 143 ods. 1 Tr.por. vyplýva, že za znalca by sa mala priberať
predovšetkým znalecká organizácia špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckého posudku.
A teda až v prípade, že by takú znaleckú organizáciu nebolo možné pribrať za znalca, je namieste za
znalca pribrať fyzickú osobu zapísanú v zozname znalcov.

Zo samotného uznesenia ani zo spisu nie je zrejmé, z akého dôvodu prvostupňový súd nepostupoval
pri pribratí znalca podľa tohto zákonného ustanovenia a za znalca pribral fyzickú osobu, a nie znaleckú
organizáciu.Pritom v prípade, že nie je pribratá za znalca znalecká organizácia príp. znalecký ústav, sťažovateľ
správne namietol v sťažnosti, že by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania,
aby bola za znalca pribratá rozdielna fyzická osoba od pôvodnej znalkyne Mgr. S. W., ktorá sa už

predmetom skúmania zaoberala. Nadriadený súd sa s touto sťažnostnou námietkou plne stotožňuje a
pokiaľ prvostupňový súd priberá rozdielnu osobu znalca - fyzickú osobu od znalca, ktorý už predmetnú
problematiku skúmal, mal by tento svoj postup aj náležite zdôvodniť v rozhodnutí, teda uviesť relevantné
dôvody takého svojho postupu resp. rozhodnutia.

Preto po vrátení veci bude nevyhnutné, aby prvostupňový súd pri pribratí znalca postupoval v zmysle
uvedeného, teda za znalca pribral znaleckú organizáciu, príp. znalecký ústav a ak by taký postup nebol
možný a za znalca by bolo treba pribrať fyzickú osobu, v prvom rade treba uvažovať o pribratí znalkyne,
ktorá už predmet skúmania znalecky posudzovala a v opačnom prípade v uznesení o pribratí znalca
uviesť relevantné dôvody, ktoré podľa prvostupňového súdu neumožňovali pribratie pôvodnej znalkyne.

II. K úlohám, ktoré má znalec riešiť

Z vyššie citovaného ustanovenia § 145 ods. 1 Tr.por. vyplýva, že úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska
svojej odbornosti, sa mu majú v zásade určiť v uznesení o pribratí znalca formou otázok s tým, že znalec
nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery.

Z uvedeného možno odvodiť, že v prípade znaleckého skúmania z odboru písmoznalectva, ktorého
predmetom je znalecké skúmanie ručného písma, aby bol výrok uznesenia o pribratí znalca
preskúmateľný, mal by obsahovať nielen vymedzenie listiny, ktorá obsahuje posudzované ručné písmo,
ale aj porovnávací materiál, ktorý bude mať znalec na znalecké skúmanie k dispozícii a s ktorým bude

porovnávanie vykonávať, čo napadnuté uznesenie neobsahuje. Uvedený porovnávací materiál nie je
možné určiť iba následne (ako to uviedol vo svojom písomnom vyjadrení znalec P.. P. O.), keďže treba
umožniť procesným stranám, aby sa k porovnávaciemu materiálu mali možnosť relevantným spôsobom
vyjadriť ešte pred samotným znaleckým skúmaním a v tomto smere sťažovateľ správne poukázal na
štandardné náležitosti uznesenia o pribratí znalca z odboru písmoznalectva, ktorého príklad priložil k

sťažnosti.

Z uvedeného potom vyplýva, že prvostupňový súd bude musieť pred vydaním samotného uznesenia
konzultovať so znalcom zabezpečenie potrebného porovnávacieho materiálu na znalecké skúmanie (čo
by napokon musel aj v prípade, keby porovnávací materiál mal byť zabezpečený až po právoplatnosti

uznesenia o pribratí znalca bez jeho konkrétneho vymedzenia v uznesení o pribratí znalca, ako
to pravdepodobne predpokladal prvostupňový súd, čo vyplýva napokon aj z písomného vyjadrenia
znalca P.. P. O. k vypracovaniu znaleckého posudku na č.l. 253-254, v ktorom uviedol, že ako
vhodný porovnávací materiál žiada, aby mu prvostupňový súd „zaslal 15-20 ukážok originálov, so
sporným podpisom druhovo zhodných podpisov, písma Q. O. na akýchkoľvek úradných listinách, ktorých

dôveryhodnosť nie je spochybniteľná a ktoré vznikli v období vzniku sporných písomností“) a tento
porovnávací materiál výslovne uviesť vo výroku uznesenia o pribratí znalca.

Ďalšie pochybenie prvostupňového súdu je v tom, že z výroku napadnutého uznesenia nevyplýva,
ktoré konkrétne časti sporného materiálu (vlastnej zmenky) majú byť skúmané. Nadriadený súd v tejto

súvislosti poukazuje, že už z „laického“ posúdenia predmetnej vlastnej zmenky vyplýva, že na tejto sa
nachádza viacero druhov ručného písma, teda mohla byť vypísaná viac ako jednou osobou. Preto bude
potrebné, aby prvostupňový súd v uznesení o pribratí znalca, a to vo výroku konkrétne uviedol, ktoré
časti textu vlastnej zmenky (spolu s podpisom pod údajmi vystaviteľa zmenky, ktorým mal byť podľa
zmenky Q. O.) majú byť znalecky skúmané.

Dôvodne teda prokurátor v sťažnosti poukázal, že z výroku napadnutého uznesenia nevyplývajú vyššie
uvádzané skutočnosti ohľadom úloh, ktoré má znalec riešiť.

Nadriadený súd navyše poukazuje, že odpoveď na otázku v napadnutom uznesení - „zistiť, či obvinený

V. O. predmetnú zmenku vypísal a podpísal“ - je právnym záverom, ktorý podľa Trestného poriadku
znalec nemôže urobiť a uvedené prináleží jedine súdu, a preto takáto otázka v uznesení o pribratí znalca
byť nemôže. Znaleckým skúmaním je možné zisťovať iba to, či sporné ručné písmo resp. určitý podpismohla vyhotoviť daná osoba alebo vykazuje znaky falšovania. Túto otázku treba preto naformulovať tak,
aby sa znalec nevyjadroval k právnym záverom.

Na základe uvedených skutočností nadriadený súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu na
základe včas podanej dôvodnej sťažnosti prokurátora zrušil a tomuto súdu uložil, aby vo veci znovu
konal a rozhodol. V ďalšom bude potrebné, aby prvostupňový súd pri pribratí znalca postupoval v súlade
s vyššie uvedeným jednak ohľadom osoby pribratého znalca, jednak ohľadom vymedzenia úloh, ktoré
majú byť predmetnom znaleckého skúmania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.